Národnie Noviny, október-december 1878 (IX/117-153)
1878-10-05 / nr. 117
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná, cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. EJxr. ]&£:shzrtlra.e». Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Ročník IX. Sobota 5. októbra 1818, Číslo 117. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 5. októbra 1878. Spor s Aíglianistanom, zdá sa, stáva sa veľmi uepríležitým londýnskemu kabinetu. „Times“, ktoré za neodbytnú a nevyhnutelnú vyhlasovaly vojnu Angiié s Afghanistanom, ujavňujú dopis predošlého miestokrála v Indii lorda Lawrences, v ktorom hovorí tento v indických záležitostiach dokonále skúsený muž, že by invasia do Afghanistauu bola veľmi preveľmi útrovná, a tak škodná financiám Indie, preto ju neschvaľuje, ale naproti tvrdí, žeby to pre Angliu nebola žiadna hanba, keby sa s emirom vyrovnala. — Týmto spôsobom urobený je už počiatok „handľu“ — uo a v tom sa Angličania dokonále vyznajú, možno že emirovi ešte na ostatok dobre zaplatia, aby jich len odpýtal za tú verejnú urážku. A niektoré s vládou v blízkom potyku stojacie časopisy, už i tvrdia, že sú výhľady na to, že emir Šir Ali odprosí. — Jiuáče výsledok v tejto záležitosti odbývanej anglickej ministerskej rady, zdá sa v tom záležať, že v Londýne majú úmysel miestokrálovi a indickej vláde ponebat vofuú ruku, aby sa, ako budú môcť a znať, vymotaly z tejto galiby. Dosial v Londýne snažili sa sosústrednit i celú smer dávajúcu moc v záležitosti Indie. A teraz takýto obrat, či asuad chce anglický kabinet zodpovednosť za výsledok tejto vážnej záležitosti zvaliť na miestokrála? Nebodaj, ved oppozícia už i tak žiada odvolanie miestokrála lorda Lyttona, prečo by si tedy Beaconsfieldom vedená vláda mala robiť škrupule a obťažiť ho ešte väčšou zodpovednosťou? Ved i diplomatické kroky, ktoré v tejto záležitosti urobil markýz of Salisbury, zdá sa neslúža mu ku velikej cti a chvále, a uemaly aspoň dosial túžený výsledok, aspoň tohto niet v zámene depeší medzi Londýnom a Petrohradom v stanovišti Ruska oproti emirovi. Ruský „Golos“ poznamenáva ku zpráve, že Anglia v Petrohrade žiadala objasnenie missie Stolietova: „Ctený markýz Salisbury pravdepodobne v prvom rade dozvie sa, že petrohradský kabinet vonkoncom nedrží za potrebné, nech by to bol ktokoľvek, prednášať dôvody, ktoré ho primäly ku tejto lebo jinej europejskej alebo ariatskej vláde vysielať zvláštne diplomatické missie; po druhé, že Rusko vo vojne medzi Angliou a Afghanistanom práve tak prísnu neutralitu zachovávať bude, ako ju zachovávala Anglia v rusko-tureckej vojne.... My v šetrení medzinárodnícb zásad neostaneme za Angliou, ale na tejto ceste nepôjdeme ani dalej, ako to Anglia urobila.“ A v tomto smysle vyslovily sa i ostatné ruské časopisy, a je to ako pravá, tak i zretedlná, a žiadnu pochybnosť nedopúšťajúca odveta. Londýn, 2. okt. „Standard“ oznamuje z Bombay a: Podlá zpráv zo Simly Šir Alimu poskytuutá bude príležitosť, aby mohol odprosiť. („P. Ll.“) Vláda anglická tvrdí, že má v rukách dôkazy, akoby Rusko v Afghanistane konšpirovalo a drážilo, ba že má v rukách i návrh smluvy s emirom, ktorý mu v jistých prípadnostiach slubuje i činnú podporu zo strany Ruska, či návrh tento ostal návrhom alebo stal sa zaväzujúcou smluvou, o tom ešte niet jistoty. Z Carihradu zvestujú, že v ministerskej rade odbývanej dňa 2. t. m. mal velvezír sdelit konečné rozhodnutie sa ohladom uzavretia konvencie s Rakúsko-Uhorskoin. Dosial vždy tvrdilo sa, že sultán osobne zpiera sa proti uzavretiu tejto konvencie, po ktorej velice túži p. gróf Andrássy. A i z tejto carihradskej zprávv nevysvitá ešte vonkoncom, či nádeje grófa Andrássyho dôjdu uskutočnenia. Podlá jinej takže carihradskej zprávy od 2. t. m. sultán odmrštil i posledný, Layardom predložený návrh reformí v Malej Ázii. Následkom toho nastúpilo vraj zvláštne a významné zchladuutie- pomerov medzi Londýnom a Carihradom. Ba v carihradských mladotureckých kruhoch podpisujú vraj adressu sultánovi, obsahujúcu protest proti odstúpeniu ostrova Cyprus Anglii. Rím, 2. okt. Msgr. Jacobini, ktorý opustil Rím, nešiel rovno na miesto svojho úradovania do Viedne. Dostal zvláštne missie a pocestuje cez Genf) a Mníchov. V Mníchove bude mat Jacobini rozhovor s p. Masellom, a donesie mu úpravy od kardinála Ninu ohľadom vyjednávania s Nemeckom. — Úpravy, ktoré dostal p. Jacobini ku vyjednávaniam s Ruskom pre cirkev v Polsku, nie sú konečné. Vyjednávania závisia od prijatia, ktorého jeho návrhy stanú sa účastnými. Návrhy tieto ta smerujú, aby čo najskôr porobily sa poriadky ohladom mnohočetných uprázdnených biskupských stolíc ako i úradov farských. Cairoli poverený je dočasnou správou ministerstva obchodu a orby, a dnes vráti sa nazpät. Belehrad, 2. októbra. („Pr.“) Rakúsko-uhorský jednatel v Belehrade, knieža Wrede, ďakoval srb-j skej vláde velmi vrele za jej loyalné a korrektné držanie sa za čas okkupácie. Dementujú čo najrozhodnejšie zprávu, žeby Rakúsko-Uhorsko bolo žiadalo Srbsko, aby uzavrelo s ním konvenciu o prechode vojska. Berlín, 3. okt. Komissia pre zákon o socialistoch zakončila druhé čítanie návrhu. Až na určenie doby, cez ktorú má ten zákon mat platnosť je docielená shoda s vládou. Úfajú, že v ríšskom sneme i o tejto dobe stane sa dorozumenie. Jeho prijatie je pojislené. Carihrad, 3. okt. („Pol. Korr.“) Muktar baša oznámil porté, nezdar svojho poslanstva na Krétu. — Povesť hovorí, že Midhat baša meuovaný bude vladárom Kréty s mimoriadnym plnomocenstvom. — Sultán sdelil anglickému veľposlancovi v poslednom výsluchu veľmi šetrným spôsobom, že nemôže schváliť anglický návrh reformí pre Áziu, ale že velvezír v najkratšej dobe sdelí veľposlancovi Layardovi návrh podobných reformí cieľom sdelenia v Londýne. — Náčelníkovi povstania v Kozandaghu, Acbmed bašovi, podarilo sa ujsť, keď už za viac dní obtočený bol vojskom Izzet bašovým. Ministerská kríza. Od prvopočiatku válečných pohybov na východe, menovite ale od tých čias, čo aj Rus; chopili sa meča k obrane svobody slovanských národov pod tureckým panstvom, tvrdili sme, že tie udalosti nezostanú bez vplyvu ua vnútorné pomery v Rakúsko-Uborsku. A ten vplyv už teraz aspoň čiastočne cítime, predbežne v uhorskej ministerskej kríži a čo s ňou súvisí. Význam tejto kríze nenie ešte dostatočne objasnený, ani nedá sa teraz hovoriť o jej dosahu, ale už z toho čo dosial ua javo vyšlo, môžme súdiť, že ide dvojakým smerom. Náš minister financií, Koloman Széli, podal demissiu a za ním, ovšem nie z tých samých pohnútok, celé ministerstvo; Széllova je prijatá, Tiszova odročená a gróf Andrássy úsilue pracuje v svo jom vlastnom záujme a v záujme svojich rodákov, aby dalej ani nezasiahla. Toto je dnešní stav veci a už v tomto štadiume zdá sa nám kríza významnou. O čo sa jedná? Széli podal svoju demissiu celkom vážne, lebo dobre znajúc finaučné postavenie krajný, nevidí možnosti k zapraveniu všetkých potrieb, ktoré stály sa následkom okupácie nezbytnými, a Andrássy, ohrožený v svojom vlastnom postavení, hľadá podporu v udržaní Tiszovom. Széllova demissia je prijatá a to je vážnym znamením pre naše štátue hospodárstvo. Náš „ústavný život“ nezná ešte ministra financií, ktorý mohol by sa vo všetkom Széllovi vyrovnať, lebo Széli nielen že má — nakoľko známo — v peňažnom ohľade čisté* ruky, všetka česť statočnosti Ghyczyho, aie má aj schopnosti a peňažný svet obracal sa k nemu s dôverou vo všetkých operáciách. Ked už ale Széli netrúfa si sohuať potrebné summy, nuž je to podivným, ale aj povážlivým dôkazom našej schopnosti k plateniu. Naše financie stoja už istotue od dávna na veľmi slabých nohách, pracovali sme ustavične s ohromnými deficity a nebolo výhľadu k zotaveniu. Teraz pribudly nám nové ťarchy. Povážme; na zapravenie starých závislostí, na 'zapravenie tohoročného a budúcoročného defi! citu, pokladničné poukážky na rok 1879, na príspevok k mobilisácii a ostatné válečné potreby treba nám 271.G miilionov, čo pri dnešnom kurse učiní asi 320 miilionov uhorskej renty. A kde sú naše štátne potreby, kvóta, úroky od dlhov! Odkiaľ to vziať? Zálohov niet a daňovú strunu nemožno, ba nesvobodno viac natiahnuť. A ak nevie si tu rady Széli, ktorý predsa zasvätený je do všetkých tajností našich financií, ktorému známe sú všetky komôrky europejského peňažného trhu, kde je tá finančná kapacita, čo vyviedla by nás z tohto labyrinthu? Ale naša ministerská kríza má ešte aj inú vážnu, a síce všeobecne politickú stránku. Madarský vliv, to nedá sa tajiť, bol dosial v Rakúsko-Uhorsku dominujúcim a ako taký chcel by sa udržať aj pri riešení otázky bosenskej. Jedná sa o to, pokiaľ má siahať okupácia a čo má sa stať s okupovaným územím ? Strana vojenská stojí tu v boji s gr. Andrássym. My nie sme za to, aby naša okupačná akcia zasiahla aj okres novopazarský, lebo dosť už výdavkov, dosť tej drahej krve našich synov, ale nevieme pochopiť, prečo spiera sa proti tomu práve gr. Andrássy, ktorý —■ ako známo — práve tam medzi Srbsko a čiernu Horu chcel vraziť povestný kliu. Že on protiví sa tomu, to zdá sa nám byť dôkazom jeho soslabeného postavenia a hladania utratenej popularity medzi svojimi rodákmi, ktorí nie sú vôbec za žiadnu okupáciu oduševnení. Ale my nie sme zase ani za to, aby naše vojsko z okupovaného už územia vytiahlo a krvou našich synov zpečatená pôda aby odovzdala sa