Nové Slovo, červenec-prosinec 1984 (XXVI/27-52)

1984-07-05 / No. 27

NEDEĽA: M. LEŠČÁK: K festivalovej podobe folklóru / I. KUSÝ: Syntéza na čase /1. IZAKOVIČ: Belasý sen / Verše J. MAJERNÍKA / D. SLIUKOVÁ: Tartuffe, ale aj tí druhí... / Pohľadnica z Moskvy Hosť Nového slova - A. A. ŽUČENKO, prezident Moldavskej akadémie vied / J. LÚČ: Komunis­ta M. Ďuriš-Rubanský / M. BLAHA: Reportáž zo Že­lezničných opravovní a strojární SNP vo Vrútkach » Fotosúťaž j ' 't Nového slova Zl VO t SÚCÍISWK3. Sila pracovných kolektívov Desiate zasadnutie ÚV KSČ zdôraznilo vý­znam politickej, spoločenskej a pracovnej aktivity pracovných kolektívov, podčiarklo potrebu ďalej prehlbovať a rozvíjať úlohy brigád socialistickej práce, komplexných racionalizačných brigád a sú­ťaženie pracovných kolektívov. Socialistický pra­covný kolektivizmus je totiž nesporne veľkým víťazstvom ľudstva, odstraňuje priehrady medzi ľuďmi a vytvára reálne predpoklady na zjednote­nie individuálneho a spoločenského záujmu. Ten­to proces najvýraznejšie ovplyvňuje sociálna a pracovná aktivita robotníckej triedy. Predovšet­kým preto, že robotnícka trieda je najužšie spoje­ná s celospoločenským záujmom budovania roz­vinutého socializmu a vedená stranou sa s ním najvýraznejšie stotožňuje. Celospoločenský cieľ vybudovať a ďalej,upevňovať rozvinutý socializ­mus je založený na historickom záujme robotníc­kej triedy a stáva sa cieľom a záujmom všetkých pracujúcich. Najväčším bohatstvom pre rozvoj národného hospodárstva ČSSR je politická a odborná úro­veň, nadanie a usilovnosť 7,5 milióna pracujúcich a ich ďalšia tvorivá aktivizácia. Celkom odôvod­nene z orientácie socialistickej spoločnosti na intenzívny rozvoj vyplýva úloha - ešte lepšie kultivovať a rozvinúť tvorivý potenciál, kvalifiká­ciu a zručnosť pracovníkov. Predovšetkým preto, že kvalitatívne charakteristiky človeka ako pra­covnej sily (kvalifikácia, schopnosti, iniciatíva atď.) prakticky nemajú obmedzenia, lebo sú spo­jené s rozhodujúcimi rastovými faktormi - vedou, vzdelaním a kultúrou. Kvalitatívna charakteristi­ka pracovnej sily predstavuje nielen v súčasnosti, ale i v budúcnosti nevyčerpateľný zdroj zvyšova­nia spoločenského bohatstva. Hľadanie kvalitatívne nových, účinných spoje­ní pracujúcich s vědeckotechnickým pokrokom znamená uplatniť osvedčené, ale i hľadať nové, ďalšie impulzy pre zrýchľovanie využitia vědec­kotechnického pokroku vo výrobe. Žiada sa pre- ZOLTÁN FUSKO hodnotiť a zmeniť pragmatiku praxe priraďovať funkciu nositeľa vědeckotechnického pokroku pracovníkov vedecko-výskumnej základne. Ta­kéto poňatie hybnej sily vědeckotechnického po­kroku je zúžené a je v rozpore s celkovým charak­terom vývoja socialistickej spoločnosti, zahrnujú­cim rozvoj všetkých činiteľov a stránok spoločen­ského pracovného procesu vrátane priamej, tvori­vej účasti pracujúcich más. Uplatňovanie vedy v praxi zahrnuje totiž veľké, zásadné smery vědeckotechnického rozvoja a inovácie, ale najmä prúd menších a stredných inovácií. A práve ony tvoria základňu pre rozvinutie iniciatívy a tvori­vosti, ktorá vyúsťuje do aktívnej účasti pracujú­cich na riešení kľúčového problému spoločnosti - na vedeckotechnickom pokroku. Preto je nevy­hnutné odstraňovať rezervy v aktivite ľudí, utvá­rať ekonomické, organizačné a ďalšie podmienky na zdokonaľovanie technicko-organizačnej úrov­ne práce ako výslednice tvorivej racionalizačnej aktivity širokého okruhu pracovníkov v podni­koch a organizáciách. Osvedčeným nástrojom sú tu formy kolektívnej organizácie práce, v ktorých sa v ostatnom čase pozornosť sústreďuje na bri­gádnu organizáciu práce a odmeňovanie. Preuká­zalo sa, že predpokladom ovplyvňujúcim raciona­lizačnú a inovačnú aktivitu pracovníkov je najmä mechanizmus a nástroje ekonomického riadenia, najmä stav chozrasčotného riadenia, úroveň od­meňovania podľa výsledkov práce a ich dopraco­vanie na pracovné kolektívy a jednotlivcov. Ďalšie impulzy na široký rozvoj iniciatívy a tvorivosti más pracujúcich obsahuje hnutie bri­gád socialistickej práce. V národnom hospodár­stve ČSSR usiluje o socialistický spôsob práce a upevňovanie socialistického spôsobu života viac ako 210 tis. BSP (z toho 64 tis. SSR) s 2,9 mil. pracujúcimi (z toho 0,9 mil. SSR). V nadväznosti na závery 10. zasadania ÚV KSČ sa žiada rozvi­núť všetky dimenzie racionalizačnej činnosti BSP. Hľadať možnosti ako pracovný kolektív v rámci účinných ekonomických pravidiel môže zodpove­dať za realizáciu cieľove vymedzeného komplexu aktivít na lepšom zhodnocovaní zdrojov, výrob­­- ného zariadenia, energie atď. Napriek nesporným úspechom BSP na zvyšo­vaní efektívnosti výroby, máme v tejto oblasti ešte vždy nemálo rezerv. Stretávame sa so živel­nosťou najmä v tom, že časť súťažiacich brigád socialistickej práce si hľadá zameranie svojich záväzkov bez toho, že by bola niekým orientova­ná žiadúcim smerom. Nie vždy sa dosahuje želaná cieľová a obsahová orientácia záväzkov na kvali­tatívne úlohy plánov. Dosiahnuté úspory sa neraz oceňujú následne bez progresívneho poznania potrieb, ako i pravidiel hodnotenia a odmeny v etape zostavovania záväzku. Iba ojedinele sa stretávame s účasťou BSP na riešení úloh kom­plexnej socialistickej racionalizácie. Sú rezervy v spolupráci na úlohách tvorivého inovačného charakteru s nositeľmi vyznamenaní, s vedúcimi a členmi BSP. Využiť ich, to sú zdroje na prekona­nie zvyškov formálnosti a samoúčelnosti v súťaži BSP. Sú to určujúce momenty rozvoja účasti pracujúcich na riadení, na urýchľovaní VTR a zdo­konaľovaní socialistickej výrobnej demokracie. Treba rozvíjať právomoc a zodpovednosť BSP tak, aby kolektív svojou aktivitou bezprostredne pôsobil na výsledné ukazovatele efektívnosti a kvality práce. Takéto riadenie práce dovoľuje prehĺbiť pôsobnosť kolektívu BSP na odstraňova­ní časových strát v rámci mnohopočetných vzťa­hov medzi pracovnými miestami, úsekmi, dielňa­mi a pracovnými směnami. Zároveň vytvára prie­stor pre využitie výsledkov vědeckotechnického pokroku organizátorskou a inovačnou aktivitou kolektívu s cieľovou orientáciou: rozvoj výroby v každej dielni a podniku založiť na využití vedy. Samozrejmou súčasťou toho je dopracovanie eko­nomických nástrojov tak, aby vyššia efektívnosť a kvalita práce bola výhodná pre podnik, pre kolektív i pre každého jeho člena. JAN BYRTUS: Výroba súkolí K ľuďom... Stará múdrosť, získaná skúsenosťami vekov, hovorí, že kultúrna úroveň spo­ločností sa dá poznať podlá toho, ako sa stará o svoj dorast, a potom o starých a chorých ľudí. Aj osobnostnú kultúru človeka charakterizuje predovšetkým pozorný a starostlivý vzťah k ľudom, zvlášť k tým, ktorí nejakým spôsobom trpia. Skoro sme si už zvykli na nepozorný a formálny prístup k postihnutým obča­nom zo strany časti pracovníkov obcho­du, služieb, na rétorické cvičenia pra­covníkov bytového hospodárstva, údrž­bárov, niektorých úradníkov. Ich vzťah k nim pramení z celkom konkrétnych osobnostných nedostatkov, ktoré nie sú neodstrániteľné. Oveľa zložitejší problém vzniká vte­dy, keď sa dnešnou činnosťou, povedz­me, investičnou a budovateľským úsi­lím, ktoré stojí našu spoločnosť nemalé prostriedky, zakladajú pomery nezo­hľadňujúce problémy ľudí. Naša spoločnosť sa môže pochváliť jedným z najlepších sociálnych systé­mov na svete. Z celospoločenského hľa­diska je všetko v poriadku a máme byť na čo hrdí. Staviame množstvo verejných budov, spoločenských zariadení, dopravných systémov, niekde sú to až výstavné a drahé monštrá, ale mnohým chýba, takpovediac ľudská dimenzia, ohľadupl­nosť k človeku, najmä staišiemu alebo invalidnému. Spomeňme dopravu. Na mnohých staniciach a zastávkach je na­stupovanie do dopravných prostriedkov sťažené nielen vysokým rozdielom zeme od schodov vlaku či autobusu, ale aj neporiadkom, blatom, špinou a bez­ohľadnosťou ľudí. Mnohí vodiči miestnej hromadnej dopravy nezastavujú s auto­busmi a trolejbusmi pri vyvýšených ná­­stupištiach, ale ďaleko od nich. Mohli by sme uviesť ďalšie príklady. Najväčšie komplikácie vznikajú s vy­užitím nových a veľmi nákladných za­riadení v Bratislave. Je všeobecne zná­me, že podchod pod Staromestskou uli­cou i výstup od električiek na Hlavnú stanicu sú pre invalidných, ale i mno­hých starších občanov takmer nepouži­telné. Ľudia sa im vyhýbajú ako môžu. Riskujú radšej nehodu alebo platenie pokuty a chodia po povrchu vozovky. Vie to každý, alebo by to mal vedieť každý zodpovedný, ale nerobí sa nič. Skúsenosť z bratskej Českej socialis­tickej republiky nám hovorí, že tu funk­cionári a vedúci činitelia miest, obcí a závodov lepšie pochopili túto záleži­tosť a riadia výstavbu i organizáciu živo­ta s citlivým prístupom ku všetkým kategóriám ľudí. Stretávame sa tu častej­šie s bytmi bez architektonických závad, kultúrnymi a spoločenskými zariadenia­mi, do ktorých môžu chodiť nielen ťaž­­kochodiad, ale i ľudia na invalidných vozíkoch. Je pre nich vyhradené miesto v kinách, divadlách a ostatných zariade­niach. Neviem, či v Bratislave o podob­ných veciach už niekto začal vôbec uvažovať. Viem však, že Dom kultúry v Piešťanoch bol postavený tak, aby sa do neho dostal človek mimo schodov, a teda aj nechodiaci. Všetko toto ma napadlo, keď som v časopise Elán čítal nadšený list M. Ho­­molkovej z Prahy, ktorá s uznaním a vďakou popisuje, ako sa tu po adaptá­cii starej budovy Národného divadla zlepšili podmienky pre ľudí, ktorí necho­dia alebo majú ťažkostí s chôdzou a sú odkázaní na vozíčky. Ďakuje za to všet­kým, ktorí sa o to zaslúžili, keď mysleli na ľudí a píše: „Možná, že si ani neuvě­domují, jak mnoho to pro nás, vozíčká­ře, i pro TZP bude znamenat - moci se jít podívat do Národního.“ Bolo by dobré, keby o tomto námete rozmýšľali bratislavskí architekti a stavbári, keď pripravujú napríklad výstavbu nového Národného divadla, ale aj rekonštruk­ciou Hradného vrchu a ďalších význam­ných spoločenských stavieb. Pripomenul im to v prvomájovom prejave aj súdruh Lenárt, keď zdôraznil budovateľom Bra­tislavy - Robte načas, a hlavne kultúrne a kvalitne, robte s vedomím, že dotvára­te metropolu Slovenska! V. A. DANIEL

Next