Nové Knihy, 1962 (II/2-52)
1962-01-11 / No. 2
Literatúra v pohybe o nedávna sme boli ocbotni vérit, te cesta mladého spisovateľa do socialistickej literatúry je iba mtmovolným včlenením sa do nemenného prúdu. Žiadalo sa od neho, aby bol presne taký, ako jeho predchodcovia, aby sa svojou tvorbou priblížil k vyzdvihnutým vzorom. Táto falošná predstava o idyličnostt a o geometrickom rozširovaní literárneho frontu odzrkadlila sa napokon v značnom počte priemerných a epigónských debutov, pri ktorých autor v snahe prispôsoboval sa normatívom, prispôsoboval sa vlastne konvencii. To veľmi názorne ilustruje napr. vývin slovenskej prózy po r. 1945: od generácie spisovateľov, ktorá prichádzala do literatúry s vyhraneným programom podieľať sa svojím dielom na socialistickej revolúcii a ktorá skúsenostne zrástla s takou významnou udalosťou v dejinách našich národov, ako bolo Slovenské národné povstanie, od generácie Mináča, Tatarku, Jašíka, Miíačku, Bednára, neobjavil sa po celé dlhé roky nijaký nový prozaik, hoci debutov vyšlo a vychádza na desiatky. Nenormálnosť tejto literárne] situácie narúšajú až obrodzujúce výsledky XX. sjazdu KSSS. V ich priaznivom ovzduší, keď dochádza i k prehodnocovaniu literárnych kritérií, dostáva najmladšia generácia vlastný literárny časopis a na jeho stránkach znova sa objavuje napätie, signalizuje protitradibnosť nielen v myšlienke tvare, ale aj vo a vzťahu k literárnej tvorbe starších generácií. 1 keď sa na začiatku tohto nástupu vyskytlo nemálo extrémov, sklon k samoúčelnému pokusníctvu, k novoobjavovaniu Ameriky, prispôsobivost literárnym módam a náladám, predsa táto diferenciácia prejavila sa v kvalitatívne novom význame pojmu „mladá literatúra“ a nesporne mala regeneračný význam aj pre tvorbu tzv. strednej generácie. Príliv nových mien, „novej krvi“, najciteľnejšie zasiahol poéziu. Ešte r. 1956 vyšiel debut Milana Rúfusa Až dozrieme, ktorý pri všetkých polemických výhradách vrátil básnickému slovu hodnoty, o ktoré ho pripravila poézia veľkých gest a prázdnych fráz. Spor Rúfus—Mojík, ktorý sa krátko potom s veľkou vehemenciou odohral na stránkach Mladej tvorby, nebol len sporom o novú poetiku. Postavil pred mladú poéziu otázku jej bytia a nebytia: otázku spoločenskej zaangažovanosti básnika, jeho služby ideálom našej spoločnosti. A hoci v konkrétnej realizácii mojíkovského programu politickej poézie jMojíkov Dnešný vzduch, Skamlov Rub a líce, Koyšove Hviezdy na zemij je hodne básnickej nedopracovanosti, podmienenej v značnej -miere i možnosťami týchto básnikov, ostáva Mojíkova proklamácia „dnešok je naša pevnina“ hlavnou programovou tézou celej mladej generácie. Boli tu pokusy — a mám na mysli kolektívne vystúpenie skupiny básnikov na stránkach Mladej tvorby v r. 1958 — aj o programovú aktualizáciu básnického tvaru. Avšak básnický program tejto skupiny, hoci tiež neobchádzal význam zaangažovanosti poézie, bol v mnohých ohľadoch iba recesiou, znovuvzkriesením nadrealistických poetik, a preto nemohol mať dlhšie trvanie ani širší čitateľský ohlas. Z atmosféry týchto sporov zrodili sa dosiaľ najpozoruhodnejšie básnické debuty —. Život je biely holub Tomáša Janovlca, básnika aforístického, ale al priúuľiié narúbajúceho svojou fantáziou, a Zem pod nohami vzácne civilného, gž prozaizujúcehu Mikuláša Kováča — oboch evokujúcich najmä vojnové zážitky, ktoré silne poznačili ich detstvo A z polemického napätia vyrástla I novátorská poéáia Miroslava Válka, ktorého zbierky Dotyky a Príťažlivosť sú zatiaľ najprogresívnejším výbojom slovenskej poézie vôbec. Je tu ešte nedávno vyšlý debut inšpirátora spomínanej skupiny Ľuba Feldeka, pozoruhodný nielen oblúkom básnikovho vývinu, ale aj snahou o nájdenie styčnej plochy medzi tvarovým experimentom a súčasnou témou, a netrpezlivo sa očakáva aj debut ďalšieho člena tejto skupiny —- Jána Stachu, ktorý má vyfst v najbližších týždňoch. A je to, pravdaže, rad ďalších mien — M. Ferko, J. Turan, V. Turčány, R. Skukálek — ktorí majú za „sebou už dlhšiu literárnu skúsenosť i viacero knižiek a '■svojou tvorbou dokresľujú mnohotvárnu fyziognómiu mladej poézie. Menej radostná je situácia v próze. Blažkovej novely Nylonový' mesiac a očakávaný Hykischov román Sen vchádza do stanice — to je vlastne všetko, čo dosiaľ vyprodukovala, i keď zase je tu množstvo mien, ktoré sa už dlhší čas sporadicky objavujú po časopisoch jP. Baigha, J. Johanides, D. Kužel, P. Ševčovič, j. Šrámkováj i debutantov, ktorí sa svojou tvorbou nezapojili do generačných úsilí a ostávajú v područí manier a konvencií jjarunek, Modrooich, Handzováj a hoci existuje aj veľmi silná ge neráčia mladých novinárov a reportérov ť Kalný, Gryzlov, V. Ferka, Olšinskýj. Netrpezlivosť kritiky, i mladej kritiky, ktorá paradoxne predstavuje najsilnejšiu časť tejto generácie, je viac ako oprávnená. Mladej próze stále chýba cieľavedomý program a nadhľad, ostáva v rovine nestrávených zážitkov, chýba jej odvaha vykročil z vlastného sveta a vyslovit nielen svoju, ale I spoločenskú skúsenosť. Ešte nikdy predtým neprichádzala prozaická generácia tak dokonale vyzbrojená technikou písania. Ale bez hlbšej životnej skúsenosti a myšlienkového dozrievania sotva tento velmi živý mikropohyb nadobudne charakter nástupu. Mladá slovenská literatúra sä čoraz prenikavejšie hlási O slovo, je tu. Dejiny literatúry boli vždy dejinami generačných pohybov: je na mladej generácii, aby najbytostnejšie zaznamenala velkost doby, ktorú žije a spoluvytvára. V tom je jej dejinná povinnost l zodpovednosť. JOZEF KOT Nové vydáni Vančurovy Markéty Lazarové, které v nejbliž šfcti dnech vyjde v Čs. spisovateli, ilustroval Václav Sivko. TÝDENÍK SDRUŽENÍ ČESKOSLOVENSKÝCH NAKLADATELSTVÍ A KNIŽNÍHO OBCHODU FILOSOFIE I ft PŘÍRODNÍ JEVY Již od dob renesanční filosofie, kdy se od fl. losofin počaly oddělovat Jednotlivé přírodní vědy, vyvstala před filosofy a přírodovědci otázka, jaký je vlastně vztah filosofie a přírodních věd. Tuto otázku se jedni pokoušeli řešit lira, že vytvořili takzvanou naturfilosofii neboli tilosofii přírody, druzí tak, že popírali jakýkoliv význam filosofie pro přírodní vědy. Z klasiků marxismu se vztahem filosofie a přírodních věd zabýval především Bedřich Engels ve své práci „Dialektika přírody“, v níž ukázal, že bez přírodovědeckých dat, která poskytují přírodní vědy, by vlastně neexistovala ani moderní filosofie. Z tuho také vycházejí autoři sborníku „Filosofie a přírodní vědy“, jehož prvni vydání bylo v krátké době rozebráno. Do jeho druhébo vydání byly zahrnuty dva nové obory — astronomie a matematika, a ostatní stati byly vesmě* přepracovány a podstatně rozšířeny. Postáním sborníku je především ukázat vzájemné vztahy mezí filosofii a přírodními věda-, mi v jejich historickém vývoji i v současnosti. Sborník je především určen filosofům a filosoficky orientovaným čtenářům, kterým poskytne především přehled o hlavních teoretických problémech moderní přírodovědy ve vztahu k obecným filosofickým poznatkům. Přírodovědcům má naopak naznačit světonázorové a gnozeologické otázky, které nelze vyřešit v rámci jednotlivých přírodních věd. Živý, materialistický výklad konkrétních fakt, který ukazuje, jak moderní přírodověda přispívá k vytváření vědeckého obrazu světa, a přístupné a srozumitelné vysvětlení přírodovědeckých teorií (např. Eiii'toinovy teorie relativity) jistě uvítají všichni čtenáři, kteří chtějí hlouběji proniknout do problémů filosofie a přírodních věd. k. HANUŠ 2 Cil ROČNÍK 1962 • ČÍSLO 2. • 4 Fotografie starého a nového mostu v Podolsku z Plickovy knihy o Vltavě, která vyšla v druhém vydání v Orbisu. SVĚTOVÁ TVORBA NOVÁ EDÍCIA Na kníhkupeckom pulte sme objavili leták: Nová edícia Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry — SVETOVÁ TVORBA — prinesie najlepšie diela svetovej literatúry ... — Zvědavost (i nedôveraj nám nedala pokoj. 1 vstúpili sme na starobylú pôdu SVKL, prenikli labyrintom chodieb, až sme dospeli k povolanej osobe. Je ňou s. Fedor Ballo,, vedúci redakcie svetových literatúr a je ochotný odpovedať na naše otázky. Dobre, začíname: .R.: Čo priviedlo, súdruh redaktor, vydavateľstvo k založeniu SVETOVEJ TVORBY? Nestačí vám doterajších 15 edícií beletrie? F. B.: 5 úmyslom založiť edíciu SVETOVÁ TVORBA zapodievame sa už niekoľko rokov, ale dbnádá'yha sme . narážali na problémy, ktorých vyriešenie nebolo v našich silách. Chceme v tej to edícii sprístupniť čitateľskej verejnosti zlatý fond .svetovej, literatúry v kvalitných prekla doch a v dôstojnej úprave. Poháňal nás pritom obrovský záujem čitateľov o literatúru svetovýčh klasikov a večné náreky kníhkupcov nad jej nedostatkom. R.: Vydávate predsa už deväť rokov edíciu Svetoví klasici. ha F. B.: ,Edícia Svetoví klasici slúži predovšetkýip postupné splácanie dlhu svetovej klasike, ktorú nestačili vyrovnať predchádzajúce prekladateľské. generácie. Má, širšiu škálu a tak zahŕňa aj diela, ktoré sú zamerané skôr, pre čitateľov s určitými znalosťami literatúry a jej de jín. R.: A Svetová’tvorba? F. B.: Tá obsiahne výlučne vrcholné diela svetovej literatúry, ktoré patria k najzákladnejšiemu fondu a ich znalosť k všeobecnému vzdelaniu. R.: Ide teda o knihy, ktoré by mal každý, kto chce mať prehľaď o svetovej poznať literatúre. Koľko diel tu plánujete vydať? F. B.: Do 200. Prvá stovka vyjde do roku 1970, druhá už pôjde rýchlejším tempom. R.: Mohli by ste ml, súdruh redaktor, ukázať ich zoznam? F. B.: Musím vás sklamať. Výsledný súpis ešte neexistuje. Otázka definitívneho „uzákonenia“ zlatého fondu svetovej literatúry je totiž prichúlostivá vec, aby sme ju mohli urobiť sami, bez spolupráce najširšej čitateľskej verejnosti, ktorej je určená. Rámcový plán sme už ovšem vypracovali a začiatkom roku ho predložíme čitateľom k diskusii na stránkach tlače. Budeme pritom veľmi vďační za všetky pripomienky, na základe ktorých budenie môcť zaradiť do plánu Svetovej tvorby tie najhodnotnejšie diela. R.: Ajhľa, ako ste nás diplomaticky ušetrili konkrétnej odpovede! r F. B.: No ta*ké tajomstvo to zas nie je! Plán na rok 1962 vám už môžem povedať naisto: Bude to prvý román rímskej literatúry — Apuieioy „Zlatý osol“, Balzacov „Otec Goriot“, „Klub Pickwickovcov“ Ch. Dickensa, historický román Poliaka B. Prusa „Faraón.“ a generačný román francúzskeho nositeľa Nobelovej ceny R. Martina dir Garda „Thibaultovci“. R.: Íha i A v roku 1963? F. B.: Predbežný návrh, znie: Petronlov „Satirikon“ zastupuje antiku, „Dekameron“ G. Boccaccia renezanciu, ďalej máme v pláne neprávom zabúdaný román autora Robinsona, D. Defoea „Moli Flandersová“, Gončärovov „Ušust“ a Tolstého „Vzkriesenie“, Štendhalovu „Kartúzu parmskú“, „Gôstu Berlinga“ Sélmy Lagerlôfovej, Dreíserovu „Americkú tragédiu“ a jeden zväzok nejlepších nemeckých noviel. R.: Všetka česť, tento výber hovorí aj bez komentára! Ale nebude Svetovej tvorbe konkuro- vat Světová knihovna, ktorú začalo před štvTf rokom vydávat Státní nakladatelství krásné literatury v Prahe? F. B.: Prirodzene sme plány Svetovej tvorby a Světové knihovny koordinovali. Ale aj ked sa niekedy stane, že v obidvoch edíciách vyjde to Isté dielo, nájde sl vždy dost záujemcov. R.: A ako sa radový čltatet bez protekcie poistí, aby mu ani jedna z knih Svetovej tvorby neušla?, F. B.: Prihlási sa v najbližšom kníhkupectve na odber všetkých, alebo len niektorých zvfizkov, a to predbežne na tubovolné množstvo výtlačkov. R.: Ďakujeme a držíme palce, aby ste tp áo-. tiahli s rovnakým elánom do dvojstovkyl Zhováral sa A. RYSAVÝ V PŘEDVEČER VÝROČÍ Naším tiskem prošla krátka zpráva, že výkonný výbor OSN pro výchovu, vědu a umění UNESCO přijal na svém plenárním zasedání čs. távrh, aby sté výročí Úmrtí Boženy Němcové tylo zařazeno mezi jubilea, jichž bude v roce L962 vzpomínat celá světová veřejnost. A čtenáři an celém světě budou vědět, že se jedná o autorku Babičky; vždyť tato kniha byla přelomná jíž do čtyř desítek jazyků. Za sto let od smrti naší největší spisovatelky bylo již mnoho vykonáno pro poznání jejího uměleckého odkazu i strastiplného životního údělu; v předvečer 100. výročí spisovatelčiny smrti, vychází, pozoruhodná kniha, která nám ukáže autorku Babičky očima jejích současníků. Vedle Sofie Potlllpské. jež vytvořila životopisný portrét B. Němcové, sešlí sl na stpnkách knihy Karolina Světlá, spisovatelčina dcera Theodora, Havlíček, -Frič. Hůlek. Neruda a řada dalších; mezi 27 pamětníky nalezneme jména prfstýctí lidí, kteří sl — jako všichni ostaljni — zacho vall na B. Němcovou stále živou vzpomínku. Z knihy „Bolena Němcpvú. ve vzpomíni-ňch“, vycházejte! k uctění velkého výročí v SNKLU, uvádíme vzpomínku Jana" Nerudy. Je zima — zimal Člověka omrazl někdy, aniž by příroda tím vinna byla. Takž mne omrazilo otištěné včera provolání neznámé mně zasilatelky, aby-uctěna byla památka Boženy Němcové, v nouzi a nedostatku sešlé. Ne snad obsahem svým, jenž svědčil zajisté c vděčné pietě, ale vzpomínkami, jež budily se znovu. Snad jsem již vyprávěl písemně, snad ;en také někdy ústně — nepamatuju se na to —, jak jsme byli kdysi s Hálkem návštěvou u Němcové. Sil jsme, abychom ji požádali o příspěvek do prvního ročníku Máje. Chtěli jsme sl vyžádať od ní nejlíp takhle „nějakou pěkně vypravovanou pohádku slovenskou“, neboť isme se ve své literární naivnosti domnívali, že se podobné věci jen tak sypou. A vědouce z doslechu, že se jí nedaří valně, byli jsme odhodláni jí jediné ze všech přispívatelů nabídnouti honorář — my, kteří jsme neměli sami v kapse halíře, posečkali, až Němcová si v kuchyni upraví trochu toaletu svoji. A seděli jsme tu jako zařezáni. Zraky naše bloudily po chudičkém, oloupaném nářadí a stále se vracely nu vybledlý namociralý «brus, před námi po stole rozestřený; podnes vidím v nětn ty propálené či prodrcné otvory, zacelené velkými bílými stehy. Ne snad, že bychom byli neviděli. sami třeba i na sobě nepoznali chudoby ještě větší; ale že isme ji spatřovali zde, u osobnosti proslulé, jaksi co výsledek života' plného práce lo dojímalo mladou dušil '■ Němcová prišla. V kartounové suknicl, v hedvábném sice, ale již prastarém Umel černém Usedla na pohovku, íozural se, že rovněž sešlou a hrbolatou, a s přívětivým úsměvem počala s námi hovor. Byla tak suchá a hluboké její oko plálo tak zimnlčně! My vyhrkli se žádosti svojí a dosti neobratně pronesli jsme tedy také slovo „honorář“. „Bohužel, že bych bez honoráře nemohla api psát — potřebuju všeho času na ruční práce,“ podotkla smutně; ale klidně. Byli jsme rádi, když jsme byli zase přede dveřmi. Šli jsme po schodech mlčky; pojednou jsme se zastavili a zahleděli na sebe. Byli jsme mladí — a také odhodlání „věnovat se literatuře“. Mrazilo nás. UCTĚNI PAMÁTKY IVANA OLBRACHTA. 8. led. na, v den 80, výročí narození národního uměl» ce I. Olbrachta položili k jeho urně v Národním památníku na Vilkově věnee a kytice zástupci Svazu ěs. spisovatelů. Památníku národního písemnictví, publikační skupiny ministerstva ikolj (tyf e kultury a Sdruženi čs. nakladatelstvy ,