Nové Slovo, červenec-prosinec 1980 (XXII/27-52)
1980-07-03 / No. 27
/N V < ttrre-n- Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU Míss ÍMS# žä Š. PALUDA o tvorivosti a aktivite / V. JANCURA - J. LÚČ: Zasadá Slovenská plánovacia komisia / Gen. prokurátor SSR M. KOVÁČ k problematike tzv. čiernych chát / M. VEJVODA o našich kultúr nych stykoch so zahraničím / M. STASZOVÁ: Horúce americké leto / Náš hosť - Z. KOŠLER / Dialóg s ministrom o kultúre / T. HUDEČEK: Slepá ulička neoanarchizmu (príloha) „Dajte nám organizáciu revolucionárov a pre-, vrátime Rusko!” - povedal V. I. Lenin na prahu nášho storočia. Bolo to v čase, ked formoval prvú proletársku stranu nového typu. A už vyše sedemdesiat rokov takáto organizácia jestvuje - strana sovietskych komunistov. Pod jej vedením proletariát mnohých národov a národností tejto obrovskej krajiny, ktorá úpäla pod jarmom domácich a cudzích vykorisťovateľov povaljl vo Februárovej buržoáznodemokratickej revolúcii v roku 1917 cársky trón, zúčtoval s pozostatkami feudalizmu, a o pár mesiacov na to navždy zvrhol kapitalistické poriadky. Po prvý raz na svete zvíťazila proletárska, socialistická revolúcia, ktorou sa začal písať nový letopis ľudstva. Bez Leninovej strany, zocelenej v predchádzajúcich triednych zápasoch s buržoáziou, by to nikdy nemohol dokázať. A stratégiu a taktiku svetodejinného víťazstva ruského proletariátu vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii nad vykorisťovateľmi rozpracoval V. I. Lenin, zjazdy boľševickej strany. Nie z vôle niekoho, ale objektívne historické okolnosti prisúdili pritom už od začiatku nášho storočia avantgardnú úlohu a poslanie ruskému proletariátu a jeho predvoju - komunistickej strane - v revolučnom medzinárodnom robotníckom hnutí. Už od jej zrodu sa to prejavovalo na jej zjazdoch. Boľševická strana pod vedením V. I. Lenina na každom svojom snemovaní sa už pred Októbrovou revolúciou stala vzorom tvorivého uplatňovania a rozvíjania marxizmu, príkladom, ako používať a dalej rozvíjať revolučnú teóriu pri riešení úloh robotníckej triedy. Svoju stratégiu a taktiku rozpracovávala majúc stále na pamäti nielen záujmy proletariátu Ruska, ale vec vykorisťovaných a utláčaných pracujúcich celého sveta. Po víťaznej socialistickej revolúcii sa komunisti Leninovej strany už devätnásťkrát zišli na svojich zjazdoch. Každý jeden z nich má svoje dôstojné miesto nielen v dejinách rozvoja prvej krajiny socializmu. Zohral nesmieme významnú úlohu aj v rozvoji medzinárodného revolučného robotníckeho a komunistického hnutia. Mimoriadnu dôležitosť pritom malo snemovanie sovietskych komunistov v poslednom desaťročí Avantgarda - XXTV. a XXV. zjazd. V tomto historickom rade zjazdov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu určite pripadne popredné miesto aj jej nadchádzajúcemu XXVI. zjazdu, ktorý minulý týždeň zvolal Ústredný výbor KSSZ na 23. február 1981. Predznamenáva to i rokovanie ústredného výboru strany, prejav generálneho tajomníka ÚV KSSZ, súdruha Leonida Iľjiča Brežneva, v ktorom stručne zhodnotil doterajšie plnenie línie XXV. zjazdu, súčasnú medzinárodnú situáciu a načrtol hlavný obsah predzjazdovej kampane. „Každý zjazd otvoril nové perspektívy našej strane a krajine. Som presvedčený,” povedal, „že taký bude i blížiaci sa zjazd, ktorého úlohou je určiť stratégiu a taktiku boja pre budúcu etapu výstavby komunizmu.” Za posledných desať rokov nesmieme vzrástol ekonomický a obranný potenciál Sovietskeho zväzu. Podstatne sa zvýšila i životná úroveň sovietskeho ľudu. Veď v sedemdesiatych rokoch sa napríklad vyše 108 miliónov občanov nasťahovalo do nových bytov. Predstavuje to vyše 40 percent všetkého obyvateľstva Sovietskeho zväzu. A výdavky na vzdelanie a zdravotníctvo dosiahli za posledné štyri roky 110 miliárd rubľov. Ešte viac sa v tejto etape budovania komunistickej spoločnosti upevnila sociálno-politická a ideová jednota sovietskej spoločnosti. Iniciátorkou všetkých úspechov je Komunistická strana Sovietskeho zväzu, ktorá od svojho XXV. zjazdu nahromadila nové cenné skúsenosti z komunistickej výstavby, ktoré majú veľký medzinárodný význam. Úlohou XXVI. zjazdu, ako na to poukázal súdruh L. I. Brežnev, bude „citlivo zhodnotiť všetko kladné“ a zároveň „kriticky pozrieť sa na chyby a nedostatky“. V každom prípade nadchádzajúci zjazd sovietskych komunistov bude hrdou bilanciou, ktorá poteší všetkých pokrokových a mierumilovných ľudí sveta. Na druhej strane určite zarmúti, či znovu vyvedie z miery nepriateľov reálneho socializmu novými horizontami a grandióznymi perspektívami rozvoja sovietskej spoločnosti na ceste ku komunizmu. XXVI. zjazd KSSZ nesporne obohatí i revolučnú teóriu a prax, úroveň boja za mier a pokrok na svete. Veď v skúsenostiach KSSZ sa odzrkadľujú všeobecné zákonitosti budovania socializmu a komunizmu. Všetky revolučné, marxistickoleninské strany ich vysoko oceňujú. V mene československých komunistov to výstižne vyjadril na XXV. zjazde súdruh Gustáv Husák: „Československí komunisti a pracujúci našej krajiny vidia v bohatých skúsenostiach Komunistickej strany Sovietskeho zväzu... nevyčerpateľný zdroj poučení a inšpirácie pre tvorivú aplikáciu ideí marxizmu-leninizmu, pre revolučnú prax socialistickej výstavby v našej krajine.” Zvolanie XXVI. zjazdu sovietskych komunistov má nesmierny význam aj vzhľadom na zložitú a komplikovanú situáciu vo svete, v medzinárodných vzťahoch. Veď ako pripomenul na nedávnom zasadnutí ÚV KSSZ súdruh Leonid Iľjič Brežnev, niet dňa, aby sa najmä Washington nepokúsil obnoviť ducha studenej vojny, oživiť svoje militaristické chúťky, držať ľudstvo na pokraji svetového termonukleárneho požiaru. Z tohto hľadiska je nevyhnutné rozširovať a upevňovať ekonomický a obranný potenciál socialistického spoločenstva. A predovšetkým jeho hlavnej opory - Sovietskeho zväzu. XXVI. zjazd bude iste znamenať novú etapu pri prehlbovaní spolupráce socialistických krajín v oblasti politiky a ekonomiky, obrany ätď. Jeho závery a nasledujúce činy sovietskych komunistov, všetkého sovietskeho ľudu, budú veľkou posilou pre vec pokroku a mieru na celom svete. Povediac slovami generálneho tajomníka ÚV Komunistickej strany Portugalska Alvara Cuňhala na XXV. zjazde KSSZ, má Sovietsky zväz pre všetkých komunistov a pokrokových ľudí na svete „rovnaký význam ako slnko pre našu planétu”. A vôbec nenadsadil, keď v tejto súvislosti ďalej poznamenal: „Nezabúdajte, súdruhovia, že vás, sovietskych komunistov, robotnícka trieda a pracujúci všetkých krajín veľmi potrebujú.” S takýmito pocitmi, s obdivom a úctou očakávajú nadchádzajúci XXVI. zjazd sovietskych komunistov revolučné marxisticko-leninské komunistické a robotnícke strany, pokrokoví a mierumilovní ľudia všetkých svetadielov. Spartakiádny pozdrav olympijskej Moskve Snímka P. MELUŠ Je v silách stavbárov... Z charakteru práce nášho stavebníctva vyplýva, že čo sa zameškalo v zime, treba dohoniť v lete, ba navyše nadbehnúť pre jeseň, aby sa na sklonku roku nemuselo šturmovaťa všakovakým spôsobom zaonačovať nároky na prémie, podiely. Zásada všeobecne známa, proklamovaná, ale už pomenej rešpektovaná. Letné prázdninové mesiace sa vyznačujú brigádnickou pomocou študentov - aj pre stavebníctvo. Vlani pracovalo na stavbách takmer 10 tisíc brigádnikov. Na tento rok predložila stavebná výroba požiadavku na pridelenie viac ako 12 tisíc študentov. Že sa jej nemôže vyhovieť, to je isté - ale o to teraz nejde. Ide o to, že požiadavky na prázdninovú brigádnickú výpomoc študentov vzrastajú a z toho veru nijako presvedčivo nevyplýva, že by sama stavebná výroba vynakladala maximálne úsilie na rešpektovanie onej zásady: v lete dohoniť zameškané a vytvoriť si náskok do konca roka. Isteže, aj stavbári majú nárok na dovolenky, rekreácie, a že ich chcú stráviť so svojimi deťmi cez prázdniny. Ale v takom rozsahu, že k tomu požadujú o takmer tritisíc študentov-brigádnikov viac ako vlani?! A pripomeňme si v tejto súvislosti ešte jednu zásadu: brigádnici môžu vypomôcť, ale nie nahradiť. Sotvakto predsa môže tvrdiť, že vysokoškolák za pár týždňov brigády plne zastúpi svojím výkonom i fortieľmi skúseného stavebného robotníka. Bez úmyslu krivdiť stavbárom treba povedať, že majú ešte značné rezervy vo zvyšovaní produktivity práce a v lepšom využívaní pracovného času. A ako asi pôsobí na študenta-brigádnika, keď sa s týmito rezervami na vlastné oči stretne? čo si pomyslí, keď sa tí, ktorým prišiel vypomôcť, o desiatej hrnú na „desiatu“, keď ďaleko pred skončením pracovného času už besedujú, pofajčievajú, a čo sa v ňom deje, keď vidí, koľko času sa premrhá čakaním na materiál, mechanizmy, nedostatky v organizácii práce... Česť všetkým stavbárskym pracoviskám, na ktorých sa brigádnici s niečím podobným nestretávajú. Ale je dosť takých, kde ich podobné nešváry zarážajú a veľa čestných brigádnikov, ktorí o tom nemlčia. Posťažujú sa, aj na stravovanie, sociálne zabezpečenie, aj na kultúrnosť... ba podaktorí aj do novín napíšu. A k tomu by ani kapitáni stavbárskych podnikov, ani majstri, ani sami robotníci nemali ostať nevšímaví. Pretože prvé dojmy majú obyčajne dlhú trvácnosťa študenti zvyčajne nadobúdajú prvé dojmy zo stretnutia s výrobnou praxou na brigádach. Dohoniť v lete, čo sa v zime zameškalo, vytvoriť si predstih ku koncu roku, to by malo byť profesionálnym záujmom a cťou našich stavbárov, obzvlášť v poslednom roku šiestej päťročnice. Študenti-brigádnici im v tom chcú a môžu cez prázdniny veľa pomôcť. Očakávajú, že ich prvé dojmy zo stretnutia s výrobnou praxou budú dobré a predurčia ich dobrý vzťah k robote. Očakávajú toho tak veľa? Myslíme si, že nie. Je v silách našich stavbárov splniť tieto očakávania V. A. DANIEL