Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-06-10 / No. 23
Kde sme a kam smerujeme ? ANTON ŠTULRAJTEIS Ako je známe, XIV. zjazd Komunistickej strany Československa okrem povinnosti zodpovedne uzavrieť etapu velkej krízy v strane a v celom československom spoločenskom organizme mal svoje najdôležitejšie poslanie v tom, orientovať stranu i celú spoločnosť na další rozvoj socializmu v našej krajine. Vieme, že to nie je úloha, ktorej riešenie by bolo prišlo na program dňa dnes, alebo včera. Už od konca päťdesiatych rokov a najmä od začiatku šesťdesiatych rokov sa v našej komunistickej strane i v celej spoločnosti pociťovala naliehavá potreba vypracovať seriózny program dalšieho postupu strany v rozvíjaní a posilňovaní socialistického charakteru našej spoločnosti, jej ekonomiky, socialistického uvedomenia a životného štýlu Iudu, socialistickej demokracie. Odpoved, akú na toto neodbytné volanie doby dal najskôr začiatkom šesťdesiatych rokov Novotný a jeho vedenie a po ňom januárové plénum ÚV KSČ z roku 1968 a najmä ním poverený Dubček a jeho spoločníci, priviedla našu stranu a republiku na samý okraj katastrofálnej tragédie. Najmä a predovšetkým preto, že to bola „odpoved“ mimo triedny a politicko-ideový priestor a čas, v ktorom žijeme, a to tak z hladiska stupňa vývoja našej spoločnosti, ako aj z hladiska medzinárodných stránok nášho vývoja, určovaných vyhraneným triednym antagonizmom súčasného sveta. Taká závažná vec sa, ako dnes až príliš dobre vieme, nemôže nehradiť reklamnými heslami na spôsob „v našej krajine boli vyriešené všetky základné úlohy prechodu od kapitalizmu k socializmu“, „ešte naša ganerácia bude žiť v komunizme“, ako si myslel Novotný, a tým menej frontálnym výpredajom základných mocenských pozícií socializmu a základných ideovo-politických a morálnych hodnôt marxizmuleninizmu, ako to predviedla pojanuárová reprezentácia maloburžoázneho demokratického socializmu. XIV. zjazd nešiel a nemohol ísť touto cestou. Naopak, velmi dôrazne priklincoval, že „treba reálne zhodnotiť charakter etapy, v ktorej sme a ktorá stoji pred nami, stav a vývojové tendencie triednej štruktúry spoločnosti, stupeň socialistického uvedomenia pracujúceho Iudu, úroveň ekonomického rozvoja, svetové trendy v rozvoji výrobných sll a celkový pomer medzinárodných triednych síl“. A schválil túto velmi závažnú, východiskovú i smerovú formuláciu: „Pri triezvom ocenení určujúcich faktorov treba povedať, že sme vývojové možnosti etapy socialistického rozvoja ešte nevyčerpali, že treba dôsledne rešpektovať zákonitosti rozvoja socialistickej spoločnosti, upevňovať socialistické spoločenské vzťahy a smerovať k rozvoju vyspelej socialistickej spoločnosti.“ A ďalej: „Je zrejmé, že výstavba a rozvoj socialistickej spoločnosti v jej triednych, politických, ideologických i ekonomických súvislostiach je proces dlhodobý, v ktorom treba rešpektovať všetky jeho stránky. Cielom politiky našej strany je zbližovanie robotníckej triedy, družstevného rolnictva, inteligencie a ostatných sociálnych skupín, prekonávanie rozdielu medzi mestom a dedinou, duševnou a fyzickou prácou. Určité úspechy, pokrok, v tomto smere za roky socialistickej výstavby sme u nás dosiahli. Treba znovu opakovať, že zbližovanie tried a sociálnych skupín, upevňovanie jednoty Iudu môže sa uskutočňovať len na základe marxisticko-leninskej ideológie, ktorá vyjadruje objektívne záujmy robotníckej triedy a praktického uskutočňovania socialistických cielov.“ Zjazd zdôraznil, že vedúcou silou v rozvoji našej socialistickej spoločnosti je i ostane silná a vyspelá robotnícka trieda, že politickým základom moci pracujúceho Iudu u nás je zväzok robotníckej triedy a družstevného rolnictva,«že nám ide o to, aby všetky zložky inteligencie dali svoje vedomosti, svoj um a svoje sily do služieb rozkvetu socialistickej vlasti. Z týchto principiálnych hladísk tiež posudzoval a schválil aj ciele hospodárskej politiky strany na budúcich päť rokov, ako sú konkrétne vyjadrené v smerniciach piatej päťročnice, a konštatoval, že majú ďalej posilniť materiálno-technickú základňu socializmu a upevniť socialistické výrobné vzťahy, zvýšiť váhu robotníckej triedy v spoločnosti, rozvinúť velkovýrobný charakter družstevného polnohospodárstva, prehĺbiť medzinárodnú socialistickú integráciu a upevniť medzinárodné postavenie nášho štátu. Hlavným cielom smerníc, podčiarkol zjazd, „je zabezpečiť na základe trvalého rozvoja a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby v súlade so socialistickým spôsobom života vyššie uspokojovanie potrieb a upevňovanie sociálnych istôt pracujúcich“. Je mimoriadne dôležité, ak zjazd otvorene a naliehavo upozornil, že „plné využitie možností vědeckotechnického pokroku sa stáva jedinou možnou alternatívou dalšieho rozvoja našej socialistickej ekonomiky a podmienkou úspechu v súťaži s kapitalizmom“. Zjazd potvrdil federatívne usporiadanie nášho štátu a programaticky vyhlásil, že budeme rozvíjať i naďalej túto leninskú formu vzťahov medzi našimi národmi a usilovať sa o optimálny rozvoj obidvoch našich republík a súčasne o posilňovanie jednoty, sily, rozkvetu celého štátu. Pri formulovaní politickej línie strany na hudúce obdobie zjazd nemohol, pravdaže, obísť úlohu a funkciu socialistického štátu ako nástroja triednej moci robotníkov, rolníkov a ostatných pracujúcich a upriamil stranu na jeho upevňovanie, na zdokonalovanie jeho organizátorských, ekonomických, výchovných, kultúrnych, obranných a ostatných funkcií. Pritom podčiarkol, že naša socialistická demokracia je triednou demokraciou pre miliónové masy pracujúceho Iudu. V našom politickom systéme má aj naďalej svoju funkciu Národný front a prostredníctvom neho a jeho zložiek sa budú masy pracujúcich stále širšie zúčastňovať na politickom a verejnom živote. Práve tak ako výstavba materiálno-technickej základne socializmu je zásadnou otázkou činnosti strany i získanie ludí pre našu politiku, stále upevňovanie jednoty strany a Iudu a prehlbovanie morálnopolitickej jednoty spoločnosti. Socializmus potrebuje ludí všestranne pripravených, odborne vzdelaných, s vysokou kultúrnou úrovňou, politickoideove zapálených a celkom oddaných socializmu. Osobitne my v Československu nikdy nemôžeme napokon strácať zo zretela, že žijeme na hranici imperialistického sveta. Musíme byť pripravení spolu s našimi spojencami na obranu národnej a štátnej nezávislosti i socialistického poriadku. Túto úlohu zabezpečujeme v rámci spoločného úsilia štátov Varšavskej zmluvy, opierajúc sa o pevné, nerozborné priatelstvo so Sovietskym zväzom. Nedávna minulosť nám dala nejednu lekciu. Najmä v tom, že vedúca a organizátorská úloha strany je nenahraditelným a ničím nezaměnitelným predpokladom úspešného socialistického postupu vpred. Uplynulé dva roky takisto presvedčivo dokumentovali zásadný význam pre celú stranu a spoločnosť, ak na čele strany je vedenie, ktoré vie zjednocovať koncepčnú i realizačnú činnosť strany, určovať strategické ciele a voliť účinné metódy na ich dosiahnutie, dbať, aby sa ani nepredbiehal vývoj, ani aby sa nezanedbávalo riešenie naliehavých problémov. Zjazd schválil politický kurz Ústredného výboru a vedenia strany na čele so súdruhom Husákom od apríla 1969. Neraz sme zdôraznili v našich novinách, že je to politika istôt a perspektív. Politická línia, ktorú schválil XIV. zjazd, je v logickej kontinuite s týmto kurzom. A ešte odôvodnene,šie a pevnejšie je naše presvedčenie, že je to línia čestného a reálneho nástupu k takým métam našej socialistickej vlasti, pre ktoré sa oddá pracovať a žiť. IVAN K R C M £ R Y Posol zelenej planéty Ne obrazovke televízora máme pred sebou ďalších troch hviezdnych bratov. Nemyslím tých stresovaných Lemových astronautov, stíhaných vlastnými predstavami, z filmu Solaris, ale trojicu živých, sústredených a zavše i usmiatych letcov, ktorí presne vedia čo chcú. kozmické trio Dobrovolskij — Volkov — Pacajev má za úlohu opäť zdvihnúť kozmickú latku o niečo vyššie. Tentoraz ide o zriadenie prvej orbitálnej vedeckej stanice s ľudskou osádkou. Najprv sa loď Sojuz 11 priblíži k stanici Salut automatickým riadením na sto metrov, poslednú fázu zbližovania už riadi sama osádka lode. Ostatok zabezpečia elektrické a hydraulické komunikáoie. Výsledkom je pevné mechanické spojenie oboch objektov. Už sám tento cielavedomý postup naznačuje, že sovietski kozmonauti sledujú určitý' presne vymedzený ciel. Nie sú to už tie hmlisté prvé pokusy, neisté kroky, tápanie, ale premyslený dlhodobý zámer, súčasť sovietskej kozmickej stratégie. Zanedlho budú stále orbitálne stanice bežné práve tak ako vysokohorské astronomické observatória, alebo batyskafy, skúmajúce dno Tichého oceánu. Môžeme porovnávať tieto typicky pozemské predné hliadky vedy s kozmickými letmi a orbitálnymi stanicami? Rozhodne áno. Veď kozmické lode sa nevysielajú do medzihviezdneho priestoru preto, aby spestrili nebeskú záhradku ako nové hýrivé kvety ľudského umu, alebo aby blúdili ako vyhasnuté meteority bezhraničným priestorom. Vysielajú sa okrem iného aj preto, aby nám pomohli lepšie spoznávať zelenú planétu Zem, jej vnútro, jej poklady a bohatstvá, zákonitosti, ovládajúce jej najbližšie okolie, jej zohrievanie, chladenie, poveternostné zmeny, zrážky a iné. Obrovský záujem, ktorý na seba sústredilo prenikanie človeka do kozmu, nie je len výsledkom sústavnej pozornosti zdelovacích prostriedkov tejto tematike. Tento záujem nie je umele vyprovokovaný a živený. Ťažko môžeme vymenovať čo len hlavné okruhy problémov, ktoré nám umožnia vyriešiť kozmické lety, a najmä stále orbitálne stanice. Diaľková spojovacia technika a špeciálne lasery, prestupné stanice pre lety na vzdialené planéty, kozmická medicína a jej priamy vzťah k vyriešeniu kľúčových otázok medicíny pozemskej atď. Od Gagarinovho letu uplýhrt» ľo len niečo vyše desať rokov. Táto dekáda je však doslova nabitá novými vedeckými poznatkami a fakticky tvorí základ vedeckotechnickej revolúcie, ktorá sa tak búrlivo ohlasuje na staručkej matke Zemi. Lebo kozmické lety nie sú len samoúčelným ohňostrojom ľudského dômyslu, ako sa donedávna mnohí nazdávali, ale doslova dielňou najprogresívnejšej vedy a techniky. Výrazne o tom hovoria tisíce rozličných patentov a zlepšení, ktoré už dosial pomohli vyriešiť. Vráťme sa ešte na chvílu k obrazovke televízora a pozorujme osádku kozmickej lode Sojuz 11 pri besede so sovietskymi novinármi. Besedy tohto druhu obyčajne pripomínajú športové stretnutie dvoch celkom odlišných družstiev. Na jednej strane čiary stoja strohí vedeckí pracovníci, technici, letci, na druhej profesionálni lovci zaujímavostí, noviniek, ak nie senzácií. Aj z tohto posledného stretnutia Kozmonauti versus Novinári sme vybadali určitý kvalitatívny rozdiel. Dal by sa charakterizovať slovami: Cím viac istoty a roza hľadu v kozme, tým voľnejšia nenútenejšia beseda. Ani o humor a vtipné duely nebola tentoraz núdza. ĽUDOVÍT J E D L I C K\ Mikuláš Kopernik a Bratislava Celý kultúrny svet na čele s OSN sa pripravuje v rámci osláv významných jubilejí na 500. výročie narodenia velkého učenca stredoveku — humanistu, astronóma — človeka vznešených hodnôt — Mikuláša Kopernika. Vyvrcholenie týchto osláv bude v jeho rodnom Poľsku a rodisku Toruni. Dnes významné univerzitné mesto, ktorého univerzita nesie práve Koperníkovo meno, dostane aj prímenie — Univerzitné mesto Mikuláša Kopernika. Je to neoceniteľná skutočnosť, že sa boju tohto nebojácneho a geniálneho učenca dostalo po toľkých stáročiach zadosťučinenie. Mikuláš Kopernik bol.,Ojedinelým učencom svojich čias, ktorý sa dokázal odosobniť a vyslobodiť spod vplyvu „svätých veličín“ a presvedčene vyhlásiť: „Slnko stoj — zem otáčaj sa!“ Na jeho odvážnu prednášku reagoval celý vtedajší učený svet a u väčšiny poslucháčov sa stretli jeho odvážne tvrdenia s nesúhlasom. Ohromili totiž' najmä cirkevnú hierarchiu. Z poverenia pápeža Alexandra si po prednáške nechal Kopernika zavolať kardinál Francesco Remclino da Herda. Následky tejto návštevy — prerušenie prednášok, lebo Kopernik nebol ochotný odvolať svoje tvrdenie. Avšak ani táto, v tom čase najobávanejšia výstraha, neodradila pokrokového učenca, aby povedal ľudstvu pravdu a vyviedol ho z bludov. Bol to neľahký boj proti tmárskym teóriám cirkevných hodnostárov a Koperníkovi značne priťažilo, že bol sám príslušníkom rehole a jeho tvrdenie bolo teda v rozpore s oficiálnymi teóriami. Úkazy a zmeny vesmírnych telies znamenali trest boží, každý jav na hviezdnej oblohe označoval sa za zázrak. Kopernik, vidiac biedu ľudu a vydieranie vládnúcimi kniežatami, predsavzal si, že vyvedie národ z temnôt. Chodil medzi vratislavskú chudobu, navštevoval chorých, pomáhal a povzbudzoval biednych. Naša súčasnosť v rokoch dobývania vesmíru oceňuje veľkosť tohto stredovekého učenca. V čase. keď človek, nazrel do tajov vesmíru „hodnotí stáročia staré tvrdenia učencov, medzi ktorých patril najvýznamnejšie Mikuláš Kopernik. Bolo by potrebné, aby sme aj my pripravili a dôstojne oslávili výročie tohoto veľkého učenca-humanistu. Bratislava mala už v minulosti niekoľko obdivovateľov M. Kopernika. Na podnet jedného z nich sa dosiahló, že roku 1930 bola na jeho počesť pomenovaná ulica na bývalom Dornkapli. Bola to ulička, v ktorej sa tiesnili úbohé domčeky bratislavskej chudoby. Práca i celoživotné dielo Mikuláša Kopernika, astronóma-humanistu malo obdivovateľov aj medzi intelektuálmi a umelcami nášho mesta, ktorí sa rozhodli postaviť mu pamätník. V roku 1940 sa na túto vďačnú a šlachetnú úlohu podujal akademický maliar a sochár Andrej Kováčik (avantgarda 1900). Odhalenie pamätníka sa malo uskutočniť na výročie narodenia Mikuláša Kopernika. No vtedajšie vládnúce kruhy tomu zabránili. Od tých čias stojí socha na dvore obytného domu, na Dunajskej ulici č. 76 v Bratislave, čiastočne poškodená a na nedôstojnom mieste. Dúfam-, že súčasnosť aspoň čiastočne odčiní krivdu, ktorou bol sprevádzaný život tohoto velkého génia. Löbl, Rotschild n - šofér Prišiel medzi vlastných, a nepoznali ho. Tak by sa dal charakterizovat publicistický exkurz Evžena Löbla v emigrantskom Tigridovom Svědectví. V jednom článku, ktorý je vlastne storakou obmenou jeho „vedeckého" popretia marxizmu (o leninizme už ani nehovoriac), rozoberá Löbl vízie svojho a dá sa povedat svojrázneho socializmu, hodného jeho chlebodarcov. Podlá Löbla jeho socializmus uskutočnia skôr General Motors, Oil Company, Morgan, Rotschild a všetci im podobní ako krajiny riadiace sa marxisticko-leninskými zásadami pri výstavbe socializmu. Touto Löblovou zou z maskovaného metamorfómarxistického antidogmatika na otvoreného antimarxistu sme sa už v Novom slove zaoberali. (NS číslo 6). Teraz mu to v novom čísle Svědectví pripomenul aj jeho emigrantský súbežec nejaký pán Pfemysel Jcnyr. V otvorenom liste Evženovi Löblovi mi mo iné píše: „Využitie vedy vo výrobnom procese sa pokúšaš (ako Löbl) dokázat na príklade vodnej turbíny, z čoho vyvodzuješ, že pri využití vedeckého myslenia »úžitok, ktorý vzniká pri transformovaní prírodných síl na sily úžitkové, ale produkčné, na rozdiel od hospodárstva, spočívajúceho na empirickom myslení (teda výroba elektriny pomocou vodnej turbíny namiesto vodného kolesa, upresňuje Löblovu ,teóriu’ P. J.) sa už neuskutočňuje iba vo sfére pracujúceho subjektu, vlastníka výrobných respektívne prostriedkov, ale má imanentné vlastnosti a predstavuje vo svojej podstate spoločenský a v tomto zmysle aj socialistický úžitok«. Tento osoh, pokračuje P. j any r, majú, ako hovorí Löbl, majitelia rádií, práčok, atď., ktorých výrobca nepozná a »ak by sme chceli vyjadril sumu tohto úžitku v menových jednotkách, zistíme, že je neúmerne väčšia, ako úžitok, ktorý sa uskutočňuje ako zisk vo sfére majiteľa; je dokonca vyšší ako hodnota produkovaných prostriedkov«.“ Mimochodom: toto je na reparát z roku straníckeho školenia, dodáva Pf. Janyr a dáva Löblovi náležitú lekciu: „Úžitok nemožno vyjadril v menových jednotkách. Hodnota užitná a směnná sú dva rozdielne pojmy, ktoré nie sú ídentick dokonca ani nemôžu byt, ak n dochádzal k smene, lebo präi rozdielnost užitnej hodno, u kupujúceho a predávajúce1 — alebo dodávajúceho empiri kú energiu — je predpoklado smený ... Rovnako majiteľ hy roelektrárne, ako majiteľ p nožkárne ľuďom tento »užitol dožičia len vtedy, kým z tol majú sami osoh. Označil tak úžitok za »socialistický« je i vôbec odchodné.“ Evžen Löbl píše: „My sn, schopní vytvoril beztriednu spi ločnost, (kto je to my? poz, red.), v ktorej všetky namáhal pracovné procesy vykonávaj prírodné sily, kde energetic) otroci slúžia človeku a ka človek sám si môže splnil vše ky individuálne želania.“ (Si mozrejme Löbl myslí bez ohľi du na povahu vlastníctva výrol ných prostriedkov, pozn. red. A Pf. Janyr k tomu dodávc „I keby všetko to, čo sľubuje, sa splnilo, nevznikne beztriec na spoločnosf práve preti o čom som hovoril predtýn Vulgárne povedané: rozpor mt dzi Rotschildom a jeho šoféror existuje i vtedy, keď obaja mc, jú biele goliere a keď šofér m, v svojej garáži dokonca rovna kého forda. Pretože Rotschilt môže prepustil svojho šoféra ale šofér nemôže prepustil svoj ho Rotschilda" a trefne za tým pokračuje: „Nejde len o teba, ale o mnohých niekdajších marx-leninistov, ktorí sa teraz viac než v svojej minulosti podobajú tým čs. turistom, ktorých jedného dňa Čedok vyvezie na Západ a ktorí sa ocitnú po prvý raz v živote (ale na chvíľku) v obchodnom dome. Pokiaľ český novinár (kedysi komunista) šokuje svojich zahraničných kolegov vyhlásením, že v USA je väčší socializmus než v ČSSR, nech to čert berie, i keď je to trápne. Pokkŕ však pred plnými výkladnými skriňami myšlienkovo kapitulujú i starí boľševickí kozáci a spisujú pri tomto pohľade koncepty »nového socializmu« udivuje to.“ Dalo by sa ešte viac citoval z Janyrovho listu Löblovi, ale myslím, to stačí. Snáď nakoniec len jedno. Nás Läblov postoj neudivuje. Napokon sa sám Löbl v odpovedi Janyrovi priznáva, že prestal byt marxistom a socialistom už v roku 1947. Aká úprimnost a až teraz. Keby mu to bol niekto povedal čo len pred januárom 1968, aká by to bola potrava pre jeho klan. Pán Janyr pánovi Löblovi krivdí, keď ho nazýva starým boľševickým kozákom. Tento „kozák“ totiž už dávno nosí ostrohy sionistické. t JÁN KOREŇ