Nitrianska Stráž, 1940 (XX/1-52)
1940-01-01 / nr. 1
Služba vlasti tvrdá a vytrvalá robota Minul sa zas jeden rok, stojíme na prahu nového roku. Rok 1939 bol rokom bohatým na udalosti. Ľudstvo prežilo v ňom mnoho radostí i strastí. Bol to rok prevratov a nového usporiadania jednotlivých krajín. My Slováci prežívali sme tiež historické chvíle v roku 1939. Ukončili sme boj za svoju samostatnosť, zaradili sme sa medzi slobodné národy, dostali sme vládu svojich vecí do vlastných rúk a šafárime si so svojím na svojom. Ale Najvyšší skúšal i našu trpezlivosť. Mali sme možnosť Bohu i svetu dokázať, či si slobodu zaslúžime a či sa vieme za ňu postaviť i so zbraňou v ruke .A naša mladá, ale disciplinovaná armáda a Hlinková garda dokázaly, že hodné sú niesť tieto dve vznešené mená. Náš štát obránily a čo viac — pripravily slobodu i bratom, ktorí na severe museli žiť v zapredanstve a otroctve . Na štát. svoj_ a r>ji všetky složky, ktoré ho podmieňujú ,a ktoré mu dávajú pevné garancie pre budúce veky jeho existencie, neprestávame byť hrdí ani v novom roku, ba ešte s väčším chuťou a s pevnejším odhodlaním ideme zveľaďovať náš národný a štátny majetok pre seba a pre všetkých, ktorí prídu po nás a budú sa pýtať ,čo im zanechali otcovia. Po stránke politickej, hospodárskej a kultúrnej sme zabezpečení, lebo hýbateľom všetkých týchto činiteľov sú osoby a osobnosti, ktoré stavajú a budujú jedine na základe samozáchrany slovenskc-kresťanskej a národnej individuality. Slovenská republika stojí na pilieroch tak mocných, že len nepričinlivosťou každého jedného Slováka by sa mohlo stať, že by prišly otrasy, ktoré by mohly znamenať náš výkyv z rovnováhy. Ide nám o to, aby sme zachovali rovnováhu a udržali si priamu líniu, danú nám Bohom počas dlhotrvajúcich perzekúcií a otroctva. Slúžiť vlasti nie sľubmi a jalovou rečou, ale tvrdou, vytrvalou každodennou robotou. A všetci rovnako: slovenský úradník tak ako lopotiaci sedliak a uznojený robotník. Na zakladajúcom valnom shramaždení župnej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Nitre bola reč o dvoch významných zákonoch, vynesených slovenským parlamentom. Je to zákon o našej štátnej strane a zákon verejnej správe vnútornej. Na prahu nového o roku aj my podtrhujeme tú skutočnosť; kto sa oddá dnes úplne do služieb štátnej strany a verejnej správy, robí najvzácnejšie služby našej republike. Strana osbahuje dnes toľko rôznorodých, ale predsa spájajúcich celý národ prvkov, že verným vypľňaním rozkazov štátnej strany nemožno nebyť dobrým a disciplinovaným vojakom a gardistom a statočným stvárňovateľom kyprej zeme vo vnútornej verejnej správe slovenskej. Veľvýznamnú úlohu tu bude rozhodne hrať i naša tlač. Keď hovoríme za seba, nemôžeme nevyzdvihnúť tú skutočnosť, že sa naše noviny v Nitre oddajú celkom do služieb strany, HG a verejnej správy celej nitrianskej župy. Veríme, že touto službou všestranným potrebám národa celej staroslávnej župy nitrianskej sa nám po Jozef Paučo darí byť v čo najužšom styku so všetkou našou vospolnosťou a sdielac s ňou všetky prínosy každodenného žitia. Nestaviame programy, lebo tieto sú už stanovené a podmienené životným vypätím složiek našej štátnej ústrojnosti, ktorým sa od-hodlávame slúžiť telom i dušou. Želáme si len, aby v novom roku naša práca a práca všetkých ľudí dobrej vôle bola korunovaná zdarom a aby na nej spočívalo požehnanie Pána, v rukách ktorého je všetko, čím vládneme a do rúk ktorého skladáme všetky svoje nádeje. Slovensko DPS. Rok 1939 bude navždy zapísaný v dejinách slovenského národa. Priniesol Slovákom slobodu a samostatný Slovenský štát, na čelo ktorého stojí jeho prvý perzident Dr. J. Tiso. Podľa sčítania ľudu z konca r. 1938 bývalo na ploche 37,394 štvor. km 2,656.501 obyvateľov. Po skončení vojny v Poľsku dostalo tiež Slovensko zpäť svoje územie, ktoré mu bez právneho podkladu bolo vzatTak sa rozloha Slovenska zväčšila o 722 kín2 a puée‘t obyvateľov sa zvýšil o 35.000 duší. Tak že koncom roku 1939 malo Slovensko 38.114 štvor km a 2,691.000 obyvateľov. Rozvrstvenie obyvateľstva podľa sčítania ľudu z 31. decembra 1938: Slovenských štátnych príslušníkov je 2,505.724 94.33 proc., Cudzích štátnych príslušníkov a to do Protektorátu 93.143 3.99 proc., Maďarska 21.926, 0.81 proc., Poľska 20.451, 0.77 proc., Nemecka 7.233, 0.27 proc., a iných štátov 8.124, 0.30 proc. Podľa národnosti bývalo na Slovensku : Slovákov 2,160.953, 95.11 proc., Nemcov 128.347, 4.83 proc., Ukrajincov 69.106, 2.60 proc., Maďarov 57.913, 2.10 proc., Čechov 77.488, 2.91 proc., Židov 28.763, 1.08 proc., Cigánov 26.265, 0.98 proc. Ostatných 7.666, 0.28 proc. Obyvateľstvo Slovenska sa podľa zamestnania rozvrstvuje: Poľnohospodárstvo, lesníctvo a ryboľov 1,395.970, 56.97 proc. Priemysel a remeslo 484.334, 19.77 proc. Premávka (železnica, električky atď.) 141.550, 5.78 proc. Obchod a peňažníctvo 184.214, 7.52 proc. Ostatné 184.214, 7.52 proc. Väčšina obyvateľov Slovenska sa zamestnáva poľnohospodárstvom. V priemysle je robotníctvo rozvrstvené do niekoľko skupín. Tak pracuje v staviteľstve 50.000, drotárstve 30.000, baníctve 20.000, potravinárstve 20.000. textilkách 10.000, chemických továrňach 15.000 ľudí. Slováci v zahraničí. Asi 45—50 proc. Slovákov žije v zahraničí a síce: V Maďarsku 632.272, v USA 619.866, v Juhoslávii 74.114, V Rumunsku 29.000, vo Francii 29.000, v Kanade 25.000, v, Bulharsku 1.439. Veľké množstvo Slovákov žije tiež v Nemecku — robotníkov, ktorí odišli len dočasne tam za prácou, v Belgicku, Holandsku, Rusku, Argentínie, Brazílii, Austrálii a Poľsku. Slovenské hospodárstvo. Poľnohospodárstvo. Z celého rozsahu Slovenska pripadá na lesy 1,469.570 ha, ornú pôdu 1,193.322 ha, lúky a pastviny 773.899 ha. Obilie sa pestovalo na týchto plochách: pše v čísliciach nica na 207.675 ha, celkový výnos 36.151 vag. Žito 154.560 ha, celkový výnos 23.739 vag. Jačmeň 204.900 ha, celkový výnos 33.258 vag. Ovos 140.049 ha, celkový výnos 16.428 vag. Kukurica 41.324 ha, celkový výnos 8.629 vag. Lesné bohatstvo Slovenska. Lesné bohatstvo Slovenska sa zväčšilo po pripojení slovenského územia, ktoré si vzali roku 1921 až 1938 Poliaci, o 16.654 ha. Lesy sú buď v súkromnej správé alebo v štátnej správe. Slovenskému štátu patrí 343.134 ha lesov. Ročná produkcia dreva obnáša: 5,108.000 kub. m. Z toho je 55 proc. ihličnaté a 45 proc. listnaté drevo. Ročná produkcia úžitkového dreva obnáša: 3,000.000 kub. m. Z toho je 60 proc. ihličnaté a 40 proc. listnaté drevo. Ročná produkcia dreva pre palivo sa odhaduje na vyše 2,000.000 kub. m. Z toho bukového dreva asi 1,700.000 kub. m a ihličnatého dreva asi 400.000 kub. m. Do cudziny sa vyváža 190.000 kub. m gulatiny. Veľké množstvo dreva sa spracúva v domácom priemysle, hlavne v celulózkach. Úžitok zo slovenských lesov sa odhaduje na ha asi 2.4—3.4 kub. m dreva. Z činnosti HM v Nitre V poslednom čase vidíme ,že v nitrianskej HM sa rozvíja viditeľný a čulý život. Každý týždeň býva spoločná porgramová a pracovná schôdzka jak vodcov stotín tak všetkých vedúcich činiteľov HM v Nitre. Organizačná práca veľmi pekne pokročila. Zriadené sú stotiny a čaty. V predvianočnej dobe haemisti sa činne zapojili do každej akcie. Šírili medýi obecenstvom dobrú tlač. Táto akcia sa skončila s utešeným výsledkom. Získali mnohých predplatiteľov pre naše časopisy a nasbierali značný obnos na podporu dobrej tlače. Tým ukázali, že HM má porozumenie pre veľké úlohy doby. Bratská láska, ktorá je dušou každej organizácie, sa ukázala zvlášte zjavne teraz pred Vianocami. Usporiadal sa programový nástup HM pred vianočným stromčekom. Zastúpené boly všetky nitrianske školy. Príležitostný preslov vhodne zapadol medzi krásne nacvičené spevy a recitáciu. Pri nástupe bola sbierka medzi prítomným obecenstvom, aby sa mohly zpríjemniť chudobnejším bratom-haemistom radostné chvíle vianočné.