Nové Slovo, leden-červen 1983 (XXV/1-26)

1983-01-06 / No. 1

Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU i K 70. narodeninám súdruha GUSTÁVA HUSÁKA: Plodný život revolucionára / V. ŠALGOVIČ: Oddaný vlastenec, internacionalista / M. VÁLEK: Kultúra ako vôľa k činu / V. TRVALA: Komu6. januára 1983 Ročník XXV. Cena 2 Kčs nista - leninovec / B. KVASIL: Rozkvet vedy / O. PAVLÍK: Organizátor a tribún Povstania / J. POULÍK: Dejinné súvislosti bratských vzťahov / F. VAŠEČKA: V zápase o nové Československo Plodný život revolucionára „Komunistická strana Československa čestne prekonala nemalé ťažkosti a skúšky,“ povedal na XVI. zjazde KSČ Leonid Iľjič BrežneV. V tejto súvislosti vyzdvihol: „Naša mimoriadna úcta patrí vynikajúcemu predstaviteľovi Komunistickej strany Československa a prezidentovi republiky, významnému činiteľovi medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia súdruhovi Gustávovi Husákovi. Ako starý člen strany mal v mnohých rozhodujúcich etapách jej činnosti významnú úlohu.“ Na formovanie ľudského a politického profilu Gustáva Husáka, ktorý sa 10. januára dožíva sedemdesiatich rokov, pôsobilo viacero komponentov: prekrásne prostredie rodnej obce Dúbravky á jej okolia, nie najžičlivejšie pomery sociálne, nacionálne a politicky ostro diferencované prostredie hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Tu ako dvanásťročný začal v septembri 1925 študovať na vtedajšom Štátnom reálnom gymnáziu na dnešnej ulici Červenej armády. Od útlej mladosti prejavoval mimoriadne osobné predpoklady: prenikavý intelekt, číre charakterové vlastnosti, obdivuhodnú pracovitosť, zmysel pre sociálnu spravodlivosť. Práve sociálne cítenie ho veľmi skoro priviedlo do komunistického hnutia. Priťahovalo ho okrem iného dôsledným prebojúvaním požiadavky uskutočniť revolučnú premenu spoločnosti. Prvé podnety k revolučnej orientácii čerpal od robotníkov v bratislavských továrňach, kam si chodil cez letné prázdniny zarábať na živobytie a štúdium. Roku 1929, po presťahovaní sa z rodnej obce do stredoškolského internátu v Bratislave, ako šestnásťročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Priamo do KSČ vtedy stredoškolákov neprijímali. Aj Komunistický zväz mládeže pracoval za veľmi ťažkých podmienok. Prevažná časť akcií sa uskutočňovala ilegálne. Gustáv Husák sa na schôdzach, najmä v súkromných bytoch, zúčastňoval rôznych školení, na ktorých sa učila „abeceda“ marxizmu-leninizmu. Pozorne sledoval ústrednú komunistickú tlač, čítal DAV a všetky marxistické knižky a brožúrky, ktoré sa mu dostali do rúk. Vášnivo sa zoznamoval s množstvom pokrokovej socialistickej, najmä ekonomickej a krásnej literatúry. „Ako mladí študenti boli sme hrdí na marxistické učenie“ - napísal neskôr. * Gottwaldovské vedenie KSČ, ktoré prevzalo kormidlo strany na jej V. zjazde a ku ktorému sa Gustáv Husák hrdo prihlásil, si plne uvedomovalo, že uskutočňovať úspešné akcie proti kapitálu a pripravovať masy na jeho zvrhnutie nie je mysliteľné bez mobilizovania najlepších síl revolučného robotníckeho hnutia, a teda aj tých spomedzi inteligencie, ktoré - ako písal neskôr DAV - ostali „na dobrej ceste k davom zaznávaných, ponižovaných a odkopávaných“. Súčasťou politickej aktivity mladého Gustáva Husáka bola jeho čoraz systematickejšia účasť na podujatiach organizovaných komunistickou stranou. Ilegálne sa zúčastňoval straníckych schôdzí v Bratislave, verejných prejavov a odvážil sa dokonca do prvomájového sprievodu strany, čo bolo osobitne nebezpečné, lebo za „politickú činnosť“ sa vyhadzovalo z gymnázia. Komsomol zjednocoval revolučne orientovaných študentov jednak medzi sebou, jednak s legálnymi spolkami a organizáciami robotníckej a ostatnej mládeže. V tejto súvislosti nemožno neuviesť, že Gustáv Husák bol roku 1932 na celoslovenskom zraze komsomolcov-stredoškolákov v Žiline. Išlo o ilegálne podujatie organizované KSČ a vedením Komunistického zväzu mládeže, ktorého poslaním bolo - po zákaze činnosti komsomolu z júla 1932 - vypracovať taktiku spoločného pôsobenia medzi študentmi a pracujúcou mládežou v rámci „sekcií mládeže KSČ“. Gustáv Husák v tom čase kládol úplne otvorene otázky: Čo s vývinom politického presvedčenia u študenta? Kam s inteligenciou? Bolo to odvážne, ale nevyhnutné reagovanie na ideovú a politickú diferenciáciu vnútri študentského hnutia a napokon aj na politický pohyb, ktorý prebiehal v radoch inteligencie. * Gustáv Husák bol od jesene 1933, keď začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, členom a funkcionárom KSČ. Pracoval v novoutvorenom celoslovenskom vedení KSČ pre prácu medzi mládežou a študentstvom. Vystupoval na verejných zhromaždeniach KSČ. Bojoval proti fašistickému nebezpečenstvu a za rozšírenie frontu jeho dôsledných odporcov. Zaslúžil sa o vytvorenie Slovenskej vysokej školy technickej. Zápasil za rozšírenie Univerzity Komenského o prírodovedeckú fakultu. Ako vedúca osobnosť mládežníckeho komunistického hnutia, ako predseda Spolku socialistických akademikov a popredná osobnosť Československého zväzu Studentstva a Zväzu slovenského Studentstva mal rozhodujúci podiel na zjednotení protifašistických síl v týchto organizáciách, čo pozitívne ovplyvnilo politický vývoj v celom československom študentskom hnutí. V roku 1967 povedal: „V tridsiatych rokoch úctyhodne vzrástol tábor slovenskej inteligencie a vysokoškolákov, ktorí sa hlásili k marxizmu, boli členmi KSČ alebo aspoň sympatizovali s jej programom a politickými akciami. Komunizmus sa udomácnil, zakotvil, rozvetvil a legalizoval sa i v radoch slovenskej inteligencie.“ Pri práci v mládežníckom a študentskom hnutí, aktívnou účasťou v zápase KSČ za dosiahnutie akčnej jednoty robotníckej triedy a ostatných pracujúcich a demokratických síl proti fašistickému nebezpečenstvu získaval politické skúsenosti. Pracoval i v Spoločnosti pre hospodársku a kultúrnu spoluprácu so Sovietskym zväzom. Roku 1937 sa v tejto organizácii, ktorú na Slovensku viedol Vladimír Clementis, stal tajomníkom. V súlade so svojím vyznaním, že je „dôležité nájsť svoje miesto v tom veľkom zápase spoločenských síl, miesto podľa rozumu a presvedčenia, ale i podľa viery a lásky“, pracoval s rovnakou húževnatosťou v KSČ i po roku 1938, keď prešla do ilegality. Vďaka obdivuhodnej erudícii, povahovým vlastnostiam, pracovitosti a skúsenostiam z predchádzajúceho politického pôsobenia sa ako 30-ročný stal v roku 1943 spolu s Karolom Smidkem a Ladislavom Novomeským členom V. ilegálneho ústredného vedenia KSS, s ktorého činnosťou je spojený zásadný obrat v slovenskom i v celom československom národnooslobodzovacom zápase. Slovenské národné povstanie bolo medzníkom v protifašistickom odboji nielen na Slovensku, ale v zápase za národné oslobodenie všetkého československého ľudu. Od tridsať(Pokračovanie.na 3. str.) Drahý náš súdruh prezident, hovorí táto švárna dievčina, ďakujeme Vám. Mladosť sú okrídlené nádeje, mladosť je svieža láska k životu, mladosť je slnečný sen, ustavične sa meniaci na pravdu. Mladosť je ten zázračný a pevný bod, ktorý přemosťuje najnovšie dejiny s budúcnostou. Mladosť je čistá ako belasé ráno, mladost má schopnosť okysličovať myslenie i skutky, mladosť je revolúcia. Niet mladosti bez kontinuity histórie, ako niet pravdy bez poučenia z dejín. Drahý súdruh Husák, chceme Vám, prvej osobnosti našej komunistickej strany a nášho štátu, z hĺbky srdca povedať: komunizmus je mladosť sveta. A tadiaľ budeme kráčat. Učiť sa. Zápasiť o ten krásny svet.