Nové Slovo, červenec-prosinec 1977 (XIX/28-52)

1977-07-07 / No. 28

Stavbársky pot IMRICH SLÁDKOVI Č, riaditeľ stavebnej správy, Doprastav, Bratislava Už mnoho priateľov porovnávalo našu stavbársku robotu so svojou. Dôvodia — to musí byť ohromný pocit vidieť za sebou robotu, hneď ochutnať ovocie svojej práce. A my, čo ju robíme, mnohokrát ani ne­vieme vopred odhadnúť prospešnosť nášho úsilia. Keď ty ideš s potomkami ľahko ukážeš, čo si urobil. Ako pomníky pracovného úsilia sú diela stavbárov. Môžeme byť na to pyšní, ale je to i veľká zodpo­vednosť. Keď idem i po mnohých rokoch po stavbe, otvorí sa predo mnou mnoho životných príhod a zá­žitkov. Poteší ma dobrý kus roboty. Ešte viac ma však zarazí chyba, omyl, nedôslednosť, ktorá tam tiež ostala zapísaná. Chybu, nekvalitnú prácu ne­možno nevidieť i keď je to len malý kúštik z veľkej roboty. Hoci to každý ani nezbadá, vyčítam si arečo existuje. Škoda, že to už teraz dodatočne nemôžem opraviťl Mnoho ľudí prejde okolo a povie si, ie to celkom dobré, veď niektoré stavby sú oveľa horšie. Také, ktoré denne strpčujú ľuďom život. A mnoho­krát bolo treba len málo úsilia, aby sme sa nehan­bili za svoje dielo. Veď to, čo sme postavili, nemô­žeme zatajiť, sme tam podpísaní. Pravda, okrem toho, čo môžeme urobiť v rámci na­šich síl a možností jestvuje mnoho príčin mimo nás. Nekvalitný materiál, jeho nedostatok, ktorý nevy­hnutne vyvoláva nadnormativně zásoby. Je to para­dox — nedostatok materiálu a nadnormativně záso­by Je to zložité, lebo napríklad dodacie lehoty vo­dovodných armatúr sú niekoľkoročné a tiež niektoré druhy betonárskych ocelí sa valcujú podľa valcova­­cieho programu v niekoľkomesačných intervaloch. Stavbári sa chránia zásobami, čo určite nie je zdra­vé, ale pokazí sa povedzme stroj na výrobu veľko­­rozmerových železobetónových rúr, musí sa zastaviť výstavba kanalizácie a tým je reťaz nadväzujúcich stavieb ohrozená. Časté zmeny sú na stavbách na území veľkomiest, kde sa robia inžinierske siete. Ob­vykle totiž nik nevie presne určiť, čo je pod zemou. Inokedy, keď máme hotovú napríklad časť vodovo­du, chýba zrazu nepredvídaná armatúra. Na jej do­danie musíme dlho čakať a vlastne už hotový vo­dovod bez tlaku a náplne stráca na kvalite, stavba je prerušená. Každé prerušenie stavby je škodlivé. Žiaľ, je časté a na príčine bývajú aj nevyjasněnost a zmeny stavby. Zároveň je ohrozená kvalita, lebo materiál, ktorý ešte ani nezačal slúžiť, už musíme búrať. Narastá nechuť pracovníkov, tú istú robotu zbytočne robiť viackrát. Narušuje sa pracovná dis­ciplína, technici sú podozrievaní z neschopnosti a predlžuje sa čas výstavby. Zvyšuje sa rozostavanosť a často sa musíme vracať opravovať tam, kde sme už boli hotoví. Nedostatok materiálu mnoho ráz riešime zabudo­vaním materiálu, ktorý síce celkom neplní funkciu, ale väčšia škoda je prerušiť stavbu, ako použiť me­nej kvalitný materiál. Ťažko je spomenúť všetko, čo vplýva na stavbár­ske výsledky, všetko čo určuje tep stavby. Stavba, to je živý organizmus a ten musí mať srdce. Naše stavby slúžia spoločnosti, sú svedectvom našej ro­boty, technickej vyspelosti a pochopiteľne nášho pracovného úsilia. Je pravda, že mnohokrát len my vieme, koľko potu, osobného voľna a aj odriekania, obetavosti nás to stálo. Obdivujem horolezcov, koľ­ko námahy vynaložia, až sa dostanú na vrchol kon­čiara a nakoniec príde krásny pohľad, upokojenie duše a pod nohami nedobytný končiar. Ani my stavbári, by sme nemali šetriť silami, veď za nami ostáva svedok nášho úsilia, skrotené tony materiálu, diela na prospech spoločnosti. Založené 24. septembra 1944 Ročník XIX 7. júla 1977 28 Cena 1,50 M. ŘEHŮŘEK: Nad návrhom novej sovietskej ústavy • V. BROŽÍK: Umenie a osobnosť vysokoškoláka • A. VAJDA: Boj za mier a pokrok pokračuje • KU DŇU STAVBÁROV prispeli: I. SLÁDKOVIČ, J. BALÁŽ, J. RIŠKA a hrdina socia­listickej práce B. ŠVARC Príloha: Na cestr ku komunizmu (P. KANIS) Týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo Keby sme dali do titulku slová „Praktici bez fantázie“, názov by zvá­dzal k tomu, že ide o urCité podce­ňovanie praxe. To je však omyl. Prax je predsa základom poznania (teó­rie), v nej sa v dlhodobej skúsenos­ti všetkých pokolení a rôznych fo­riem spoločenskej aktivity koncen­truje „pamäť“ ľudstva. V cykle prax —poznania—prax sa uskutočňuje dejinný proces získavania a overo­vania poznatkov. Cesty vedúce k objektívnej pravde sú však kľuka­té, plné omylov a bludov, ako o tom svedčia rôzne formy mystifl­­kácíe objektívnej reality. Často sa určité poznatky nedialekttcky ab­strahujú od skúsenosti (praxe) a tým sa otvárajú dvere k subjekti­vizmu rôznych stupňov a foriem. To je cesta, ktorá vedie k absoluti­zácii poznania, a jeho odtrháváním od praxe vznikajú rôzne „čisto“ ra­cionálne teórie a koncepcie, visiace „vo vzduchu“. Táto absolutizácia a metafyzickú racionalizácia reality vedie k rôz­nym formám a druhom Idealizmu. Nemožno, pravda, vylučovať, že ! na tejto rovine poznávania skutoč­nosti môžu vznikať ojedinelé čiast­kové poznatky. Ale objektívna prav­divosť týchto poznatkov Je vždy podmienená ich zaradením do ko - textu materializmu a dialektiky. Potrebné bolo poukázať na tento dialektický vzťah teórie a praxe, aby sme mohli povedať slová na adresu „čistých kritické prakti­kov“, ktorí ustrnuli na určitom stupni „zmrazených“ poznatkov, na rutine, na nerozvíjajúcej sa teórii. Ked túto myšlienku premietneme do skutočnosti, ľahko sa presved­číme, že tento „stupeň“ riadenia a vybavovania vecí nevedie vždy k riešeniam a rozhodnutiam, zod­povedajúcim okolnostiam, premen­livej situácii. Prakticizmus tohto druhu možno označiť za výkon, kto­rý sa pohybuje prevažne na rovine administratívnej, úzko operatívnej. Nijako nemôže zapadať do strate­gických cieľov a úloh danej agendy. Takýto prakticizmus možno charak­terizovať ako myslenie bez reálnej predstavivosti, bez fantázie, bez vlastnej tvorivosti. S takýmto úz­kym prakticizmom súvisí aj úsilie po strnulých, nedynamických formu­láciách, po štýle a metóde, je stereotypná a schematická. ktorá To vedie k používaniu strohého, „ob­chodníckeho“ štýlu, k formuláciám bezproblémovým, k tlačeniu vecí do vžitých koľají a do nezáživného, úmorného textu. Takíto praktici bez fantázie robia rutinéri, opak, ako sa konkrétne a živo vyjadrovali Marx, Engels a' Cenín. Napríklad K Dokončenie na 15, str.)' Akademik ANDREJ S I R Ä C K Y Na pozvanie OV KSČ, prezidenta republiky a vlády ČSSR pricestovala do Prahy na oficiálnu priateľ­skú návštevu stranícka a štátna delegácia Poľskej ludovej republiky, na Cele s prvým tajomníkom Ostredného výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany Edwardom Gierekom. V utorok zaví­tali hostia v sprievode súdruha G. Husáka do Bratislavy. Na snímke dolu vítajú vzácnu návštevu zväzáci Bratislavských elektrotechnických závodov na nádvorí závodu vo Vajnoroch. Snímky ČSTK

Next