Nové Slovo, květen-červen 1968 (X/1-6)
1968-05-23 / No. 1
* ROČNÍK X. Cena Kčs 1,20 23. mája 1968 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO - $1 Samo FALTAN: Čisté ruky, čisté myšlienky Viliam PLEVZA: Projekt „F” • Miloš GOSIOROVSKÝ: Historické predpoklady federácie Bohuslav GRACA o Barnabitkách Rozhovor s dr. J. M ART AKOM o Matici slovenskej L. NOVOMESKÝ, O. PAVLÍK, M. CHORVÁTH, D. M. KRNO, J. SMREK L. SAUCIN, I. THURZO, V. REISEL, M. TAP AK, F. VARTÍK, I. TEREN, J. BÄLINT, J. FERENCIK, J. ŠKAMLA odpovedajú v ankete PO TRETÍ RAZ V bystrickom byte, kde sa zišla hŕstka inteligentov po dennej práci, bolo počuť dunenie diel spoza kremnických hôr. Malý národ upozornil svet na svoju existenciu; revolučným vystúpením, odvahou, politickým a ozbrojeným bojom si prerážal cestu k lepšej budúcnosti. Také obdobia sú križovatkami dejín, plné problémov, rizík i nádejí. Treba sa v nich orientovať, a preto rozmýšľať, hľadať a za nájdenú pravdu zápasiť. Tomuto cieľu prinášala svoj príspevok aj skupina pokrokovej, prevažne marxisticky orientovanej angažovanej inteligencie, keď začala v bojovom septembri 1944 vydávať týždenník Nové slovo. Našla svoje miesto v ľudovom a národnom pohybe, usilovala sa poznať a vysloviť to nové slovo dejinnej chvíle. Po ôsmich, mesiacoch bojov prišlo oslobodenie silami priateľov, ale aj vlastným pričinením. Všade povojnová skaza a bieda, rozvrat a chaos; ale aj radosť zo slobody, z nových možností a socialistických perspektív. Nová skúška národa a jeho progresívnych síl: ako dokážu slobodu využiť, upevniť, premeniť na chlieb a lepší život miliónových más. Také obdobia nebývajú idylické: zápas pokračuje v iných formách. Lebo sloboda má vždy aj svojich príživníkov, falošných prorokov, skupiny ľudí, čo za krásnymi heslami sledujú prízemné a egoistické — triedne či osobné — ciele. Narastajú hory problémov. S podobným zámerom ako v povstaní v novej situácii, obnovuje sa koncom mája 1945 Nové slovo a široká garnitúra marxistickej inteligencie dáva po celé roky svoje vedomosti a svoj um k dispozícii zápasu pracujúcich vrstiev tohto národa. Hľadá a formuje sa nová koncepcia národného života, v politike, kultúre i hospodárstve. Sú to poučné roky: zápas o realizáciu socialistických Ideálov v podmienkach občianskej slobody, demokratických foriem a metód. Pokus o naše nové slovo, alebo ako sa hovorí, o našu cestu k socializmu, o riešenie základných spoločenských problémov v našich podmienkach. Pokus o vybojovanie vyššieho stupňa slobody pre široké vrstvy pracujúcich ľudí. Prišlo víťazstvo a skoro po ňom začala narastať aj jeho tragická stránka. Socializmus je zospoločenštenie výrobných prostriedkov (a tým odstránenie vykorisťovania) a politická moc v rukách pracujúceho ľudu. Problém je v tom, akými formami, metódami, akými ľuďmi sa táto moc uplatňuje. Dnes to vieme veľmi presne: prostriedky môžu myšlienku a cieľ povznášať, napomáhať, ale aj ničiť a kompromitovať. Prišli roky umlčovania, GUSTÁV HUSÁK mlčania i ideovej prostitúcie. Deformácie postihli všetky oblasti, zasiahli prudko najmä oblasť slobodného a kritického myslenia, základný predpoklad práce tvorivej inteligencie, predpoklad jej poctivej angažovanosti; nevyhnutne zasiahli aj Nové slovo. Nakoniec jeho vnútení správcovia považovali za neúnosný aj sám názov, tradíciu a existenciu časopisu. Zanikol. Hŕstka ľudí s1 uzurpovala monopol na výklad pojmov socializmu a marxizmu, slobody a demokracie. A našla dosť ochotných prisluhovačov z radov inteligencie, na falzififikáciu Ideálov, cieľov, tradícií i životov. Kariérizmus a oportunizmus vyrastá v takých podmienkach, intelekt sa predáva ako tovar alebo telo. Dvorní spisovatelia sú súčasťou režimu osobnej moci. Oleandry a ozdoby satrapov. Poctiví, naivní či oportunístickí ospevovatelia tragickej hry s myšlienkami socializmu a slobody. Nové slovo tvorivého marxistického myslenia sa dostalo do kriminálu fyzicky či spoločensky. Éra Novotných a Bacílkov ho neznášala. Ľudské myslenie však vždy presahuje hranice úradných povolení, zákazov a príkazov. To je oblasť, mocenskými orgánmi ťažko ovládateľná. Civilizačný stupeň a jemu adekvátnu úroveň myslenia a spoločenských požiadaviek možno pribrzdiť, nie však natrvalo zvrátiť. Každé znásilnenie človeka či nosnej spoločenskej idey sa skôr-neskôr pomstí. Narastali konflikty v ľuďoch, v spoločnosti. Nie je náhodné, že sa to prejavovalo predovšetkým v inteligencii, vo vrstve, ktorú si spoločnosť vychováva pre myslenie a prácu mozgu, aby rozvíjala civilizačný stupeň, tradíciu i perspektívu ľudských snažení, ten večný oheň túžob po slobode, pravde a spravodlivosti, to večné hľadanie zmyslu života človeka. Odpor proti manipulovaniu s ľuďmi a myšlienkami dosiahol u nás ten stupeň, že sa v presadil v strane a postupne celej spoločnosti, privodil prudké zmeny v našom politickom živote. A zasa sme v situácii, že máme na stole všetky otázky, toľko ráz riešené, či vyhlasované za doriešené. Pristupuje sa k nim rôzne. S triezvym rozumom a pevným zámerom ozdraviť našu spoločnosť, uchovať všetky vymoženosti revolučného zápasu pracujúcich más a zakotviť ich v demokratickom politickom systéme; realizovať socialistickú spoločnosť demokratickými formami a metódami. Sú aj iné pohľady, ktoré ťažia z kritiky minulých chýb a deformácií, rozvlňujú vášne, rozpútavajú živelné tlaky, privádzajú spoločnosť na hranicu atomizácie a anarchického rozkladu, kde sa priživuje všeličo staré, prekonané a porazené. Zradikalizovaňý malomeštiak vystupuje v póze záchrancu a reformátora spoločnosti. Je tu riadny nával mesiášov a prorokov, mladších i starších, čo za vznešenými heslami sleduje svoje skupinové či osobné ciele. Vyhráva vraj ten, čo najradikálnejšie licituje. Prehlbuje sa diferenciácia, narastá napätie a z toho nevyhnutný nolítický zápas. Dozreli podmienky znovu sa hlbšie a s celospoločenským dosahom zamýšľať nad základnými otázkami našej spoločnosti, nášho národa a štátu. Vnášať vedecké kritériá do hodnotenia problémov, kritickú metódu tvorivého marxizmu, princíp angažovanosti a zodpovednosti za dnešné i budúce dni. Preto sa znovu zoskupila staršia i mladšia marxistická inteligencia, preto obnovuje Nové slovo ako slobodný orgán, nadväzujúc na tradíciu DAVu i Nového slova z rokov 1944—1948, i ostatnej progresívnej slovenskej publicistiky. Chceme v dnešných búrlivých a neraz i zmätených dňoch pomáhať pri hľadaní novej koncepcie slovenskej 1 československej politiky, národnej kultúry a ekonomiky. S kritickým prístupom k minulosti i dňešku hľadať pozitívne závery a programovú náplň socializmu s demokratickým politickým režimom. Sme zase raz na križovatke plnej nádeji i rizík. Treba sa dobre orientovať, oddeliť zrno a plevy a angažovať sa na strane širokých vrstiev pracujúceho ľudu. Aby sa nové slovo dnešného pohybu u nás nestalo prázdnou frázou, planým diskusným cvičením, ale aby pomáhalo vytvárať novú etapu, novú éru demokratickej a socialistickej spoločnosti. Čisté ruky a čisté myšlienky V súčasne] dobe sa znovu často vraciame k základným princípom socializmu: v čom je jeho podstata a aký je vlastne socializmus. Vnucuje sa otázka, či kritický stav našej spoločnosti je len dôsledkom deformácií, teda porúch praxe na socialistickom ústroienstve, alebo je to problém širší, v princípe socialistického učenia. Ozýva sa mnoho oprávnených kritických hlasov. Tvoria vážnu a širokú škálu, od volania napraviť chyby až po základnú spoločenskú premenu jedni hľadajú v kritike nápravu v záulme socializmu. Pre druhých socializmus a komunistická strana sú zdiskreditované a marxizmus už zastaralý. S obľubou sa stále nástojčivejšie vytyčuje heslo „čistých rúk“. Bezesporu, v každej kritike súčasnosti je veľa oprávnenosti, al veta dobromyseľného volanta po náprave. Je nezbytnou súčasťou tohto pohybu. Dokonca je pochopiteľná aj skepsa, sklamanie, neviera časti kritikov. Na to si napokon musíme privyknúť. Sú za nami časy, ked sa myslelo alebo skôr namýšľalo, že socializmus sa buduje s 99,9 percentným súhlasom nášho ľudu. Socializmus mal, a ako vidieť, aj dnes má svojich odporcov. Právo na kritiku ešte nedáva každému kritikovi aj právo pravdy jeho vyslovovaných -myšlienok. Boli by sme v tom azda viac ako naivní. Kritika má dnes plné pole pôsobnosti. To je v poriadku. Demokratizácia sa bez nej nedá rozvíjať. Horšie už je to, ak sa do toho mieša stále viac vášnivej zloby, raftnova nosti, ktorú nemožno len prehliadať alebo trpiteľsky a mlčky prehliadať. Vášne pomiešané s rafinovanou zlomyseľnosťou sú nielen zlým rad com, ale aj nebezpečným podneco vateľom, ktoré aj dobrým zámerom v demokratizácii môžu narobiť nenahraditeľné škody. Vráťme sa ale k rozširovanej teórii čistých rúk nielen tak všeobecne Niet sporu o tom, že odstraňovať chyby a nezákonnosti nemôžu tí, čo ich organizovali a dopúšťali sa ich. Komunistická strana si musí, pravda- SAMO FALTAN že, túto zásadu plne uvedomovať dnes aj v budúcnosti a so svojou dôverou nemôže hazardovať. Naopak, svoju dôveru si musí v národe veľmi starostlivo budovať a rozvíjať jedine cez skutočne čestných a čistých ľudí. Teóriu čistých rúk niektorí jej tvorcovia ale nezužujú len na jednotlivcov, domýšľajú ju ďalej, myslia tým diskreditáciu celej strany. Nejde teda už len o čisté ruky, ale aj o tzv. čistejšie idey. A to by bolo už povážlivejšie, lebo to je už iná kategória problému. V žiadnom prípade nemám v úmysle zahriakovať. Nechcem dvíhať ruku, ani prst proti kritike deformácií a deformátorov. Dvíham ju však proti kritike antisocialistickej. Predovšetkým komunisti sami, samozrejme nie všade, a hlavne dlho nie -vo vedení strany, pociťovali potrebu čestne a dôsledne preskúmať deformácie a urobiť potrebnú nápra(Dokončenie na 12. str.) \ Týždenník pře politiku, kultúru a hospodárstvo NOVÉ SLOVO Ročník I • Číslo 1 * 24. septembra t944 . Po 2 Ks Nové slovo ♦ Gusfáv Husák „Nové slovo nesmie dostať starý obsah. Ak nechceme zradiť myšlienku, z ktorej naše povstanie vyšlo!“ (Z úvodníka 1. čísla NOVÉHO SLOVA 24. 9. 1944) Listujeme stránkami slovenskej histórie. Malý fiárod na periferii svetového diania ospaní i vo hľadá svoju vlastnú tvár. Jeho veľké udalosti Sú ďalekým a často pokriveným echom' revolučných prevratov v iných krajinách. Márne hľadáš vlastnú vôľu. samostatný krok, svojské politické vystúpenie v rokoch 1843, 1918. alebo J938—-39. Slovensko chodilo na voze národa otrokárskeho alebo spriateleného, takmer podľa náhody, nechodilo však cestou vlastnou. Niet divu, že pasívne prizeranie k svetovým zápasom mnohí považovali u nás za národnú vlastnosť. Posledné týždne zapísaly nove slovo do našej hi»*' víIOVô povstania, revolúcie, poľ*’ 1 í vlastnej sily. Z rozleptanej tisovskej armády a z pracovitých civilov vznikajú odvážne a statočné vojenské a partizánske jednotky. Na miesta diktátorských ľudáckych funkcionárov v obciah a krajoch nastupujú ľudové a demok' tické národné výbory. Robotnici a rolv' všetkým pravidlám o vzdelaní a pravé dirigujú a improve úkoly hospodárske, ad- Z pút fašistická’ formy bezn ' šom č-Faksilmile 1. čísla 1. ročníka NOVÉHO SLOVA