Nedeľná Pravda, október-december 1976 (IX/40-53)
1976-10-01 / No. 40
ROČNÍK IX. 1. 10. 1976 CENA Kčs 1. Snímka A. PODSTRASKÝ • Dôvera — cenná devíza str. 3 £ Rozhovor o Fráňovi Kráľovi str. 9 • Talenty potrebujú našu # Priateľský zápas — pozornosť str. 5 pôvodná poviedka str. 12—13 • Na dvere sveta klope XXI. • V tajomných sieňach storočie str. 6 podzemia str. 16 * _____________________________________________________________________________________,_____________________ S tane sa nám, napríklad počas dovolenky, že sa musíme zastaviť vo vzdialenejšej dedine či v mestečku. Ak tam nedostaneme kupit čo práve potrebujeme, lebo obchod je akurát zatvorený, alebo ak je aj otvorený, no regály v ňom sú poloprázdné, ak závod verejného stravovania sa viac ponáša na starú krčmu a je ďaleko od svojho poctivého mena, hneď vieme, kto to má na svedomí. Funkcionári. Áno, národný výbor, jeho poslanci, otcovia obce či mestečka. Napokon, zväčša oni nie sme v tokom prípade ďaleko od pravdy. Ale stone sa, že sa zastavíme na inom mieste, kde sa nám všetko páči o kde by sme, ak by no to prišlo, nedbali aj žiť. Páči sa nám dobre zásobené nákupné stredisko, dom služieb, betónové chodníky, park, športové ihrisko... Lenže tu zase nám ani len na um nezíde s uznaním si pomyslieť na tých, ktorí majú na tom osobitnú zásluhu. Už je to raz tak, dobré zvyčajne považujeme za samozrejmé a málokedy si dáme námahu vidieť za tým prácu iných. „Preto je funkciónórčenie,“ s trpkosťou povedal raz istý tajomník miestneho národného výboru, „náramne nevďačné. Na funkcionára sa upiera|ú oči všetkých občonov, kriticky posudzujú kažaý jeho krok a stačí, ak sa raz pomýli alebo ak raz prejaví menšiu ochotu, hneď sú schopní ho odsudzovať ” Funkcia, nech je akákoľvek, vždy zaväzuje. Poslancovi jeho zvolením vyslovujú občonja svoju dôveru a očakávajú, že ju nesklame. Preto napokon poslancom nemôže byť každý, ale iba toký človek, ktorý vie nielen to, čo táto funkcia znamená, ale má pre jej vykonávanie aj určitú sumu znalostť a je ochotný venovať tieto znalosti, svoje sily i svoj čas v prospech všetkých. Byť dobrým poslancom, povedzme, miestneho národného výboru je preto veľmi zložité. A nie iba preto, že je vystavený kritickému posudzovaniu ostatných, ale aj preto, lebo tak ako rastú úlohy musi rásť s nimi aj on, musí sa učiť rozmýšľať v súvislostiach oveľa širších ako hociktorý iný občan. Nemôže si dovoliť presadzovať to, čo by vyhovovalo napríklad jemu samotnému, ale musí myslieť predovšetkým na záujem celku alebo aspoň väčšiny. A iba taký človek je dobrým poslancom, ktorý má rád ľudí, ktorý je ochotný počúvať hlas každého, ale dokáže pritom požiadavky a nároky aj správne posúdiť. Poslanec, ktorý sa pred ľuďmi uzatvára, ktorý nerád POSLANEC IRENA GRMANOVÄ počúva, ok sa občania miešajú do spoločných záležitostí, ak kritizujú neporiadky, toky poslanec si dlho neudrží dôveru tých, ktorí ho zvolili. S funkciou poslonca veľmi úzko súvisí osobná obetavosť, čo si veľakrát ani neuvedomujeme. Kto ešte podobnú funkciu nevykonával, zvyčajne ani nevie, koľko voľného času a energie si vyžiada. Občanovi, ktorý pociťuje potrebu, aby v obci vystavali napríklad materskú školu sa zdá, že ide o jednoduchú vec: národný výbor materskú školu naplánuje, prijme sa uznesenie a hotovo, stavba môže rásť. Pravdaže, nie je to také jednoduché. V jednej obci pred rokmi občania žiadali zrušiť krčmu; po prestavbe mohla slúžiť ako zdravotnícke -Stredisko. Celé tri roky poslanci doslova bojovali za takéto, rozumné riešenie, kým sa im ho podarilo presadiť. A inde sa nepodarilo dodnes, ako nopríklad na bratislavskom sídlisku pri Ružovej doline kde bufet Astra narobil už v nejednej rodine veľa zla a ktorý je večer čo večer preplnený, ale bez ktorého by sa sídlisko celkom dobre obišlo. Jeho obyvateľom by viac pomohla predajňa polotovarov alebo čokoľvek iné, čo by prispelo k spokojnosti rodín. Možno všäk povedať, že poslanci, ak doteraz nedokázali presadiť zrušenie bufetu, sú neschopní? Sotva, veď všade je ešte dosť byrokracie, neochoty a tisíc výhovoriek, pre ktoré sa tak ako v tomto prípade, tak aj y mnohých ďalších k tomu správnemu riešeniu treba neraz naozaj prebojovať. Poslanec teda musí mat aj odvahu riešiť záležitosti, ktoré nedonášajú okomžitý efekt a súčasne i vytrvalosť nevzdať sa po prvom neúspechu. Pravda, keby funkcia poslanca bola iba nepretržitou reťozou ťažkej práce, starostí, často aj mrzutostí, schôdzovania, pracovných sobôt a nedieľ, sotva by sa kto našiel, kto by ju vykonával. Funkcia poslanca však prináša tým, ktorí ju vykonávajú aj čosi iné — ak so im práca darí, je to pocit uspokojenia. Tajomníčka Miestneho národného výboru vo Vysokej pri Morave, súdružko Johana Dvoranová to pred časom takto povedala: „Ako komunistka chcem niečo dobré aj vykonať. Niekto vidí svoje životné poslanie v tom, že svojim deťom zanechá dom ako hrad, ja zase by som chcela, aby z mojej práce v obci ostalo niečo také, z čoho by mali prospech všetci občania. Robota nám ide, vykonali sme u nás už dosť, či už sú to cesty, či nový kultúrny dom, prestavané kino... Možno, že raz po rokoch si ľudia povedia: oha, to je tu odvtedy, ako na národnom výbore robila Johana. Nie, nepotrpím si na chvály, ale verte, niečo na tom je, ak človek môže mať pocit, že po ňom ostane trvalá hodnota pre všetkých. Súčasne mi táto funkcia dáva veľa nových znalosti, lebo poslanec sa pri jej výkone veľa naučí od ľudí a sám rastie, získava nové vedomosti. Čas, ktorý venuje funkcii sa tak naozaj môže dobre zúročiť.“ Sme pred voľbami. Do funkcii posloncov nastúpia tisíce nových občanov. Vyberáme si ich uvážlivo, aby to boli ľudia, ktorí dokážu plniť náročné úlohy a ktorí spoločne s nami dokážu pretvárať naše mestá a dediny na čoraz krajšie.