Nové Slovo, červenec-prosinec 1984 (XXVI/27-52)
1984-07-05 / No. 27
NEDEĽA: M. LEŠČÁK: K festivalovej podobe folklóru / I. KUSÝ: Syntéza na čase /1. IZAKOVIČ: Belasý sen / Verše J. MAJERNÍKA / D. SLIUKOVÁ: Tartuffe, ale aj tí druhí... / Pohľadnica z Moskvy Hosť Nového slova - A. A. ŽUČENKO, prezident Moldavskej akadémie vied / J. LÚČ: Komunista M. Ďuriš-Rubanský / M. BLAHA: Reportáž zo Železničných opravovní a strojární SNP vo Vrútkach » Fotosúťaž j ' 't Nového slova Zl VO t SÚCÍISWK3. Sila pracovných kolektívov Desiate zasadnutie ÚV KSČ zdôraznilo význam politickej, spoločenskej a pracovnej aktivity pracovných kolektívov, podčiarklo potrebu ďalej prehlbovať a rozvíjať úlohy brigád socialistickej práce, komplexných racionalizačných brigád a súťaženie pracovných kolektívov. Socialistický pracovný kolektivizmus je totiž nesporne veľkým víťazstvom ľudstva, odstraňuje priehrady medzi ľuďmi a vytvára reálne predpoklady na zjednotenie individuálneho a spoločenského záujmu. Tento proces najvýraznejšie ovplyvňuje sociálna a pracovná aktivita robotníckej triedy. Predovšetkým preto, že robotnícka trieda je najužšie spojená s celospoločenským záujmom budovania rozvinutého socializmu a vedená stranou sa s ním najvýraznejšie stotožňuje. Celospoločenský cieľ vybudovať a ďalej,upevňovať rozvinutý socializmus je založený na historickom záujme robotníckej triedy a stáva sa cieľom a záujmom všetkých pracujúcich. Najväčším bohatstvom pre rozvoj národného hospodárstva ČSSR je politická a odborná úroveň, nadanie a usilovnosť 7,5 milióna pracujúcich a ich ďalšia tvorivá aktivizácia. Celkom odôvodnene z orientácie socialistickej spoločnosti na intenzívny rozvoj vyplýva úloha - ešte lepšie kultivovať a rozvinúť tvorivý potenciál, kvalifikáciu a zručnosť pracovníkov. Predovšetkým preto, že kvalitatívne charakteristiky človeka ako pracovnej sily (kvalifikácia, schopnosti, iniciatíva atď.) prakticky nemajú obmedzenia, lebo sú spojené s rozhodujúcimi rastovými faktormi - vedou, vzdelaním a kultúrou. Kvalitatívna charakteristika pracovnej sily predstavuje nielen v súčasnosti, ale i v budúcnosti nevyčerpateľný zdroj zvyšovania spoločenského bohatstva. Hľadanie kvalitatívne nových, účinných spojení pracujúcich s vědeckotechnickým pokrokom znamená uplatniť osvedčené, ale i hľadať nové, ďalšie impulzy pre zrýchľovanie využitia vědeckotechnického pokroku vo výrobe. Žiada sa pre- ZOLTÁN FUSKO hodnotiť a zmeniť pragmatiku praxe priraďovať funkciu nositeľa vědeckotechnického pokroku pracovníkov vedecko-výskumnej základne. Takéto poňatie hybnej sily vědeckotechnického pokroku je zúžené a je v rozpore s celkovým charakterom vývoja socialistickej spoločnosti, zahrnujúcim rozvoj všetkých činiteľov a stránok spoločenského pracovného procesu vrátane priamej, tvorivej účasti pracujúcich más. Uplatňovanie vedy v praxi zahrnuje totiž veľké, zásadné smery vědeckotechnického rozvoja a inovácie, ale najmä prúd menších a stredných inovácií. A práve ony tvoria základňu pre rozvinutie iniciatívy a tvorivosti, ktorá vyúsťuje do aktívnej účasti pracujúcich na riešení kľúčového problému spoločnosti - na vedeckotechnickom pokroku. Preto je nevyhnutné odstraňovať rezervy v aktivite ľudí, utvárať ekonomické, organizačné a ďalšie podmienky na zdokonaľovanie technicko-organizačnej úrovne práce ako výslednice tvorivej racionalizačnej aktivity širokého okruhu pracovníkov v podnikoch a organizáciách. Osvedčeným nástrojom sú tu formy kolektívnej organizácie práce, v ktorých sa v ostatnom čase pozornosť sústreďuje na brigádnu organizáciu práce a odmeňovanie. Preukázalo sa, že predpokladom ovplyvňujúcim racionalizačnú a inovačnú aktivitu pracovníkov je najmä mechanizmus a nástroje ekonomického riadenia, najmä stav chozrasčotného riadenia, úroveň odmeňovania podľa výsledkov práce a ich dopracovanie na pracovné kolektívy a jednotlivcov. Ďalšie impulzy na široký rozvoj iniciatívy a tvorivosti más pracujúcich obsahuje hnutie brigád socialistickej práce. V národnom hospodárstve ČSSR usiluje o socialistický spôsob práce a upevňovanie socialistického spôsobu života viac ako 210 tis. BSP (z toho 64 tis. SSR) s 2,9 mil. pracujúcimi (z toho 0,9 mil. SSR). V nadväznosti na závery 10. zasadania ÚV KSČ sa žiada rozvinúť všetky dimenzie racionalizačnej činnosti BSP. Hľadať možnosti ako pracovný kolektív v rámci účinných ekonomických pravidiel môže zodpovedať za realizáciu cieľove vymedzeného komplexu aktivít na lepšom zhodnocovaní zdrojov, výrob- ného zariadenia, energie atď. Napriek nesporným úspechom BSP na zvyšovaní efektívnosti výroby, máme v tejto oblasti ešte vždy nemálo rezerv. Stretávame sa so živelnosťou najmä v tom, že časť súťažiacich brigád socialistickej práce si hľadá zameranie svojich záväzkov bez toho, že by bola niekým orientovaná žiadúcim smerom. Nie vždy sa dosahuje želaná cieľová a obsahová orientácia záväzkov na kvalitatívne úlohy plánov. Dosiahnuté úspory sa neraz oceňujú následne bez progresívneho poznania potrieb, ako i pravidiel hodnotenia a odmeny v etape zostavovania záväzku. Iba ojedinele sa stretávame s účasťou BSP na riešení úloh komplexnej socialistickej racionalizácie. Sú rezervy v spolupráci na úlohách tvorivého inovačného charakteru s nositeľmi vyznamenaní, s vedúcimi a členmi BSP. Využiť ich, to sú zdroje na prekonanie zvyškov formálnosti a samoúčelnosti v súťaži BSP. Sú to určujúce momenty rozvoja účasti pracujúcich na riadení, na urýchľovaní VTR a zdokonaľovaní socialistickej výrobnej demokracie. Treba rozvíjať právomoc a zodpovednosť BSP tak, aby kolektív svojou aktivitou bezprostredne pôsobil na výsledné ukazovatele efektívnosti a kvality práce. Takéto riadenie práce dovoľuje prehĺbiť pôsobnosť kolektívu BSP na odstraňovaní časových strát v rámci mnohopočetných vzťahov medzi pracovnými miestami, úsekmi, dielňami a pracovnými směnami. Zároveň vytvára priestor pre využitie výsledkov vědeckotechnického pokroku organizátorskou a inovačnou aktivitou kolektívu s cieľovou orientáciou: rozvoj výroby v každej dielni a podniku založiť na využití vedy. Samozrejmou súčasťou toho je dopracovanie ekonomických nástrojov tak, aby vyššia efektívnosť a kvalita práce bola výhodná pre podnik, pre kolektív i pre každého jeho člena. JAN BYRTUS: Výroba súkolí K ľuďom... Stará múdrosť, získaná skúsenosťami vekov, hovorí, že kultúrna úroveň spoločností sa dá poznať podlá toho, ako sa stará o svoj dorast, a potom o starých a chorých ľudí. Aj osobnostnú kultúru človeka charakterizuje predovšetkým pozorný a starostlivý vzťah k ľudom, zvlášť k tým, ktorí nejakým spôsobom trpia. Skoro sme si už zvykli na nepozorný a formálny prístup k postihnutým občanom zo strany časti pracovníkov obchodu, služieb, na rétorické cvičenia pracovníkov bytového hospodárstva, údržbárov, niektorých úradníkov. Ich vzťah k nim pramení z celkom konkrétnych osobnostných nedostatkov, ktoré nie sú neodstrániteľné. Oveľa zložitejší problém vzniká vtedy, keď sa dnešnou činnosťou, povedzme, investičnou a budovateľským úsilím, ktoré stojí našu spoločnosť nemalé prostriedky, zakladajú pomery nezohľadňujúce problémy ľudí. Naša spoločnosť sa môže pochváliť jedným z najlepších sociálnych systémov na svete. Z celospoločenského hľadiska je všetko v poriadku a máme byť na čo hrdí. Staviame množstvo verejných budov, spoločenských zariadení, dopravných systémov, niekde sú to až výstavné a drahé monštrá, ale mnohým chýba, takpovediac ľudská dimenzia, ohľaduplnosť k človeku, najmä staišiemu alebo invalidnému. Spomeňme dopravu. Na mnohých staniciach a zastávkach je nastupovanie do dopravných prostriedkov sťažené nielen vysokým rozdielom zeme od schodov vlaku či autobusu, ale aj neporiadkom, blatom, špinou a bezohľadnosťou ľudí. Mnohí vodiči miestnej hromadnej dopravy nezastavujú s autobusmi a trolejbusmi pri vyvýšených nástupištiach, ale ďaleko od nich. Mohli by sme uviesť ďalšie príklady. Najväčšie komplikácie vznikajú s využitím nových a veľmi nákladných zariadení v Bratislave. Je všeobecne známe, že podchod pod Staromestskou ulicou i výstup od električiek na Hlavnú stanicu sú pre invalidných, ale i mnohých starších občanov takmer nepoužitelné. Ľudia sa im vyhýbajú ako môžu. Riskujú radšej nehodu alebo platenie pokuty a chodia po povrchu vozovky. Vie to každý, alebo by to mal vedieť každý zodpovedný, ale nerobí sa nič. Skúsenosť z bratskej Českej socialistickej republiky nám hovorí, že tu funkcionári a vedúci činitelia miest, obcí a závodov lepšie pochopili túto záležitosť a riadia výstavbu i organizáciu života s citlivým prístupom ku všetkým kategóriám ľudí. Stretávame sa tu častejšie s bytmi bez architektonických závad, kultúrnymi a spoločenskými zariadeniami, do ktorých môžu chodiť nielen ťažkochodiad, ale i ľudia na invalidných vozíkoch. Je pre nich vyhradené miesto v kinách, divadlách a ostatných zariadeniach. Neviem, či v Bratislave o podobných veciach už niekto začal vôbec uvažovať. Viem však, že Dom kultúry v Piešťanoch bol postavený tak, aby sa do neho dostal človek mimo schodov, a teda aj nechodiaci. Všetko toto ma napadlo, keď som v časopise Elán čítal nadšený list M. Homolkovej z Prahy, ktorá s uznaním a vďakou popisuje, ako sa tu po adaptácii starej budovy Národného divadla zlepšili podmienky pre ľudí, ktorí nechodia alebo majú ťažkostí s chôdzou a sú odkázaní na vozíčky. Ďakuje za to všetkým, ktorí sa o to zaslúžili, keď mysleli na ľudí a píše: „Možná, že si ani neuvědomují, jak mnoho to pro nás, vozíčkáře, i pro TZP bude znamenat - moci se jít podívat do Národního.“ Bolo by dobré, keby o tomto námete rozmýšľali bratislavskí architekti a stavbári, keď pripravujú napríklad výstavbu nového Národného divadla, ale aj rekonštrukciou Hradného vrchu a ďalších významných spoločenských stavieb. Pripomenul im to v prvomájovom prejave aj súdruh Lenárt, keď zdôraznil budovateľom Bratislavy - Robte načas, a hlavne kultúrne a kvalitne, robte s vedomím, že dotvárate metropolu Slovenska! V. A. DANIEL