Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)
1971-11-25 / No. 47
PREDSTAVITELIA SLOVENSKEJ VEDY A KULTURY DAJÚ HLAS KANDIDÁTOM NE Akademik ANDREJ SIRÄCKY Voľby v socialistickom štáte sú vrcholným politickým aktom občanov. Svoje hlasy odovzdávajú tým, ktorí doterajšou prácou poskytujú záruku múdreho politického a štátnického rozhodovania. V nastávajúcich voľbách sa — všenárodne, občiansky — dokončuje proces, začatý pod Husákovým vedením našej strany v apríli r. 1969. Ďalekosiahle ciele a úlohy výstavby socializmu vytýčil XIV. zjazd Komunistickej strany Československa. Očakávam, že kandidáti Národného frontu, ktorým odovzdám svoj hlas, budú vo svojej práci mať vždy na zreteli záujmy celospoločenské, záujmy nášho ľudu. štátu, socializmu. Budúcim poslancom vyslovím svoju dôveru v presvedčení, že budú zodoovedne pracovať a rozhodovať na rôznych úsekoch a vo vysokých funkciách nášho spoločenského života a že budú na výške politicky, odborne a charakterové Ich devízou nech je jedna zo základných téz XIV, zjazdu KSC: „Organicky spojiť vymoženosti vedeokotechnickej revolúcie s prednosťami socialistickej spoločnosti.“ Túto myšlienku, takú dôležitú pre ďalší rozvoj našej socialistickej spoločnosti, pre riadenie a organizovanie nášho života, pripomínam si pred vofbami nielen ako vedecký pracovník, ale aj ako občan socialistického štátu. Národný umelec ĽUDOVÍT FULLA, akademický maliar Cítim sa a cítil som sa vždy komunistom ceiou svojou podstatou. Venoval som tejto spoločnosti, národu, celý svoj život, svoje dielo, je preto prirodzené, že pôjdem voliť, že dám svoj hlas kandidátom Národného frontu. I to je prejav lásky k vlasti; voliť tých, ktorí ju chcú viesť ku šťastiu. Národný umelec prof. RUDOLF PRIBIŠ, akademický sochár Keď som prišiel do Prahy, vlastne ešte skôr — už na strednej škole, som videl, že jedni robia a nič nemajú a iní naopak — majú a nerobia. Moji rodičia patrili k tej prvej skupine. Ako študent som absolvoval v r. 1935 svoje prvé voľby. Vtedy súperilo asi šestnásť strán. Mal som v politických otázkach chaos, a hlavu plnú otáznikov. Odrazu som pri čítaní novín zistil, že najviac odpovedí na ne mi dáva Rudé právo. Ani som nevedel ako, odrazu som sa len dostal do politického života. Stal sa zo mňa komunista už na škole, je to práve štyridsať rokov. Nikto nemôže odškriepiť, ako sa za ten čas život na Slovensku zlepšil. Naša krajina je ako vyobliekaná mladucha. Ja chápem tieto voľby ako plebiscit. Budem mať na mysli tri veci, keď pôjdem k volebnej urne: volím pre to, aby sa už nikdy nepostupovalo tak, ako za Novotného, aby sa nikdy nehazardovalo ako v r. 1968 a aby sme už vždy boli štátom, ktorý čosi chce a vie, čo chce. Týmito voľbami nadviažeme na život, ktorý sme začali po vojne, s entuziazmom a s ideálmi. Pre tento staronový život sa oplatí veľa a s láskou pracovať. (Dokončenie na 3. str.) Úvaha na zajtra MILOŠ ŘEHŮŘEK Na jednej z mnohých predvolebných besied, na ktnrých som sa zúčastnil, položila mladá členka Socialistického zväzu mládeže takú otázku: „Chcela by som vedieť, ako sa môžem ja, drobná funkcionárka základnej organizácie Socialistického zväz» mládeže, zúčastňovať na správe štátu, akým spôsobom môžem zasahovať do verejných vecí?“ Treba dodať, že vo svcjom diskusoom príspevku vlastnými, veľmi priliehavými slovami vyjadrila svoj kladný vzťah k našej socialistickej skutočnosti a úprimnú snahu napomáhať jej ďalší úspešný rozvoj. Podobných otázok — aj keď nie takto presne formulovaných — bolo počuť na predvolebných zhromaždeniach viac a to nielen z úst príslušníkov mladej generácie, ktorá práve voľbami vstupuje do občianskeho života. Hoci uvedený príklad nemožno generalizovať, pretože by sa tým neprípustné zjednudušoval a vulgarizoval, jednako treba vidieť, že je prinajmenšom zreteľným symptómom javu, ktorý v teórii socialistickej demokracie a jej politického systému leží v otázke reálneho a efektívneho zabezpečenia účasti pracujúcich más na riadení spoločnosti. Uvedený výrok a tu necitované, ale na predvolebných schôdzkach vyjadrené podobné stanoviská k tomuto problému, sú zretefahodné z niekoľkých aspektov. Už holý fakt, že okrem mnohých iných pertraktovaných problémov — od „drobných komunálnych“ otázok po závažné otázky politiky nášho socialistického štátH, — sa v predvolebnom čase dostala otázka účasti ľudu na správe vecí verejných do verejného dialógu, je potešujúci a povzbudivý. Potvrdilo sa, že príprava volieb do zastupiteľských zborov všetkých stupňov je veľkou politickovýchovnou školou, ktorá isto zanechá na stupni politického uvedomenia širokých vrstiev občanov pozitívne stopy. Drobná mravenčia práca agitátorov, propagandistov, sústredená pozornosť tlače, televízie a rozhlasu, intenzívna činnosť agitačných stredísk, do ktorej sa vtiahli státisíce občanov, slovom celé pnlitickovýcbovné pôsobenie riadené straníckymi orgánmi prináša dobré ovocie. Na výbere kandidátov Národného frontu za poslancov spolupôsobili členovia straníckych, odborárskych, mládežníckych a iných organizácií Národného frontu. Navrhnutí kandidáti sa predstavovali za veľkej účasti a živého záujmu občanov. Tieto pozitívne skúsenosti sú na jednej strane predpokladom dobrého výsledku vlastných volieb a potvrdením záverov XIV. zjazdu KSČ o voľbách ako zavŕšení procesu konsolidácie politických pomerov v našej republike a na druhej strane eklatantným dôkazom, ako cieľavedomá a pevná línia KSC je schopná viesť široké masy pracujúcich do spoločenskopolitickej a pra(Dokončenie na 2. str.) Vlak pokračuje y ceste MICHAL ZÄLETA Bratislava, kabinet rektora SVŠT. Na rohu podlhovastého stolu zástavka: ďakujeme, že nefajčíte. O niekoľko dní neskôr: Košice. Pracovňa rektora Univerzity P. J. Šafárika, profesora dr. Hajku na materskej katedre experimentálnej fyziky. Bez zástavky síce, avšak — ani prof. Hajko nefajčí. Našťastie, ako obaja zhodne tvrdili, pre hostí to neplatí. Rozhovor Ignoruje cigaretu, zabúda sa na ňu. Temer pät hodín spoločného posedenia, a nik nemal pocit strateného času. Novinár, mladší temer o polovicu, sa nestretáva len profesionálne s pedagógom, vedcom i verejným pracovníkom (prof. Hajko totiž kandiduje za Košice-vidiek do Snemovne ľudu). Dve rozdielne generácie sedia za spoločným stolom. Porozumia si? Nie vždy je táto obava formálna, ani téma nie je taká neutrálna, generačné prístupy nezastrieš. V tomto prípade: „Dobré vztahy medzi generáciami považujem za ohromne dôležitý činiteľ, ináč vznikajú zbytočné trenice, odvádzajúce pozornost od cieľavedomej práce. Bez kolektívu, spoločnej práce je pokrok vo vede nemysliteľný, dnes môže jedinec orispiet svojou vitalitou, schopnostami, len prostredníctvom teamu. Mladost — pripravená, s predpokladmi, mladost je Šanca, vekom svieži a pritom rozhľadený človek dokáže preberal riziká, pravda, primerané riziká, mladý človek vSak disponuje zdravou ctižiadostou, chce niečo dokázat, ak má pre to odborné predpoklady, nadanie, treba dat příležitost. Nemyslím, že my, starSí, strácame tým vážnost alebo úctu. Napríklad v Košiciach sme začínali prakticky z ničoho, dnes máme vo fyzike, na našej experimentálnej katedre, pomerne slušnú dynamiku rozvoja, a pomaly pripravujeme na vedúce miesta mladších, čo by onú dynamiku udržali a stupňovali. Mladí vedeckí pracovníci žijú uprostred tvorivého bádania, schopnosti a tempa absorbovat množstvo poznatkov, v snahe vyriešil tajomstvá, nejasnosti. Začiatok cesty, po ktorej môžu ist, sme stvorili my. A ešte stále môžeme pomôct, poradit; tým sa spája vitalita, nadšenie, predpoklady so skúsenostami. Äno, v tomto stretnutí sa definuje dojem: dve generácie, akoby spojené nádoby (základný fyzikálny jav), predsa v tom čosi nesúhlasí, nejde o vzájomné vyrovnávanie vo vodorovnej polohe, z tej skúsenejšej banky plynie nielen pomoc, aj inšpirácia, dôvera, hladina v druhej rastie, v prvej neklesá. Akási takpovediac, zhmotnená nezištnosť — polapiteľná, citeľná a cítená, taká všedná i zvláštna zároveň, prosto až udivujúca, keď ide o vec, o niečo vzácnejšie i vznešenejšie ako prostá vec, o poslanie človeka, ľudí; skrátka dojímavé — všetko pre poslanie, bez (Dokončenie na '> str.) S prof. dr. VLADIMÍROM HAJKOM, rektorom UPJŠ, členom-korešpondentom ČSAV o SAV DARINA Leteli sme s mrakmi, Aj strach a neistoty boli... len o čosi málo ťažší... Nuž a kto nedbá Boli sme vojnou a strelami o ten život holý? stvrdnutá dlaň. Ale najväčšou silou bola vôľa Občas nás aj svetlomety našu a istota, Aj pukot striel na lakeť že rodná zem nás volá. pod krídlom i zaň ... Potom sme sa zniesli z neba 30GYI0VÄ AKO 1-1VIEZDY Nezastali smel ako hviezdy, Veď vo vzduchu sa nedá stáť ... Kto postoji, začne klesať a to je pád a smrť. Skúšali nás guľometmi česať, mrakmi a vetrom strapatých ... s plnou dlaňou chleba ... (Odmenené v súťaži k 50. výročiu založenia KSČ)