Nitrianska Stráž, 1942 (XXI/1-51)
1942-01-01 / nr. 1
Do nového roku. Azda ešte nikdy neslávili sme sviatky lásky a pokoja s natoľko miešanými pocitmi ako teraz. Do radosti nad príchodom Vykupiteľa sveta miešala sa starosť o našich vojakov, na ktorých i pri ožiarenom jagajúcom sa vianočnom síiromku i pri veselých vianočných piesňach na polnočnej svätej omši museli sme myslieť, lebo sme vedeli, že v ďalekej, chladnej cudzej zemi ani v tento svätý čas nedá im nepriateľ pokoja. Ustarostení nad osudom našich najlepších synov prežili sme Vianoce, prišiel i koniec roka a začíname nový rok samostatného štátneho života. O budúcnosti nemôžme nič povedať, lebo nevieme, aká bude a čo dobrého a zlého, koľko radosti, starosti a útrap nám prinesie, ale za sebou máme celý rok života, v ktorom všetko jasne vidíme. Vidíme všetko to, čo nám tento rok priniesol,' vidíme všetky námahy, starosti a obete, ktoré bolo treba vynaložiť, aby sme dosiahli to, čo sme dosiahli, aby sme mali a udržali si to, čo máme. A hoci stálo nás itlo moc obeti, bolo treba vynaložiť veľa námahy, predsa tešíme sa tomu, čo máme, lebo človek sám je taký, že nevedel by sa tešiť tomu, čo by získal bez práce, bez námahy, človek nevedel by sa tešiť, keby dostal niečo, čo mu nepatrí, čo by s,i nezaslúžil za svoju prácu. No ale i keď nám je tu všetko jasné, i keď prejavujeme radosť z výsledkov vykonanej práce, predsa ako dobrí kresťania pri zakončeni roku spytujeme svoje svedomie a podľa vzoru dobrých hospodárov skladáme na konci roka účty zo svojej vykonanej práce, zo svojich skutkov. Preto zvykneme sa pýtať samých seba, či sme naozaj vykonali dosť, či sme vykon/ali toľko, koľko sa od nás žiadalo a koľko sme vládali a mohli a či sme nám sverenú prácu vykonali svedomitá a poctivé ! A tu by sa azda každý z nás mohol opýtať sám seba, či naozaj vykonal pre slovenskú vec všetko, čo mu bolo možné vykonať ! Zdôrazňujem to ťu dnes preto, že veľa sa u nás hovorí, ale málo robí. Hlinkov odkaz Za Boha a národ neuplatňovalo sa vždy a všade dôsledne. Na mnohých miestach našly sa výhovorky, aby sa mohlo obísť, aby sa nemusely splniť žiadané požiadavky. Tu musíme zdôrazniť, že odmietať pracovať zato, že ja si túto prácu inak predstavujem a preto ju nepodporujem a na ňu neprispievam, je výhovorkou, aby sme nemuseli pracovať alebo prácu tú podporovať, lebo dnes nejestvujú osobné individuálne názory, dnes máme len jeden politický smer, len jednu ideológiu, len jednu Stranu, na čele ktorej stojí sám prezident Republiky a tej musíme slúžiť, ak sa chceme udržať, za tú musíme celou silou pracovať. Človek však by nebol človekom, keby bol dokonalý a keby nerobil chyby. Chybiť, hovorí prislovie, je ľudské, chybami sa človek učí, ale je na nás, aby tých chýb bolo čo najmenej', aby sme nerobili chyby vedome a aby sme sa neučili na vlastnej škode. Žijeme ťažké časy, časy akých málo generácií malo možnosť prežiť a preto musíme chápať vážnosť času a ak pri tomto spytovani svedomia zistíme nejaký nedostätok, nejaké chyby, urobme si pevné predsavzatie, že v tomto budúcom roku, o ktorom nevieme, či nepostaví nás ešte pred väčšie ťažkosti, či nebude žiadať od nás ešte väčšie obete, o kilcrom nevieme, pred aké úkoly nás postaví, budeme sa t Ill I III I III Ml III II11 Ml *2720877882* Niečo o piaristickom kostole. Iste nie jeden z nás, ktorí sme boli na polnočnej sv. omši v Piaristickom kostole, boli sme príjemne a milo prekvapení nádherou a leskom a vymoženosťou elektriny, za pomoci ktorej sme obdivovali krásu a umenie vložené do tohto svätostánku. Každý z nás bol dojatý, každému srdce plesalo a pery šepkaly : »Nádhera«, a veru každý z nás po tomto dojme môže sa chváliť, že sme vedeli my nitrianski obyvatelia takéto dielo vybudovať v našej Nitre, ktoré už budí pozornosť na širokom okolí a musím tu na tomto mieste pred každým obyvateľom našej Nitry konštatovať, že ani jedno mesto na západnom Slovensku nemôže sa pochváliť s takouto nádherou svojho svätostánku ako Nitra svojím Piaristským kostolom. Toto nádherné dielo, ktoré je obdivované, v širokom kraji vybudované bolo obetavou prácou nášho duchovného pastiera dôst. p. farára B o 1 e č e k a, ktorý ako dobrý gazda, keď chce niečo budovať, skladal halier k halieru obetovaný svojimi fárnikmi, ktorým veľmi na tom záležalo, aby svoj svätostánok mali takto vybudovaný. Je už ľudským zvykom, že sa každý, opýta, keď aj na takýto šľachetný deľ obetuje, že čo bude za to vybudované. Tu chcem na tomto mieste odpovedať na tieto otázky a to hlavne po stránke technickej a vysvetliť pokiaľ mi to bude možné, že čo všetko bolo podniknuté poťažne v kostole montované a namontované, že sa docielilo pomocou elektriny tak vysokého efektu a nádhery, ktorá každého oslňuje. Elekí.rizácia kostola je dvojeho druhu a to elektrizácia svetelná a elektrizácia elektrického ohrievania v laviciach. Následkom vojnovej doby, kedy zadováženie materiálu sa stretá s rôznymi ťažkostiami, podarilo sa nám za viac ako jedného (roku svetelnú inštaláciou dokončiť a odovzdať ju na vianočné sviatky veriacjm, ktorí i tým najmenším prispeli k jej vybudovaniu. Svetelná inštalácia kostola bola prevedená na spôsob inštalácie kostola v Banskej Bystrici, avšak riešená bola dľa pomerov Piaristického kostola, nakoľko pri osvetľovaní a výbere o osvetľovacích telies veľkú úlohu hrajú vzdialenosti a veľkosť osvetľovacích plôch, farieb a preto dľa tohto riešenie osvetlenia vyžiadalo si zvláš'I.Te štúdium a to v tom smere, aby sa osvetľovania previedlo bez akýchkoľvek tieňov, ktoré by rušily hodnotu obrazov alebo architektúru kostola a ku konci projektant musel dbať na to, aby sa spotrebovalo čo najmenej' materiálu a čo najmenej, aby to stálo čo sa aj po všetkých stránkach docielilo. V nasledujúcom chcem pre každého zrozumiteľné popísať čo všetko je namontované a podniknuté, že bol tento svetelný efekt docielený. V kostole je namontované a vmontované : 3528.5 m izolovaného drôtu v poolovených trubkách 1189 m poolovených trubiek. Má 17 svetelných okruhov, 25 kusov (reflektorov rôzneho druhu, 1 ventilátor, 2C> kusov rôznych svetelných telies, 24 zásuviek a miestny rozhlas. Čo sa týka svetelného prihonu v celom kostole, je namontovaných 67 kusov žiaroviek o prihonu 6770 W. Celá inštalácia bola čiastočne zaplatená a zbytok je splácaný veriacemu a to tak, že sa veriaci, konzumenti elektrického prúdu zaviazali, každým mesačným účtom za prúd, ktorý im predkladá elektráreň, zaplatiť určitú čiastku, ktorú elektráreň vybiera nä účet elektrizácie kostola. Takýchto prispevovateľov je nateraz 291 veriacich s príspevkami od Ks 1.— až Ks 20,— ktorí mesačne prispievajú na túto elektrizáciu celkom Ks 902.50. Z tohto je vidieť a treba zdôrazniť, že dielo bolo vybudované spoločnou rukou otteťavých veriacich a umom našich technikov a odborníkov, ktorí, všetko vynaložili k tomu, aby ich obetavosť a odborná práca našu Nitru reprezentovala. Čo sa týka elektrického ohrievania lavíc, neopomenieme veriacich aj o tomto diele informovať, len čo bude toto dokončené. J- Maar. Katolícka jednota žien v Zlatých Moravciach bojujúcim vojakom. Katolícka jednota žien v Zlatých Moravciach sa ihneď po prvom oznámení v novinách a v rozhlase o akcii vianočných balíčkov pre slovenských vojakov dala do práce a už 1. dec. 1941 odoslaný bol ohromný balík, v ktorom bolo 122 menších balíčkov. Členkjr napiekly 48 kg. keksu, zadovážily 1600 kusov cigariet. V každom balíčku bol keks, cigarety, zápalky, holiace mydlo, žiletky, pasta na zuby a. ihly, jablká, mentolové cukríky a na vrchu ako pozdrav, vetievka zo slovenskej jedličky, ozdobená salonkami v národných farbách sviečkou. Krásny príklad slovenských katolíckych matiek zo Zlatých Moraviec ukazuje, že srdce slovenskej matky je naozaj súcitné. Slovenskí bojujúci vojaci pochopia tento pozdrav z domova. Balíčky im pripomenú, že slovenské matky s nimi spolucítia a za nich sa modlia. snažiť naše nedostatky odstrániť. Uvedomme si pri tom, že človek hreší nielen skutkami, ale i rečou a mysľou a preto i tieto musíme usmerniť v duchu kresťanskom a slovenskom. Slovenské a kresťanské musia byť naše skutky, kresťanské a slovenské musia byt naše reči i naše myslenie. Nikdy predtým nemal Slovák možnosť ukázať svetu svoje pravé smýšľanie, svoje skutky a tak teraz, keď túto možnosť máme, snažme sa, aby sme sa ukázali svetu v takom svetle, alkí my Slováci v skutočnosti sme. Sľúbme si to všetci v tomto novom roku, do ktorého teraz vstupujeme a ktorý podľa náznakov bude nielen pre nás, ale i pre ľudstvo celého sveta rokom ťažkých skúšok a veľkých obetí. Preto treba nám dať sa dokopy, aby sme spoločnými silami mohli ľahšie prekonať ťažkosti, ktoré sa nám postavia do cesty. Nech teda zmiznú názorové rozdiely, naučme sa byť úplne jednotní, buďme všetci pravými Slovákmi, takými akými máme byť všetci. Robme, hovorme a smýšľajme všetci jednako, to znamená po kresťansky a po slovensky a získame si obdiv nielen našich priateľov, ale vynútime si ho i u našich nepriateľov. —š. ' P. L e nie ký, odb. tajomník : Slovenské robotníctvo do nového roku 1 V kalendári času zase obraciame jednu stránku, lebo rok 1941, ktorý bol taký bohatý na veľké udalosti, odchádza do minulosti. Starý rok odchádza a bude sa naň už len spomínať a namiesto neho prichádza Nový rok, do ktorého sa skladajú nádeje budúcnosti. Slovenské robotníctvo prežilo jeden rokov, ktorý bol charakterizovaný v prvom z rade tým, že v ňom mohol nájsí prácu každý, komu sa chcelo pracovať. Po mnohých rokoch, v ktorých strašila nezamestnanosť, pomaly sa prišlo až k uplynulému roku, kedy nezamestnaných v pravom slova smysle ani nebolo, nepočítajúc niekoľko notorických povaľačov, pre ktorých sa našla práca na zvlášť k tomu vybranom mieste. Na zväčšenú a mimoriadne veľkú zamestnanosť slovenského robotníctva malo vplyv viac momentov, z ktorých v prvom rade treba spomenúť to, že nachádzame sa vo vojnových dobách, kedy veľký počet práceschopných ľudí je mimo pracovného procesu a namiesto nich nájdu prácu aj menej schopní robotníci. Potom, veľký vplyv na popyt po pracovných silách mala príležitosť ísť na práce do Veľkonemeckej ríše, kde robotníctvo nachádza lepší zárobok jáko doma. A nemôžeme nespomenúť, jaký blahodarný účinok na zamestnanosť robotníctva malý štátom prevádzané verejné podnikania a mimoriadny stavebný ruch súkromných podnikov. Vysokú zamestnanosť robotníctva srr\e mohli najlepšie pozorovať na Nitriansku, kde v plnej sezóne nebolo možno dostať stavebných robotníkov a na veľkohospo - dárstvach robotníci boli priamo hľadaní. Na druhej strane zase treba uznať, že z našej oblasti veľký počet robotníkov odišiel na práce do Ríše. Celý minulý rok plynul v znamení zlepšovania sociálnych pomerov so zvláštnym zreteľom na. robotníctvo. O sociálnej spravodlivosti sa nielen rečnilo, ale sa ona uvádzala aj do praktického života. V tomto smere veľkú prácu vykonal Ústredný úrad práce, ktorý mal po celý rok na starosti mzdový a pracovný problém slovenského robotníctva. Celkove naše robotníctvo je si vedomé a aj vďačné našej slovenskej vláde, že v uplynulom roku bolo podniknuté so strany vládnych činiteľov všetko, aby sa každému slovenskému robotníkovi dostalo jeho každodenného kus spravodlivého chleba. A toto sa našej vláde aj plne podarilo. Za všetko to, čo bolo v minulom roku pre slovenské robotníctvo podniknuté vykonané, v prvom rade patrí vďaka prea zidentovi Slovenskej republiky a Vodcovi nášho národa Dr. Tisoví. On, ktorého považujeme za prvého slovenského robotníka, má najväčšiu zásluhu na tom, že robotníctvo slovenské s vďačnosťou pozerá na uplynulý rok. A v nemalej miere vďaka slovenského robotníctva náleží aj vedúcemu slovenskému robotníkovi — poslancovi Rudovi Čajovskému, ktorého robotníctvo dnes bezvýhradne uznáva za svojho prirodzeného vodcu. On, ktorý vyšiel z radov robotníckych, obozretne viedol po celý rok organizované rady svojho robotníctva, cez úskalia ťažkostí majúc na srdci len dobro pracujúceho ľudu.