Nedeľná Pravda, apríl-jún 1971 (IV/13-25)
1971-06-11 / No. 23
Za íloteaských prísloví vyberá • ilustruje JOZEF DROZD # Stretnutia so zvláštnymi ľuďmi (16. sir J • Čo viete o slávnych hudobníkoch? (8. strJ PRAVDA zjazdy strany sú výsostnou straníckou záležitosťou, XIV, zjazd KSČ bol v pravom slova zmysle vecou verejnou. Toto najvyššie fórum československých komunistov síce uzatváralo tú najzložitejšiu etapu v histórii strany, ale nebolo čo skrývať a tajiť ani pred svetom, a už tým menej pred našou verejnosťou. Práve naopak, všetko, čo sa na ňom hovorilo, by malo preniknúť do každého domu, do všetkých rodín, ku každému občanovi. Okrem aktu volieb nových najvyšších straníckych orgánov, ktorý sa podľa stanov vždy koná na uzavretom zasadnutí, iba jediná tajnosť sa vymykala širokej publicite zjazdu: účasť predstaviteľov niekoľkých strán z celkového počtu 77 prítomných delegácii komunistických a robotníckych, národnodemokratických a ľavŕcovosociaKstických strán, ktorí - ako lo už pri vítaní zahraničných hosti zdôvodnil súdruh Biľak - vzhľadom na postavenie v ich krajinách nemôžu byť menovaní. Teda tie strany, ktoré musia pracovať v hlbokej ilegalite a tí ich vedúci činitelia, ktorým by pri prezradení hrozili kruté represálie, prenasledovanie a zúrivá odveta vládnych režimov. A predsa aj napriek tomu riskovali cestu, podarilo sa im zakonšpirovať výjazd z krajiny a rozličnými okľukami dostať sa na náš zjazd, aby nakoniec z jeho tribúny mohli hovo-rif o obetiplnom zápase svojich strán. Tak, ako napríklad zástupca Africkej strany nezávislosti Senegalu, ktorá už jedenásť rokov môže vyvíjať činnosť iba v ilegalite. Predstaviteľ Ľudovej strany Iránu zase vravel o tom, ako iránska reakcia postavila ich stranu mimo zákona. Tak prostredníctvam XIV. zjazdu KSČ mohli otvorene vravieť k svetu, dovolávať sa medzinárodnej solidarity a vzniesť obžalobu na reakčný režim komunisti Kolumbie, kde už dvadsaťdva rokov trvá mimoriadny stav, i komunisti z Haiti, kde Duvalierova vláda za štrnásť rokov svojho panstva zavraždila asi 50 tisíc ľudí; z toho iba za dva mesiace leta 1969 uvrhla do žalárov okolo dvesto komunistov a tisíce demokratov. V Paraguaji je už trinásť rokov vo väzení predseda komunistickej strany súdruh Maidana a v žalároch trpia ďalšie desiatky straníckych funkcionárov. Predstaviteľ Brazílskej komunistickej strany žaloval teroristický režim vojenskej fašistickej diktatúry v Brazílii. Komunisti Argentíny napriek platnosti antikomunistického zákona si vytyčujú odvážne heslo: „Akciou más za dobytie moci!" Komunistické strany Martiniku a Guadeloupe! v ťažkých podmienkach rozvíjajú boj za národnú autonómiu proti panstvu francúzskeho kolonializmu. Nie, nie je to žiadna dávna minulosť, ale začiatok sedemdesiatych rokov. Deje sa to v našich dňoch. A nielen kdesi v ďalekých krajinách. Aj u nás v Európe. Zástupca Komunistickej strany Grécka vravel, ako od apríla 1967 fašistická junta čiernych plukovní, kov kruto prenasleduje všetko demokratické a pokrokové v krajine a najmä komunistov. Portugalská komunistická strana počas svojej päťdesiatročnej existencie štyridsaťpäť rokov bojovala v ilegalite proti fašistickému režimu. A hneď tu tesne vedľa nás, v susednom západnom Nemecku, krajine vychvaľovanej buržoáznou a emigrantskou propagandou ako vzor demokracie, ešte stále je v platnosti zákon o zákaze Komunistickej strany Nemecka. Dnes sú nám už skoro nepredstaviteľné podmienky, v ktorých musia pracovať komunisti v mnohých krajinách. Denne vedú odvážny boj a prinášajú veľké osobné, ľudské obete za záujmy pracujúcich. Práve tento tvrdý revolučný zápas nedá im zabudnúť na základné pozície tried oprávňuje ich vravieť o tam, ako a oni chápu rozloženie síl spoločnosti triedne rozdeleného sveta. - čo v praxi znamenajú zásady proletárskeho internacionalizmu a solidarita v bojí proti buržoázii, fašizmu, reakčnej oligarchií, vo-V jenským diktatúram, kolonializmu a imperializmu, proti tým nepriateľom, s ktorými denne zvádzajú tuhé boje. Preto jasne videli aj to, aké nebezpečenstvo pre socializmus a mier znamenal nástup kontrarevolúcie v Československu. Zástupca Strany ľudového predvoja Kostariky, ktorý podobne ako predstavitelia ďalších ilegálnych strán nemohol vystupovoť pod vlastným menom, zápalisto vravel o radosti z toho, že proletársky internacionalizmus a marxizmus-leninizmus sa ukázali mocnejšie, než machle a intrigy Imperialistov a ich verných služobníkov - revizionistov. „Skúsenosť nás poučila, - povedal - že nemáme práva ustúpiť pred tried, nym nepriateľom, že urobiť niečo také znamená zradiť záujmy robotníckej triedy a všetkého ľudu. Aby sme mohli kráčať vpred na ceste revolúcie, je nevyhnutné brániť za všetkých okolnosti všetky revolučné vymoženosti, nech by sa ony dosiahli kdekoľvek. V tom spočíva - vravel - sila proletárskeho internacionalizmu, ktorá našla výraz aj vo včasnej pomoci komunistom a všetkému ľudu Československa v auguste 1968". Za veľkú škoju proletárskeho internacionalizmu, obapolne chápanej medzinárodnej solidarity, vzájomne si poskytovanej podpory a pomoci a principiálne triedneho oceňovania všetkých javov a udalostí doma i vo svete — možno označiť XIV. zjazd Komunistickej strany Československa. Tento zjazd - povedané opäť slo. vami predstaviteľa kostarických komunistov — ako vyvrcholenie veľkého triedneho boja, vybojovávaného úsilím českých a slovenských marxistov-leninovcov a S pevnou podporou Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických štátov proti pravicovým a revizionistickým silám, ktoré nachádzali podporu medzinárodnej reakcie - zaujme významé miesto v histórii svetového komunistického hnutia. 1_ >ui/> y Z -£ 4J> O -a; «- IBA JEDNAjl tajnosti! <zuuu Foto K. BELÍC K Ý Foto K. STRÁNSKÝ