Národnie Noviny, júl-september 1878 (IX/76-113)
1878-07-02 / nr. 76
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko ua celý rok 12 xl., na pol roka 6 xl., na štvrtroka 3 zl. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. Sv. Mar tine. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Ročník IX. Utorok 2. júla 1878. Číslo 76. Politický prehľad. T. S v. Martin, 2. júla 1878. Kongress. 0 osmom, dna 28. m. m. odbývanom zasedaní kongressu hovoria dalekopisné zprávy od 28. júna: Dnešné zasedanie kongressu započato o 2 hodine. Pred palácom ríšskeho kancelára sišlo sa mnohočetné obecenstvo, ktoré vytrvalo do konca. Okolo piatej opustili plnomocníci palác. Dnes (ažšie je, ako jinokedy, dozvediet sa hodnoverné zprávy o tomto zasedaní. Vo všeobecnosti hovorí sa, že otázka srbských a černohorských hraníc bola predmetom rokovania, a v súvislosti s tým bosenská a hercegovinská. Pred samým zasedaním kongressu odbývaná bola predporada členov kongressu mimo tureckých. Rokovano o otázke vtrhnutia Rakúskeho vojska do Bosny. Uzavreto v zásade, že, jestli Rakúsko uzná potrebu vniknutia, stat sa ono môže. Ďalej rokovano o otázke prevedenia uzavretí kongressu, a možno je, že Rakúsko určené bude za exekutívnu moc. Proti určeniu lehoty, ako dlho totižto trvať má okkupácia Bosny a Hercegoviny, Rakúsko osvedčilo sa rozhodne. Smýšlanie vo všeobecnosti je velmi pohyblivé, a myslia, že kongress ešte za dva týdne potrvá. Zpráva „P. Ll.“ od 29. m. m. hovorí: Dnes niet viac pochybnosti o tom, že kongress včera poveril Rakúsko Uhorsko pacifikáciou Bosny a Hercegoviny. Zo všetkých strán to stvrdzujú; i dopúšťa sa zo všetkých strán, že pofažný návrh Angiié uepotkal sa so žiadnym odporom, ale Nemeckom a Francúzskom vrele odporúčaný bol. I Italia bez podmienky pripojila sa k uenui. Len zástupcovia porty vzdorovali proti trvania okkupácie a žiadali určité obmedzenie. Konečne predseduík knieža Bismarck vypovedal, že kongress nakladá Rakúsko-Uhorsku prevziať administratívnu organizáciu Bosny a Hercegoviny. Andrássy tak na počiatku ako i pri konci debatty hovoril a odvetoval na námitky Turkov. — Výslovne kladie sa dôraz na to, že námitky zástupcov porty nemajú charakter protestu, a že ony prednesené boly nie tak pre samú vec, ako radšej k upokojeniu smýšlania v Carihrade. „N. d. a. Z.“ poznamenáva, že „v Carihrade sú pravda s tým usrozumení, aby Rakúsko Uhorsko prevzalo pacifikáciu a organizáciu tých provincií, ásnád aby nastavalo i železnice a cesty, ale potom aby opustilo krajinu. Tak priaznivé pre tureckú správu nezdajú sa veci byt, aspoň vo Viedni by si rozmysleli, aby Bosnu a Hercegovinu »organizovali pre Srbsko.“ Otázka srbských hraníc včera je vybavená, a vyhlásená je neodvislosť Srbska. „Pol. Korr.“ oznamuje z Berlína od 29. júna: „Kongress na návrh Angiié jednohlasne — s jedinou výnimkou porty — uzavrel, aby prevzatie politickej a vojanskej správy Bosny a Hercegoviny, bez určenia doby trvania, poverené bolo Rakúsko-Uhorsku, že by tam zavedené boly pravidelné pomery. Zo všetkých zpráv o koogresse s celou určitosťou vystupuje to jediné, že proti čomu tak velmi spierali sa panujúce živly Rakúsko-Uborska; čomu všemožne odporovali, to predsa stane sa, a že rakúsko-uhorské vojská povolané sú zaujať Bosnu a Hercegovinu, a to proti vôli porty tureckej. Čitatelia tohto časopisu mohli vyčítat z neho, že my v tomto ohľade už dávno neboli sme v pochybnosti o tom, čo práve previesť sa má. Rusko už dávno vyjednávalo vo Viedui strany okkupácie Bosny a Hercegoviny, a i v sv.štefanskej smluve priznalo Rakúsko-Uhorsku vliv na sriadenie týchto krajín; a posolstvo Ignatievovo do Viedne svojim časom tiež v tejto záležitosti nariadené bolo. Ale ako známo, vtedy časopisy tak peštianske ako i viedenské v tých Dajrúzuejších variáciách nôtily proti tomu. A hľa, dnes už nahliadajú, že vern ani 60 millionový úver, ani čiastočná mobilizácia uesmerovaly proti' Rusku a za Turecko, ale na okkupáciu Bosny a Hercegoviny, ktorá Rakúsko-Uhorskom má byť prevedená následkom europejského mandátu, píše „Fester Lloyd“ a dodáva, že vždy je reč len o dočasnom obsadení ale nie o annexii. Koho táto ukrytá formula omámiť má, nedá sa vyskúmat. Europejská diplomacia zná celkom dôkladne, čo rozumet sa má pod dočasným obsadením, národy Rakúsko-Uhorska zuajú to tiež, a ani porta nie je v tom ohľade v pochybnosti, že okkupácia rovno významná je s annexiou. Ba dočasné obsadenie dalo by sa ešte. menej ospravedlniť pred javnou mienkou Rakúsko-Uhorska, nežli sama annexia, čo je táto ako zošklivená. Pravda f/>žko nájsť právny dôvod annexie dvoch provincií ríše, s ktorou v pokoji a priateľstve žijeme, a koDgress, ktorý udanlive má úlohu opäť zaviesť europejský právny poriadok, nemohol udeliť taký mandát bez kompromitovania tohto právneho poriadku. Preto vymyslená je frása o prechodnom dozorstve. Aké stanovisko zaujme Turecko proti tomuto návrhu,-nedá sa ešte s určitosťou j vyskúinaf; dia jednej versie obmedzí sa na márny I protest, ale jináče nebude -prekážať okkupáciu; dla jinej odhodlané je k najrozhodnejšiemu odporu. Vo Viedni medzitým zdá sa považujú túto vec za vybavenú, lebo ako nám práve s ielujú zo spoľahlivej stud nice, p. z. m. Filipovič menovaný je hlavným veliteľom toho vojska, ktoré olsadif má Bosnu a Hercegovinu. V sprievode ieho 'a^z\ jinými bude i podplukovník Thömmel. Europejský mandat, považuje sa tedy už za udelený, a vskutku nemožno pochybovať, že naša diplomacia vykoná si u kongressu tento danajský dar.“ Takto „P. Ll.“ Ako z Carihradu oznamujú: Rusi v posledných dňoch previedli vraj dôležité vojauské pohyby, ktoré ako zdá sa, majú za účel sústreduenie a pohotovost pre všetky možné prípady. Taktiež vraj Rusi postavia v Rumelii a Bulharsku 30.000 mužov. Jiná zpráva zase hovorí, že general Totleben naložil dôstojníkom, aby svoje manželky poslali nazpät do Ruska. Niekoľko armáduych sborov dostalo rozkaz, aby boly na pochod pripravené. O tom zasadnutí kongressu, v ktorom jednalo sa o hosensko-hercegovinskej otázke, píše dopisovateľ „N. W. T.“ že „Andrássy žiadal udelenie formálneho europejského mandátu pre okkupáciu; ale trafil na ťažkosti. Potom nebolo, ktohy pofažný návrh v samom kongresse urobil. Italský plnomocuík gróf Corti ne prijal potažnú úlohu. Konečne Salisbury urobil návrh, a gróf Andrássy vstanúc čítal na to vzťahujúci sa pamätný spis, ktorého účelom bolo dokázať, že na západe balkánskeho polostrova Rakúsko musí zaviest pravidelné pomery, a to stať sa môže len pomocou okkupácie, ktorá je už pripravená, ahned, ako nájde odobrenie mocností, prevedená má byť. — Na miesto mandátu uspokojí sa gr. Andrássy s odobrením. To ale nie je jedno. Kto dáva mandát zodpovedný je za následky; odobrenie vytvára takúto zodpovednosť. Gr. Corti žiadal objasnenie o niektorých bodoch pamätného spisu, ale gróf Andrássy odvetil, že nie je pripravený na takú otázku. Pri tejto príležitosti gr. Corti vyslovil v dvorane kongressu slovo Albania, ako kedysi na parížskom kongresse Cavour bol pripomenul Lombardiu. Tureckí zástupcovia odvetovali živo a rázne, a udaly sa vraj pri tom zanímavé a pozoruhodné výjavy. Knieža Bismarck chcel rýchlo vybaviť túto záležitosť, odpor porty rozdráždil ho, a svojim spôsobom chcel ho odstrániť. Neprestajue skácal tureckým zástupcom do reči, a konečne osvedčil, že je ten predmet vybavený vzdor protestu tureckých zástupcov. Berlín, 30. júna. Včera uzavrel kongress jednohlasne pripustenie Románie. čierna Hora osvedčila, že nezlomné drží sa sluhu cárovho. Dn s odbývala sa porada medzi italským zástupcom gr. Cortim a a b. Haymerle a grófom Károlyira. Potom i Karatheodory konferoval s lordom Salisburym. — Turecké zprávy tvrdia, že 80 táborov radového vojska stojí v Bosne a Hercegovine, a že begovia postavia 50.000 mužov leradového vojska. Miriditi a jiné aruautské kmeny získaní sú pre portu, a prípadne hotoví i zbroje sa chytiť. Muktar basa dostať má veliteľstvo. Ale v tunajších politických kruhoch tvrdia, že porta nikde nczprotiví sa na hranici prechodu rakúskeho vojska, a aspoň z počiatku, niet obavy, žeby udala sa srážka. — Zasedania kongressu odbývat sa budú každý deň. Pozorne sprevádzajú držanie Italic, ktorej vojska z Ankony skôr môžu byť v Preveze na albánskom pobreží, nežli rakúske v Banialuke. Viedeň, 30. júna. („Tbl.“) Ako v tunajších diplomatických kruhoch povrávajú, vyjednávania medzi Rakúskom a Srbskom na tolko pokročilý, že v Berlíne ehystajú sa už vraj vyhotoviť návrh obchodnej, colnej a železničnej smluvy. Pri zakončení krajinského snemu. Odkedy ústavnia svoboda prinavrátená je vlasti našej, nebolo ani jednoho krajinského snemu, ktorému domáci i zahraničný svet hol by s toľkou napnutosťou a s tolkými nádejami v ústrety hladel, jako snemu, ktorý Jeho Veličenstvom práve bol slávnostne zakľúčený. Známe sú udalosti, ktoré predchádzaly. Pod posledními deákovskými vládami išlo to už všetko naopak. Krajiuské dlhy a bremená riastly úžasne, nespokojnosť vo všetkých kruhoch náramná a pri tuhých, ba zúrivých útokoch Tiszovej opposície na vládu, vnútorní rozklad v deékovskej strane úplný. Pri takých rozorvaných pomeroch malo sa začať s Cislajtáaiou o obnovení dualismu vyjednávať. Nastala fúsia. Strany, ktoré do toho času na život a na smrť boly proti sebe bojovaly, slúčily sa v kompaktnú, mohutnú falanx. Radosť neslýchaná, nádeje bujné. Kto žeby bol pochyboval, že vláde „energického“ muža, ktorý dostal sa do ministerského kresla, nepodarí sa reparovať rozrúchaný štátny Organismus, nevyhnutné vnútornie reformy zaviesť, krajinský deficit odstrániť a s druhou polovicou dŕžavy previesť také vyrovnauie, jaké by záujmom krajiny najlepšie zodpovedalo? A dues? či spluily sa nádeje, ktoré pred tromi rokmi tak krásne a bujne kvitly? či sa splnily? Podívajme sa trochu na ten snem, ktorý práve sa rozišiel, a na stav, v ňomž krajina sa nachodí. Snácf nikdy a nikde nebolo dosial parlamentárnej vlády, jejž by taká ohromná väčšina bola stála k službám jako vláde Tiszovej. Pod dojmom práve prevedenej fúsie a pri náležitom nátlaku zo strany vládnych orgánov vyšla z krajinských volieb roku 1875 taká kolossálna väčšina, pri nejž veškeré opposičné živly takmer