Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)

1971-06-10 / No. 23

A HOSPODÁRSTVO NOVÉ SLOVO TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU. KULTÚRU Ročník XIII. 10. júna 1971 Gena Kčs 1,50 2 OBSAHUk Pre aké povolanie sa rozhodnúť — problém detí, rodičov a pedagógov S majstrom Hložníkom o umení a výchove mladých umelcov Snowov rozhovor 5 Mao Ce-tungom »■redávno som sa zúčastnil na mierovej slávnosti v istom j V okresnom . meste. Časť kultúrneho programu tvorilo 11 vystúpenie zväzáckych a pionierskych súborov, ktoré čerpali z bohatých prameňov našej predvojnovej i po­vojnovej socialistickej literatúry. A tu zrazu vystúpi v prog­rame pionierka a s hlbokým precítením a zápalom recituje báseň o Leninovi, jednu z najkrajších básní českej poézie. Tlieskajú jej tisíce divákov, na korých sa preliala vlna toho istého precítenia, skutočná sila socialistickej myšlienky, stvárnenej v umeleckom diele. Vtedy som si velmi želal, aby medzi poslucháčmi sedel au­tor spomínanej básne, dnes už starý človek, ktorého poéziu od svojich študentských rokov mám nesmierne rád. Prešiel ' 0 principiálnosti a citlivosti VOJTECH MIHALI zložitým a niekedy aj protirečivým vývojom: jeho poézia, v začiatkoch výrazne poznačená ideálmi proletárskeho hnu­tia, postupne dozrieva ku klasickej čistote a prostote. Ale v politických vystúpeniach sa často mýlil; až napokon v ro­koch 1968 a 69 sa dal pravicovými manipulátormi vystrčiť do pozície falošne chápaného „svedomia národa“, dal sa zneužiť pre protisocialistické dobrodružstvo, ktoré je v rozpore s jeho čestnú mladosťou, v rozpore s charakterom a zmyslom jeho celoživotného diela. * Možno nielen on, ala^i další významní umelci, ktorí vo svojich lepších rokoch prttiiesli tomuto Iudu skvelé ukážky angažovanej tvorby, sú dodnes utiahnutí do svojej neplodnej samoty, kam k nim prenikajú možno len hlasy zlomyseľných našepkávačov a príživníkov na živom organizme našej kul­túry. Sú naozaj natoľko uzavretí do seba, že necítia pulzo­vanie novej doby, nový nápor spoločenskej energie? Necítia, ako ich predbieha život, akú reálnu podobu dostáva myšlien­ka rozvoja socialistickej spoločnosti najmä po XIV. zjazde strany? Musia to cítiť. Aj na zjazde zaznela otázka, ako treba konkrétne chápať zásadu, že k pomýleným a zavedeným ľuďom musíme pristu­povať principiálne a citlivo. Otázka bola vyhrotená dokonca tak, či treba klásť dôraz na principiálnosť alebo na citlivosť, ako keby tu išlo o dve protikladné, od seba oddelené_ veci. Ak nepochopíme, že obidva tieto faktory, tvoria dialektickú jednotu, môžeme sa dostať do slepej uličky. V oblasti umenia, ktorá bola ideologickou diverziou tak bolestne zasiahnutá, je to osobitne dôležité. Človek sa môže pomýliť, ale v okamihu, keď spozná svoj omyl, nemá morálne právo v ňom zotrvávať. To je aj príčina, pre ktorú strana apeluje na svedomie čestných umelcov. Za­čať však musia oni sami. Musia si nielen uvedomiť svoje mi­nulé chyby, ale musia prejsť aj viditeľným procesom vnútor­nej premeny, pretože ich omyly tiež boli viditeľné. A navyše musia uznať rozumom aj srdcom, že socialistická spoločnosť oprávnene žiada umenie angažované za najkrajšie, najšľas chetnejšie ideály pokrokového ľudstva. To je principiálna stránka problému. Ale súčasne, ako dochádza v umelcovom myslení a cítení k takémuto prelomu, je namieste aj citlivosť aj veľkorysosť. XIV. zjazd KSČ nie nadarmo schválil politickú líniu Husá­­kovho vedenia a popri nových dokumentoch i Poučenie o krí­zovom vývoji v strane a spoločnosti. Preto sa tragicky mýlia tí, ktorí by chceli nenápadne preplávať, ktorí kalkulujú so stratou pamäti, s ochabnutím ideologickej práce alebo s no­vým formalizmom pri realizácii prijatých uznesení. V ume­leckej oblasti každý sám si rozhoduje, ale sám je aj zodpo­vedný za to, v akom svetle a na ktorej strane barikády sa ocitne jeno meno pred tvárou dnešných a budúcich generácií, pred tvarou tých, ktorí stavajú a postavia spravodlivý, ľudský svet. Snímky: Z. MINACOVÄ, A. SMOTLÁK, F. PETRLlK, M. 80RSK?

Next