Národnie Noviny, apríl-jún 1884 (XV/39-75)

1884-04-22 / nr. 47

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok............... 12 zl. na pol roka......... 6 zl. na štvrt roka............. 3 zl. Ročník XV. Bezmenné dopísy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankovaué listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla g predávajú sa po 7 kr. Číslo 47. Redakcia, administrácia a expedícia v Turö. Sv. VIartine. Utorok, 22. apríla 1884. •! Otvorene slovo. je ' sí •• III. Poukázali sme, aké stanovisko zaujímame v otázke národnej my a jaké zaujímajú naši protivníci. My stojíme na stanovisku zákona, ktorý oni všade nohami šliapu, a máme také požiadavky, ktoré oni síce patriotickými volajú a predsa jicli v živote uznať nechcú, ba spl­nenie tých zákonných patriotických požiadavôk ani len vtedy nesľubujú, ked bola by jim naša nriazeň nie na zavrhnutie. Nuž ale dosť na tom, že je naše stano­visko patriotické. Voči tomu vyzýva „Nemzet“ + všetkých patriotov madarského smýšľania, aby sa slušne držali oproti tým občanom, ktorí sú iného, t. j. nemadarského jazyka a smýšíania. A toto upozornenie bolo by veru už dávno na čase bývalo, lebo čo daktorí „patrioti“ oproti ne­maďarským občanom stvárali, to bolo — mierne ŕečeno — poburovaním proti miernemu naží­vaniu občanov medzi sebou, teda proti najvyš­­* # -p.ojn záujmom vlasti. „Nemzetov“ hlas znamenal by teda mier­nejší ruch. Bolo by želateľné, aby ten hlas bol aj úprimný a nie pre okamženie, t. j. aby ne­­utíchol ani potom, ked výndeme z volebného víru a ked vyslovovania sympathií nebude viac Sreba; podobne aby tá miernosť nezostala len fna sociálnom poli, ale aj na poli našich kultur- Vných snáh a na poli slušnosti, pravdy a práva v otázke reči. Baltazár Horvát, bývalý minister pravosudia z časov Deákových, bol dňa 15. t. m. v Te­­mešváre a držal tam svoju kandidačnú reč. Medzi iným hovoril: „Oproti národnosťam boli sme skôr ^štedrí, ako úzkoprsí; v národnostnom zákone $dali sme jim viac, ako spojené štáty Severnej Ameriky poskytujú národnosťam, kde štát nezná národnosti, ale len štátnych občanov. »Nikto na to nemyslí, obmedziť práva, ktoré zákon národ­nosťam poskytuje. S radosťou delíme sa s nimi vo svojich právach, ako aj v požehnaní mrav­ného a materiálneho blaha konštitucionálnej svo­­body; s radosťou pozdravujeme jich na bojišti kultúry; my vidíme v nich bratov, ktorých tak milujeme, ako samých seba. Len jednoho nemô­žeme sa vzdať: jednoty uhorského štátu.“ Pekné slová, lenže verejný život dokazuje nám práve protivu toho. Porovnanie s Amerikou je nanajvýš nepríhodné, lebo nie slová, ale skutky rozhodujú. V Amerike požívajú občania ktorej­koľvek národnosti všetkých svobôd, aké len ústavný štát svojim občanom poskytnúť môže, u nás panuje v tomto ohľade — až na tú trochu svobody tlače — ústavný absolutismus. čo žiada sa od nás, toho pridŕžali sme sa vždy a „jednota uhorského štátu“ je aj naším programným bo­dom. Pán Horváth ale akoby nevedel, že ná­rodnostný zákon je u nás len na papieri. Práva, ktoré nám ten zákon poskytuje, sú až na po­smech dokaličené; základy, ktoré založili sme si pre svoje mravné blaho, nám porúčali, a z kul­túrneho bojišťa nás násilne vytískajú. Podobne má sa vec so všetkými ústavnými svobodami. Ved to sú práve naše žaloby, že my u nás toho nevidíme, čo vy ako svobodomyseľné inšti­túcie oslavujete. Slová o bratstve musíme teda vždy len za slová považovať, kýmkoľvek ne­uvidíme skutky bratskej lásky. Nuž ale dobre, my chceme veriť, že je v tých slovách kus úprimnosti, ak ale tak, ne­dajte šarapatiť ľudom nepovolaným, nedajte ľud ohlupovať, nedovoľte haraburdárom rušiť ústavu a jej výdobytky, na ktoré máme právo aj my. čo do veci takto smýšľajú všetky nema­ďarské národnosti a niet v tom medzi nimi roz­dielu. My domáhame sa v tejto vlasti prirodze­ných i zákonných práv pre svoju reč, domá­hame sa svojskej osvety v rámci krajinskej ústavy a domáhame sa pre svoje snahy a potreby štátnej ochrany a podpory. To náš programra. Hovorili sme jasne, loyálne, patriotický. Hovorte tak aj vy k nám, ale nielen hovorte, lebo pekných rečí počuli sme už až nazbyt, ale dokážte aj skutkami, že vaša reč je úprimná. To požaduje záujem vlasti. My svojmu smýšľaniu iného výrazu dať nemôžeme, lebo sme zo všet­kého vytvorení, umlčaní. My sme potlačení, od svojich opustení, naša reč vytisnutá z verejného života, ba ešte aj len na sociálnom poli tropí sa z nej posmech a za­kladajú sa aj spolky k jej umŕtveniu. Ovšem že indirektne často sami k tomu prispievame. No my pri tom všetkom sme veselých nádejí čo do budúcnosti nášho rodu a že tu, na tejto starootcovskej pôde, v tejto našej vlasti aj Slovák domôže sa svojich práv a slušného uznania. Za to ručí nám svätosť našej veci, ručí nám hú­ževnatosť národa, ktorý ani v najdivších víroch a surmách neutratil ničoho, čo sem tam vzniklo ako blesk meteora, tomu smrť určia hodiny! Politický prehľad. ------21. apríla. Boly vznikly chýry o schôdzke nášho panovníka s carom Alexandrom III. Teraz už zo samej Viedne vyhlasujú chýry za bezzákladné. Rímsky dopisovatel „Germanie“ opätovne tvrdí, že pápež pripravuje sa k presťahovaniu do Francúz­ska, kde ponúklo sa mu pohostinstvo. Ostatné na­­bídnutia neprijal. Po osvedčení Manciniho o propa­gande riešenie rímskej otázky stalo sa vraj potreb­ným. — Ten istý dopisovatel udáva, že trebárs sám Bismarck dementoval údajný rozhovor nemeckého po­slanca s italským ministerpredsedom, Rakúsko-Uhorsko v tej záležitosti predsa bude žiadať objasnenia od Italie. — „Provincia di Brescia“, orgán Zanardelliho, píšuc o pomeroch Rakúsko-Uhorska a Italie, bez­podmienečne priateľské osvedčenie Manciniho naproti Austrii vyhlasuje pre Italiu za nehodné. „Fanfulla“ na to poznamenáva, že Zanardelli ako minister predsa schvaľoval Manciniho politiku, no pentarchistická „Tribúna“ odpovedá jej, že Zanardelli agitácie irre­­denty držal síce za nevhodné a nebezpečné, ale vtedy nemohol predvídať slúžobníctvo Manciniho. Už zdá sa byt istejším, že Rusko ozaj nechce, aby Aleko paša bol vymenovaný na nových päť rokov za gubernátora Východnej Rumélie. Aspoň veľposlanec ruský, Nelidov, už notifikoval ústne takýto úmysel svojej vlády tureckému veľvezírovi. Porta a ostatné mocnosti nevedia si poradiť strany druhého kandidáta. Dosiaľ spomínajú troch kandidátov: Gabriela Efendiho Krestoviča, Rustema pašu a pašu Karatheodoriko. Krestovič bol by podporovaný zo strany Ruska, no zdá sa, že porté nebol by milým; Rustem paša, bý­valý miestodržiteľ libanonský, požíva priazeň Angiié a Italie, no Francúzsko a snáď i Rakúsko-Uhorsko sotva boly by za neho. Karatheodori je Grék, preto Bulhari vo Východnej Rumélii sotva vedeli by sa za neho oduševniť. Londýn, 20. apr. Z Kaira oznamujú, že zo Shendy celá posádka a 300 obyvateľov pre nedosta­tok potravy vytiahli v tej nádeji, že dostanú sa do Berberu; ale boli od povstalcov prepadnutí a zrúbaní. — „Observer“ má z Alexandrie pod včerajším dá­tumom nasledujúci telegram: Z dobrého prameňa počut, že anglická vláda zamýšľa na konferencii v Londýne regulovať finančné položenie Egypta. Účelom Baringovej cesty je účasť na tej konferencii. Kairo, 20. apr. Ministerpredseda Nubar paša popoludní dostal od Husseina pašu z Berberu tele­gram, že tamejšie obyvateľstvo vypovedá poslušnosť a mesto o niekoľko dní bude od povstalcov celkom obkľúčené a zaujaté. — Počuť, že generál Gordon sdelil anglickej vláde, že vzhľadom na ťažkosti a spozdilosť premávky budúcne bude konať podľa svojho dobrozdania a na svoju zodpovednosť. Petrohrad, 20. apr. Car a carevna včera pre­sídlili sa sem. Belehrad, 20. apr. Francúzsky poslanec Bresson predloží zajtra svoje odvolanie. — Ministerpredseda Garašanin včera došiel sem a bol od kráľa prijatý. — členovia srbsko-bulharskej komissie zajtra odídu do Pirotu. Madrid, 20. apr. Následkom ministeriálneho obežníka v záležitosti prepúšťania vojakov na dovo­lenie v sboroch tunajšej posádky panovalo včera veľké pohnutie. Generálny kapitán madridský ná­sledkom toho nariadil vyšetrovanie. Paríž, 20. apr. „Cri du Peuple“ sdeľuje, že včera na zakročenie poslanca istej cudzej mocnosti chytili vo Faubourgu St. Antoine viacerých socialistov. Domáce zprávy. Dr. Michal Polit upravil na redaktora „Pester Lloydu,“ dr. Falka nasledujúci prípis: „Ctený pria­teľu! Snáď Ti napadlo, že na najnovšom osvedčení Srbov nebral som účasti v žiadnom smere. Príčina toho je, že svojou mienkou nechcel som vplývať na vyjavenie mienky mojich súrodákov. Keby najnovšie osvedčenie bolo pravým výrazom prúdu v srbskom ľude, bol by som ja iste posledný, čo spieral by sa proti tomu prúdu. Nuž ale celá vec má svoju zvláštnu históriu. Ked moji rodáci prišli na tú myšlienku, žeby svojím vstúpením do vládnej strany mohli priskoriť pád patriarchu Andeliča, ja považoval som to vždy za veľkú illusiu, ako bol som z druhej strany aj toho náhľadu, že na poli vládnej strany muselo by sa prísC do potyku práve s prívržencami patriarchu — ako ukázalo sa eklatantne pri volebnej porade vo V. Kikinde. Ja som toho náhľadu, že ani najnovším v. ki­­kindským programmom nezmení sa na pomeroch srbských ničoho, lebo ani vláda ani žiadna z troch veľkých strán nevkročí na pole koncessií národnosťam. Keby najnovšie osvedčenie Srbov len ten cieľ malo, aby zachránilo sa pár volebných okresov pre Srbov, povedal by som: le jeu ne vaut pas la chan­­delle (po slovensky asi, že to nestojí ani fajku dymu.) Akže ale najnovším osvedčením mohlo by sa docieliť priateľskejšie smýšľanie oproti Srbom, po­važoval by som to za veľmi potešiteľný znak. V Novom Sade, 17. apríla 1884 “ Peštianske časopisy uverejňujú z „Nár. Novín“ bez všetkej poznámky jednotlivé odseky z prvého článku „Otvorené slovo.“

Next