Nové Slovo, leden-červen 1973 (XV/1-26)
1973-01-04 / No. 1
Sformovanie medzinárodného revolučného robotníckeho hnutia, jeho nástup, neustály vzostup, historické úspechy 1 prechodné porážky — prehrané bitky vo vyhráte) vojne, nie sú výsledkom slepého triedneho boja alebo automatického rozvoja výrobných síl. Podlá Lenina predpokladajú pozoruhodnú jednotu „úplnej vedeckej triezvosti v analýze objektívneho stavu vecí a objektívneho chodu evolúcii s najrozhodnejším uznaním významu revolučnej energie, revolučnej tvorivosti, revolučnej iniciatívy más — a, pravda, a] Jednotlivých osobností, skupín, organizácií, strán, ktoré vedia nahmatať a realizovať spojitosť s tými alebo onými triedami“. Otázka Subjektívneho faktora a osobnosti v celej histórii revolučného robotníckeho hnutia je teda nesmierne závažná.’ Rozhodujúcu úlohu hťá historická funkcia a iniciatíva más, ktorá je determinujúcim činiteľom v histórii. Určuje nevyhnutnosti ľudského konania, ale vonkoncom neznižuje, práve naopak — predpokladá a vyžaduje úlohu osobnosti v histórii. Zásluhou zakladateľov vedeckého komunizmu je, že objavili a presvedčivo formulovali historickú misiu robotníckej triedy. Ukázali, že nie mocní osvietenci spasia ľud tým, že uskutočnia prevraty zhora a z vlastnej vôle budú utopisticky vládnuť ľudu a pre ľud, ale že hlavná vykorisťovaná trieda v kapitalizme — proletariát je nositeľom všetkého najlepšieho, čo je v človečenstve, že je spoľahlivým a jediným možným garantom socialistickej revolúcie. Podľa Marxa robotnícka trieda je srdcom oslobodenia ľudstva, lebo žiadna iná trieda „nemá toľko dôslednosti, ráznosti, smelostí, odhodlanosti. tej duševne] šírky, ktorá sa stotožňuje — s dušou národa, tej geniálnosti, ktorá oduševní materiálnu silu na stupeň politickej sily, tej revolučnej odvahy, ktorá vrhá do tváre nepriateľa vyzývavé heslo: Som nič, no musím sa stať všetkým“. Aby sa proletariát stal všetkým, musel začať bojovať o moc — a v tomto boji mohol účinne vystúpiť na scénu, kecf mal revolučnú organizáciu. Okrem revolučnej organizácie nemal inej zbrane. Robotnícka trieda nevyhnutne potrebovala a potrebuje revolučnú stranu, potrebuje však aj organizátorov — vodcov, ktorí sa riadia zásadou, že masám nestačí svet len vysvetľovať, ale že treba ho pomáhať aj meniť, treba ich viest do bojov za zmenu sveta. Pravdu má M. Kammari, ked v súvislosti s kritikou Plocbar.ovových názorov na úlohu osobnosti v dejinách prišiel k záveru: „Vodca proletariátu nedáva len uvedomelý výraz.historickým úlohám ľudstva, triedy v určitej epoche, ale súčasne aj organizuje a vedie jej boj, prakticky vedie hnutie svojej triedy. Organizátorská úloha Je hlavnou úlohou strany a vodcu proletariátu." Podľa Marxa spomaľovanie alebo zrýchľovanie historického pohybu závisí do značnej miery aj od takých náhodtlostí, ako sú celkové dis pozície a charakter ľudí, čo stoja r •> čele hnu tia.Ten vodca, ktorý stratil kontakty s pracujú ctmi masami, ktorý zredukoval svoju úlohu len na uvedomelého vyjadrovateľa neuvedemelého živelného chodu vývoja, stratil prirodzenú autoritu a prestal byť vodcom; práve tak ako tí, ktorí zabudnúc na marxizmus, alebo revidujúc ho, chceli by využiť svoju autoritu na to, aby pragmaticky vládli pre ľud a nie aby bojovali na čele revolučného predvoja pracujúceho ľudu. História dáva za pravdu marxizmu-leninizmu, jeho učeniu o historickej útohe robotníckej triedy, o stratégii a taktike boja za víťazstvo socialistickej revolúcie a za vybudovanie beztriednej spoločností, je to boj za veľkú vec ľudstva. Chyby a prepočítania sú v ňom podľa Lenina možné iba v časových úsekoch a tempách vývoja, lebo „základný smer histórie máme vypočítaný správne“. Evokujeme — aj ked len torzovite — staré pravdy, aby sme videli objektívny význam subjektívneho činiteľa vôbec a osobnosti zvlášť v histórii revolučného robotníckeho hnutia. Robíme tak pri príležitosti životného jubilea predstaviteľa Komunistickej strany Československa, pri šesťdesiatinách Jej generálneho tajomníka Gustáva Husáka, aby sme si z uvedených hľadísk rekapitulovali jeho prínos v dejinách 1 v súčasnej etape rozvoja nášho i medzinárodnéto revolučného robotníckeho hnutia a pokúsili sa o zovšeobecnenie tohto prínosu. □ □ □ K neustále živej, aktuálnej otázke o zmysle ľudského života, o tom, čo formuje, ale aj deformuje osobnosť, jej dozrievanie i neskorší vývoj, vracal sa mnohokrát aj Gustáv Husák. Pri prvých dotykoch s realitou sociálne nespravodlivej spoločnosti, i v čase, ked so vzácnou vyrovnanosťou mohol hodnotiť vlastné bohaté skúsenosti. Pred piatimi rokmi na otázku, čo predovšetkým vplýva na vytváranie profilu mladého človeka, odpovedal týmito slovami: „Detstvo, rodina, najbližší okruh a najbližšie okolie. Národ s jeho stáročným osudom a stáročnými tradíciami, s rozpornými tendenciami, s prvkami jednoty i vnútorného zápasu. Širší svet s jeho lákadlami i nástrahami, poučeniami a výstrahami. Mladý talentovaný človek sa usiluje vstrebať do seba všetko hodnotné z užšieho i širšieho sveta, roztriediť si dobré a zlé, nájsť svoje miesto v tom veľkom zápasení spoločenských síl, miesto podľa rozumu a presvedčenia, ale aj podľa viery a lásky, nájsť svoje miesto, pre ktoré hodno pracovať a žiť.“ Na formovanie ľudského i politického profilu Gustáva Husáka pôsobilo viacero komponentov. Prostredie rodnej obce i vlastnej rodiny. Sociálne, nacionálne a politicky ostro diferencované prostredie hlavného mesta Slovenska Bratislavy, kde začal chodiť do gymnázia a kde skončil 1 vysokoškolské štúdiá. Povahové vlastnosti a intelekt, slovom predpoklady, ktorých cieľavedomé uplatňovanie a rozvíjanie mu uľahčovalo hľadať a nájsť cestu účasti na príprave i uskutočnení revolučných premien v našel spoločnosti. (Pokračovanie na 3. str.) - ' Drahý súdruh Husák, vieme, ako veľmi dávaš prednosť statočnej myšlienke, priamemuI a jednoduchému slovu, dobrému činu. Nechceme využívať Tvoj deň na trblietavé slovné pozlátky. Nazdávame sa však, že máme tak trochu právo aj touto skromnou zdravicou na stránkach našich novín srdečne Ta pozdraviť k Tvojim šesťdesiatinám, ľudsky úprimne Ti zablahoželať, prosto súdružsky stisnúť ruku. Len noviny, ktorých zrod bol nevyhnutný vo chvíľach veľkého historického prelomu, dostávajú na celú epochu ideový a politický program schopný vo svojej nosnej konštrukcii vydržať peripetie prevratných spoločenských zápasov a pohybov. Bude to čo nevidieť tridsať rokov, čo si v Povstaní Nové slovo založil a na cestu, ktorou malo ísť, sformuloval takéto jeho poslanie: „Nové slovo, ktoré bolo vpN sané do našej histórie 29. augusta 1944, znamená... nové ohodnotenie nášho národa v medzinárodnej klasifikácii, novú a revolučnú orientáciu, nové ľudovodemokratické formy spoločenského života, nové metódy práce a organizovanosti, nový obsah tvorby a života vo svetovej súťaži. Nové slovo nesmie dostať starý obsah, ak nechceme zradiť myšlienku, z ktorej naše Povstanie vyšlo!“ Podľa nášho komunistického svedomia a s presvedčením stojíme za týmto odkazom. A práve preto zmysel nášho snaženia nemôžeme vidieť v inom než v aktívnej účasti v zápase za uplatňovanie marxisticko-leninskej politiky našej strany v každodennom živote, za naplnenie programu XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa. Je to program, ktorý si získal činorodú dôveru statočných občanov našej krajiny a bezvýhradnú podporu našich priateľov a spojencov. Drahý súdruh Husák, aj my, redakčný kolektív spolu s miliónmi čestných ľudí v naše] krajine považujeme za naplnenie historickej spravodlivosti a za šťastie pre naše národy, že Ta v najkritickejších chvíľach našej socialistickej vlasti Komunistická strana Československa povolala na svoje čelo; aj náš redakčný kolektív s ľudom našej Československej socialistickej republiky naplňuje pocitom istoty práve Tvoja štátnická prezieravosť, osobná čestnosť, životná múdrosť a energia na najzodpovednejšom mieste, vo funkcii generálneho tajomníka našej komunistickej strany. Želáme Ti dobré zdravie a veľa síl do práce pri premene ideálov, pre ktoré žiješ a pracuješ, na šťastnú skutočnosť našej českoslo-venskej socialistickej vlasti a jej statočného, pracovitého a múdreho ľudu. Redakcia Nového slova 4. Januára 1973 > Redakčná rada Nového slova