Nitrianska Stráž, 1944 (XXIII/1-49)
1944-01-01 / nr. 1
Nitra, Nový rok 1944. Hlavný redaktor: Dr. RUDOLF TURČEK, predseda župnej organiiácie USES Ročník XXIII. Číslo 1. No konci p nts začiatku jedného roky Minulý sa i tak túžobne očakávané sviatky pokoja, skončil sa už aj rok 1943 a stojíme na prahu nového roku, na začiatku roku 1944. V tieto dni, keď končíme i eden a začíname druhý rok, zvykneme sa trochu zastaviť, zamyslieť sa na chvíľu, zvykneme sa popozerať • dozadu na svoje činy, na svoju prácu, aby sme na urobenom už základe mohli pokračovať v ďalšej práci, lebo človek vo svojej činnosti obyčajne vychádza už z niečoho, čo už tu bolo. Keby sme vždy mali znovu začínať od začiatkov, nedostali by sme sa nikam. Pravda, daný základ musí nám zodpovedať, musí sa nám hodiť. V našom konkrétnom prípade ide o prácu v službách tlače Strany, lebo náš týždenník je orgánom župnej organizácie Strany a každý, kto akýmkoľvek spôsobom podporuje náš týždenník, podporuje tlač Strany. A tu prichodí nám poznamenať, že ešte stá.le nezaberá tlač Strany to miesto, ktoré by si ona zaslúžila. Okruh ako prispievateľov, tak i odberateľov je príliš obmedzený a naša snaha rozšíriť ho, mala len veľmi malý úspech. Možno je chyba na nás, že sme sa dosť nepriblížili k čitateľom, že sme nevzbudili ich záujem, ale chyba je rozhodne aj v širokých vrstvách občianstva, ktoré je dosť nevšímavé a i medzi inteligentmi nájdete ľudí, ktorí ani len nevedia, že v Nitre vychádzajú aj noviny. V takomto prípade sa nedá nič robiť, lebo nie je možné ísť za každým jednotlivcom, pomykať ho za plece a povedať : Ty, počuj, prebuď sa zo svojej letargie a staraj sa aj o kultúrne hodnoty národa a nielen o svoje materiálne veci. Ak sa takíto ľudia nevedia hanbiť, ak si neuvedomujú, že zanedbávame ich národných povinností sa im raz vypomstí, nuž musíme ich nechať ich osudu, nech ich skúsenosť raz poučí o nesprávnosti ich konania. My by sme najradšej každému do uší zakričali, aby dobre počul, že tu pracujeme za každého a pre každého, za záujmy nás všetkých, za záujmy všetkých Slovákov, za záujmy Strany. Vyskytá sa otázka, či táto práca je potrebná, či to nie je zbytočná námaha. S mnohými som už o tejto otázke debatoval a každý, kto sa na veci vážne pozerá, uznával potrebu tejto práce. Bolo by azda i hanbou pre Nitru, keby tu nevychádzal miestny časopis, ktorý pre ideovú výchovu, pre miestne pomery je tak potrebný. Našli sa, pravda, i takí, ktorým to bolo jedno a ktorí si myslia, že bez toho svet pôjde ďalej. Aj oni majú pravdu, ale sú to ľudia, ktorí sú národnostne ľahostajní, ktorým nezáleží na slovenskosti našej Nitry a ktorým nezáleží na tom, či sa tomu alebo onému Slovákoviľudákovi krivdí. Ľahostajnosť vie byť až hriešna a hlavne hriešnou býva v ohľade národnostnom. Proti tejto pliage nutno nám je bojovať zvlášť teraz, keď sa Nitra vplyvom Župný výbor Nitrianskej župy xusaduS V stredu dňa 22. decembra 1943 zasadal župný výbor Nitrianskej župy za predsedníctva svojho predsedu župana poslanca Štefana Haššíka. Župný výbor prerokoval všetkých 72 bodov programu, z nich najdôležitejšie boly rázu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho. Keďže toto bolo posledné zasadnutie župného výboru v roku 1943, najstarší člen župného výboru prelát František Filkorn poďakoval sa menom celého výboru ako i menom občianstva celej župy predsedovi výboru županovi poslancovi Štefanovi Haššíkovi za jeho vodcovskú prácu na čele župy a za služby, ktoré preukázal občanom župy na poli sociálnom, zdravotnom, kultúrnom a náboženskom. Župan a poslanec Štefan Haššík poďakoval sa členom výboru za uznanie práce a poukázal ďalej na to, že všetko, čo vykonal ako predseda župného výboru, učinil za pomoci a za najvyššieho porozumenia a za najvyššej podpory členov župného výboru ako zástupcov občanov Nitrianskej župy. Povedal, že všetci musíme sa predovšetkým poďakovať Pánu Bohu, ktorý nám i za tak ťažkých pomerov aké na nás zaľahly, doprial a umožnil urobiť mnoho dobrého a užitočného, čo naši predchodcovia ani za riadnych mierových pomerov nepreviedli, hoci to bolo ich prvoradou povinnosťou. Dúfam, že dá Boh, že v budúcom roku dožijeme sa už tak kýženého pokoja a že z milosti Božej nezasiahne nás víchrica vojny a že potom budeme môcť v pokoji všetkými silami pokračovať vo výstavbe nášho národného života v rámci Nitrianskej župy. Vfstauba vicináBnych siest u Nitrianskej lupe Nitrianska župa v rámci svojej starostlivosti o vicinálne cesty v oblasü svojej župy pokračovala veľmi pekne vo výstavbe aj v roku 1943. Vybrala si, pravda tie vicinálne cesty, ktoré sú s hľadiska hospodárskeho života pre župu najdôležitejšie. Napriek rôznym ťažkostiam, najmä dopravného rázu, ktoré neobyčajne sťažovaly dodávanie potrebného stavebného materiálu, podarilo sa i tak skoro úplne previesť program vytýčený na rok 1943. V roku 1943 bola prevedená prestavba týchto vicinálnych ciest: Horná Kráľova—Kepežd v dĺžke od km 2.5 do 4.89 nákladom 705 tisíc Ks, Pata—Šoporňa v km 2.6 do 5.2 nákladom 475 tisíc Ks, Nitra—Ireg v km 5 do 7 nákladom 520 tisíc Ks, Ivánka—Urmín—Degeš v km 14.3 do 15.8 nákladom 430 tisíc Ks, Nováky—Podhradie v km 0 do 3 nákladom 520 tisíc Ks, Prievidza—Veľká Lihotka v km 0 do 9 nákladom 265 tisíc Ks, Bošany—Skýcov v km 17 do 18.3 nákladom 185 tisíc Ks, Chynorany—Nedanovce v km 0 do 0.6 nákladom 110 tisíc Ks, Gýmeš—Gýmešské Kostolany v km 2 do 3 nákladom 230 tisíc Ks, Brand—Taráň —Poľný Kesov v km 1.8 do 8.1 nákladom 3,240.000 Ks. nešťastných okolností dostala do pohraničného pásma. Zvlášť teraz musíme kričať hlasom veľkým, aby nás každý počul, aby vedel, že sme tu, že stojíme na stráži našich odvekých a historických práv. A náš hlas nebol zato úplne bezúspešný. Získali sme chvalabohu veľa prívržencov, prebudili sme mnohých, ale žiaľbohu, sú aj vplyvní ľudia, ktorí i keď nás vidia, buď zatvárajú pred nami oči alebo zaujímajú k nám negatívne stanovisko. Nuž i túto okolnosť treba nám poznamenať, lebo naše noviny sú novinami Strany, hája záujmy Strany a záujmy všetkých dobrých Slovákov, nuž veru zle robí ten, kto môže a nepomôže a ešte horOkrem novostavieb ciest boly predené ešte menšie úpravy rôznych vicinálnych ciest, rozšírenie zákrut, preložených kratších cestných úsekov, novostavby mostov nákladom 1.200.000 Ks. Valcovanie vicinálnych ciest vyžiadalo si v roku 1943 nákladu 1,600.000 Ks. Z tohto obnosil boly zaválcované vicinálne cesty: Nitra— Cnrášťany v km 0 do 6 nákladom 146 tisíc Ks, Obdokovská dolina v km 0 do 6 nákladom 214.000 Ks, Bošany —Skýcov v km 0 do 10.4 nákladom 148 tisíc Ks, Bošany—Chynorany v km 0 do 0.8 za 64 tisíc Ks, Nadlice— Livínske Opätovne v km 0 do 3 za 98 tisíc Ks, Gýmeš—Gýmešské Kostolany v km 3 do 4.6 za 96 tisíc Ks. V roku 1943 bolo teda celkom prevedených novostavieb vicinálnych ciest v celkovej dĺžke 21.670 km za 6.630.000 Ks, zavalcovaných 28.400 km ciest nákladom Ks 1,110.000 Ks. Menšie rekonštrukcie, preložky a úpravy ciest vicinálnych si vyžiadaly nákladu 1,200.000 Ks. Na udržovanie vicinálnych ciest a mostov vydala župa Nitrianska spolu Ks 2,864.000. Celkom v roku 1943 vydala župa Nitrianska na výstavbu a udržovanie ciest okrem služobných platov zamestnancov Ks 11,854.000. šie ten, kto škodí a to len so stanoviska osobného, lebo škodí slovenskej veci, na ktorej musí mať každý dobrý Slovák eminentný záujem. Toľko na konci práve uplynulého roku. Sú tu ešte aj iné veci, ktoré nás tlačia, ktoré sa nám nedaria, ale od tých už nezávisí, či budeme alebo nie, lež len či budeme väčší a silnejší, ako sme alebo nie. Pravda, mocnejšiemu sa vždy ľahšie odoláva nástrahám, preto i my sme chceli zmocnieť. Chceli sme už v minulom roku rozšíriť časopis do celej župy; no podarilo sa nám to len čiastočne. Vytýka sa nám, že prinášame zprávy len z Nitry. Prinášame ich, prav- Pokračovanie na 2. strane, 1. stĺpec. V januári i iitiifiiieüie I ©á 19. (7«) toodiny Nitra na konci rohu Na konci roku dobre nám padne si tak trochu poprezerať tú našu Nitru. Je taká mierna zima, je tak príjemne sa prechádzať po čerstvom vzduchu, nuž nezaškodí nám poprechádzať sa sem i tam a pozrieť sa na to a ono, čo nás naplní radosťou, že sa naša slovenská mať Nitra tak vzmáha. Sú mnohé veci, ktorých pred rokom ešte nebolo. Len sa dobre rozpamätajme, ako sme sa pred rokom zarážali vo večernej tme po rozkopanej Hlinkovej ulici. Dnes nám je už samozrejmosťou prechádzať sa po osvetlenej a pekne vydláždenej ulici. Už si nikto ani len nespomína na to, ako to bolo a ani nie tomu tak dávno. Ani nie tomu tak dávno, leoo však koniec Hlinkovej ulici a križovatku pri Tureckej bráne len teraz pred Vianocami dokončili. stie A sú ešte aj iné veci. Je tu námeSv. Metoda a je tu Hurbanovo nábrežie, ktoré hovoria jasnou rečou, kam Nitra speje a načo sa naša Nitra pripravuje. To rúcanie starých domov, čo špatily mesto, alebo čo hatily premávku, nepôsobí zatiaľ estetickým dojmom, ale budeme sa diviť, až na ich miestach vyrastú pekné nové domy. Videli ste už nový most cez železnicu na BorinuV. Ak ste ho nevideli, choďte sa naň pozrieť, lebo je skutočne pekne prevedená práca. to jeho potrebe už netreba hovoriť, poO písalo sa už o ňom dosť a toho roku sa konečne tento most stal skutočnosťou. O regulácii rieky Nitry žiaľbohu teraz v zime nemôžeme veľa písať, hoci i tu vykonalo sa veľa pre povznesenie Nitry. Na novom, ešte nedokončenom koryte nad Sihoťou, kde buduje sa elektrárňa, do neba trčí vysoký žeriav, ktorý na každého kričí, aby sa tam pozrel, čo sa to tu len robí. Nuž a veru zaslúži si tá vec tej pozornosti obzrieť si ju a povypytovať sa na všetko možné, lebo kto má Nitru rád, toho zaujíma všetko, čo sa tu robí, toho teší, keď vidí, ako sa pracuje na tom, žeby tá naša Mekka bola pekná, žeby sme raz s pýchou mohli hovoriť o nej. Dosť sa ona už zmenila za posledné roky, ale za štyri roky sa nedá dohoniť to, čo sa zameškalo za storočie, keď sa ešte musí naprávať, čo sa v minulosti zle robilo. Dúfajme však, že keď sa pôjde takým tempom ako dosiaľ, že za krátky čas bude Nitra na nepoznanie, bude taká, ako si ju už teraz v duchu želáme mať a že ešte v tomto novom roku podarí sa previesť mnohé práce na jej povznesení, na jej okrášlení.