Nové Slovo, leden-červen 1973 (XV/1-26)

1973-01-04 / No. 1

Sformovanie medzinárodného revolučného ro­botníckeho hnutia, jeho nástup, neustály vzo­stup, historické úspechy 1 prechodné porážky — prehrané bitky vo vyhráte) vojne, nie sú vý­sledkom slepého triedneho boja alebo automa­tického rozvoja výrobných síl. Podlá Lenina predpokladajú pozoruhodnú jednotu „úplnej ve­deckej triezvosti v analýze objektívneho sta­vu vecí a objektívneho chodu evolúcii s naj­rozhodnejším uznaním významu revolučnej energie, revolučnej tvorivosti, revolučnej inicia­tívy más — a, pravda, a] Jednotlivých osobnos­tí, skupín, organizácií, strán, ktoré vedia na­hmatať a realizovať spojitosť s tými alebo oný­mi triedami“. Otázka Subjektívneho faktora a osobnosti v celej histórii revolučného robot­níckeho hnutia je teda nesmierne závažná.’ Rozhodujúcu úlohu hťá historická funkcia a ini­ciatíva más, ktorá je determinujúcim činiteľom v histórii. Určuje nevyhnutnosti ľudského kona­nia, ale vonkoncom neznižuje, práve naopak — predpokladá a vyžaduje úlohu osobnosti v his­tórii. Zásluhou zakladateľov vedeckého komunizmu je, že objavili a presvedčivo formulovali histo­rickú misiu robotníckej triedy. Ukázali, že nie mocní osvietenci spasia ľud tým, že usku­točnia prevraty zhora a z vlastnej vôle budú utopisticky vládnuť ľudu a pre ľud, ale že hlavná vykorisťovaná trieda v kapitalizme — proletariát je nositeľom všetkého najlepšieho, čo je v človečenstve, že je spoľahlivým a jedi­ným možným garantom socialistickej revolúcie. Podľa Marxa robotnícka trieda je srdcom oslo­bodenia ľudstva, lebo žiadna iná trieda „nemá toľko dôslednosti, ráznosti, smelostí, odhodla­nosti. tej duševne] šírky, ktorá sa stotožňuje — s dušou národa, tej geniálnosti, ktorá oduševní materiálnu silu na stupeň politickej sily, tej revolučnej odvahy, ktorá vrhá do tváre nepria­teľa vyzývavé heslo: Som nič, no musím sa stať všetkým“. Aby sa proletariát stal všetkým, musel začať bojovať o moc — a v tomto boji mohol účinne vystúpiť na scénu, kecf mal revolučnú organi­záciu. Okrem revolučnej organizácie nemal inej zbrane. Robotnícka trieda nevyhnutne potrebo­vala a potrebuje revolučnú stranu, potrebuje však aj organizátorov — vodcov, ktorí sa ria­­dia zásadou, že masám nestačí svet len vysvet­ľovať, ale že treba ho pomáhať aj meniť, tre­ba ich viest do bojov za zmenu sveta. Pravdu má M. Kammari, ked v súvislosti s kritikou Plocbar.ovových názorov na úlohu osobnosti v dejinách prišiel k záveru: „Vodca proletariá­tu nedáva len uvedomelý výraz.historickým úlo­hám ľudstva, triedy v určitej epoche, ale sú­časne aj organizuje a vedie jej boj, prakticky vedie hnutie svojej triedy. Organizátorská úlo­ha Je hlavnou úlohou strany a vodcu proleta­riátu." Podľa Marxa spomaľovanie alebo zrýchľova­nie historického pohybu závisí do značnej mie­ry aj od takých náhodtlostí, ako sú celkové dis pozície a charakter ľudí, čo stoja r •> čele hnu tia.Ten vodca, ktorý stratil kontakty s pracujú ctmi masami, ktorý zredukoval svoju úlohu len na uvedomelého vyjadrovateľa neuvedemelého živelného chodu vývoja, stratil prirodzenú auto­ritu a prestal byť vodcom; práve tak ako tí, ktorí zabudnúc na marxizmus, alebo revidujúc ho, chceli by využiť svoju autoritu na to, aby pragmaticky vládli pre ľud a nie aby bojovali na čele revolučného predvoja pracujúceho ľudu. História dáva za pravdu marxizmu-leninizmu, jeho učeniu o historickej útohe robotníckej trie­dy, o stratégii a taktike boja za víťazstvo so­cialistickej revolúcie a za vybudovanie beztried­nej spoločností, je to boj za veľkú vec ľud­stva. Chyby a prepočítania sú v ňom podľa Lenina možné iba v časových úsekoch a tem­pách vývoja, lebo „základný smer histórie má­me vypočítaný správne“. Evokujeme — aj ked len torzovite — staré pravdy, aby sme videli objektívny význam sub­jektívneho činiteľa vôbec a osobnosti zvlášť v histórii revolučného robotníckeho hnutia. Ro­bíme tak pri príležitosti životného jubilea predstaviteľa Komunistickej strany Českoslo­venska, pri šesťdesiatinách Jej generálneho ta­jomníka Gustáva Husáka, aby sme si z uvede­ných hľadísk rekapitulovali jeho prínos v deji­nách 1 v súčasnej etape rozvoja nášho i me­­dzinárodnéto revolučného robotníckeho hnutia a pokúsili sa o zovšeobecnenie tohto prínosu. □ □ □ K neustále živej, aktuálnej otázke o zmysle ľudského života, o tom, čo formuje, ale aj de­formuje osobnosť, jej dozrievanie i neskorší vývoj, vracal sa mnohokrát aj Gustáv Husák. Pri prvých dotykoch s realitou sociálne ne­spravodlivej spoločnosti, i v čase, ked so vzác­nou vyrovnanosťou mohol hodnotiť vlastné bo­haté skúsenosti. Pred piatimi rokmi na otázku, čo predovšetkým vplýva na vytváranie profilu mladého človeka, odpovedal týmito slovami: „Detstvo, rodina, najbližší okruh a najbližšie okolie. Národ s jeho stáročným osudom a stá­­ročnými tradíciami, s rozpornými tendenciami, s prvkami jednoty i vnútorného zápasu. Širší svet s jeho lákadlami i nástrahami, poučeniami a výstrahami. Mladý talentovaný človek sa usi­luje vstrebať do seba všetko hodnotné z užšie­ho i širšieho sveta, roztriediť si dobré a zlé, nájsť svoje miesto v tom veľkom zápasení spo­ločenských síl, miesto podľa rozumu a presved­čenia, ale aj podľa viery a lásky, nájsť svoje miesto, pre ktoré hodno pracovať a žiť.“ Na formovanie ľudského i politického profilu Gustáva Husáka pôsobilo viacero komponentov. Prostredie rodnej obce i vlastnej rodiny. So­ciálne, nacionálne a politicky ostro diferencova­né prostredie hlavného mesta Slovenska Brati­slavy, kde začal chodiť do gymnázia a kde skončil 1 vysokoškolské štúdiá. Povahové vlast­nosti a intelekt, slovom predpoklady, ktorých cieľavedomé uplatňovanie a rozvíjanie mu uľah­čovalo hľadať a nájsť cestu účasti na príprave i uskutočnení revolučných premien v našel spo­ločnosti. (Pokračovanie na 3. str.) - ' Drahý súdruh Husák, vieme, ako veľmi dávaš prednosť statočnej myšlienke, priamemuI a jednoduchému slovu, dobrému činu. Nechceme využívať Tvoj deň na trblietavé slovné pozlátky. Nazdávame sa však, že máme tak tro­chu právo aj touto skromnou zdravicou na stránkach našich novín srdečne Ta pozdraviť k Tvojim šesťdesiatinám, ľudsky úprimne Ti za­blahoželať, prosto súdružsky stisnúť ruku. Len noviny, ktorých zrod bol nevyhnutný vo chvíľach veľkého his­torického prelomu, dostávajú na celú epochu ideový a politický prog­ram schopný vo svojej nosnej konštrukcii vydržať peripetie prevrat­ných spoločenských zápasov a pohybov. Bude to čo nevidieť tridsať rokov, čo si v Povstaní Nové slovo založil a na cestu, ktorou malo ísť, sformuloval takéto jeho poslanie: „Nové slovo, ktoré bolo vpN sané do našej histórie 29. augusta 1944, znamená... nové ohodno­tenie nášho národa v medzinárodnej klasifikácii, novú a revolučnú orientáciu, nové ľudovodemokratické formy spoločenského života, nové metódy práce a organizovanosti, nový obsah tvorby a života vo svetovej súťaži. Nové slovo nesmie dostať starý obsah, ak nechce­me zradiť myšlienku, z ktorej naše Povstanie vyšlo!“ Podľa nášho komunistického svedomia a s presvedčením stojíme za týmto odka­zom. A práve preto zmysel nášho snaženia nemôžeme vidieť v inom než v aktívnej účasti v zápase za uplatňovanie marxisticko-leninskej politiky našej strany v každodennom živote, za naplnenie programu XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa. Je to program, ktorý si získal činorodú dôveru statočných občanov našej krajiny a bezvýhradnú podporu našich priateľov a spojencov. Drahý súdruh Husák, aj my, redakčný kolektív spolu s miliónmi čestných ľudí v naše] krajine považujeme za naplnenie historickej spravodlivosti a za šťas­tie pre naše národy, že Ta v najkritickejších chvíľach našej socia­listickej vlasti Komunistická strana Československa povolala na svo­je čelo; aj náš redakčný kolektív s ľudom našej Československej socialis­tickej republiky naplňuje pocitom istoty práve Tvoja štátnická pre­zieravosť, osobná čestnosť, životná múdrosť a energia na najzodpo­vednejšom mieste, vo funkcii generálneho tajomníka našej komu­nistickej strany. Želáme Ti dobré zdravie a veľa síl do práce pri premene ideálov, pre ktoré žiješ a pracuješ, na šťastnú skutočnosť našej českoslo-­­venskej socialistickej vlasti a jej statočného, pracovitého a múdreho ľudu. Redakcia Nového slova 4. Januára 1973 > Redakčná rada Nového slova

Next