Obzor, 1866 (IV/1-36)
1866-05-05 / No. 13
5549 — : © Tento časopis vychádza : ! 5, 15 a 25-ho každého © mesiaca. Í NOVINE 9 Predplatná. cena s poštou: na celý rok 3'zlatě r. polročná 1 zl. 50 kr. OA Číslo 13. IT pre hospodärslwo, remesso a domáci život. V Skalici, dňa 5 mája 1866. Ročník IV. a nám čo najskôr doposlať ráčili. Red. KU Laskavej pozornosti vet. obecenstva odporúčame „Pozvanie k podpisom na Slovenský Kalendár 1867,“ na ostatnej strane čísla tohoto umiestené. Všetkým výtiskom pridali sme 1 zvláštny list podpisný; vet. podporovatelov prác našich tedy úctive prosíme, aby ho vyplniť Hospodársko-lučbárske listy. Sdeluje barón Gregor Friesenhof, v Nedánovcách v stol. nitrianskej. List I. Hospodárska theoria a prazis. Ulohou novín hospodárskych je: rozširovanie dôkladných vedomostí zo všetkých čiastok hospodárstva. Túto úlohu aj Obzor uznáva za svoju, a poneváč ja zvláštnu váhu kladiem a klásť musím na články, ktoré lučbárske základy a pomery hospodárstva objasňujú: zaumienil som si, jestli to sl. redakcia *) Obzoru za dobré uzná, celý rad článkov obsáhu podobného čas po čase, a síce v organickej súvislosti uverejniť pod názvom: Hospodársko - lučbárske listy, či vedecké základy skutočného hospodárstva. Tento prvý list nech bude hospodárskej ťheorii a praxi venovaný. *) Ďakujúc čo najúctivejšie vysokorodému pánu pôvodcovi týchto zajímavých článkov, za jeho šlechetnost k nápomáhaniu vzdelanosti národu našeho, verejne osvedčujeme sa, že sľúbené Hospodársko-lučbárske listy s najvätšou ochotnosľou uverejňovať budeme. Red. „Praxis a theoria sú grécko-latinské slová, ktoré strany úplného a dokonáleho smyslu nemajú vla-stne veľkého rozdielu medzi sebou; avšak jim taký nie len podkladajú, ale ho i tak prevrátene a krive vysvetlúvajú, že z toho veľká roztržitosť pochodí medzi ľudmi, ktoríby mali byť najlepšími priateľmi, totiž medzi vzdelanými a menej vzdelanými hospodármi; a táto bezzákladná roztržitosť odročuje potom na dlho zdarné rozvinutie hospodárstva. Spomenuté slová berú sa obyčajne v tom smysle, že theoria je vedecký pedantismus, ktorý neberie na skutočnosť ohľadu, a tvoriac si trebas i logické, ale preca mimo života postavené zákony, chcé jich mať i skutkom prevedené. Praais ale považujú za sbor skúšeností, ktoré poneváč zo skutočného života pochádzajú, i jedine schopné sú, aby skutkom prevedené boly. Nektoré ale polo-prázdne hlavy chcú týchto dvoch činitelov (faktorov) vymyšlene spojiť a tárajú porád čosi o praktickej theorii, očakávajúc od fantomu toho spasenie hospodárskeho sveta. © Opravdivý smyseľ týchže slov netýka sa sboru či obsahu vedomostí, ale výlučne spôsobu: jich dosiahnutia. Jako čheoria tak i praxis ma- jú jednaký cieľ, dejstvujúc obe k tomu, aby na tom, istom poli možno najdokonalejších vedomostí dosiahly. Rozdiel tedy leží iba vo spôsobe jich dosahovania, t.j. v učení sa. Theoria sbiera všetko, čo. pôvodne vždy praktickým spôsobom (kroz skú- senie) vynalezlo sa, rozkladá, to do poriadku, obja- 13