Národnie Noviny, apríl-jún 1878 (IX/41-74)
1878-05-04 / nr. 52
f Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. j! Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý s rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Redakcia, administrácia a expedícia v Turó. S-v. Martine. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Ročník IX. Sobota 4. mája 1878, Číslo 52. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 4. mája 1878. Anglický minister vojenstva Hardy v Bradforde držal reč, v ktorej tak vyzývavé proti Rusku hovoril, ako je to nie obyčajom ministrov v normálnych pomeroch. Podľa tejto reči „srnluva sv. štefanská neobsahuje ani len jedon jediný živel trvajúceho mieru“ a tak tedy je potom len prirodzená vec, keď anglická vláda namáha sa ako heslo svojej politickej múdrosti previest „zohnúť lebo zlomit“ Rusko. — A prečo sú anglickí ministri tak velice nespokojní s tým sv. štefanským mierom? lebo „tak muzulmanské ako i grécke záujmy potrebujú práve tak ochranu, ako slovanské.“ A z toho každý videí môže, že lord Beaconsfield má dalej siahajúce plány ohľadom Turecka, nežli je to urobené v sv. štefanskej smluve. On chce pri slovanskej otázke i grécku previesť, t. j. uskutočniť konečné podelenie ríše tureckej. So smluvou sv. štefanskou sú nespokojní tí, ktorí želajú si podiel í dosavádnej ríše osmanskej, lebo to priateľ i nepriateľ uznať musí, že smluva sv. štefanská obsahuje najpriaznivejšie riešenie východnej otázky v piítomných pomeroch zo stanovišťa tureckého. Každé jiné riešenie možné je len na väčšiu ujmu tureckej ríše. Keď tedy úplné vytisnutie muzulmanského živlu, ktorému ešte značná významnosť smluvou sv. štefanskou ponehaná je v Europe, drží sa ešte za lepšie riešenie východnej otázky, my nemáme nič proti tomu, len nám je podivno, že lord Beaconsfield to dosiahnuť chce vojnou proti Rusku, a nie v usrozumení s Ruskom. Tak sa to pozdáva, a možno že je tomu i vskutku tak. Ale to posmeľovanie Turkov, aby opäť vzdorovali Rusom, to neprestajné účinkovanie Layarda v tomto smere, zdá sa nám: akoby anglická vláda samé Turecko použiť chcela k dosiahnutiu svojich zámerov, t. j. prinútiť Rusov tureckým vzdorom, žeby sami odstúpili od sv. štefanskej smluvy a previedli radikálne riešenie závislej otázky, a to podelením ríše Ozmanov. A možno, že príde k tomu, jestli vskutku, ako to rozličné zprávy zvestujú, porta turecká podľa anglickej rady započne novú borbu s Ruskom, lebo tomuto musí konečne záležať na tom, aby na východe pojistilo trváci mier. V samej Angi i i opäť počínajú sa mohutne dvíhať prejavy proti válečnej politike vlády. V Manchestri odbývala sa porada zástupcov liberálnych spolkov zo severného Anglicka, a tam rozhodne zatracovaná bola politika vlády, a osvedčeno: že stav vecí na pevnine neospravedlňuje žiadnu vojnu; že vláda Beaeonsfieldova je jedinou prekážkou mieru. Ale nie len toto, lebo konečne liberalné spolky vždy osvedčovaly sa proti politike terajšej vlády, ale i sami dosavádni prívrženci vlády, počínajú proti nej vystupovať. Volebný okres Tamvorth zastúpený bol dosial dvoma členami vládnej strany. Jedon z týchto, Hanturg zaprisahaný nepriateľ Ruska, zložil mandát, aby sa jinde dal voliť presvedčený súc, že Tamworth zase vyvolí prívrženca terajšej vlády. Prišla voľba, a keď kandidát torych plukovník Bridgman dostal 607 hlasov, liberálny kandidát Bass zvíťazil s 1186 hlasmi. Tento výsledok, ako je porážkou vlády, tak vzbudil veliké zadivenie po celej krajine menovite v terajšom okamžení, lebo dokazuje, že dobrodružná politika vlády nerozmnožuje svojich prívržencov. „Volba v Tamworthe, píše „D. N.“ je hlasným protestom zdravého rozumu Iudu, proti našej válečnej strane.“ Berlín, 1. mája. Podľa zpráv z Petrohradu, kedby i knieža Gorčakov na jistý čas odstúpil od vedenia zahraničných záležitostí, nezapríčiní to žiadnu zmenu ruskej politiky. Menovite v spore s Angliou Rusko nedopustí žiadnu povoluosť. Cár menoval kommissiu z popredných generálov, ktorá dostala úlohu, všetky sily ríše organisovaf k nastúpiť majúcej vojne. Súčasne rozkázal cár, aby armáda v Bulharsku na 400.000 mužov doplnená bola. — Z Petrohradu dalej oznamujú: pri prijatí zástupca jednej veľmoci riekol cár: „Necheel som vojnu, a ešte ju nechcem, ale núťa ma k nej. Rusko prinieslo veľké obete k osvobodeniu kresťanov na balkánskom polostrove. Za jestvovanieačesťríše ruský národ všetko obetuje.“ Vyslovenie toto robí v tunajších diplomatických kruhoch vetký dojem. Pera, 1. mája. Anglia dia hodnoverných zpráv radila vraj porté, aby prípadne okkupácii Bosny a Hercegoviny rakúskym vojskom nerobila žiadon hmotný odpor, a uspokojila sa s jednoduchým protestom. Layard pri porté zvíťazil so svojou rozhodnou radou, aby Turecko nevydalo Rusku pevnosti Batum, Šumlu a Varnú. Minister vojenstva v tomto smysle zaslal veliteľom rozkazy. Tu myslia, že Totleben dosť skoro započne energickú diplomatickú a prípadne vojanskú akciu. Londýn, 1. mája. New-Yorské noviny píšu od 30. apríla. Hamburský parník „Cimbria“ v nedelu prišiel do Southvest Harbouru. Parník tento prenajatý je ruskou vládou a doviezol 600 cestovateľov palubných a 63 v kajiitách. Je to mužstvo válečnej lode; 600 mornári a 60 dôstojníci ruského námorníctva pod veliteľstvom grófa Greifenburga. Myslia, že parník ostane v prístave, kým dostane ďalšie rozkazy. V Ríme 30. apríla odbývali republikáni kongress v ktorom zastupeno bolo 400 spolkov. Predsedník Imbriani v zahajovacej reči závažie kládol na „anneksiu italských proviucií Rakúska ako potrebnúj; Poppovich ďakoval menom Italianov rakúskych.“ — V ten jistý deň odbývala sa v Ríme slávnosť na pamiatku bojov republikánov r. 1849 a Imbriani ako rečník i tam opätoval, že je potrebné získanie Trientu a Istrie. Ani kongressu ani demonštráciám neprekážala policiu. Viedeň, 2. mája. („Tbltt“) Hodnoverné zprávy nedopúšťajú žiadnu pochybnosť, že ruská armáda nakopená je pri Bukarešti a sedmohradskej hranici. Pre vládu rakúsku vzdor priatclským pom rom ku kabinetu petrohradskému, potreba porobiť vojanské opatrenia. Dľa dopočutia uvažuje sa postavenie rakúskej armády v Sedmohradsku. Záhreb, 2. mája. Tu počuť, že polný zbrojmajster Filipovič dostal dnes z Viedne rozkaz, 25.000 mužov sosústredniť pri Siseku. Vidia v tom počiatok pohybov k okkupácii Bosny. Vchod stať sa má súčasne cez Noví, Kostajnicu a St. Gradišku. Ďalej počuť, že honvédsky armádny sbor podrobený má byť veliteľstvu p. zbr. m. Filipoviča. Rusko a Anglia na mori v nastávajúcej válke. S napnutou zvedavosťou hľadí obecenstvo uajbližším udalosfam v ústrety, nazdávajúc sa, že pri uapnutosti, jaká medzi Angliou a Ruskom panuje, v každom okamžení musí to prísť medzi týmito mocnosťami k lámaniu chleba; ale deň za dňom sa míňa a tie rozhodné udalosti ešte voždy dajú na seba čakať. Že však nevystanú, že válka medzi Angliou a Ruskom je temer už hotovou udalosťou, v tom verejná mienka shoduje sa úplne a na to výmluvne poukazujú aj válečné prípravy, v nichž obe menované mocnosti so všetkým úsilím pokračujú a síce jako na suchu tak i na mori. Postavenie Ruska na mori — túto stránku nastávajúcej války máme dnes na zreteli — je ovšeín v oči Anglii veľmi skromné a s touto nijako nemôže sa merať. Ale pri všetkej svojej ohromnej námornej válečnej sile má ADglia aj v tomto ohľade svoju slabú stránku a za túto ju pochytiť, k tomu pripravujú sa v Rusku so všemožným úsilím. Anglia má doma a vo svojich kolóniách asi 28.000 obchodných lodí, ktoré anglické výrobky roznášajú po celom svete a sú príčinou anglického bohatstva a moci. čo ktorá krajna má vzácneho, kde jaké poklady sa nachodia, to všetko týmto žlebom z tých najodľahlejších kútov zeme steká do bezodných anglických pokladníc a preto Anglia s nesmiernou žiarlivosťou strežie, aby žiaden národ, žiaden štát nezmohol sa tak, žeby čo len z daleka mohol s ňou na tomto poli konkurovať. Svetový obchod je tedy vlastue živetadajnou silou Angiié, nech klesne už z jakýchkoľvek príčin, tento jej obchod, nech len ponekucf zapchá sa tento nevyčerpateľný prameň neobmedzenej anglickej ziskuchtivosti a lakomosti, a je po blahobyte, po sláve Angiié. Žiaden národ, žiadna krajna nemá toľko kupeckých domov, toľko fabrík, toľko lodeníc, toľko magazínov atď., v ktorých by toľké tisíce, ba milliony ľudí zamestknané boly, jako Anglia. A rozkvet veškerých tých obchodov a závodov, výživa veškerého toho množstva ľudí závisí podstatne od námorného kupectva. Nech potká toto dáka väčšia nehoda a bieda je v Anglii hotová. Z tej príčiny vo všetkých novších válkach, ktoré Anglia viedla, hľadel ju nepriateľ predovšetkým na tomto náramne citlivom mieste raniť. Tak Napoleon I., ktorý dal vystrojiť početné „kaperské“ (zajímacie) lode, ktoré Angličanom zapríčinily ohromné škody. Za týmto príkladom berú sa teraz v Rusku, kde sriadeuiu zajímacích lodí venuje sa prítomne mimoriadna pozornosť. Vôbec našla tam táto myšlienka veľmi úrodnú pôdu a spolky i ľudia súkromuí závodia v obetivosti a ráznej činnosti, aby postavené bolo čím najpočetnejšie zajímacie loďstvo. Známo je nám už sbromaždenie, ktoré nedávno odbývalo sa v Moskve u generálneho guvernéra kn. Dolgoruka, na ňomž valne súčastnili sa svetskí i cirkevní hodnostári, zástupcovia kupectva, priemyslu, spoločnosti pre námorné kupectvo atď. Arcbimandrit Ambrosius navrhol, aby zavedené boly sbierky po veškerých guverniach a každá guvernia aby vystrojila zajímaciu loď, ktorá by od patričnej guvernie dostala svoje meno. Moskevský jachtový klub sohnal za dva dni 125.000 rublov, ktorúžto summu za pár dní na 300.000 mieni doplniť. Len jediný gróf Stroganov dal