Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)
1878-01-03 / nr. 1
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu veder. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 a!., na pol roka 8 zl., na štvrťroka 3 zí. Ročník IX. Redakcia, admini itrácia a expedícia Turó. Sv. Martine. Štvrtok 3. januára 1878 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 1. T. Sv. Martin, 2. januára 1878. Práve uastúpivší nový rok rúzne pocity a nádeje vzbudzuje v rozličných stranách politických. U jedných prejavuje sa úplná zúfalosť nad sebou, nad svetom a celým politickým rozvojom; jiní jedinú svoju nádeju čerpajú výlučne z vystupovania Angiié proti Rusku, a pevne úfajú, že Anglia neostane pri púhych demonštráciách, ako je to obyčajne jej zvykom, ale že prejde i k činom, a tak stane sa v dalšom priebehu a rozvoji stredištom novej kristallizácie mocností, ktorá v prvom rade namereaá bude ostrím svojim proti Rusku, dalej ale proti tej tak nazvanej n e meek o ruskej diktatúre. Jiní ale presvedčení súc, že svetodej^vo nedá sa zastavit na svojej vymeranej ceste žiadnymi kristallizaciami a sobeckými intrikami, pevne presvedčení sú, že nastúpivší rok 1878 bude svedkom takého upravenia menovite pomerov na východe, ktoré úplne zodpovedal bude tak svobode národov tamojších, ako i zásadám krestanstva a ľudskosti, a spolu i odstráni mnohé príčiny k novým zmutkom a zmätkom, ohrozujúcim neprestajne mier a pokoj, ako i žiadúci rozvoj a rozkvet svobody a blahobytu národov. Že my s týmito poslednými súhlasíme, to nám tuším ani dodávať netreba, to dosvedčuje celé naše držanie sa. Nedali sme sa zachvátiť pocitom zúfalosti aui vtedy, ked všetko spojovalo sa a smerovalo proti nám; ked nás pripravovali o najdrahšie poklady našej národnej osvety a vzdelanosti, našej národnosti vúbec. I v tedy pevná a nezlomná, ako žuly slovenských Tatier, bola nádeja naša, als nie v Angiin a v jtj zakročenie, nadoj.», 2e ps hromy pominú, my ale prežijeme jich, aby sme sa stali svedkami krajšej, lepšej budúcnosti. Anglická mediácia ešte vždy stojí v popredí politického života. Z Carihradu sdeluje „Ag. H.“ ďalekopisne od 30. dec. že turecká porta uvedomená je poloúradne, žeby Rusko súhlasilo s pristavením boja a síce pod nasledujúcimi podmienkami: Opravenie aziatskej hranice; otvorenie Dardauell; neodvíslosť Roraánie a prijatie p ogramu konferencie pre Bulharsko; otázky ohľadom Srbska a Čieruej Hory podržané by boly dalším vyjednávaniam. — Ťažko je veriť, žeby toto boly podmienky ruské ohľadom pristavenia boja. A síce už preto: že pomery medzi Ruskom a Anglickom stály sa veľmi napnutými. No a v takom prípade nie je zvykom veľkej mocnosti, aby dokazovala povolnosť, ktorá by za slabosť považovaná byť mohla. Z Petrohradu od 31. m. m. telegrafujú, že „žiadosť anglickej vlády o tom, aby Rusko vyslovilo sa ohladom svojej náklonnosti vstúpiť do vyjednávania ohladom mieru na žiadosť porty, odovzdaná bola. Keď ale tam von sdelujú sa už zprávy o ruskej odvete s podmienkami dohovoru, tak sú tie len predčasné a nezákladné. Niet žiadneho rozhodnutia dosial, ačpráve v dobre uvedomených kruhoch za to majú, že Rusko nedá žiadnu dtsnatú odpoveď na kliesnenie cesty mieru, a i teraz dokáže, že je vždy j prístupným vážnym pokusom k zavedeniu pokoja.“ j Týmto činom by prekrižované boly zámery lorda Bea-! consfielda, ktorý práve svojim neoprávneným a ne-; žiadaným miešaním sa chce to docieliť, aby dostanúc drsnatú odpoveď, mohol národ anglický primát k ozbrojenému zakročeniu. Veru velmi dobre poznamenáva o ňom Daily News, že Disraeli Beaconsfield nejazdí na leve britanskom, ale náleve Judy, že neprevádza anglickú ale židovskú politiku. Avšak ťažko veriť, žeby ruská diplomacia, ktorej veru nikto ne-j bude upierať »pôsobnosť, neznala prekrižovat alebo aspoň značne obťažiť hru tohto anglizovaného Hebreja, ktorý vyšvihnúl sa za prvého ministra anglickej ikoruny. — Beaconsfiell najviac obáva sa zvláštneho a špeciálneho mieru nedzi Tureckom a Ruskom, a preto s bezočatou dotieravosťou núka svoje služby, ale Rusko od vetuje: že or o vždy hotové je započať vyjednávania s portou, ked táto o to bezprostredne zakročí u Ruska. A v tomio osvedčení leží tuším už j i odpoveď na anglické pokusy. Triest, 30. dec. Dia z práv z Atén veľmi zmáha sa povstanie na ostrove Kandii. V meste Episkoma pri Armire bol tuhý boj medzi povstalcami a tamojšou tureckou posádkou. Povstalci zmocnili sa mesta. Z predošlého povstania známi náčelníci povstalcov Miloniaki a Pluni so silnejším sborom obtočili pevnosť Izzedin neďaleko Sudy. — Hovorí sa s určitosťou že medzi Srbskom a Gréckom je podpísaná smluva, ktorá určuje dobu, kedy Grécko vypovie Turecku vojnu, a so značným sborom prekročí hranicu. Berlín, 1. jan. Povesť hovorí, že, keď Gorčakov vyslovil ochotu prijať turecké predlohy, turecká ministerská rada pod predsedníctvom sultánovým uzavrela, zvláštneho poslanca vyslať do ruského hlavného stánu cieľom iapočatia vyjednávania o prímerí na základe ustáliť ma úceho preliminára mieru. Ako povereného s touto ú ohou menujú Mehetned Ruždi basu. Ale zpráva táto ačpráve nenachodí odpor vo faktickej situácii, potrebuje stvrdenie. Petrohrad, 1. jan. Oiľadom Angliou urobeného kroku mediacie panuje to všeobecné presvedčenie, že jeho výsledok závislým je od ducha, v ktorom podujatý bol. Každá snaha po mieri musí z toho vychodiť, aby m < e zodpovedal hodnosti a obetiam Ruska. Verejnosť verí, že Anglia túto okolnosť nezpustí z očfc Verejné smýšľanie je pokojné a pevné. muje: Carihrad, 31. dec. večer. „Agence Havas“ oznaV sobotu telegrafov!né podmienky prímeria nie sú úradné podmienky Ruska, ale tie, ktoré držia za prijateluó. (V noci). Viacerí poslanci vyzvali vraj portu, aby vyslovila svoj súhlas s prímerím pri v sobotu telegrafovaných podmienkach. Rusko že prijme tie podmisnky. Porta prejavuje mierne smýšľanie. — 1. jan. (poludnie). „Agence Havas“ sdeluje: Ministerská rada uzaviela prijať prímerie; ale neznáma je eš e odpoveď Ruska skrze prostredkovanie Angiié ohladom podmienok. 1878. Áno, 1878 píšeme už dnes a ľudia nepamätajú, žeby kedy s taktu zvedavosťou boli vstúpili do nového roku, ako práve teraz, lebo to netaja si, že tento rok oude rokom veľkých dejov a že stojíme tu teraz akoby na obrátku nového života. Menovite slovanský svet vstupuje doň s takými nádejami, s akými stretali sme sa dosiaľ len sporadicky. Iste veľká zmeua časov! My vždy blahoželali sme si k novému roku, ale naše blahoželanie bolo skutočne len blahou nádejou, o jejž splnení sme už vopred pochybovali, my dúfali sme vždy, že snád len predsa lepšie bude, ale naša úfnosť nemala príslušnej podpory, — teraz vkročili sme už do nového nku s plnou dôverou, vkročili sme so živými skutkami, ktoré našu nádeju nezvratné podoprely, )o my dnes už pevne dúfame, že rok 1878 bude pre slovanský svet* začiatkom nového života, že bude rokom skvelej slávnosti nad vymanením z otroctva veľkej čiastky našej rodiny. „Čo sto vekov bludných hodlalo, zvrtne doba!“ Takto privolával nám pred rokami v prorockom nadšení náš tatranský spevec a my už dnes vidíme brieždit sa deň lepších časov, lebo myšlienka, ktorá zrodila sa pred rokami v Tatrách slovenských a ktorej dosiaľ škerili sa, z. ktorej posmešky tropili si naši vrahovia, tá myšlienka dostáva nž telo a kosti, nad tou myšlienkou rozhoduje dnes puška a meč a ona stala sa svetodejnou. A to je mohutný základ našich nádejí! My iste ani v tomto roku nepočítame na taký prevrat, ktorý by jedným šmahom aj nám pripravil volnejšie živobytie, bo my vieme, že bez „práce ani koláče“ a že bez vlastného pričinenia nedostali by sme sa ku stolu túžbených pokrmov, ktoré voláme svobodou a osvetou, ale aj to vieme, že svoboda pobratimských národov dá nám sily ducha, že dodá nám zmužilosti a spôsobnosti k práci, aby sme tak dôstojne zastať si mohli do rádu tých národov, ktoré sú slova a života hodné. Áno, boly národy a sú národy, ktoré ľahko a he? veľkých námah domohly sa voľného a skvelého života, ale takáto sláva je rýchlo pominuteľná, podľa toho, že „ľahko prišlo, ľahko išlo“, lebo i tu platí to básnikovo, že „čo vzniklo ako blesk meteora, tomu smrť určia hodiny.“ Slovenský národ netúži po takom živote, on chce si postaviť svoju domácnosť ua pevné základy, ho kde uiet pevného základu, tam uiet trvácnosti a základom zdarného života národov je vlastná neúmorná práca. Rok 1878 bude neomylne rokom veľkých dejov a preto aj posvätencom svätej veci národa slovenského prichodí teraz napnúť sily, šíriť v národe osvetu a poučovať ho o jeho potrebách a povinnosťach, aby okolnosti nezastibly nás voskrz malomocných, bo „nie z mutného oka, z ruky pilnej nádeja kvitne!“ Ťažké sú našo utrpenia, ale my práve preto musíme za príkladom statných bohatierov na bojovnom poli dobývať posíciu za posíciou, aby sme potom tým mužnejšie a so zdarom udreť mohli v tú stranu, kde stavia sa nám najväčšia prekážka, lebo kto počína si múdre a opatrne, ten iste domôže sa žiaducieho úspechu a my, dá Bôh, domôžeme sa ho tiež. Na poli krajinského života je naša sila zlomená, bo tu násilne odňatá nám možnosť súdejstvovania; tam nateraz ponechávame prácu tým, čo povolané i nepovolané, v mnohých prípadoch proti zrejmým záujmom vlasti, sami ju prekonať podujali. My môžme jim len s Franklinom privolať: „Ked ti kto povie, že bez práce a 8porivosti možno sa stať bohatým, never mu, lebo je to lhár a miešatel jedu.“ Pravda že my boľastne cítime ťarchu terajších neblahých (