Národnie Noviny, apríl-jún 1880 (XI/40-72)
1880-05-04 / nr. 52
s Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko Da celý \ rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na átvrtroka 3 zl. Ročník XI. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. Sxr. Martine. Utorok 4. mája 1880. Itezmenué dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 5Žľ ■ ■■ ■ i----------------;-----------------------------------------------------------T--------------------------- Vzorná obec. ii. Prizrime sa li obci ako takej, ako táto hospodári a aké poriadky zavádza v záujme svojho občanstva. Je to velice vážna otázka v našom verejnom živote a žialbohu, že právo v tomto ohľade je po našich obciach najviac sťažností, lebo tu pácha sa najviac hriechov. Na Slovensku máme obce, ktoré majú značný obecný majetok a majú príjmy úžasné. A ako sa s tým majetkom hospodári? Veru že v tomto ohľade nemohli by sme vydať našim obciam dobré svedoctvo. V najlepších prípadoch vidíme, že na konci roku rovnajú sa výdavky príjmom bez toho, žeby sa bolo dačo nadobudlo alebo na okrasu vynaložilo; ba čo viac, v mnohých obciach hospodári sa tak, že každoročne ešte sa aj dačo pripožičia a nikto nevidí, nikto nevie, kam sa to podelo. Item strovilo sa! Smutný obraz poskytuje nám krajina, ktorá ustavične s deficitami hospodári a ktorá je dlhami obsypaná, ale ešte smutnejšie vyzerá to v obci, ktorá nevie si svoje hospodárstvo v rovnováhe udržať, lebo krajna má konečne sto a sto spôsobov na zvýšenie svojich prijmov a zapravenie dlhov, ale obec, ktorá odkázaná je na svoje skromné príjmy, tá z toho ťažko vybŕdne. A následok toho je ten, že obce z roka na rok vždy väčšmi upadujú, že nevládzu ani úroky platiť od svojich dlhov a že konečne obecný majetok na bubon príde a že potom všetky obecné ťarchy padnú na plecia občanstva. V poriadnej obci ináč hospodária — v po riadnej obci riadne nikdy viac netrovia, ako j im príjmy stačia a k pôžičkám siahnu len v najuutnejších prípadoch, ked obec chce si dačo nadobudnúť, alebo stavať, k čomu je väčší groš potrebný a aj|to urobia len vtedy, ked majú možnosť nielen riadneho splácania úrokov, ale aj umrtvovauia dlhu. V poriadnej obci hľadia si vždy aj dačo shospodáriť na zvelebenie obce a jej majetkov. Sú obce, kde občania neplatia zhola žiadnu daň, alebo len krajinskú a žiadnu obecnú a kde zapraví sa to všetko z obecných dôchodkov ; ba sú aj také obce, kde občania delia sa s čistým obecným dôchodom. Všade to ovšem nemôže byť, lebo nie každá obec má také majetky, ale každá obec môže si svoje obecné hospodárstvo tak usporiadať, žeby všetky obecné potreby riadnymi príjmami zaokryla a dlhy nerobila. A aby obecné hospodárstvo sporiadané bolo, čo je k tomu predo všetkým potrebné? Každá poriadna obec spraví si pre budúci rok rozpočet. Vypočíta si do podrobná, koľko bude mať sku točných príjmov a koľko nevyhnutných výdav kov a toho sa drží. Obecný rozpočet nenie len na to tu, aby sa konštatovalo, či príjmy postačia na zapravenie výdavkov, alebo či snáď zostane deficit, ktorý tiež treba zaokryť, ale rozpočet je aj na to, aby sa vytkly predstavenstvu určité hranice jeho činnosti, aby tie v rozpočte vypočítané príjmy do pokladnice skutočne aj prišly a aby sa viac nevydalo bez privolenia obecného zastupiteľstva. Aby obec mala v svojom hospodárstve jasný prehľad, musí mať podrobný inventár všetkých svojich majetkov a to nie len inventár nepohnuteľností, ale vôbec všetkého, čo svojím menuje, lebo kto len háda, čo má, ten nemôže mať ani jasný prehľad svojich príjmov a výdavkov, ten nemôže si ani poriadny rozpočet zhotoviť a tak poriadne hospodáriť. Pri ustálovaní rozpočtu prísne bedlí sa na to, aby vzaté boly doň len skutočné, zjistené príjmy a výdavky a nie hádané, lebo poriadny hospodár s výhodnými možnosťami nepočíta, naopak on musí byť aj na horší, ked aj nie ním zapríčinený výsledok svojho hospodárenia pri pravený. Ani si poriadna obec nepovie: toľko budem mať výdavkov a toľko musím mať príjmov ; naopak ona povie: toľko budem mať príjmov a najviac toľko smiem mať výdavkov. Ovšem sú prípady, kde obce tieto hranice zadržať nemôžu, ale také prípady smú byt len veľmi zriedkavé a obec vždy musí vopred vedet, ako vyrovná; no nikdy nesmie prekročiť tie hranice samo predstavenstvo bez privolenia zastupiteľstva. Pravidlom dobrého hospodárenia je teda, že medzi príjmami a výdavkami má byť zadržaná rovnováha. Ked riadne príjmy obce k zapraveniu potrebných výdavkov nestačia, má sa obec predo všetkým o to postarať, aby dákym rozumným spôsobom zvýšila svoje príjmy. Obecné prirážky vyhadzujú sa len tam, kde to byt musí, nie len preto, že žiadna dobre spravovaná obec nesmie svojich občanov prílišne obťažovať, ale že to leží aj v záujme hodnoty jednotlivých majetkov; lebo čím menšie obecné a iné ťarchy uvalené sú na jednotlivé majetky, tým väčšiu cenu majú v riadnych pomeroch a naopak. Dobrá obecná správa pečuje o to, aby požiadavky, ktoré má obec u jednotlivcov za rozličné prenájmy, riadne splácané boly, lebo čím viac tie požiadavky rastú, tým horšie padne jicli potom tým jednotlivcom splácať a obci na nich vymáhať a pri takejto spozdilosti alebo prílišnej shovievavosti často stáva sa, že sa obec citlivé oškodí ztratou budto celej požiadavky alebo aspoň istej čiastky. Podobne má si dať predstavenstvo obce na tom záležať, aby nie len krajinská daň riadne inkassovaná bola, čím vyhne sa nepríjemným a často aj veľmi útratným exekúciám, ale aby poriadne vtekaly do obecnej pokladnice aj obecné prirážky, lebo keď neodkladá sa s výdavkami, nechže obec nepozostáva ani v príjmoch. Pravotenie máva vôbec veľmi nemilé následky, tak pre obec ako aj pre dlžníkov a tomu má predstavenstvo všemožne vyhýbať. Chráň Bože, aby v obci uhniezdilo sa rodinkárstvo alebo aby sa brával ohľad na rozličné priateľské pomery, lebo tam nemohlo by byť o dobrých poriadkoch ani reči. Najvyšším záujmom pri správe obce musí byť výlučne záujem všeobecný a nikdy záujem jednotlivcov, keby tamten i len v najmenšom uškodený byť mal. Každá poriadna obec má v poriadku svoj obecný archív, má inventár rozličných písem-ností, má sozuam obyvateľstva nie len podľa duší ale aj podľa zamestknania; má sóznám daňovníkov a koľkosť dane jednotlivé i v súhrne ; má sóznám vojakov z obce, ako aj sóznám z roka na rok vojopovinných; má sóznám domov a jích miestností a má konečne aj sóznám v obci nachodiacich sa záprahov, lebo to všetko nie len potrebné ie k dobrému hospodáreniu, aleje aj užitočné. Poriadna obec stará sa, nakoľko len možno, aby mala svoju obecnú kancellariu, poťažne svoj obecný dom, žeby sa predstavenstvo alebo obecné schôdzky nemusely potulovať po súkromných príbytkoch alebo práve po krčmách. Kde je to nemožné, tam opatruje obecný archív predstavený obce a občania vydržiavajú svoje porady v škole. Pri správe obce je veľmi vážnym činiteľom zkúmanie účtov. Na počiatku každého roku vyšle zastupiteľstvo zo svojho stredu účty zkúmajúci výbor, ktorého povinnosťou je všetko dôkladne poprezerať, či predstavenstvo skutočne v tých medziach šafárilo, aké vymeralo mu samo zastupiteľstvo. Výbor ten porovná výsledok šafárenia s rozpočtom, prísne preskúma, či predstavenstvo všetky predpisy a uzavretia zachovávalo, či sú obecné majetky v poriadku, či je v poriadku inventár, archív atd. a výsledok svojej práce podá vo zvláštnej zpráve obecnému zastupiteľstvu, ktoré zprávu tú odobrí, dá predstavenstvu tak zvané absolutórium, nejasné veci dá si vysvetliť, alebo ak by sa našly značné neporiadky, vezme predstavenstvo na zodpovednosť a jestli nedokázalo sa spoľahlivým, verným vykonávateľom vôle a ustanovení obecného zastupiteľstva, je mravne nútené vzdat sa svojho postavenia. Dobré predstavenstvo zaslúži výslovnú uznalosť obce. dobrej Kontrollá je teda nevyhnutnou požiadavkou správy a kde sa účty nezkúmajú, tam zlé šafárenie vystat nemôže, lebo ľudia sú ľudia. A neporiadok v obecnom hospodárstve vidíme len v tých obciach a v tých aj úpadok, kde predstavenstvo šafári na svoju päsť a kde občania nie sú dosť opatrní, aby každoročne žiadali složenie účtov. Politický prehľad. ------4. mája 1880. Podľa dosial došlých zpráv z Londýna, je nové ministerstvo Gladstonovo úplne sriadené a doplnené. Jeho členovia sú: prvý lord pokladu a kancelár pokladu: Villiam Gladstone; lord kancelár: lord Sei bor n e; lord predsedník rady: vojvoda Argyll; štátny tajomník zahraničných záležitostí: earl Granville; štátny tajomník Indie: markýz of II a r t i n g to n ; štátny tajomník vniutorných diel: W. Harcourl; štátny tajomník osád: earl of Kimberley; štátny tajomník vojenstva: Hugh Childers; prvý lord admirality: earl of Northbrook; hlavný tajomník írska: W. E. Forster; kancelár vojvodstva Lancaster: John Bright; predsedník úradu miestnych záležitostí: Dodson; predsedník obchodného úradu: Chamberlain. Okrem toho stály sa i premeny, ako je to v Anglicku obyčajom, pri každej zmene ministerstva, i v niektorých úradoch a hodnostiach pri dvore. Ďajej pripomenúť