Národnie Noviny, január-marec 1879 (X/1-34)
1879-01-04 / nr. 1
£sa/m \ Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer, Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych ŕrXrviA r - už dopisovaíelov. T uro. ížž'V. Martin.«.* * AINA VE vECKA ffMffriTÍKŕ Hsty sa neprijímajú. ---- ------—-—— --Ľ._ f- ■ . —--------------------------^ ^ ^ I C ti 11---------------------------------------1____ Sobota 4. januára 1819. ftfl/. c. Číslo 1. Pozvanie k predplateniu na politickv časopis „NÁHODNIE NOVINY,“ X. ročník 1. sívrfroeie. S koncom minulého mesiaca“ vypršaly v š e t k ý m pt. pp odberateľom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo ■t láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 3. januára 1879. Aärríinistrativné povereníctvo „Národních Novín.“ Politický prehľad. T. Sv. Martin,'4. jan. 1879. Nastúpivší nový rok prevzal vekni ťažké dedictvo delom usporiadania. Pomery na východe niesú ešte vybavené, ba zaťatosťou a hlavatosfou porty zdajú sa kráčať v ústrety novému zamotaniu. V Grécku, Albánii, Rumelii, ba v samom Carihrade praš'íabučí to, ako pred bezprostredným vypuknutím mohutného otrasenia. „Pol. Corr.“ píše na pr. z Athén, že grécka komora zaoberala sa s otázkou možného vypuknutia vojny a ministerpredseda Comunduros poznamenal pri tej príležitosti, že taká eventualita nieje nemožná, čím bez pochyby narážal na ťažkosti spojené s otázkou regulovania hraníc medzi Gréckom a portou. A v skutku aj vo vysokých diplomatických kruhoch, veľmi starostlivých o mier Európy a celého sveta, starajú sa, že otázka Jauiny môže byt príčinou vážnych zamotaním — Nie menej vážne znejú zprávy z Albánie. „V horách, obývaných Miriditmi — píšu „Pol. Corr.“ z Prizrendu — hemžia sa cudzé postavy, ktoré predtým snáď nikdy nevidely tie kraje. Sú to emissári zpoza mora, ktorí zvučne rozprávajú Albančanom milú reč Iskandera bega. A účinkovanie týchto emissárov nezostáva bez výsledku. Už dnes konštatovali, že v celom Hornom a Dolnom Albánsku sotva je väčšie mesto, kde by nebolo sriadené tajné komité, poverené s usporiadaním príprav k povstania ludu. Menovite pobrežné mestá Durazzo, Yalona, Delivno a jiné sú už úplne získané odlúčeniu sa od porty.“ — V samom Carihrade panuje však nehodu zvestujúca agitácia. Lud je nespokojný, ba aj vojsko zdá sa byť nespoľahlivé. Na to aspoň poukazuje tá okolnosť, že Gazi Osmau baša povolal ku sebe všetkých kommandantov cisárskej gardy a vyzvedal sa, aký duch panuje u mužstva a možno-li sa naň spoíahnúť na prípad, žeby sa urobil nápad na sultánsky palác. Výsledok porady bol však, že Osman baša nariadil, aby v dedinke Besiktaš a Orlakioi, obe súsedia s palácom Dolma Ľagdše, po jednom pluku spoľahlivých Čerkesov ako pozorujúca posádka ubytované boly. — Ku všetkým týmto znakom času ked pridáme, že v tureckej dŕžave nastúpil už štátny bankerott a že i v Rumelii po. odchode Rusov hodlá znovu vypuknúť povstanie, vidíme, aký mier a pokoj bude panovať na balkánskom polostrove následkom nariadení berlínskej smluvy. „Osservatore Romano“ uverejňuje list pápeža na kolínskeho arcibiskupa od 24. dec. m. r., v ktorom pripomína, že pozorne preštudoval postavenie ciikve, zvläšte však venoval"svoju pozornosť šľachetnému nemeckému národu, aby sa v ňom panujúce náboženské sváry odstránily ; poneváč jeho duch nemôže nájsť pokoja, kym vidí cirkevných pastierov uväznených a vo vyhnanstve, kňazov hatených vo vybavovaní svojich služieb a členov nábožných spolkov rozohuatycb. Vyzýva nemecký episkopát, aby sa usiloval, vštepovať náuky cirkve do sŕdc veriacich, žeby j sa podrobili zákonom, ktoré n e p r o t i .v i a s a j viere a povinnostiam. List pápežov končí sto|vami: Musíme sa modliť k Bobu, aby do srdca šľachetného nemeckého cisára a osôb pri jeho boku stojacích vštepil blaho praj nej ši e smýšlanie. — Z jtohoto listu uzavierajú, že sa konečne podarí dáke I vyrovnanie medzi pápežskou kúriou a berlínskym ci j sárskym dvorom. Z afghanského bojišťa došlý rozličné a v mno! bom protirečiace si zprávy. V jednom dúšku hovorí jedna zpráva, že všetky afghauské kmeoy nabídli j generálovi Robertsovi pokorenie sa; dodáva však, že j general Tytler, navracajúci sa z expedície v bazarskej i doline do Dáky, prepadnutý bol mužstvom kmeňu iZukka-Kheel a utratil dvoch mrtvých a 7 ranených. j Tá samá zpráva dodáva ešte i to, že telegrafické spojjenie s Pešaverom, Moultanom a Quettahom bolo prej kazené a že jazdci musia ho ustavične strážiť. Vyj zerá to tam leda všeliako. Ďalšie zprávy znejú: Londýn, 30. dec. Geu. Roberts povolal sbro- I maždeuie afghanských náčelníkov do Kurumíortu. Po; hlävári došli a Roberts oznámil jim, že odteraz majú j patriť k Angiit a aby jej slúžili prísahu holdovauia. j — V Kalkute koluje zpráva, že Emir odcestoval do jPetrobradu, aby prosil intervenciu europejských mocj no stí. — Londýn, 30 dec. „Times“ sdeluje z Kalkuíy: I Zprávy o príchodu Jakub kháaa do Džellalabadu sa nepotvrdzujú. Londýn, 1. januára. „Daily News“ píšu z Pešaveru: Tlupa obyvateľov obsadila jednu Angličanmi opustenú posíciu v khyberskom priesmyku, porúch a 1 a telegrafy a prerušila spojeniesAli M u š j idom. Vojsko z Jgmroodu znovu obnovilo spojenie. Došlý ešte nasledujúce všeobecného politického postavenia týkajúce sa zprávy: Athény, 29. dec. Nieje pravda, žeby Grécko vzdalo sa svojich nárokov na Janinu. Grécko pevne stojí na tom, aby kiauaula berlínskej smluvy, týkajúca sa opravenia gréckych hraníc doslovne bola' prevedená. Belebrad, 1. jan. „TagblaU“ píše: Rakúski vy-J slanec Dr. Michal Klaič z Daluiatska povolaný je srbskou vládou, aby prevzal novosriadeaú stanicu poslanca v Ríme. — Senátor Spassič je vyznačený za srbského zástupcu v Bulharsku. Carihrad, 31. decembra, večer. 400 najprvňejších mohamedánskych mešťanov liiavniebo mesta, a vyšše 300 softov odovzdali sultánovi petíciu, v ktorej ho prosia, aby sledoval príklsdkbedivea a aby Europčanotn sveril sriadenie štátnych financií, poneváč lud nedôveruje domorodým funkcionárom. V prípade, žeby sultán nevyslyšal prosbu, hrozia násilným odstráueuím dynastie. Sultán prosil poslancov Francúzska a Angiié o radu, a tí vyslovili, aby padišah stal sa povolným žiadosti ludu. V paláci Ildizkioskom zdajú sa však byť pripravenými k odporu. Štyry pluky Čerkesov s.tráža sídlo suít.ma. Mohamedáni ozbrojujú sa. Cattaro, 4. jao. („D. Ztg.“): Z Durazzu sdelujú, že v Albánii utvorily sa aoyé tajné komitéty, ktoré tvoria propagandu za pripojenie Albánie k Itálii. Vládnu značnými peňažitými prostriedky. O málo dní sídu sa delegáti týchto komitétov v Durazzu, aby sa poradili o spoločnom pokračovaní. Carihrad, 1. jan. („P. Ll.“): Kbeireddin baša upravil nasledujúci list na gr. Zichyho: Z naloženia sultánovho prosím Vašu Exe., aby ste sddili Vašej vláde, že je porta hotová, obnoviť vyjednávania ohľadom eventuelnej okkupácie novopazarského pašaliku, a ohľadom rozriešenia otázok, pochádzajúcich z okupácie Bosny a Hercegoviny. Viedeň, 2. jan. „Egyetértés“ sdeluje, že gróf Andrássy protiví sa snahe Angiié, aby turecké vojsko zamenilo ruskú okupačnú armádu vo Východnej Rumelii. Bukarest, 2. jan. „Egyet.“ dozvedá sa z privátneho prameňa, že ruské vojsko ustavične dovážajú do Bulharska, kde chcejú znova 100.000 mužov sústrední!. K tomu cielu vypožičali 340 vozňov od Ivc.v-černovic-jasskej železnice. Londýn, 2. jan. („P. Ll.“) Štyry regimenty emirove desertovaly. Taktiku v kurumskej doline veľmi hania v Indii. Tvrdia, že gen. Roberts vystavuje sa daromnému nebezpeční. Teraz súrne žiada pomocné vojsko. Divisia Biddulphova nachodí sa v doline Kandahar. Carihrad. 2. dec. („N. W. Tagbl.“): Dnes ráno došlý tlupy ludu k direkoii „banque ottomane“ a žiadcily zamenenie kaimov. Úradníci darmo snažili sa uspokojiť lud. Na znak polície dobehla stotina pechoty. Pri zavádzaní poriadku vystrelil zaptieh (policajt) z revolvera a ranil dvoch z tlupy ludu. Aby sa ľud uspokojil sultán dal 2000 lír medzi lud rozdeliť. Aj zulumbadji (hv.siéi), ktorí dosial ticho sa držali, ktorí však vo všetkých predošlých revolúciách veik ú rollu hrali, pripojili sa b nespokojníkom. Nimi svolané shromaždenie zakázal direktor polície. Pera, 2. dec. („Pr.“): Zdravie sultána následkom rozculenosti v posledných časiech veľmi utrpelo. Šeik ul Izlain vyzval všetkých professorov, aby relegovali všetkých s politikou zaoberajúcich sa softov. Softovia sú následkom toho veľmi rozdráždení. Carihrad, 2. jan. („Polit. Corr.“): Irada sultána splnomocňuje portu, aby vyjeduávala g Ruskom strany definitívneho mieru. — Proklamácia k Albáncom vyzýva jich, aby neprekážali prepustenie Podgorice Čiernej Hore, a v protivnom prípade hrozí zbrannou mocou. — Turecko-grécka kommissia pre usporiadanie hraníc zásadne v Athénach. Manifest Albáncov. Albánska liga uverejnila nasledujúcu proklamáciu: Bratia Albánci! Hroby sa otvárajú, temná noc sa osvetluje a dennica peknej budúcnosti svieti nad Albániou. Hore sa! Otvorte oči! Hodina života, ale aj hodina boja udrela. Turecko dostalo milostivé dovolenie od Európy, že smie ešte za krátky čas dýchať, a tento čas treba múdre a energicky využiť. Bratia, Vaša vlasť padne pod jarmo susedovi. Všetci sú Vaši nepriatelia, ktorí budú Vašu národnosť potláčať. Spása je iba vo Vašich rukách. Povstaňte všetci, jako jeden muž, ukážte, že ste hodní synovia Vašich otcov, ktorých chrabrosť slavná bola vo svete. Boj bude krátky pre bezvládie Porty, a s nami budú syinpathizovat národy. Vaši bratia tam za morom v bratskej Itálii cítia s Vami a pomôžu Vám, aby ste ztvorili samostatnú Albániu. Preto ku zbrani! Hore sa, tuje príležitosť, aby Albánci, synovia jednoho národa shlukli sa pod jednu zástavu mohutnej Albánie.“ K novému roku. Na rumoch krásnych nádejí, prechovávaných k uplynutému 1878 roku, povstala nová sphinx, nosiaca na cele nápis 1879. Ťažko navštevo