Národnie Noviny, júl-september 1878 (IX/76-113)

1878-07-02 / nr. 76

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko ua celý rok 12 xl., na pol roka 6 xl., na štvrtroka 3 zl. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. Sv. Mar tine. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Ročník IX. Utorok 2. júla 1878. Číslo 76. Politický prehľad. T. S v. Martin, 2. júla 1878. Kongress. 0 osmom, dna 28. m. m. odbývanom zasedaní kongressu hovoria dalekopisné zprávy od 28. júna: Dnešné zasedanie kongressu započato o 2 hodine. Pred palácom ríšskeho kancelára sišlo sa mnohočetné obecenstvo, ktoré vytrvalo do konca. Okolo piatej opustili plnomocníci palác. Dnes (ažšie je, ako jinokedy, dozvediet sa hodnoverné zprávy o tomto zasedaní. Vo všeobecnosti hovorí sa, že otázka srbských a černohorských hraníc bola predmetom ro­kovania, a v súvislosti s tým bosenská a hercegovin­­ská. Pred samým zasedaním kongressu odbývaná bola predporada členov kongressu mimo tureckých. Roko­­vano o otázke vtrhnutia Rakúskeho vojska do Bosny. Uzavreto v zásade, že, jestli Rakúsko uzná potrebu vniknutia, stat sa ono môže. Ďalej rokovano o otázke prevedenia uzavretí kongressu, a možno je, že Ra­kúsko určené bude za exekutívnu moc. Proti určeniu lehoty, ako dlho totižto trvať má okkupácia Bosny a Hercegoviny, Rakúsko osvedčilo sa rozhodne. Smý­­šlanie vo všeobecnosti je velmi pohyblivé, a myslia, že kongress ešte za dva týdne potrvá. Zpráva „P. Ll.“ od 29. m. m. hovorí: Dnes niet viac pochybnosti o tom, že kongress včera poveril Rakúsko Uhorsko pacifikáciou Bosny a Hercegoviny. Zo všetkých strán to stvrdzujú; i dopúšťa sa zo všet­kých strán, že pofažný návrh Angiié uepotkal sa so žiadnym odporom, ale Nemeckom a Francúzskom vrele odporúčaný bol. I Italia bez podmienky pripo­jila sa k uenui. Len zástupcovia porty vzdorovali proti trvania okkupácie a žiadali určité obmedzenie. Konečne predseduík knieža Bismarck vypovedal, že kongress nakladá Rakúsko-Uhorsku prevziať admini­stratívnu organizáciu Bosny a Hercegoviny. Andrássy tak na počiatku ako i pri konci debatty hovoril a odvetoval na námitky Turkov. — Výslovne kladie sa dôraz na to, že námitky zástupcov porty nemajú cha­rakter protestu, a že ony prednesené boly nie tak pre samú vec, ako radšej k upokojeniu smýšlania v Carihrade. „N. d. a. Z.“ poznamenáva, že „v Ca­rihrade sú pravda s tým usrozumení, aby Rakúsko Uhorsko prevzalo pacifikáciu a organizáciu tých pro­vincií, ásnád aby nastavalo i železnice a cesty, ale potom aby opustilo krajinu. Tak priaznivé pre tureckú správu nezdajú sa veci byt, aspoň vo Viedni by si rozmysleli, aby Bosnu a Hercegovinu »organizovali pre Srbsko.“ Otázka srbských hraníc včera je vyba­vená, a vyhlásená je neodvislosť Srbska. „Pol. Korr.“ oznamuje z Berlína od 29. júna: „Kongress na návrh Angiié jednohlasne — s jedinou výnimkou porty — uzavrel, aby prevzatie politickej a vojanskej správy Bosny a Hercegoviny, bez určenia doby trvania, poverené bolo Rakúsko-Uhorsku, že by tam zavedené boly pravidelné pomery. Zo všetkých zpráv o koogresse s celou určitosťou vystupuje to jediné, že proti čomu tak velmi spierali sa panujúce živly Rakúsko-Uborska; čomu všemožne odporovali, to predsa stane sa, a že rakúsko-uhorské vojská povolané sú zaujať Bosnu a Hercegovinu, a to proti vôli porty tureckej. Čitatelia tohto časo­pisu mohli vyčítat z neho, že my v tomto ohľade už dávno neboli sme v pochybnosti o tom, čo práve pre­viesť sa má. Rusko už dávno vyjednávalo vo Viedui strany okkupácie Bosny a Hercegoviny, a i v sv.­­štefanskej smluve priznalo Rakúsko-Uhorsku vliv na sriadenie týchto krajín; a posolstvo Ignatievovo do Viedne svojim časom tiež v tejto záležitosti naria­dené bolo. Ale ako známo, vtedy časopisy tak pe­­štianske ako i viedenské v tých Dajrúzuejších variá­ciách nôtily proti tomu. A hľa, dnes už nahliadajú, že vern ani 60 millionový úver, ani čiastočná mo­bilizácia uesmerovaly proti' Rusku a za Turecko, ale na okkupáciu Bosny a Hercegoviny, ktorá Ra­­kúsko-Uhorskom má byť prevedená následkom euro­­pejského mandátu, píše „Fester Lloyd“ a dodáva, že vždy je reč len o dočasnom obsadení ale nie o annexii. Koho táto ukrytá formula omámiť má, nedá sa vyskúmat. Europejská diplomacia zná celkom dô­kladne, čo rozumet sa má pod dočasným obsadením, národy Rakúsko-Uhorska zuajú to tiež, a ani porta nie je v tom ohľade v pochybnosti, že okkupácia rovno významná je s annexiou. Ba dočasné obsa­denie dalo by sa ešte. menej ospravedlniť pred javnou mienkou Rakúsko-Uhorska, nežli sama annexia, čo je táto ako zošklivená. Pravda f/>žko nájsť právny dôvod annexie dvoch provincií ríše, s ktorou v po­koji a priateľstve žijeme, a koDgress, ktorý udanlive má úlohu opäť zaviesť europejský právny poriadok, nemohol udeliť taký mandát bez kompromitovania tohto právneho poriadku. Preto vymyslená je frása o prechodnom dozorstve. Aké stanovisko zaujme Tu­recko proti tomuto návrhu,-nedá sa ešte s určitosťou j vyskúinaf; dia jednej versie obmedzí sa na márny I protest, ale jináče nebude -prekážať okkupáciu; dla jinej odhodlané je k najrozhodnejšiemu odporu. Vo Viedni medzitým zdá sa považujú túto vec za vyba­venú, lebo ako nám práve s ielujú zo spoľahlivej stud nice, p. z. m. Filipovič menovaný je hlavným veli­teľom toho vojska, ktoré olsadif má Bosnu a Herce­govinu. V sprievode ieho 'a^z\ jinými bude i pod­plukovník Thömmel. Europejský mandat, považuje sa tedy už za udelený, a vskutku nemožno pochybovať, že naša diplomacia vykoná si u kongressu tento da­­najský dar.“ Takto „P. Ll.“ Ako z Carihradu oznamujú: Rusi v posled­ných dňoch previedli vraj dôležité vojauské po­hyby, ktoré ako zdá sa, majú za účel sústreduenie a pohotovost pre všetky možné prípady. Taktiež vraj Rusi postavia v Rumelii a Bulharsku 30.000 mužov. Jiná zpráva zase hovorí, že general Totleben naložil dôstojníkom, aby svoje manželky poslali nazpät do Ruska. Niekoľko armáduych sborov dostalo rozkaz, aby boly na pochod pripravené. O tom zasadnutí kongressu, v ktorom jednalo sa o hosensko-hercegovinskej otázke, píše dopisovateľ „N. W. T.“ že „Andrássy žiadal udelenie formálneho europejského mandátu pre okkupáciu; ale trafil na ťažkosti. Potom nebolo, ktohy pofažný návrh v samom kongresse urobil. Italský plnomocuík gróf Corti ne prijal potažnú úlohu. Konečne Salisbury urobil návrh, a gróf Andrássy vstanúc čítal na to vzťahujúci sa pamätný spis, ktorého účelom bolo dokázať, že na západe balkánskeho polostrova Rakúsko musí zaviest pravidelné pomery, a to stať sa môže len pomocou okkupácie, ktorá je už pripravená, ahned, ako nájde odobrenie mocností, prevedená má byť. — Na miesto mandátu uspokojí sa gr. Andrássy s odobrením. To ale nie je jedno. Kto dáva mandát zodpovedný je za následky; odobrenie vytvára takúto zodpovednosť. Gr. Corti žiadal objasnenie o niektorých bodoch pa­mätného spisu, ale gróf Andrássy odvetil, že nie je pripravený na takú otázku. Pri tejto príležitosti gr. Corti vyslovil v dvorane kongressu slovo Albania, ako kedysi na parížskom kongresse Cavour bol pri­pomenul Lombardiu. Tureckí zástupcovia odvetovali živo a rázne, a udaly sa vraj pri tom zanímavé a pozoruhodné výjavy. Knieža Bismarck chcel rýchlo vybaviť túto záležitosť, odpor porty rozdráždil ho, a svojim spôsobom chcel ho odstrániť. Neprestajue skácal tureckým zástupcom do reči, a konečne osvedčil, že je ten predmet vybavený vzdor protestu tureckých zástupcov. Berlín, 30. júna. Včera uzavrel kongress jedno­hlasne pripustenie Románie. čierna Hora osvedčila, že nezlomné drží sa sluhu cárovho. Dn s odbývala sa porada medzi italským zástupcom gr. Cortim a a b. Haymerle a grófom Károlyira. Potom i Kara­­theodory konferoval s lordom Salisburym. — Turecké zprávy tvrdia, že 80 táborov radového vojska stojí v Bosne a Hercegovine, a že begovia postavia 50.000 mužov leradového vojska. Miriditi a jiné aruautské kmeny získaní sú pre portu, a prípadne hotoví i zbroje sa chytiť. Muktar basa dostať má veliteľstvo. Ale v tunajších politických kruhoch tvrdia, že porta nikde nczprotiví sa na hranici prechodu rakúskeho vojska, a aspoň z počiatku, niet obavy, žeby udala sa srážka. — Zasedania kongressu odbývat sa budú každý deň. Pozorne sprevádzajú držanie Italic, ktorej vojska z Ankony skôr môžu byť v Preveze na al­bánskom pobreží, nežli rakúske v Banialuke. Viedeň, 30. júna. („Tbl.“) Ako v tunajších di­plomatických kruhoch povrávajú, vyjednávania medzi Rakúskom a Srbskom na tolko pokročilý, že v Berlíne ehystajú sa už vraj vyhotoviť návrh obchodnej, colnej a železničnej smluvy. Pri zakončení krajinského snemu. Odkedy ústavnia svoboda prinavrátená je vlasti našej, nebolo ani jednoho krajinského snemu, ktorému domáci i zahraničný svet hol by s toľkou napnutosťou a s tolkými nádejami v ústrety hladel, jako snemu, ktorý Jeho Veli­čenstvom práve bol slávnostne zakľúčený. Známe sú udalosti, ktoré predchádzaly. Pod posledními deákovskými vládami išlo to už všetko naopak. Krajiuské dlhy a bremená riastly úžasne, nespo­kojnosť vo všetkých kruhoch náramná a pri tuhých, ba zúrivých útokoch Tiszovej opposície na vládu, vnútorní rozklad v deékovskej strane úplný. Pri takých rozorvaných pomeroch malo sa začať s Cislajtáaiou o obnovení dualismu vy­jednávať. Nastala fúsia. Strany, ktoré do toho času na život a na smrť boly proti sebe bojo­­valy, slúčily sa v kompaktnú, mohutnú falanx. Radosť neslýchaná, nádeje bujné. Kto žeby bol pochyboval, že vláde „energického“ muža, ktorý dostal sa do ministerského kresla, nepodarí sa reparovať rozrúchaný štátny Organismus, nevy­hnutné vnútornie reformy zaviesť, krajinský de­ficit odstrániť a s druhou polovicou dŕžavy pre­viesť také vyrovnauie, jaké by záujmom krajiny najlepšie zodpovedalo? A dues? či spluily sa nádeje, ktoré pred tromi rokmi tak krásne a bujne kvitly? či sa splnily? Podívajme sa trochu na ten snem, ktorý práve sa rozišiel, a na stav, v ňomž krajina sa nachodí. Snácf nikdy a nikde nebolo dosial parlamentárnej vlády, jejž by taká ohromná väčšina bola stála k službám jako vláde Tiszovej. Pod dojmom práve prevedenej fúsie a pri nále­žitom nátlaku zo strany vládnych orgánov vyšla z krajinských volieb roku 1875 taká kolossálna väčšina, pri nejž veškeré opposičné živly takmer

Next