Nitrianska Stráž, 1942 (XXI/1-51)

1942-01-01 / nr. 1

Do nového roku. Azda ešte nikdy neslávili sme sviatky lásky a pokoja s natoľko miešanými po­citmi ako teraz. Do radosti nad príchodom Vykupiteľa sveta miešala sa starosť o na­šich vojakov, na ktorých i pri ožiarenom jagajúcom sa vianočnom síiromku i pri veselých vianočných piesňach na polnoč­nej svätej omši museli sme myslieť, lebo sme vedeli, že v ďalekej, chladnej cudzej zemi ani v tento svätý čas nedá im ne­priateľ pokoja. Ustarostení nad osudom našich najlep­ších synov prežili sme Vianoce, prišiel i koniec roka a začíname nový rok samo­statného štátneho života. O budúcnosti ne­môžme nič povedať, lebo nevieme, aká bude a čo dobrého a zlého, koľko radosti, starosti a útrap nám prinesie, ale za se­bou máme celý rok života, v ktorom vše­tko jasne vidíme. Vidíme všetko to, čo nám tento rok priniesol,' vidíme všetky námahy, starosti a obete, ktoré bolo treba vynaložiť, aby sme dosiahli to, čo sme dosiahli, aby sme mali a udržali si to, čo máme. A hoci stálo nás itlo moc obeti, bolo treba vynaložiť veľa námahy, predsa te­šíme sa tomu, čo máme, lebo človek sám je taký, že nevedel by sa tešiť tomu, čo by získal bez práce, bez námahy, človek nevedel by sa tešiť, keby dostal niečo, čo mu nepatrí, čo by s,i nezaslúžil za svoju prácu. No ale i keď nám je tu všetko jasné, i keď prejavujeme radosť z výsledkov vykonanej práce, predsa ako dobrí kresťa­nia pri zakončeni roku spytujeme svoje svedomie a podľa vzoru dobrých hospodá­rov skladáme na konci roka účty zo svo­jej vykonanej práce, zo svojich skutkov. Preto zvykneme sa pýtať samých seba, či sme naozaj vykonali dosť, či sme vykon/ali toľko, koľko sa od nás žiadalo a koľko sme vládali a mohli a či sme nám sve­­renú prácu vykonali svedomitá a poctivé ! A tu by sa azda každý z nás mohol opý­tať sám seba, či naozaj vykonal pre slo­venskú vec všetko, čo mu bolo možné vy­konať ! Zdôrazňujem to ťu dnes preto, že veľa sa u nás hovorí, ale málo robí. Hlinkov odkaz Za Boha a národ neuplat­ňovalo sa vždy a všade dôsledne. Na mno­hých miestach našly sa výhovorky, aby sa mohlo obísť, aby sa nemusely splniť žia­dané požiadavky. Tu musíme zdôrazniť, že odmietať pracovať zato, že ja si túto prácu inak predstavujem a preto ju ne­podporujem a na ňu neprispievam, je vý­hovorkou, aby sme nemuseli pracovať alebo prácu tú podporovať, lebo dnes ne­jestvujú osobné individuálne názory, dnes máme len jeden politický smer, len jednu ideológiu, len jednu Stranu, na čele kto­rej stojí sám prezident Republiky a tej musíme slúžiť, ak sa chceme udržať, za tú musíme celou silou pracovať. Človek však by nebol človekom, keby bol doko­nalý a keby nerobil chyby. Chybiť, hovorí prislovie, je ľudské, chybami sa človek učí, ale je na nás, aby tých chýb bolo čo najmenej', aby sme nerobili chyby vedome a aby sme sa neučili na vlastnej škode. Žijeme ťažké časy, časy akých málo generácií malo možnosť prežiť a preto musíme chápať vážnosť času a ak pri tom­to spytovani svedomia zistíme nejaký ne­­dostätok, nejaké chyby, urobme si pevné predsavzatie, že v tomto budúcom roku, o ktorom nevieme, či nepostaví nás ešte pred väčšie ťažkosti, či nebude žiadať od nás ešte väčšie obete, o kilcrom nevieme, pred aké úkoly nás postaví, budeme sa t Ill I III I III Ml III II11 Ml *2720877882* Niečo o piaristickom kostole. Iste nie jeden z nás, ktorí sme boli na polnočnej sv. omši v Piaristickom kostole, boli sme príjemne a milo prekvapení nád­herou a leskom a vymoženosťou elektriny, za pomoci ktorej sme obdivovali krásu a umenie vložené do tohto svätostánku. Každý z nás bol dojatý, každému srdce plesalo a pery šepkaly : »Nádhera«, a ve­ru každý z nás po tomto dojme môže sa chváliť, že sme vedeli my nitrianski oby­vatelia takéto dielo vybudovať v našej Nitre, ktoré už budí pozornosť na širokom okolí a musím tu na tomto mieste pred každým obyvateľom našej Nitry konšta­tovať, že ani jedno mesto na západnom Slovensku nemôže sa pochváliť s takouto nádherou svojho svätostánku ako Nitra svojím Piaristským kostolom. Toto nádherné dielo, ktoré je obdivova­né, v širokom kraji vybudované bolo obe­tavou prácou nášho duchovného pastiera dôst. p. farára B o 1 e č e k a, ktorý ako dobrý gazda, keď chce niečo budovať, skladal halier k halieru obetovaný svo­jimi fárnikmi, ktorým veľmi na tom zá­ležalo, aby svoj svätostánok mali takto vybudovaný. Je už ľudským zvykom, že sa každý, opýta, keď aj na takýto šľachetný deľ obetuje, že čo bude za to vybudované. Tu chcem na tomto mieste odpovedať na tieto otázky a to hlavne po stránke tech­nickej a vysvetliť pokiaľ mi to bude mož­né, že čo všetko bolo podniknuté poťažne v kostole montované a namontované, že sa docielilo pomocou elektriny tak vyso­kého efektu a nádhery, ktorá každého oslňuje. Elekí.rizácia kostola je dvojeho druhu a to elektrizácia svetelná a elektrizácia elektrického ohrievania v laviciach. Následkom vojnovej doby, kedy zado­váženie materiálu sa stretá s rôznymi ťaž­­kostiami, podarilo sa nám za viac ako jedného (roku svetelnú inštaláciou dokon­čiť a odovzdať ju na vianočné sviatky veriacjm, ktorí i tým najmenším prispeli k jej vybudovaniu. Svetelná inštalácia kostola bola preve­dená na spôsob inštalácie kostola v Ban­skej Bystrici, avšak riešená bola dľa po­merov Piaristického kostola, nakoľko pri osvetľovaní a výbere o osvetľovacích telies veľkú úlohu hrajú vzdialenosti a veľkosť osvetľovacích plôch, farieb a preto dľa tohto riešenie osvetlenia vyžiadalo si zvláš'I.Te štúdium a to v tom smere, aby sa osvetľovania previedlo bez akýchkoľ­vek tieňov, ktoré by rušily hodnotu obra­zov alebo architektúru kostola a ku konci projektant musel dbať na to, aby sa spo­trebovalo čo najmenej' materiálu a čo najmenej, aby to stálo čo sa aj po vše­tkých stránkach docielilo. V nasledujúcom chcem pre každého zrozumiteľné popísať čo všetko je na­montované a podniknuté, že bol tento sve­telný efekt docielený. V kostole je namontované a vmontova­­né : 3528.5 m izolovaného drôtu v poolo­­vených trubkách 1189 m poolovených tru­biek. Má 17 svetelných okruhov, 25 kusov (reflektorov rôzneho druhu, 1 ventilátor, 2C> kusov rôznych svetelných telies, 24 zá­suviek a miestny rozhlas. Čo sa týka sve­telného prihonu v celom kostole, je na­montovaných 67 kusov žiaroviek o prihonu 6770 W. Celá inštalácia bola čiastočne zaplatená a zbytok je splácaný veriacemu a to tak, že sa veriaci, konzumenti elektrického prúdu zaviazali, každým mesačným účtom za prúd, ktorý im predkladá elektráreň, zaplatiť určitú čiastku, ktorú elektráreň vybiera nä účet elektrizácie kostola. Ta­kýchto prispevovateľov je nateraz 291 ve­riacich s príspevkami od Ks 1.— až Ks 20,— ktorí mesačne prispievajú na túto elektrizáciu celkom Ks 902.50. Z tohto je vidieť a treba zdôrazniť, že dielo bolo vybudované spoločnou rukou otteťavých veriacich a umom našich tech­nikov a odborníkov, ktorí, všetko vyna­ložili k tomu, aby ich obetavosť a odborná práca našu Nitru reprezentovala. Čo sa týka elektrického ohrievania la­víc, neopomenieme veriacich aj o tomto diele informovať, len čo bude toto do­končené. J- Maar. Katolícka jednota žien v Zlatých Moravciach bojujúcim vojakom. Katolícka jednota žien v Zlatých Morav­ciach sa ihneď po prvom oznámení v no­vinách a v rozhlase o akcii vianočných balíčkov pre slovenských vojakov dala do práce a už 1. dec. 1941 odoslaný bol ohromný balík, v ktorom bolo 122 men­ších balíčkov. Členkjr napiekly 48 kg. keksu, zadová­­žily 1600 kusov cigariet. V každom ba­líčku bol keks, cigarety, zápalky, holiace mydlo, žiletky, pasta na zuby a. ihly, jabl­ká, mentolové cukríky a na vrchu ako pozdrav, vetievka zo slovenskej jedličky, ozdobená salonkami v národných farbách sviečkou. Krásny príklad slovenských katolíckych matiek zo Zlatých Moraviec ukazuje, že srdce slovenskej matky je naozaj súcitné. Slovenskí bojujúci vojaci pochopia tento pozdrav z domova. Balíčky im pripomenú, že slovenské matky s nimi spolucítia a za nich sa modlia. snažiť naše nedostatky odstrániť. Uve­domme si pri tom, že človek hreší nielen skutkami, ale i rečou a mysľou a preto i tieto musíme usmerniť v duchu kresťan­skom a slovenskom. Slovenské a kresťan­ské musia byť naše skutky, kresťanské a slovenské musia byt naše reči i naše my­slenie. Nikdy predtým nemal Slovák mož­nosť ukázať svetu svoje pravé smýšľanie, svoje skutky a tak teraz, keď túto mož­nosť máme, snažme sa, aby sme sa uká­zali svetu v takom svetle, alkí my Slováci v skutočnosti sme. Sľúbme si to všetci v tomto novom ro­ku, do ktorého teraz vstupujeme a ktorý podľa náznakov bude nielen pre nás, ale i pre ľudstvo celého sveta rokom ťažkých skúšok a veľkých obetí. Preto treba nám dať sa dokopy, aby sme spoločnými silami mohli ľahšie prekonať ťažkosti, ktoré sa nám postavia do cesty. Nech teda zmiznú názorové rozdiely, naučme sa byť úplne jednotní, buďme všetci pravými Slovák­mi, takými akými máme byť všetci. Rob­me, hovorme a smýšľajme všetci jednako, to znamená po kresťansky a po slovensky a získame si obdiv nielen našich priate­ľov, ale vynútime si ho i u našich ne­priateľov. —š. ' P. L e nie ký, odb. tajomník : Slovenské robotníctvo do nového roku 1 V kalendári času zase obraciame jednu stránku, lebo rok 1941, ktorý bol taký bo­hatý na veľké udalosti, odchádza do mi­nulosti. Starý rok odchádza a bude sa naň už len spomínať a namiesto neho pri­chádza Nový rok, do ktorého sa skladajú nádeje budúcnosti. Slovenské robotníctvo prežilo jeden rokov, ktorý bol charakterizovaný v prvom z rade tým, že v ňom mohol nájsí prácu každý, komu sa chcelo pracovať. Po mno­hých rokoch, v ktorých strašila nezamest­nanosť, pomaly sa prišlo až k uplynulému roku, kedy nezamestnaných v pravom slo­va smysle ani nebolo, nepočítajúc niekoľ­ko notorických povaľačov, pre ktorých sa našla práca na zvlášť k tomu vybranom mieste. Na zväčšenú a mimoriadne veľkú za­mestnanosť slovenského robotníctva malo vplyv viac momentov, z ktorých v prvom rade treba spomenúť to, že nachádzame sa vo vojnových dobách, kedy veľký po­čet práceschopných ľudí je mimo pracov­ného procesu a namiesto nich nájdu prácu aj menej schopní robotníci. Potom, veľký vplyv na popyt po pracovných silách mala príležitosť ísť na práce do Veľkonemeckej ríše, kde robotníctvo nachádza lepší záro­bok jáko doma. A nemôžeme nespomenúť, jaký blahodarný účinok na zamestnanosť robotníctva malý štátom prevádzané ve­rejné podnikania a mimoriadny stavebný ruch súkromných podnikov. Vysokú zamestnanosť robotníctva srr\e mohli najlepšie pozorovať na Nitriansku, kde v plnej sezóne nebolo možno dostať stavebných robotníkov a na veľkohospo - dárstvach robotníci boli priamo hľadaní. Na druhej strane zase treba uznať, že z našej oblasti veľký počet robotníkov od­išiel na práce do Ríše. Celý minulý rok plynul v znamení zlep­šovania sociálnych pomerov so zvláštnym zreteľom na. robotníctvo. O sociálnej spra­vodlivosti sa nielen rečnilo, ale sa ona uvádzala aj do praktického života. V tom­to smere veľkú prácu vykonal Ústredný úrad práce, ktorý mal po celý rok na sta­rosti mzdový a pracovný problém sloven­ského robotníctva. Celkove naše robotníctvo je si vedomé a aj vďačné našej slovenskej vláde, že v uplynulom roku bolo podniknuté so stra­ny vládnych činiteľov všetko, aby sa kaž­dému slovenskému robotníkovi dostalo je­ho každodenného kus spravodlivého chleba. A toto sa našej vláde aj plne podarilo. Za všetko to, čo bolo v minulom roku pre slovenské robotníctvo podniknuté vykonané, v prvom rade patrí vďaka pre­a zidentovi Slovenskej republiky a Vodcovi nášho národa Dr. Tisoví. On, ktorého po­važujeme za prvého slovenského robotní­ka, má najväčšiu zásluhu na tom, že robot­níctvo slovenské s vďačnosťou pozerá na uplynulý rok. A v nemalej miere vďaka slovenského robotníctva náleží aj vedúcemu sloven­skému robotníkovi — poslancovi Rudovi Čajovskému, ktorého robotníctvo dnes bezvýhradne uznáva za svojho prirodze­ného vodcu. On, ktorý vyšiel z radov ro­botníckych, obozretne viedol po celý rok organizované rady svojho robotníctva, cez úskalia ťažkostí majúc na srdci len dobro pracujúceho ľudu.

Next