Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-04-22 / No. 16
Krajskými a- mestskými konferenciami strany vrcholí predzjazdová príprava. Pri hodnotení vývoja situácie v našej strane a spoločnosti za posledné mesiace možno povedať, že myslenie členov strany, ale i bezpartajných sa postupne zbavuje falošných mýtov a legiend. Priebeh výročných členských schôdzí a konferencií ukázal, že v našej strane prevládli a rozhodujúci trend nadobudli tendencie socialistickej iniciatívy, tendencie revolučnej aktivity na základe marxízmu-leninizmu. Za posledné dva roky sme v postupe konsolidácie urobili viac ako sme predpokladali. Strana a spoločnosť je vyvedená z nebezpečnej krízy, v ktorej sa nachádzala. Boli ubránené revolučné vymoženosti fudu, robotníctva, družstevného rolnictva, inteligencie. Upevnila sa jednota s bratskými stranami a krajinami, najmä so Sovietskym zväzom. V zápase proti pravici sa strana očistila, znovu získala marxisticko-lentnský charakter a dala nášmu ľudu sľúbenú politickú, sociálnu i právnu istotu. Darí sa nám obnovovať Jednotu miestnej a ústrednej iniciatívy a aktivity, demokratický centralizmus v strane aj v riadení spoločnosti. Základné organizácie strany v duchu revolučných tradícií a v záujme konsolidačného postupu sa dnes zaoberajú vlastnou problematikou. Neopomínajú síce celoštátne i medzinárodné politické otázky, ale podstatnú časť svojej práce upriamujú na tvorivú aplikáciu línie strany na podmienky závodu, obce, družstva, školy, úradu či vedeckej inštitúcie. Táto správna tendencia sa prejavila a nedávno aj na rokovaní okresných obvodných konferencií strany a prejavuje sa i vo vašom rokovaní. Činnosť straníckej organizácie, výboru, straníckej skupiny a každého člena strany na pracovisku a v mieste bydliska je nenahraditeľná a nikým a ničím nezameniteľná. Nemôže ju nahradiť ani ústredný výbor, ani zjazd, ani zákony, ani nijaká všeobeoná propaganda. Činnosťou komunistov v mieste bydliska a pracoviska sa vlastne pretvára, konkrétne realizuje všeobecná línia strany. Konsolidačný proces nášho politického, hospodárskeho a spoločenského života mal a má svoje logické etapy a štádiá. Pritom každá etapa mala svoje taktické ciele, svoj obsah a podľa povahy problémov primerané metódy a formy práce. Kým prvá etapa sa vyznačovala vnútrostraníckou diferenciáciou, druhá, tzn. súčasná etapa sa vyznačuje dôslednou jednotou a jednotným postupom strany. Ústredný výbor strany v prvom období konsolidácie strany nemohol z objektívnych príčin vytýčiť otázku jednoty, najprv musel podľa známeho Leninovho hesla „Aby sme sa zjednotili, musíme sa oddeliť" vytýčiť kritériá principiálnych diferenciácií. Zdravé sily v strane sa najprv museli v zápase proti pravičiarom a revizionistom názorové a politicky vyhraniť. Museli zosilnieť. Musel teda prísť nevyhnutný objasňovaní proces, s kým sa rozísť a s kým sa zjednotiť. Preto strana nemohla ns .- - "•*'ku telto operácie vytýčiť hes.o jednoty vtrany ako celku. Bol to teda v prvej etape ostrý diferenciačný proces. Začal sa tu, v tejto sále, vystúpením súdruha Husáka na mimoriadnom zjazde Komunistickej strany Slovenska 1968. roku. Heslo jednoty sme mohli v vytýčiť až po dovŕšení diferenciačného procesu. Tento proces postavil organizačne pravičiarov a revizionistov tam, kde ideovo, názorové už dávno predtým boli, teda mimo marxisticko-leninskej strany. Po očistení strany, po organizačnom rozchode s pravičiarmi, revizionistami sme vošli do novej etapy, do etapy, v ktorej základnými kritériami sa stala efektívnosť straníckej práce a objektívne nutná jednota. Nová etapa sa zároveň vyznačuje tým, že sa skončilo obdobie mimoriadnych foriem a metód práce používaných v prvej etape v boji pri vyháňaní pravičiarov a revizionistov zo strany. Ďalej sa nová etapa vyznačuje tým, že po politickej porážke pravice sa ťažisko boja proti oportunizmu a revizionizmu postupne čoraz viac posúva do ideologickej oblasti pri súčasnej orientácii na otázky spojené s rozvojom našej spoločnosti, riešenia naliehavých hospodářsko-politických a k ult úmo-výchovných problémov. Z etapy očisty strany sme vstúpili do etapy zdokonaľovania vnútrostraníckeho života, štýlu a metód práce. To zdôrazňujeme najmä preto, že niektoré korene krízových javov malí svoj hlboký pôvod práve v zanedbávaní kvality, metód a foriem straníckej práce. Dlhé roky sa povážllvo zanedbávalo zdokonaľovanie vlastného vnútorného života strany, fungovanie demokratického centralizmu a vnútrostraníckej demokracie. Do popredia sa objektívne dostávajú a musia dostať otázky vedeckosti a koncepčnosti, vysoká ideologická náročnosť a pripravenosť. Bolo by nesprávne myslieť si, že strana svojou vnútornou konsolidáciou, vylúčením pravičiarov zo svojich radov raz navždy vyriešila všetky svoje problémy, že natrvalo vytvorila garancie a záruky proti možným, hoci modifikovaným, oportunistickým recidívam. Z podceňovania pravičiarov, podceňovania ich vplyvu, podceňovania prežitkov buržoáznych ideológií, podceňovania vplyvov imperialistickej propagandy, vplyvov imperializmu, vplyvov Západu vyplýva sebauspokojovanle, nevšímavosť k existujúcim problémom a sklony k pasivite. Druhá krajnosť, i ked nie vo veľkom rozsahu, sa prejavuje v nedoceňovaní stupňa konsolidácie a z toho vyplývajúcej netrpezlivosti, niekedy v radikalizme a v sklonoch k sektárstvu. Strana sa bez vážnych spoločenských dôsledkov pre jej autoritu však nemôže donekonečna zaoberať sama sfebou. Nemôže sa donekonečna zaoberať často umelo vykonštruovanými problémami. Nejednota strany, ako to z jej dejín poznáme, stranu rozkladala, spochybňovala jej ciele a postup, trieštila jej sily. V nejednote strany, ako vieme, bola aj jedna z hlavných krízových príčin posledných rokov. Jednotu strany chápeme nie ako módnu kampaň a jednorazovú akciu, ale ako trvalú vlastnosť, trvalú schopnosť existencie strany, ako neukončený zápas reprodukcie sily strany a socialistickej spoločnosti, socialistických ideí a socialistickej praxe. Treba o týchto otázkach hovoriť preto, lebo nie všetci členovia strany správne chápu obsah a význam jednoty strany. Nechápu ju ešte vždy ako jednotu revolučnej vôle a činu, revolučnej teórie a praxe. Názorová jednota, ktorá nevyúsťuje do jednoty činov, do akcie, je formálna, je polovičatá, nie je jednotou v plnom marxisticko-leninskom zmysle slova. Strana sa nemôže deliť na jednotných a nejednotných. Ak chce obstáť ako vedúci a riadiaci subjekt spoločnosti, musí nepretržite odvádzať svojmu ľudu a spoločnosti i medzinárodnému revolučnému hnutiu skutky a činy. Ak naša strana má byť leninskou stranou, musí v nej byť disciplína, musí byť schopná zhodnúť sa na svojich kritických analýzach, koncepciách a východiskách. Preto je objektívne nevyhnutné, aby sme prísne rešpektovali stanovy strany a všetky otázky riešili na ich základe. Boj proti pravicovému nebezpečenstvu ako hlavnému je stále aktuálny, pretože má svoje medzinárodné i vnútorné korene a príčiny. Zvlášť treba zdôrazniť a podčiarknuť toto nebezpečenstvo pre oblasť ideologickej práce, pre masovopolitickú prácu, pre prácu v strane, v straníckom vzdelávaní a pre prácu strany v masách bezprostredne i cez komunistov pracujúcich v spoločenských masových organizáciách. Dôležité je, aby sme si uvedomili význam Ideologického zápasu proti pravici, ideologického zápasu za tvorivé ovládanie a aplikovanie marxisticko-leninskej teórie a preto, že v základných otázkach krízového vývoja, v základnej charakteristike vývoja leta 68. roku, v základnej otázke internacionálnej pomoci spojencov ešte nie všetci v našej republike sú úprimne a jednoznačne presvedčení a jednotní. Vieme, v akej miere (Dokončenie na 12. str.) TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU. KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO Ročník XIII. 22. apríla 1971 Cena Kčs 1,50 Aktuálne otázky straníckej práce na Slovensku Z vystúpenia súdruha Jozefa Lenárta na mestskej konferencii strany v Bratislave Medzinárodné aspekty našej konsolidácie Z vystúpenia súdruha Petra Colotku na kre jskej konferencii strany v Banskej Bystrici Súdružky a súdruhovia, zvykli sme sl hovoriť o konsolidácii, ako o jave, ktorý má predovšetkým náš domáci význam. Nadišiel čas, a impulz prišiel aj z XXIV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, aby sme si plnšie uvedomili význam našej konsolidácie aj z hľadiska medzinárodného, z hľadiska postavenia socialistickej svetovej sústavy a z hľadiska medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia i perspektív jeho ďalšieho rozvoja. Dlhoročné skúsenosti medzinárodného revolučného robotníckeho hnutia, a v nich najmä naše vlastné, nám potvrdzujú, že boj o čistotu marxizmu-lentnizmu potrebuje predovšetkým včas postrehnúť a energicky prekonávať všetky druhy deformácií teórie a praxe. Zároveň dokazujú aj to, že tieto pochádzajú z oportunizmu a revizionizmu, halia sa do pseudorevolučných fráz a hesiel, priživujú sa na dočasných, sprievodných nedostatkoch výstavby socializmu. Pravicový oportunizmus a revizlonizmus, ale aj subjektivizmus a „svojské“ chápanie marxlzmu-leninlzmu v podmienkach triedne rozdeleného (Dokončenie na 12. str.) Snímka FRIMITŠEK PETRLiK