Nové Slovo, červenec-prosinec 1982 (XXIV/26-52)

1982-07-01 / No. 26

/tár, /+Z: fyyUsyr"**--------­ : /dnst ČÁť UváJi Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU Hosť Nového slova - Ing. P. RAPOŠ, CSc., riaditeľ Výskumného ústavu agrochemickej technológie / J. RIŠKA: Komunista V. Macho / Vitamínový kolotoč / A. KOPŠO: Nad monografiou S. Matouška Nedeľa č. 7 - kultúrno-politická príloha prináša úvodník zasl. umelca P. KOYŠA, rozhovor so španielskym prozaikom L. AZANCOTOM, úvahu M. TOMČÍKA o odkaze L. Štolla Integrácia - jediná možnosť Rozhodujúcim poslaním chemického priemys­lu na Slovensku v rámci industrializácie bolo prednostne budovať výrobné kapacity, ktoré za­bezpečovali rozvoj iných odvetví, ako aj vlastný rozvoj chémie v našej vlasti. Vybudovali sa viaceré významné kapacity anorganickej i orga­nickej chemie a rýchlo sa rozširovala výroba spracovania ropy. Rozhodujúce chemické výroby sú dnes pre naše národné hospodárstvo primerané. Je ne­sporné, že cesta, ktorú pre ďalší rozvoj chémie zdôrazňujú naše najvyššie politické a hospodár­ske orgány, smerujúca do ďalšieho intenzívneho rozvoja malotonážnej chémie je naprosto správ­na. Je to chémia, ktorá má umožniť rozširovať sortiment tohto druhu našich výrobkov pre mno­hé odvetvia, ale i pre rozvoj samotnej chémie. Má umožniť ďalšie spríjemnenie života ľudí, má umožniť ďalšie skvalitnenie našej životnej úrovne. O malotonážnej chémii sa neraz hovorí ako o kvalifikovanej. Tento názov jej nesporne patrí, ale sa však na všétku chémiu treba pozerať ako na chémiu, kde je bezpodmienečne nutná vyso­kokvalifikovaná, svedomitá práca a že ak malo­tonážnej chémii dávame prívlastok kvalifikova­ná, tak ho treba pochopiť len z toho hľadiska, že na jednotku výroby týchto produktov treba viac vysoko odbornej práce, počínajúc prácou vedec­kých pracovníkov v akadémiách či na vysokých školách, vo výskumných ústavoch, vo vývojo­vých a konštrukčných kanceláriách, alebo i v sa­motnej výrobe. Sú to výroby s pomerne malými surovinovými vstupmi, náročnými technológiami a v konečných výrobkoch je teda skoncentrova­né veľké množstvo ľudského umu, čo sa pochopi­teľne odráža aj v ich cenovom ohodnotení. Ostatné výroby v chémii, zvlášť veľkotonážne alebo hromadné, sa nemôžu pokladať za nekvali­fikované. Veď dnes sú i tieto výroby vysoko mechanizované, automatizované, riadené pomo­cou počítačov, sledovane cez monitory a dirigo- Ing. MICHAL BRÓSKA, prvý námestník ministra priemyslu SSR, vané z panelových miestností a k ich výskumu, vývoju i obsluhe vo výrobe treba vysokokvalifi­kovaných pracovníkov. Netajíme, že v chemickom priemysle sú sta­rosti. Je známe, že VHJ Slovchémia za posledné dva roky vo svojom rozvoji stagnuje. Okrem nižšieho množstva spracovanej ropy sú na príči­ne tiež niektoré vážne havárie, ktoré vznikli v Dusle Šaľa a požiar v Slovnafte. Ako sa dostať z tejto situácie? Pomôcť musia všetky podniky patriace do výrobno-hospodárskej jednotky. Oveľa viac ako doteraz, musia zmene tohto stavu napomôcť všetky naše výskumné ústavy a využi­tím poznatkov základného výskumu, z akadé­mie, vysokých škôl i ž vlastného, ich aplikáciou do rôznych nových technologických procesov a zá­roveň treba intenzívnejšie zapájať naše kapacity i do racionalizácie v ostatných výrobách, s cie­ľom šetriť energiou, všetkými surovinami, zvlášť dovážanými a dopracovávat’jednotlivé technoló-, gie tak, aby sa bezpodmienečne hľadali a našli cesty na vhodné využitie druhotných surovín. Stále zreteľnejšie sa ukazuje, že do rozvoja výrobkov v malotonážnej chémii sa dnes treba uberať hlavne alebo len cestou devízovo návrat­ných úverov. Uplatňovať treba také opatrenia, ktoré vedú k tomu, aby sme čo najmenej zariade­ní a surovín dovážali k týmto výrobám z nesocia­listických štátov, ale zabezpečovali si ich vo vzájomných dohodách a následných dodávkach zo spriatelených krajín. Ak sa má rozvoj malotonážnej chémie urých­ľovať a my máme týmito výrobkami pomáhať iným odvetviam nášho národného hospodárstva, či už poľnohospodárstvu, doprave, stavebníctvu, veľmi intenzívnemu rozvoju elektrotechnického priemyslu i nášmu strojárstvu a pritom i úspešne vyvážať, musíme viaceré z týchto odvetví spätne žiadať o pomoc pri našom samotnom rozvoji. Všetko, čo doposiaľ naše strojárstvo pre rozvoj chemického priemyslu nemohlo vyrobiť, sme len z časti mohli zadovážiť zo spriatelených krajín a v značnom rozsahu sa muselo doviezť z kapita­listických štátov. Tak sa stalo, že sme v mnohých smeroch závislí na nákupe a dodávkach náhrad­ných dielov z nesocialistických štátov, alebo si ich často ,,na kolene“, a teda veľmi neproduktív­ne, musia vyrábať naše závody samy. Ak by ich dodávali strojári, bolo by to pre nás iste priazni­vejšie. Naše požiadavky však strojárske podniky pri naplnení svojho plánu inými úlohami, prijí­majú len sporadicky a v malom rozsahu. Pritom, ak sa sortiment výrobkov v strojárstve samot­nom zredukoval, tak na druhej strane sa tento sortiment cestou budovania rôznych malých stro­járskych kapacít temer vo všetkých ostatných odvetviach značne v ČSSR rozšíril. Dôkazom schopností našich strojárov je ne­dávne rýchle zvládnutie havarijných následkov v Dusle Šaľa. Za pomoci Vítkovíc a za vysokého porozumenia Královopolských strojární Brno a ďalších podnikov sa tieto odstránili v podstatne kratšom čase, ako nám to sľubovali pôvodné dodávateľské organizácie z nesocialistických štátov. V súvislosti s rozvojom malotonážnej chémie treba v plnom rozsahu prijať zásadu, že každá krajina, ktorá v rámci delby práce bude niektorý produkt malotonážnej chémie zabezpečovať, musí, až na výnimky, zabezpečovať aj príslušné suroviny. Len takto komplexne riešený program môže byť úspešne zvládnutý. Lebo ten, kto si nevyrobí suroviny, ťažko môže predpokladať, že ich dostane inde, aby mohol vyrábať vyslovene finálne produkty. Toto bude platiť ako u výrob­kov pre poľnohospodárstvo, rovnako aj u výrob­kov pre náš farmaceutický, elektrotechnický a potravinársky priemysel, alebo iné výrobné odvetvia, či odbory. (Pokračovanie n 0" Súdruhovia Jozef Lenárt, Peter Colotka a ďalší predstavitelia straníckych a štátnych orgánov sa zúčastnili na slávnostnom otvorení XIV. medzinárodného chemického veľtrhu Incheba 82 v Bratislave a so záujmom si prezreli vystavené exponáty. Snímka MIROSLAV POLAKOVIČ Nedostatočná Z tisícov kníh, ktoré u nás ročne vy­chádzajú, dospelý si vyberie tie, čo sa mu páčia, ktoré potrebuje. Čím je zbehlejším čitateľom, tým zriedkavejšie sa mu priho­dí, že kúpu oľutuje. Aj takéto nedorozu­menie vyrieši mávnutím ruky, ktorou odloží zavrhnuté dielo do spodnej polič­ky ad acta, alebo ho daruje niekomu k meninám. Ináč sú na tom deti. Okrem kníh, ktoré im rodičia voľne vyberajú z produkcie detského vydavateľstva, majú svoj po­vinný prídel, kôpku, ktorú dostali na začiatku Školského roku, učebnice. Tá prvácka nebola ani kôpkou, boli to iba — dve knižky, Šlabikár a Čítanka. Pomo­cou obidvoch mal malý človiečik prenik­núť do tajomstiev písma. Zdalo sa mu neuveriteľné, že o pár mesiacov si bude vedieť sám prečítať také krásne rozpráv­ky, aké mu dovtedy čítali z detských knižiek rodičia. Sú aj v Čítanke básne ujov Kostru, Feldeka, Rúfusa, Mihálika, Válka, Žáry­­ho a Reisela, rozprávky tety Jarunkovej, Ruda Mórica, Vincenta Šikulu a ďalších známych spisovateľov? Nie, nie sú. A s nimi, so súčasnými a skutočnými spisovateľmi v Čítanke chýbajú aj súčas­né a skutočné témy našich detí. Medzi autormi prváckej Čítanky sú V. Janusová, P. Sula, Ľ. Bránsky, D. Vese­lá, V. Hujík. Pravdaže, nejde len o mená. Tak isto ako v ekonomike, a napokon v každej oblasti, i vo výchovnovzdelávacom pro­cese rozhodujúca je miera kvality. Kvali­tou mala by Čítanka prváčika navždy pripútať k čítaniu, ku knihe vôbec. Pre­svedčiť ho, že trinásta komnata gramot­nosti skrýva poklady, ktoré sa oplatí sústavne dobývať. Darmo chcel rodič naučeným gestom odložiť učebnicu, nešlo to, dieťa sa z nej muselo do rána naučiť báseň Prvák. No namiesto krásnej Kostrovej básne, ktorá by v prváckej Čítanke pre svoju tému i pre svoje ideovo-estetické kvality ozaj nemala chýbať, je v Čítanke pod týmto nadpisom niečo celkom iné, kostrbaté, neumelé, nesúvislé: „Hoci som ja chlapec malý, / do školy ja chodím rád... “ atď. Prišla na rad i báseň Dariny Veselej Mu­chotrávka, v ktorej sa tvrdí, že „na lúke pri potôčku, / sedí pani v klobúčku“. Každý, čo len troška skúsený čitateľ pocí­ti, že tento rým sa neprirodzene vyslovu­je. Naozaj, už sto rokov platí v slovenskej poézii pravidlo, podľa ktorého troche j s daktylom rýmovať nemožno. Osvojiť si ho musí každý, kto začína veršovať, nieto autor učebnicových vzorových básní. Povinnosťou prváčika bolo nielen sa bá­seň naučiť, ale splniť aj túto úlohu: „Pod­­čiarkni slová, ktoré rovnako znejú (rý­my)“. Autorka, redaktorka i recenzent­­ky boli by iste v pomykove, keby mali pred deckom povedať, čo píšu, že slová „pri potôčku“ a „vklobúčku“ znejú rov­nako. Do očí bijúcou je aj nevzhľadná nepo­riadna textová príprava a grafická úpra- • va. Hneď na prvej strane je nadpis jednej básničky vytlačený obyčajne, nadpis druhej verzálkami, nad poviedkou ho vôbec niet a pod hádankou chýba rozlúš­tenie. Pri niektorých prekladoch sa uvá­dza zdroj materiálu, pri iných nie... Knihy beletrie, ktoré vychádzajú pre čitateľov, aj pre detských čitateľpv v ne­­pomerne menších nákladoch a teda zďa­leka nemajú taký ideovo-estetický dosah (i pri čítam sa im venuje obyčajne menšia pozornosť) píšu odborne erudovaní auto­ri, členovia Zväzu slovenských spisova­teľov, lektorujú ich poprední znalci lite­rárnej problematiky. Čítanka, o ktorej píšeme, je tiež beletristickou knihou, iba­že si ju musí do písmenka prečítať každý prvák a vyšla doteraz v piatich vyda­niach, z ktorých len posledné má náklad 129 890 exemplárov. Vzhľadom k týmto číslam i preto, že je určená deťom v naj­citlivejšom veku, v ktorom sa rozhoduje o budúcich čitateľoch alebo nečitateľoch našej socialistickej literatúry, o príklone mladého človeka k pozitívnej estetickej hodnote alebo ku gýču, mala by zniesť aj najprísnejšie kritériá. Jej piate vydanie ich neznesie. Aké bude šieste? V. A. DANIEL

Next