Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)
1879-10-02 / nr. 115
I 1 I Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. \ Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý ; rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvríroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia v Turó. Sv. JM Es^rrtiaa.©., Štvrtok 2. októbra 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 115. Politický prehľad. ------2. októbra 1879. Ešte je to vždy návšteva Bismarkova vo Viedni, ktorá nedá pokoja časopisom. Lenže teraz ku tým mnohým a rozličným legendám o Bismarkovi dochodí nová vest, ktorej tiež nedá sa upret politická významnosť, a tojesídetie sa kniežaťa Goréakova s kn. Bisinarkoin v Berlíne, ktorá schôdzka poslúžiť má k illustracii tej viedenskej návštevy. Niektorí žurnalisti myslia síce, že keď Gorčakov príde do Berlína, nenájde tam Bismarka, lebo ten len aby vyhnul sídetiu sa s Gorčakovom odíde na jistý čas do Varzina, tak že Gorčakov bude sa muset uspokojiť len s výsluchom, v ktorom ho príjme cisár Vilhelm. Jiné zprávy zase tvrdia, že schôdzky Gorčakov» s Bismarkom následok bude smierenie sa oboch ríšskych kancelárov, a vyrovnanie politických diferencii medzi Ruskom a Nemeckom. Konečue z „dobrej strany1' ujistujú, že ku návšteve Berlína sám Gorčakov ujal sa initiatívy, vysloviac sa, že osobne nadobudnúť chce si objasnenie o významnosti a ciefocb nemecko-rakúskeho sväzku, ktorý knieža Bismark uzavrel vo Viedni. A tak tedy na každý prípad staue sa schôdzka Gorčakova s Bismarkom. — „P. L!.“ hovorí, že „ua vliv bohaté kruhy nemecké, ktoré daly si záležať previesť schôdzku Bismarka s Gorčakovom, reusirovaly; ale predsa nie celkom; lebo bolo by to celkom inšieho, jestli by sa sišli boli Bismark s Gorčakovom, kým ten prvý nenastúpil cestu svoju do Viedne, a celkom jiné je, ked sídetie sa s ruským kancelárom stane sa po viedenskej ceste nemeckého kancelára. — My z našej strany, píše „P. Ll.“ veríme, že viedenské dohovory tak velmi založené sú v situácii a v záujmoch oboch súčastnených dŕžav, že žiadna ďalšia udalosť ueuie vstave jich zklátiť Jestli že knieža Gorčakov ako tretí prijatý chce byt do tohto spolku, tak by svoj ciel len pod tou podmienkou mohol dosiahnuť, jestliby pokánie učiuil a úplne zriekol sa politiky, ktorou vyzval nepriateľstvo Rakúsko-Uhorska, a prehral priateľstvo Nemecka.“ — Knieža Gorčakov mohol to mat lacnejšie, keby totižto bol prijal pozvanie ku návšteve Viedne súčasne s Bismarkom, vtedy by sotvy boli od neho žiadali pokánie a zrieknutie sa svojej politiky. A konečne, kto to znať môže: či i bez pokánia a bez opustenia svojej politiky, jestli to len on chcet bude, nebude prijatý do toho spolku. Veď sa to dosť skoro ukáže, nech len príde do Berlína. Ačpráve slepo spoliehat sa na bismarkovské sľuby bolo by vari velmi odvážlivým čiuom, ktorý by sa dosť snaduo i uistiť mohol, ako to medzi jiuým i lstivý a opatrný jináče cisár Napoleon III, skúsil po schôdzke svojej s Bismarkom v Biarici! Viedenský dopisovateľ „P. Ll.“ dementuje rozličné zprávy, ktoré následkom viedenskej schôdzky kolovaly o ushovorených plánoch vo Viedni, akoby Rakúsko-Uhorsko obdržat malo tú velkú úlohu, (ak rozšíriť sféru svojej moci, žeby celý kresťanský východ s výnimkou Grécka zahrnulo pod svoje panstvo. Poukazuje sa pri tom na sjednotenie Rumunska, Srbska, Bulharska a Čiernej Hory v podunajských sväzok pri intervencii a vlive Rakúsko-Uhorska, zkrátka o oživotvorenie starého návrhu dunajskej konfederácie. Všetky tieto zprávy vyzvala vraj viac obrazotvornosť nežli zdravý rozum. Jestli už vraj reč je o spojeniach, ktoré dohovorené sú medzi Bismarkom a Andrássym, tak vraj nemajú tieže za účel nové akcie, ani nie nové podujatia. Opätovne je to už osvedčené, že smerodajné kruhy pojistením čiary Limu za zakončenú držia akciu monarchie Da východe, a ^ že ďalšia snaha smeruje na využitie nadobudnutého, i a nie na nové aquisicie. Sympathie malých balkanských kniežatství bez násilia obracajú sa k Rakúsko-Uhorsku, a silená akcia by viac rušiť nežli podporovať to mohla.“ — A „P. Ll.“ ešte i to dodáva, že turecký veľposlanec vo Viedni velmi uspokojený bol so zprávami, ktoré mu sdelil kuieža Bismark, a že anglický časopis „Standard“ dobre hovorí o politickej situácii, ked tvrdí, že, jestli len stopa štátnickej obozretnosti žije v Carihrade, tamže pripojenie sa k Nemecku a Rakúsko-Uhorsku považovať majú za novú, asnad poslednú príležitosť ku ratovaDiu otomanského cisárstva. Londýn, 28. sept. „R. Of.“ oznamuje zo Simly od dneška: Jakub Kban sprevádzaný svojim synom a 245 mužov silným sprievodom, včera večer prišiel do Kuši ku generálovi Bakerovi, ked skôr písomne žiadal o prijatie bo. V Kabuli panuje anarchia. Generál Roberts pohnúl sa s troma plukami. »— 29. sept. „D. News“ sdelujú z Manabadu od včerajška: Anglické vojská rýchlym pochodom postupujú ku Kábulu a čakajú jich tam 5. októbra. Ostatue úfajú, že nenájdu odporu, lebo rebelli nemajú ani vodcov ani nie sú organizovaní. Mesto Balk povstalo proti Jakub khanovi a odohnalo námestníka Baki khana. Obyvatelia žiadajú spojenie s Bokcharou, ku ktorej Balk prináležal ešte pred 80 rokmi. Simla, 29. sept. „R. Ofí.“ píše: „Proklamácia generála Robertsa zvestuje pochod anglického vojska cieľom obsadenia Kabula a vyžíva pokojných obyvateľov, ktorí aesúčastnili sa na nápade na residenciu anglického poslanstva, aby pomýšľali na svoju bez pečnost. Po vyhlásení tejto proklamácie všetci so zbrojou polapení obyvatelia považovaní budú za nepriateľov.“ Berlín, 29. sept. Knieža Bismark prijal 26. t. m. ruského tuuajšiebo veľposlanca Oubrila, s ktorým mal dlhší rozhovor. Z hodnoverného prameňa počuť, že ríšsky kancellár obšírne hovoril o svojej ceste do Viedne, a formálne ujisťoval, že vo Viedni nebolo nič zamýšľané, tým menej dohovorené, čoby Rusko ne pokojit mohlo. Jeho jediným cieľom, ujisťoval knieža Bismark, bolo to, aby presvedčil sa, či lúčiacim sa ministrom zahraničných diel grófom Andrássym sledovaná politika, ktorá v Berlíne uašla Sympathie, i pod jeho nástupcom ostane v platnosti. Pán Oubril lakoval za tieto zprávy. ktoré, ako ruský velposlauec dodal, jeho vládou dozajista s uspokojením prijaté budú. Knieža Bismark sosnoval dlhšie memorandum o svojom pobavení sa vo Viedni a poslal ho cisárovi do Baden-Badens. Carihrad, 29. sept. Pri prostredkovaní cudzej diplomacie z gréckej strany sostavené je osvedčenie pre piate zasedanie turecko-gréckej kommissie, ktoréby umožniť malo priaznivé vedenie ďalších vyjednávaní; len anglické velposlanstvo celkom cudzo chová sa proti týmto dohovorom. „Pol. Korr.“ píše: Medzinároduia kommissia prijala upravenie vojanskej hranice medzi Bulharskom a Východnou Rumeliou piatymi hlasmi proti jednomu — ruského kommissára — ked francúzsky kommissár nehlasoval. Hovorí sa, že Rusko zamýšľa neuznať upravenie hranice, lebo neuie jednomyslne uzavreté. Zprávy z Carihradu opisujú smutný a žalostný stav tamojších pomerov. Zo dňa na deň je ťažšie zaopatriť bežné potreby pre palác a pre portu. Z tej príčiny dopúšťajú sa vyšší dôstojuíci ráznych nepravidelností, nižší už dávno prepadli biede. Kompetentný svedok píše: „Sú plukovníci a vyšší lekári, v ktorých domoch už od mesiacov nebolo kúska mäsa k zedeniu, a ktorí deti svoje do školy poslať nemôžu, lebo nemajú obuvy, Kupci nie sú v stave dobrať svoje požiadavky a pojistit si dennú potrebnosť; nepozostáva jim nič jinšieho nežli pozatvárať krámy. Vojaci, v zúfalstve nad tým, že nedostávajú plat predávajú i svoje zbroje, aby si kúpiť mohli kus chleba. Spoločnosť je v skutku desorganisovaná a diviť možno sa, že ľud tak pokojne snáša biedu svoju.“ Kotor, 30. sept. Porta v Bari sriaduje konsulát. — Liga v Prizrende požiadala portu, aby jej určite a dôkladne oznámila, ktoré územia v Epiri prepustiť chce Grécku, aby liga bezodkladne prepustiť mohla v týchto územiach naverbovaných vojakov. Petrohrad, 29. sept. (Úradne) Z Beurmy od 16. t. m. telegrafujú: Za čas pri Hooktepe dňa 9. sept. podujatého prieskumu stretli Rusi veliké massy Tekke-Turkomanov, ktorí sa silne opevnili pri Dengiletepe a postavili značný odpor. Rusi za 6 hodín strieľali z 12 diel ua ten aul, v ktorom bolo vyšše 30.000 Tekkov. Večer obsadili Rusi vonkajšie opevnenia. Nepriate! v noci ušiel, utratiac viac tisíc mužov. Rusi ztratili 7 dústojníkov a 178 vojakov mrtvých, 16 dústojníkov a 234 vojakov ranených. Loiulýn, 30. septembra. „R. Off.“ zvestuje zo Simly: Bez odporu obsadená je 29. t. m. Dakka. V Kábule je pokoj. Generál Roberts mal včera rozhovor s emirom. Posledný prisľúbil podporu ako i zaopatrenie dopravných prostriedkov a zásoby proviantu. Bukarest, 30. sept. Kuieža Alexander Bulharský dnes na poludnie prišiel do nádražia v Cotroceni. Knieža Karol so skvelým a mnohočetným sprievodom a všetci ministri dostavili sa nádražie ku prijatiu. Pozdravenie sa oboch kniežat bolo veľmi srdečné. Madrid, 30. Následkom zhabania jistých u dústojaíkov armády najdetých kompromittujúcich papierov uväznili viac osôb v Saragosse. Athény, 30. sept. Dnes odoslaný je kurír so zvláštnymi úpravami pre gréckych kommissárov do Carihradu. „Deutsche Zeitung“ uverejňuje velmi zajímavý dopis zo Sredca, v ktorom dopisovateľ dokazuje, že v Bulharska a vo Východnej Rumelii pripravujú sa veci, čeliace na spojenie sa oboch provincií v smysle san-štefanského mieru. Dopisovateľ predovšetkým konštatuje, že terajšia vládna strana s Balabanovom na čele ustúpila nátlaku veľmoci a spriatelila sa s uzavretiami berlínskej smluvy; terajšia opposícia však s Karavelovom na čele vzala do svojho programom uskutočnenie uzavretí obsažených v san - štefanskom praeliminárnom miere. „Konservativismus kabinetu Balabanovho — pokračuje dopisovateľ — pozostáva z toho, že chce rešpektovať stipulácie berlínskej smluvy, kdežto protivníci jeho chcú nastúpiť problematické cesty, čo nevyhnutne musí mať za sebou nové uvedenie východnej otázky na denní poriadok. A keď povážime okolnosť, že sa zo strany kniežaťa a vlády vážny odpor nekladie v cestu nátlaku opposície a miestami i nezákonným agitáciám, mimovoľne natíska sa otázka, či v tom netrčí dáka cudzá ruka, ktorá už dávno rozdelila úlohy medzi terajšiu tak zvanú konservatívnu vládu a Karavelovu opposíciu. Tak sa zdá, že p. Balabanov a jeho strana, následkom uzavretí komory a vedení ohľadmi politickej slušnosti, dobrovoľne a preto odstúpuje, aby nové ministerstvo spojenie Východnej Rumelie s Bulharskom mohlo vziať do svojho úradného vládneho programmá. Rovnobežne s týmito udalostiami v Bulharsku a takmer v porozumení, ktoré do očí bije, vyviňujú sa veci vo Východnej Rumelii. Krvavé srážky medzi Bulharmi a Turkami sú len iného spôsobu prostriedky, aby sa dosiahnul ten samý cieľ. Nemožno pochybovať, že národnia zášt panujúca vo Východnej Rumelii, mohla by zapríčiniť a že aj zapríčiní menšie výtržnosti aj pod silnou vládou. Avšak i to je isté, že '