Nové Slovo, leden-červen 1983 (XXV/1-26)

1983-01-06 / No. 1

Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU i K 70. narodeninám súdruha GUSTÁVA HUSÁKA: Plodný život revolucionára / V. ŠALGOVIČ: Oddaný vlastenec, internacionalista / M. VÁLEK: Kultúra ako vôľa k činu / V. TRVALA: Komu­6. januára 1983 Ročník XXV. Cena 2 Kčs nista - leninovec / B. KVASIL: Rozkvet vedy / O. PAVLÍK: Organizátor a tribún Povstania / J. POULÍK: Dejinné súvislosti bratských vzťahov / F. VAŠEČKA: V zápase o nové Československo Plodný život revolucionára „Komunistická strana Československa čestne prekonala nemalé ťažkosti a skúšky,“ povedal na XVI. zjazde KSČ Leonid Iľjič BrežneV. V tejto súvislosti vyzdvihol: „Naša mimoriadna úcta patrí vynikajúcemu predsta­viteľovi Komunistickej strany Českosloven­ska a prezidentovi republiky, významnému činiteľovi medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia súdruhovi Gustávovi Husákovi. Ako starý člen strany mal v mno­hých rozhodujúcich etapách jej činnosti vý­znamnú úlohu.“ Na formovanie ľudského a politického pro­filu Gustáva Husáka, ktorý sa 10. januára dožíva sedemdesiatich rokov, pôsobilo viace­ro komponentov: prekrásne prostredie rodnej obce Dúbravky á jej okolia, nie najžičlivejšie pomery sociálne, nacionálne a politicky ostro diferencované prostredie hlavného mesta Slo­venska - Bratislavy. Tu ako dvanásťročný začal v septembri 1925 študovať na vtedaj­šom Štátnom reálnom gymnáziu na dnešnej ulici Červenej armády. Od útlej mladosti prejavoval mimoriadne osobné predpoklady: prenikavý intelekt, číre charakterové vlastnosti, obdivuhodnú praco­vitosť, zmysel pre sociálnu spravodlivosť. Prá­ve sociálne cítenie ho veľmi skoro priviedlo do komunistického hnutia. Priťahovalo ho okrem iného dôsledným prebojúvaním požia­davky uskutočniť revolučnú premenu spoloč­nosti. Prvé podnety k revolučnej orientácii čerpal od robotníkov v bratislavských továrňach, kam si chodil cez letné prázdniny zarábať na živobytie a štúdium. Roku 1929, po presťaho­vaní sa z rodnej obce do stredoškolského internátu v Bratislave, ako šestnásťročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Priamo do KSČ vtedy stredoškolákov ne­prijímali. Aj Komunistický zväz mládeže pra­coval za veľmi ťažkých podmienok. Prevažná časť akcií sa uskutočňovala ilegálne. Gustáv Husák sa na schôdzach, najmä v súkromných bytoch, zúčastňoval rôznych školení, na kto­rých sa učila „abeceda“ marxizmu-leninizmu. Pozorne sledoval ústrednú komunistickú tlač, čítal DAV a všetky marxistické knižky a bro­žúrky, ktoré sa mu dostali do rúk. Vášnivo sa zoznamoval s množstvom pokrokovej socia­listickej, najmä ekonomickej a krásnej litera­túry. „Ako mladí študenti boli sme hrdí na marxistické učenie“ - napísal neskôr. * Gottwaldovské vedenie KSČ, ktoré pre­vzalo kormidlo strany na jej V. zjazde a ku ktorému sa Gustáv Husák hrdo prihlásil, si plne uvedomovalo, že uskutočňovať úspešné akcie proti kapitálu a pripravovať masy na jeho zvrhnutie nie je mysliteľné bez mobilizo­­vania najlepších síl revolučného robotníckeho hnutia, a teda aj tých spomedzi inteligencie, ktoré - ako písal neskôr DAV - ostali „na dobrej ceste k davom zaznávaných, ponižo­vaných a odkopávaných“. Súčasťou politickej aktivity mladého Gus­táva Husáka bola jeho čoraz systematickejšia účasť na podujatiach organizovaných komu­nistickou stranou. Ilegálne sa zúčastňoval straníckych schôdzí v Bratislave, verejných prejavov a odvážil sa dokonca do prvomájo­vého sprievodu strany, čo bolo osobitne ne­bezpečné, lebo za „politickú činnosť“ sa vy­hadzovalo z gymnázia. Komsomol zjednocoval revolučne oriento­vaných študentov jednak medzi sebou, jed­nak s legálnymi spolkami a organizáciami robotníckej a ostatnej mládeže. V tejto súvislosti nemožno neuviesť, že Gustáv Husák bol roku 1932 na celosloven­skom zraze komsomolcov-stredoškolákov v Žiline. Išlo o ilegálne podujatie organizova­né KSČ a vedením Komunistického zväzu mládeže, ktorého poslaním bolo - po zákaze činnosti komsomolu z júla 1932 - vypracovať taktiku spoločného pôsobenia medzi študent­mi a pracujúcou mládežou v rámci „sekcií mládeže KSČ“. Gustáv Husák v tom čase kládol úplne otvorene otázky: Čo s vývinom politického presvedčenia u študenta? Kam s inteligen­ciou? Bolo to odvážne, ale nevyhnutné reago­vanie na ideovú a politickú diferenciáciu vnútri študentského hnutia a napokon aj na politický pohyb, ktorý prebiehal v radoch inteligencie. * Gustáv Husák bol od jesene 1933, keď začal študovať na Právnickej fakulte Univer­zity Komenského, členom a funkcionárom KSČ. Pracoval v novoutvorenom celosloven­skom vedení KSČ pre prácu medzi mládežou a študentstvom. Vystupoval na verejných zhromaždeniach KSČ. Bojoval proti fašistic­kému nebezpečenstvu a za rozšírenie frontu jeho dôsledných odporcov. Zaslúžil sa o vy­tvorenie Slovenskej vysokej školy technickej. Zápasil za rozšírenie Univerzity Komenského o prírodovedeckú fakultu. Ako vedúca osob­nosť mládežníckeho komunistického hnutia, ako predseda Spolku socialistických akademi­kov a popredná osobnosť Československého zväzu Studentstva a Zväzu slovenského Stu­dentstva mal rozhodujúci podiel na zjednote­ní protifašistických síl v týchto organizáciách, čo pozitívne ovplyvnilo politický vývoj v ce­lom československom študentskom hnutí. V roku 1967 povedal: „V tridsiatych ro­koch úctyhodne vzrástol tábor slovenskej inteligencie a vysokoškolákov, ktorí sa hlásili k marxizmu, boli členmi KSČ alebo aspoň sympatizovali s jej programom a politickými akciami. Komunizmus sa udomácnil, zakotvil, rozvetvil a legalizoval sa i v radoch sloven­skej inteligencie.“ Pri práci v mládežníckom a študentskom hnutí, aktívnou účasťou v zápase KSČ za dosiahnutie akčnej jednoty robotníckej triedy a ostatných pracujúcich a demokratických síl proti fašistickému nebezpečenstvu získaval politické skúsenosti. Pracoval i v Spoločnosti pre hospodársku a kultúrnu spoluprácu so Sovietskym zväzom. Roku 1937 sa v tejto organizácii, ktorú na Slovensku viedol Vladi­mír Clementis, stal tajomníkom. V súlade so svojím vyznaním, že je „dôle­žité nájsť svoje miesto v tom veľkom zápase spoločenských síl, miesto podľa rozumu a pre­svedčenia, ale i podľa viery a lásky“, pracoval s rovnakou húževnatosťou v KSČ i po roku 1938, keď prešla do ilegality. Vďaka obdivuhodnej erudícii, povahovým vlastnostiam, pracovitosti a skúsenostiam z predchádzajúceho politického pôsobenia sa ako 30-ročný stal v roku 1943 spolu s Karo­lom Smidkem a Ladislavom Novomeským členom V. ilegálneho ústredného vedenia KSS, s ktorého činnosťou je spojený zásadný obrat v slovenskom i v celom českosloven­skom národnooslobodzovacom zápase. Slovenské národné povstanie bolo medzní­kom v protifašistickom odboji nielen na Slo­vensku, ale v zápase za národné oslobodenie všetkého československého ľudu. Od tridsať­­(Pokračovanie.na 3. str.) Drahý náš súdruh prezident, hovorí táto švárna dievčina, ďakujeme Vám. Mladosť sú okrídlené nádeje, mladosť je svieža láska k životu, mladosť je slnečný sen, ustavične sa meniaci na pravdu. Mladosť je ten zázračný a pevný bod, ktorý přemosťuje najnovšie dejiny s budúcnostou. Mladosť je čistá ako belasé ráno, mladost má schopnosť okysličovať myslenie i skutky, mladosť je revolúcia. Niet mladosti bez kontinuity histórie, ako niet pravdy bez poučenia z dejín. Drahý súdruh Husák, chceme Vám, prvej osobnosti našej komunistickej strany a nášho štátu, z hĺbky srdca povedať: komunizmus je mladosť sveta. A tadiaľ budeme kráčat. Učiť sa. Zápasiť o ten krásny svet.

Next