Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-04-22 / nr. 89

Vychodia éeof ráz tio fcýždfta okrem pondelku každý deft. Predplatná cena: na celý rok 188 kor., na pal roka M kar, m Strrť roka 42 taM-áa. na wesiac H ker. Jerieetliré ŕ.íela po S* h. □e cudzozemska: aa eelý rok 260 korán. ločnfk Ili C®ia«b cšsíss €&$$ Hedak<^<3; aémlnislráda «a @^®«Ss«i® v Tnvči«nskom %i». M©e«SSmse. Piatok, 22. sprfla 1921. Na samé štvrtkové ifsio oredpláca sa: na celý rok 3S k., na pol roka 16 k, Oo cudzozemska: na celý rok 44 korán. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telet, redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. ČÍSI® if e Slovenská národná sfrcno usporiada 24. opralo |w srae«S©ľsa| popoludní o 3. hodine verejné ľudové shronMiždeiNe v lodvcmi. Slováci, Slovenky z okolitých obcí, ktorí Ste za práva Slovákov a za postupné vy­budovanie autonómie, dostavte sa všetci! Preš© som vstúpil do sloven­ské! udrodfsei strany? (Hlas českého pracovníka na Slovensku.*) Toľko rekriminácií a lživých invektív, kto­ré hádžu na príslušníkov „staronovej“ strany národnej s rozličných strán, som už dávno ne­počul. Strana — vraj — reakčná, konzervatívna, maďarónska , čechofobská atď. Nechcem sa za­oberať vyvracaním týchto insinuácáí, chcetrn len osvetliť príčinu, ktorá ma prinútila vstúpiť do strany slovenskej národnej, hoci som sám vždy rečnil i písal proti zakladaniu nových strán. V každej pôde nedarí sa rovnako tým istým kvietkom, podobne nemožno uplatniť tie isté politické náhľady v každom kraji. Čo sa osved­čilo v Nitrianskej, viac ako isté je, že neosvedčí sa v Zemplínskej župe. Už od dvoch rokov s oduševnením účinkujem za národnú a roľnícku stranu, mal som celú hŕbu prednášok medzi Pudom, pomohol som založiť okolo 20 organizá­cií čiže Roľníckych Besied a dnes po 2. rokoch vidím, že všetko moje úsilie bolo, akoby som Sal vodu do mora. V mieste svo jho účinkovania mám v organizácii okrem Čechov iba. „troch“ rodených Slovákov, Besedy alebo Domoviny na vidieku založené živoria alebo zanikly vôbec, nebolo hýbnej sily, ktorá by ich pri živote bola udržiavala: náš roľník na to ešte nestačí, aby Im dal ducha, farárovi boly primoc pokrokové, učiteľovi primoc české — veru takýmto výsled­kom korunovaná práca sa znechutí. Na druhej strane som zbadal, ako hromadne hlási sa náš ľud do strany ľudovej, vedenej fa­rárom alebo učiteľom a akým nebezpečenstvom pre Slovensko a celú republiku sú extrémne živly, ktoré v ľudovej strane dostatočne nekon­trolované pracujú proti, republike. Preto s radosťou pozdravil som oživotvo­­renie bývalej slovenskej národnej strany, ktorá nie je u nášho ľudu taká nenávidená. Želám si, aby čím viac inteligentov vstúpilo do slovenskej národnej strany a majúc tak otvorený prístup k nášmu ľudu a k jeho dôvere, pomáhali naprá­vať jeho pomýlené náhľady politické a odstra­ňovať zpomedzi neho záškodníkov, ktorí chcú povedomosť ľudu využiť pre svoj osoh. Kežmarčan. Bratislava, 20. apríla. Dnes popoludní za­­čaiy sa tu porady slovenských poslancov, se­nátorov a županov o 3. hodine vo dvorane ob­chodnej a priemyselnej komory na vyzvanie ministra s plnou mocou dr. Mičuru, ktorý ich svolal na základe poverenia prípravného vý­boru. Na poradách bol prítomný i minister unifikácie dr. Fajnor. Na poradu dostavili sa v hojnom počte poslanci a senátori všetkých stráfli. Poradu otvoril minister s plnou mocou dr. Mičura, z reči ktorého uvádzame nasledujúce: Predmetom porád je programra, ktorý bol presne naznačený a ktorý obsahuje najpálči­vejšie otázky politického života na Slovensku. Myslím, že .je v záujme nás všetkých, aby uvádzanie do života zákona o župnom sria­­dení bolo dôkladne rozobraté, predebatované a aby tento fundamentálny zákon ústavný v prospech slovenského národa i na prospech našej republiky bol práve so slovenskej strany natoľko prichystaný, aby jeho blahodarné účinky mohly pripraviť svorné spolužitie všet­kých štátotvorných elementov na Slovensku. Myslím ďalej, že toto je povinnosťou práve slovenských poslancov, lebo zákon o župnom sriadení neznačí na Slovensku nejakej prevrat­nej zmeny, ale vyplýva z praxe a ducha ná­zorov slovenského národa o zdravej admini­stratívnej správe v obciach, v okresoch a v župe. Vy, pánovia, ste v prvom rade povolaní rie­šiť túto otázku a štatuovať vzor pre celú re­publiku. Po šťastlivom riešení tejto otázky, na te­rajších poradách vyskytne sa druhá nastolená otázka: v akom politickom, administratívnom a hospodárskom pomere má stáť ministerstvo pre Slovensko k tomuto novému usporiada­niu, v abode s ústavou, lebo tieto dve otázky logicky súvisia a jedna bez druhej nemôže byť riešená, aby v našom štátnom živote na Slo­vensku nenastaly značnejšie poruchy. Preto úctivé vás vyzývam, aby ste pri rie­šení týchto dvoch otázok mali na pamäti po­trebnú coíntinuitu štátneho života a harmonické riešenie týchto dvoch otázok. Veľactení pánovia! Keď hovorím o ďal­šom vybudovaní správy na Slovensku, ráčte mi dovoliť, aby sóim sa dotknú] otázky če­ského úradníctva u nás! Pri všetkých dôle­žitých a pamätných udalostiach nášho štát­neho života srdečne a radostne spomíname jednotného a spoločného hoja Čecha a Slováka na všetkých frontoch europejskej pevniny. Zdô­razňujem, že len touto jednotou udržíme sa medzi národmi Európy, ako svobodný a samo­statný štát. Toto politické a štátne axióma nášho bytia a nebytia povinní sme aplikovať vo všetkých konzekvenciách nielen v Čechách, na Morave a v Sliezsku, ale i v poslednej de­dinke na Slovensku. Považujem za povinnosť podotknúť, že v nedávno minulých časoch našej revolúcie a v čase úkladného boľševického vpádu na Slovensko boli to českí bratia, ktorí prišli k nám jednak budovať základy nášho štátu, jednak svoj život obetovať za našu svobodu. V povedomí svojej zodpovednosti, ktorou som povinný vám, môžem podľa svojho sve­domia vyhlásiť, že české úradníctvo z ktorého­koľvek oboru štátnej správy v ohromnej väč­šine koná svoje ťažké povinnosti podľa svojich najlepších síl a schopností, ďalej, že český úradník vo veľkej väčšine snaží sa osvojiť si naše špeciálne slovenské zvyklosti, hľadí si osvojiť jazyk a vniknúť do duše slovenského ľudu. Bola by krivda páchaná na týchto pra­covníkoch, jestli by sme chyby jednotlivcov ge­neralizovali a neprístojnosti, nedbalosť alebo netaktnosť pár neschopných ľudí pripisovali všetkým našim českým bratom. Preto, prosím vás, pánovia, buďte pri posudzovaní schopno­stí českého úradníctva spravodliví a hľad’me nápravu získať tým, že vinníkov podľa zásluhy potresceme, ale dobrých sa zastaneme a podľa pravdy odmeníme. V celku môžem vás, páno­via, ubezpečiť, že české úradníctvo na Sloven­sku koná svoju prácu svedomité a čestne! Vážení pánotvia! Slovenský národ bol od stáletí feudálnym panstvom, fideikommissami, majorátmi a dynastiou pripravený o zem, na ktorej žil a ktorú krvopotne obrábal. Krivdu túto odčiniť, dať zem tomu, kto ju obrába, to bolo prvou demokratickou úlohou nášho štátu. V tomto duchu zástupcovia národa bez rozdielu politického presvedčenia vyniesli Viel ý komplex zákonov, ktoré shirňujeme pod jeden názov, pod názov pozemkovej reformy. Som presvedčený, že pokiaľ tieto zákony nebudú uvedené do ži­vota, dotiaľ široké vrstvy slovenského ľudu ne­budú sociálne a hospodársky uspokojené. Vážení pánovia! Keď končím svoj prívet k vám, prajem vám i sebe, aby tieto porady, na ktoré celé Slovensko hľadí s napnutou zveda­vosťou, priniesly žiadúcne uspokojenie myslí, ahv dokumentovaly serióznosť a snahu zástup­cov slovenského ľudu a aby sa stály požehnaným prameňom pre ďalšiu prácu v budovaní nášho národného a štátneho života. Pozdravujem vás a prajem vašej práci úplného zdaru! Minister Mičura vyhlásil ďalej, že príprav­ná porada usniesla sa navrhnúť predsedníctvo porád, a to za predsedu miestopredsedu N. S. poslanca inž. Bottu (za stranu národnú a roľ­nícku), poslanca Bendu (za č.-s. soc. dem. stra­nu robotnícku), a poslanca Hlinku (za stranu ľudovú) a za tajomníka porád poslanca Hru­­šovského. Toto predsedníctvo holo jednohlasne vyvolené. Keď predsedníctvo zaujalo svoje miesto, ujal sa slova poslanec inž. Botto, ktorý menom predsedníctva poďakoval za dôveru, poskytnu­tú členom predsedníctva, v mene ktorého pove­dal toto: „Štátotvorné slovenské strany v posled­nom čase častejšie pociťovaly potrebu sísť sa na spoločnej porade, na ktorej by sa mohly po­radiť o otázkach, ktoré pre politický a hospo­dársky život na Slovensku sú aktuálné. Porady tohoto druhu nie sú u nás novum a mali sme sme ich už častejšie, menovite v roku 1919 a lanského roku a tohoto roku tiež. Na týchto poradách radili sme sa len o tom, aké stano­visko mali by sme zaujať k aktuálnym otáz­kam a čo by pre náš slovenský ľud, ktorého sme zástupcami, bolo najprospešnejšie. Pred voľbami mali všetci zástupcovia slo­venského ľudu jednotný poslanecký klub, kde mali sme príležitosť poradiť sa o tých otázkach, ktoré sa slovenského ľudu zblízka dotýkaly. Dnes síce spoločného klubu nemáme a práve preto musíme prízvukovať potrebu občasných Slo¥snské p@r®«äy. @iwéB««s|i£csä rek ministros ffisKwis. Predmraefi- porád: sriodesfifo veNeýdh žúp m poxemraitossá reform©. * Proti mohutneniu slovenskej národnej strany jej protivníci, najmä vodcovia a žurna­listi česko-slovenských agrárnikov na Sloven­sku, operujú všetkými možnými heslami, ne­štítiac sa v tomto ohľade ani mrzkých prostried­kov. Medziiným vyhlasujú o slovenskej národnej strane, že je — vraj —„čechofobská“. Na zavrá­­tenie týchto lživých insinuácií uverejňujeme člá­nok z pera brata Čecha, jednoho z tých málo ideálnych pracovníkov na Slovensku, ktorí pri­spôsobujú sa slovenským pomerom a správne chápu slovenskú dušu. Redakcia.

Next