Nedeľná Pravda, január-marec 1972 (V/1-13)

1972-01-14 / No. 2

f Foto F. SPÄCIL OTÁZKY OTÁZKY OTÁZKY Kdesi som čítal, že dieta vo veku štyroch až šiestich rokov denne položí viac ako tisíc otázok. Číslo sa mi zdalo prehnané, no len dovtedy, kým môj syn nedorástol do uvede* něho veku. Pri pohľade na dva holuby chcel vedieť odomňa toto: Prečo sa holuby máčajú v studenej vode? Neprechladnú? Keď prechladnú, musia užívat penicilín? Prečo nie? Nevedeli by ho prehltnúť? Dostáva poštový holub nejaký-plat? Mohli by sme si na balkóne postavit holubník? Koľko stojí pár holubov? Sú škodlivé? Užitočné? Prečo? Na zimu neodlietajú do teplých krajov? Ani do studených? Prečo? Ko­mu patria? Sebe? Kde sa umývajú? Prečo .,,? Nie, už som nevládal. Heš...! — chcel som sa zahnat na tie nešťastné holuby, ale uve­domil som si, že zbytočne — ved boli na obrázku. Desím sa teraz, na čo všetko sa spýta moja ratolest ešte len potom, keď uvidí živé holuby.,, (ig) 1972 Ceno Kčs 1, -> EDUARD FAŠUNG Dôležitou podmienkou ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej výro­by je úspešná realizácia úloh ostatných odvetví národného hospodárstva na výrobe potra­vín, najmä strojárstva a chémie, ktoré majú podľa smerníc piate­ho päťročného plánu zohrať veľ­mi dôležitú rolu pri prestavbe materiólnotechnickej základne poľnohospodárskej veľkovýroby. V rokoch 1971—1975 má priemy­sel dodať do poľnohospodárstva 160 000 traktorov, vrátone ná­hradných súčiastok a zvýšiť vý­robu poľnohospodárskych stro­jov o 35 percent. Dodávky poľ­nohospodárskej mechonizócie predstavujú hodnotu 20 miliárd korún. Bezosporu sú to veľké investí­cie. Treba všok otvorene pove­dať, že bez nich sa poľnohospo­dárstvo nezaobíde, pretože pre­meny, ktoré mienime v piatej päťročnici vo výrobe potrovín uskutočniť, sú tiež veľké a mi­moriadne náročné. Rokovanie XIV. zjazdu KSČ vytýčilo pre poľnohospodárov úlohy, ktoré zdvihli latku ich výkonov nad hronice možností doterajšieho viac-menej extenzívneho hospo­dárenia. Preto nemáme inú mož­nosť, oko ísť novými chodníčka­mi a novotám vytvárať aj prime­rané podmienky. Ak špecializá­cia a koncentrácia poľnohospo­dárskej výroby, intenzívne formy hospodárenia nemajú ostať len v teoretickej podobe, potom mu­síme v prospech tohto vývoja prispieť aj účinnými prostriedka­mi, ktoré umožnia poľnohospodá­rom výrazne zvýšiť produktivitu práce a v konečnom dôsledku úspešne napiňať trh produktmi každodennej obživy. V posledných dvoch rokoch nastal oj vo výrobe poľnohospo­dárskej mechonizócie a účasti ďalších odvetví priemyslu na vý­robe potravín znoteľný obrat k lepšiemu. Napríklad len vo vý­­robno-hospodárskej jednotke Zbrojovka Brno v uplynulom ro­ku oproti úrovni roku 1969 zvý­šili výrobu poľnohospodárskych Strojov o viac ako 30 percent a traktorov o vyše 32 %- Pritom pre poľnohospodárov je dôležitá najmä skutočnosť, že podiel vý­roby poľnohospodárskej mecha­nizácie na celkovej výrobe tej­to, možno povedať rozhodujúcej výrobno-hospodárskej jednotky poľnohospodárskej mechanizácie, sa zvýšil z 55,6 pere. v roku 1969 na 64,3 pere. v roku 1971. Zvý­šenie výroby poľnohospodár­skych strojov sa prejavilo v lan­skom roku lepším plnením požia­daviek poľnohospodárov. Len prostredníctvom obchodnej siete VHJ Zbrojovka dostoli poľnohos­podári mechanizačné prostriedky v hodnote 2 miliordy 360 mil. korún. Vďaka tomu sme oveľa úspešnejšie ako v predchádzajú­cich rokoch zvládli vlaňajšiu bo­hatú žatvu, zber kukurice na zr­no, cukrovej repy o mnohé ďal­šie poľnohospodárske práce. Pravda, nároky zo strony poľ­nohospodárskej praxe sú v tom­to smere ešte stále väčšie než ponuka poľnohospodárskych stro­jov. To má svoje korene jednak v nedostatočnom zohľadnení záujmov poľnohospodárov v ča­se, keď boli pri vesle predsta­vitelia pravicového oportunizmu a na druhej strane v premenách súvisiocich so zamýšľonou inten­zifikáciou nášho poľnohospodár­stva, ktorú chceme realizovať v tejto päťročnici. V súlade s tý­mito úlohami sa postupne utvá­rajú predpoklady, aby strojárstvo mohlo zodpovedne plniť povin­nosti, ktoré mu vyplývajú z plá­novanej účasti no výrobe potra­vín. Do svojho výrobného prog­ramu postupne zaraďuje stroje tzv. druhej generácie, ktoré sa vyznočujú najmä vysokou výkon­nosťou, nižšou potrebou obsluhu­júceho personálu, ďalej uplatne­ním automatizačných prvkov a zvýšenou bezpečnosťou a hygie­nou práce. Prosto, výrobcovia poľnohospodárskej mechanizácie chcú vychádzať v ústrety poľno­hospodárom nielen v množstve strojov, ale chcú zabezpečiť oj žiaduce zvýšenie produktivity práce a odbremeniť poľnohospo­dárov, aby v budúcnosti chlieb náš každodenný nevyžadovol toľko driny. A to už oj preto, že stáréž postupne odchádza do dô­chodku a mlaď, tá chce mať v. poľnohospodárstve rovnako dobré pracovné podmienky oko jej druhovia v ostotných odvet­­vlaoh nášho národného hospo­dárstva. Teda nielen vyššie zdvihnutá lotka výkonov vo výrobe potra­vín, nášho ale oj nutnosť omladenia poľnohospodárstva nás núti, aby sme do tohto odvetvia v budúcich rokoch vložili vyššie investície. V roku 1972 len cez obchodné organizácie VHJ Zbro­jovka Brno dostanú poľnohospo­dári mechanizačné prostriedky v hodnote 2 miliordy 523 mil. korún, čo je o 6,9 pere vioc ako vlani. Pritom dodávky poľnohos­podárskych strojov a náradia z výrobných podnikov VHJ Zbro­jovka Brno vzrastú o 24,4 pere. Žiada sa, aby súbežne s tý­mito veľkými vkladmi do poľno­hospodárstva utvárali sa v poľ­nohospodárskej praxi aj priaznivé podmienky na ich optimálne využitie. Zároveň treba venovať náležitú pozornosť údržbe stro­jového parku, pretože inok by tieto hodnoty zhrdzaveli skôr* než nám prinesú kýžený úžitok« Ročník V, 14 I

Next