Národnie Noviny, apríl-jún 1879 (X/38-73)
1879-04-22 / nr. 46
Vychodia, v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uborsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia V ■aľxa.r'ó. ß3*v. Mlekrtlaa.©. Utorok 22. apríla 1811). Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. íiefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 46. Politický prehľad. ------22. apríla 1879. Všetko poukazuje na to, že postavenie terajšieho anglického ministerstva nenie veľmi príjemné, a to dotkýna aa dost vážne i rakúsko-uhorskej zahraničnej politiky, lebo známa vec, táto opiera sa rozhodne na priateľstvo a podlá výpovede rakúskouhorského velposlaoca v Londýne gr. Károlyiho na „nepodpísanú sinluvu alliancie.“ Už ale to je celkom prirodzená vec, že ked opora sa kláti a zrútiť hrozí i ten ktorý sa o ňu opiera nestojí na pevných nohách. Anglický kancellár pokladu Northcote mal príležitosť v nižnom dome parlamentu vysloviť sa následkom ku nemu upravených dotazov o Afghanistane, Egypte a Východnej Rumelii, a jelit) odvety zahrnúť možno v týchto slovách: „nič nevieme!“ A nepodlieha to ani žiadnej pochybnosti, že je tomu vskutku tak. Menovite ten egyptský kbedive, narobil jirn toľko starostí, že obávajú sa hrozného kompromitovania Angiié. Preto teraz namáhajú sa nahať Egypt Egyptom, a jestli možno bude vytiahnuť sa z celej affairy. Či div potom, že s ministerstvom londýnskym v úzkom spojení stojacie časopisy prichodia ku tomu náhľadu, že najlepšie bude, keď si Egypt tak ako Španielsko, alebo Venezuela, sám a sám upraví svoje financie? A Beaconsfield obáva sa v tejto záležitosti menovite i spoludejstvia francúzskeho, preto, žeby ono mohlo priniesť výhody Francii. „Tu veria, telegrafujú londýnskym časopisom z Cári hradu, že khedive nebude zosadený, jestliže poskytnuté budú dostatočné rukojemstvá za dobrú správu Egyptu.“ — Ako každý vidí, nie je to najhorší vtip a veľmi dobre hodí sa do celej komédie. Turecko žiada rukojemstvá dobrej správy! k tomu ničoho viac dodávať netreba. — Lenže s pádom opony v tejto komédii môže padnúť i panstvo lord Beaconsfieldovo. Moc jeho ministerstva mrví sa už, a zjavujú sa už vážne a zrejmé znaky, že konservative! anglickí blíža sa veľmi okamženiu, v ktorom zatlačení budú od vesla vlády. Z Trnova ujavňuje „Pol. Korr.“ zprávu, že v melnickom a kar lo vacko m kraji v Macedónii udaly sa nové pokusy povstania. V obciach Ka meniča, Vlabič, Bijlias a Planica prišlo už k srážke s 500 mužov silnou tlupou povstalcov pod Marinovom a oddielom pri Nevrekope v značnej sile sú stredneného tureckého vojska, pri čom povstalci so ztratami zatlačení boli až do Dolíno-Dr-aglišta, dve hodiny od Razlagu. Celá sila povstalcov prevyšuje 7000 mužov. Najvyšší vojanský správca povstania je černohorský vojvoda Peko Božovič (?). Náčelník dočasnej vlády v Macedónii je arcibiskup Athanas z Ochridy. Sýdlo dočasnej vlády a vojanského hlavného stánu je v Posiljevgrade, v dialke 12—13 hodín od Tŕni v Srbsku. Voči obnoveným pokusom povstania v Macedónii sústredňujú sa početné ruské vojská a bulharská milica na hranici, menovite v Radomíre, Dupnici, Kostendile, Džumaji, Samakove, Krupriku, Simitlii, Vranove, Srbinove a Gradove podlž rieky Strumy. Z Belehradu od 19. t. m. zvestujú: Viac sto hláv počitujáca tlupa Arnautov prepadla včera okolo 8, hodiny ráno srbský kordon na staro-srbskej hranici, záležavší len z milíc 2 triedy a máločetný bol, aby mohol postaviť zdarný odpor útočníkom. Po premožení hraničnej stráže vtrhli Arnauti do kuršurnlieskeho kraja, cesta až do Prepolaca označená bola zničením a vylúpením ôsmych dedín. Pri Prepolaci stretli sa s pol brojom pechoty, ktorý tuhým ohňom uvítal túto lúpežnú bandu. Boj trval do 7. hodiny večer a bol hodne krvavý. Počet padlých a ranených Srbov dosial ešte neznať; ale hovorí sa o obetiach prevyšujúcich číslo 40. Obyvatelom pohraničných obcí odviekh všetek dobytok a ovce. Minister vojenstva ešte behom včerajšieho dňa vyslal z Nisu a Alexinacu bataillon milice, dva broje pravidelného vojska, dve škadrony s pol vatrenou na staro-srbskú hranicu. General Belimarkovič ide do Nišu, aby s kniežaťom ustálil, čo zo srbskej strany urobiť treba. Predsedník ministerstva Ristič telegraficky zaslal včera rázny protest Karatheodory bašovi, tureckému ministrovi zahraničných diel, v ktorom vypočituje všetky behom posledných 6 mesiacov udavšie sa nepokoje na srbskej hranici a Arnautmi popáchané násilenstvá, a konštatuje, že dosial bez výsledku oätaly všetky zo srbskej strauy v Carihrade prednesené žaloby. Ristič žiada úplnú satisfakciu, vynáhradu Arnautmi obyvateľom zapríčinenej škody a rukojemstvá, že také žalostné a hrozivé udalosti nebudú sa opätovať. — Počuť, že dnes opätoval sa boj znovu s Arnautmi, ktorí opäť prešli na srbské územie; poslané je do Prepolaca vojsko, ktoré jistotne odrazí ďalšie nápady. Paríž, 19. apríla. Aleko baša obdržal už svoje menovanie za gubernátora Vých. Rumelie, a v stredu odcestuje cez Viedeň do Carihradu. — štátny radca Hamburger odchodí dnes večer do Petrohradu. — Súkromné zprávy stvrdzujú úplnú shodu medzi A n g 1 i o u a Ruskom vo všetkých podstatných punktoch nového dohovoru ohľadom Výehoduej Rumelie. Ustáleno je, že tento nový dohovor podporovať budú identickou nótou Anglia a Rusko pri sultánovi. Rúznosf náhľadov jestvuje len ohľadom troch nie podstatných ale len pobočných punktov, a síce: Anglia žiada, aby nie leu Burgas ale i Ichtiman okupovali Turci; Rusi žiadajú, aby Turci len potom vnišli do Burgasu, ked Rusi úplne opustia Rumeliu a Bulharsko, čo stat sa má do 3. augusta; a konečne Rusko želá, aby medziuárodnia východno-rumel3ká kommissia vážne uzavretia len jednomyslne a hlasmi všetkých členov donášať smela, keď Anglia chce, aby postačovala k tomu jednoduchá väčšina. O bitke medzi kolonuou plukovníka Wooda a Zulukafry neďaleko Lüneburgu, v predošlom čísle v krátkosti pripomenutej, „Times“ ujavňujú nasledujúcu úradnú depešu: „Tábor Kambula, 29. marca: Včera napadli sme s výsledkom Kholubana a ukoristili sme niekoľko tisíc kusov rožného statku, ale kým sme boli na vrcholci, napadli nás asi 20.000 z Urundu došlí Zulovia a utrpeli sme značné z t raty. Nepriateľ odobral nám ukoristený dobytok. Takmer všetci naši domorodci uskočili včera večer. Krajskí radcovia požiadaní sú, aby jich zpät poslali. Náš tábor dnes popoludní zmnžile napádali asi 20.000 mužovia od 1 hod 30 minút do 5 hod. 30 minút. Na našej strane padli alebo ranení sú asi 7 dústojuíci a 70 mužovia, ale odrazili sme nepriateľa celkom a prenasledovali ho na značnú dialku. Evelyn Wood.“ Podia zpráv z Petro h rad u, cisársky úkaz uvádza nových dočasných general-gubernátorov v Petrohrade, Charkove a Odesse so značným splnomocnením, ktoré i gubernátorom v Moskve, Kieve a Varšave dočasne udelené je. Úkaz poukazuje na neveľkú, ale tvrdošijnú tlupu zločincov chcejúcich podkopať štát, a ktorých potrestanie stat sa má možným. Gubernátorom podriadené budú všetky občianske úrady ako v čas vojny veliteľovi armády, potom všetky školy. Gubernátori môžu odovzdať občianske osoby vojanským súdom, nebezpečné osoby administratívnou cestou odstrániť z patričných obcí, dfa dobrozdauia uväzniť osoby bez rozdielu, časopisy dočasne alebo navždy potlačiť, vôbec zavádzať k udržaniu pokoja potrebné poriadky. — ťarilirad, 20. apríla. Následkom zdráhania zo strany sultána dovoliť podpísanie konvencie ohľadom Novi Pazara, vypukla vážna ministerská kríza. Veľvezír a minister zahraničných záležitostí hrozili demissiou, jestliže sultán nedá jim plnomocenstvo k podpísaniu tej konvencie. Nemecký veľposlanec a anglický jednateí rázne zakročili u sultána v prospech konvencie. Následkom toho došlo práve irade od sultána udelujúce plnomocenstvo k podpísaniu konvencie, preto ministerská kríza je úplne odstránená. Poslanec khedivov Talat baša nebol ešte prijatý sultánom. Porta ho vypočula a Osman baša bol jediný, ktorý schvaľoval pokračovanie khediva. Veľvezír upomínal ministrov, aby do tedy vyhýbali styku s Talat bašom, kým závislá otázka upravená nebude. Berlín, 20. apríla. Mocnosti sú blízke k upraveniu a usrozumeniu sa vo východno-rumelskej otázke a síce týmto spôsobom: Predbežne upúšťa sa návrh miešanej okupácie. Všetkými mocnostiami uznaný gubernátor Aleko baša spravovať bude administráciu Vých. Rumelie pri kontiolle europejskej kommissie, ktorej úradovanie predĺži sa na jedon rok. Ako zbraná moc stáť mu bude k službám krajinská milica. Jestliby poriadok vážne ohrozený bol, tak táto provincia okupovaná bude tureckým armádnym sborom. Rusi 1. mája započnú opúšfať Vých. Rumeliu a Bulharsko. Petrohrad, 20. apríla. „Pr. V.“ ujavňuje cisársky rozkaz, ktorým general-adjutanti Totlebeu, Loris-Melikov a Gurko menovaní sú dočasnými generálgubernátormi v Odesse; potažne Charkove a Petrohrade. Londýn, 20. apríla. Z Capetowna zvestujú, že oddiely 3 pluku pechoty „The Baff“ a oddiel hulanského pluku došlý na rieke Tugela a po zahnatí asi 1500 mužov silný sbor Zulov zaviedly spojenie s kolonou Pearsonovou. Očakáva sa hlavná bitka. Z Východnej Rumelie. Od vynikajúcej politickej osobnosti z Trnova donáša „Deutsche Zeitung“ doslovný rozhovor so Skobelevom, ktorý drasticky vyslovuje mienku ruských kruhov o berlínskej smluve. Generál hovoril: „Berlínska smluva nenie nič iného jako recept, ktorý Europa pred rokom predpísala; dnes sa už pre pacienta — Bulharsko — tento recept upotrebiť nedá. Jako pri chorom často čas a príroda najviac k vyliečeniu prispejú, tak aj v tomto prípade; čas sme od Európy vymohli, príroda, to sme my. Europa myslela nás ubit berlínskym traktátom, avšak my sme ju a to dokonále ubili. Ked nám oficiellue sdelili ideu kongressu, nastúpil v našich vládnych kruhoch zmätok, ktorý však len krátko trval. Najprv chceli vojnu viest s dvoma lebo troma nepriatelmi, nechali ale plán tento padnút a Gorčakov pozval Šuvalova do Petrohradu. Tento posledný nasbieral u kabinetov, u ktorých zaklopal, drahocenný material o tom, jak ďaleko môžeme sa pustiť na všetky prípady. Pod predsedníctvom samého cára Alexandra uzavrelo sa kongress oboslaf, ale súčasne v Bulharsku tak veci zariadiť, aby sme predsa konečne výdobytky svätoštefanského mieru podržali. Cár potvrdil ustanovizne berlínskeho kongressu iba vtedy, keď mu Gorčakov určite sľúbil, že rozdvojenie Bulharska a obsadenie Balkánov Turkami zostane večne mŕtvou p í smenou, a že Macedonia tvoriť bude pre Rusko etapnú cestu k egejskému moru. či my chceme v Bulharsku všetko v starom spôsobe ponechať, to môžete videí v energii, s jakou sme tu stvorili našu administráciu, jako sme sem poslali našich najlepších úradníkov a dôstojníkov. My sme sorganizovali milíciu, ktorá má dues 70.000 vycvičených a znamenite ozbrojených vojakov. Jedným slovom, my sme z Bulharska utvorili nový štát, ktorý naozaj nepotrebuje poslúchať rozkazy Európy a jej komickej medzinárodnej komissie. Bulhari, ktorí sem prišli od Volgy, sú z našej krve národ, sú naši súkmeňovci, naši bra-