Práca, január 1972 (XXVII/1-25)

1972-01-24 / No. 19

pondelok 24. jan. 1972 č. 19 roč. XXVII 50hal. Dobré výsledky - ale aj zopár nedostatkov Priemysel v roku 1971 Bratislava (éstk) — Priemyselné odvetvia na Slovensku prekročili vlani plánované úlohy o 1,2 pere. a v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahli 8,7 pere. prírastok výroby. celý rok počínali baníci v uhoľných a lignitových baniach, ktorí zvýšili v porovnaní s rokom 1970 ťažbu o 2,9 perc. V hutníckom priemysle, rudných baniach a v ťažbe magne­zitu dosiahli zvýšenie výroby o 9,1 pere. Plán výroby prekročili aj v strojárskom a kovospracujúcom prie­mysle, kde vlani zvýšili výrobu o 1,9 mld. korún. Spotrebný priemysel pre­kročil vytýčené úlohy o jedno per­cento. Za predpísanými úlohami za­ostali podniky priemyslu*stavebných hmôt. Okrem pozitívneho rastu priemysel­nej výroby a najmä výrazného rastu exportných dodávok pretrvávali aj vlani niektoré negatívne tendencie z uplynulých rokov. Pomaly sa zabez­a pečuje vyššia efektívnosť priemyslu intenziťikácia výrobných proce­sov. V priemysle palív dosiahli oproti roku 1970 zvýšenie výroby za vyše 130 milónov korún. Úspešne si po V Trenčíne na výbornú V závodnom klube Odevných závo dov v Trenčíne bolo rušno. Akoby nie? Usadil sa tu televízny štáb, a nie nadarmo sa vraví, že tam, kde príde televízia, je všetko hore nohami. Tech­nici behali sem ce tam, režisér Franti­šek Brestovanský až do poslednej chvíle vylepšoval scenár, Elena Gala­­nová si opakovala text, Jaromír Maier neúnavne skúšal a ani Eva Máziková a členovia sexteta Braňa Hronca ne­zaháľali. Sviežou a stále veselou PQ celý ten čas zostala iba sympatická sovietska speváčka Ela Gončarová. Stala sa zlatým klincom večera; za­spievala ešte aj po programe. O tom, že Trenčín ostal verný svoj­mu prívlastku, svedčí aj to, že naše zlosovanie, s trochou nadsádzky, bolo aj takou menšou módnou prehliad­kou: vystriedali sa všetky módne dĺžky — mint, midi, maxi. A čo sa v Trenčíne ešte udialo: vy­losovali šťastných výhercov a podľa slov E. Galanovej obecenstvo sa cho­valo skutočne fantasticky, pretože trpezlivo dokázalo sedieť na svojlcfí miestach, kým televízni pracovníci ne­dali pokyn „hotovo“I V Trenčíne tak z vedomostí, ako aj zo zábavy sme zmaturovali všetci — hostia i domáci — na výbornú. E. KINCELOVÁ ŤAŽILI UŽ CEZ TRI VOĽNÉ SOBOTY Banícka iniciatíva Prievidza (čstk) — Od zapiatku roka už tretiu voľnú sobotu a sčasti i nedeľu odpracovali tento týždeň ha­­viarí a technici v banských podnikoch uhoľného priemyslu na Slovensku. Naj­vyšší výkon zaznamenali tentoraz hand­­lovskí baníci:. y jjpbotu .vyťafcUi takmer 4 tisíc ton uhlia, ďalších tisíc ton pri­dali v nedeľu. Na bani Cígeľ vyťažili v sobotu 3000 ton, v Nováckych uhoľných baniach pracovali pri razení nových ban­ských diel. Takmer 10 tisíc ton uhlia vyložili v sobotu a v nedeľu v druhej najväčšej tepelnej elektrárni na Sloven­sku — v Zemianskych Kostoľanoch. Žv­ H O’tofaOl' 2/Ö* t/ít&QZíŤtL rebovanie našej populárnej čitateľskej súťaže Maturita odborára sa skončilo. Kolesá čiernej Volgy sa hned po vyžrebovaní rozbehli na cestu za prvými víťazmi do Púchova. Zastali sme až pred vrátnicou známeho závodu Makyta, kde sme sa S spýtali na presnejšiu adresu prvého víťaza: „Vidíte ten druhý činžiak, tak i tam, na prízemí vpravo,“ vysvetľuje a nestačili sme sa ani dobre usadiť nám ochotný vrátnik. Zadakovali sme to vrátnik povedal? Prízemie vpravo. v aute a už sme boli na mieste. Ako Pozrieme na štítok — Jozef Roháč. Sme na mieste. Chvíľka rozpačitého sústreďovania a už ruka nemilosrd­­j ne tlačila zvonček. Na naše nemilé prekvapenie nebol domáci pán doma. j Manželka, ktorú sme vyrušili pri praní, nám ochotne porozprávala čo-to o svojom manželovi: „Pracuje v závode Makyta ako vedúci strediska ge­nerálnych opráv. Má 59 rokov, je náruživým poľovníkom a to je aj dnes dôvodom jeho neprítomnosti doma. Je na výročnej schôdzi poľovníckeho združenia v Zliechove. „A boli ste už v zahraničí?'’ spýtali sme sa. „Iba v Maďarsku, na Balatone. A prečo sa pýtate?“ prekvapene odpovedala ’ pani Roháčová. Oznámili sme jej účel našej návštevy. Výzor tváre vám ; nevieme opísať, iba slová priblížiť: „Ježišmária, a ja som vás nepozvala .ani ďalej! Takto vás vítam v mokrej zástere, to je šťastie...“ Nesú-vislé reči, slzy šťastia. Až po chvíli, kfd sa pant Rohdčová upokojila, sme sa opýtali ako sa ide na Zliechov. Po vysvetlení sme sa rozlúčili a j rýchlo uháňali autom smerom na Ilavu. I Malá odbočka pri Koseci. „Zliechov“. Zastali sme pred národným výbo­­■ rom. Jozef Roháč bol ešte na schôdzi. O Vieme, že ste terítő rok maturovali v Maturite odoborára. Prvú cenu 14-dňový letecký zájazd na Jaltu vyžrebovali z 53 000 maturantov vás. V sále sa ozvalo veľké „hurá“. Jozef Roháč prekvapene pozeral raz na nás. raz na svojich kolegov. Zastavila sa mu reč. Až po minúte skríkol: i „Chlapci, to je fantastické šťastie! V živote som nevyhral a na jaltu, to je krásne!“ Nával slov sa sypal z úst pána Roháča. 0 Ako ste sa pripravovali na maturitu? (Pokračovanie r>a 2. strane) Prvé gratulácie súdruhovi Jozefovi Roháčovi od najbližších priateľov — poľovníkov. Foto: ZD. SVRČEK Prvá cena iw»y odborára dg pochová ŽREBOVANÍM SA SKONČIL 10. ROČNÍK SÚŤAŽE MATURITY ODBORÁRA • PRIHO­VOR PREDSEDU SROZ LADISLAVA ABRAHÁMA K ÚČASTNÍKOM VEČERA • KULTÜR­­NO-ZÁBAVNÝ PROGRAM V ODEVNÝCH ZÁVODOCH V TRENČÍNE •< podujatí, organizovanom naším den­níkom. Preto chcem oceniť súčasnú prácu našich nôviňárov, ich správne ideové pôsobenie na vedomie čitate­ľov. Socialistická spoločnosť vyža­duje od novinárov ■ jednoznačnú po­(Pokračovanie na 2. strane) Iste sa mnohí naši čitatelia už dozvedeli včera večer z televíznej obra­zovky prvých desať výhercov jubilejného, 10. ročníka Maturity 'odborára. Celoštátne žrebovanie bolo v celozávodnom klube ROH v Odevných zá­vodoch v Trenčíne. Večer mal slávnostný a veľmi srdečný priebeh. Zú­častnili sa na ňom členovia Predsedníctva SROZ na čele so súdruhom Ladislavom Abrahámom, predsedom Slovenskej rady odborových zväzov, za ÚV KSS bol prítomný Matej Kalman, hosfami večera boli tiež pred­sedovia odborových zväzov, súdruhovia Gustáv Jaško, Emil Škultéty a Pe­ter Tesák, predsedovia krajských odborových rád, a odborárski pracov­níci z celého Slovenska ako i zástupcovia okresných orgánov v Trenčíne. Pred televíznym programom sa prítomným v preplnenej sále prihovoril súdruh Ladislav Abrahám. Potlesk prítomných, medzi ktorými nechýbali členovia predsedníctva SROZ na čele so súdruhom Ladislavom Abrahámom j Obrázok vľavo j patril víťazovi Maturity odborára. Na významnom okamihu sa podieľala sovietska speváčka E. Gončarová, na snímke vpravo. Foto: ZD. 'SVRČEK Predseda SROZ L. Abrahám pri sláv­nostnom príhovore. Foto: ZD. SVRČEK Z príhovoru súdruha L Abraháma Stretli sme sa v našom významnom odevnom závode, kde uzatvárame de­siaty jubilejný ročník Maturity od­borára, veľmi populárnu formu ma­sového odborárskeho školenia, ktorú organizuje náš denník Práca. Končí­me tým vlastne jednu veľkú dekádu Maturity. Tu, v Trenčíne, v Odevných závodoch sme otvárali jej prvú strán­ku. Vtedy ju absolvovalo ani nie šesť tisíe účastníkov. Dnes obraciame de­siatu stránku a pripisujeme na ňu rekordný počet — 53 262 maturan­tov. je to takmer desaťnásobok pr­vého ročníka. Táto forma šírenia ve­domosti v odborovej problematike si medzi pracujúcimi získala širokú po­pularitu a uznanie. Za 10 rokov v nej súťažilo štvrť milióna čitateľov Prá­ce. Niektorí z nich absolvovali všet­ky ročníky. V uplynulom ročníku sprostredko­vávalo sa masové školenie i zábav­nou formou, zameranou na aktuálne politické problémy. Sedem tém sa dotýkalo jednotlivých statí Programu aktivizácie. A keď sme v úvodnej konzultácii zdôrazňovali, že Program aktivizácie Revolučného odborového hnutia vyplynul z tvorivej aplikácie záverov XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa na podmienky odborového hnutia, tak dnes, keď sa stretávame s vami, s účastníkmi tej­to populárnej súťaže, chcem túto myšlienku znova zdôrazniť. Tento program tvoril logický utriedený a vyvážený celok, obsahoval všetky roz­hodujúce stránky činnosti odborov, ktoré má celé naše hnutie v súčas­nosti pred sebou. V našej socialistickej spoločnosti odbory sú najmasovejšou organizá­ciou robotníckej triedy a pracujú­cich. Z toho vyplýva i nutnosť ich angažovanosti v spoločenskom živo­te. Robotnícka trieda a ostatní' pra­cujúci sú organizovaní v odboroch práve preto, aby tieto sústavne a dôsledne hájili ich skutočné záujmy a potreby, aby úmerne s výsledkami výroby pomáhali zabezpečovať vše­stranný rozvoj spoločnosti a vytvá­rať priestor pre uplatnenie tvorivých schopnosti jednotlivca, je to úloha náročná, zložitá, ale vďačná a naj­mä spoločensky prospešná. Usiluje­me sa plniť ju i v tomto období. Končiac v týchto dňoch etapu vý­ročných členských schôdzí a kon­ferencií základných organizácii ROH, pripravujeme konferencie a zjazdy vyšších odborových orgánov, vyvr­cholením ktorých bude zjazd Revo­lučného odborového hnutia na Slo­vensku a VIII. všeodboruvý zjazd. Uzavrieme zložité obdobie aj v od­borovom hnutí. Vytýčime si konkrét­ne úlohy a plány ako uskutočňovať uznesenia a program XIV. zjazdu Ko­munistickej strany. Stretávame sa, vážení priatelia, na SOVIETSKI ODBORÁRI V DHÄKE Vďaka ZSSR Dháka (čstk) — „Nech silnie pria­teľstvo medzi národmi Bangladéša a ZSSR,“ „Noch žije veľká krajina Sovie­tov“, „Sláva veľkému sovietskemu ľudu“ — týmito heslami a transparentmi priví­tali v sobotu tisíce obyvateľov Dháky na letisku delegáciu sovietskej Všezvä­­znvej ústrednej rady odborov, ktorá pri­viezla dar sovietskych odborov — objem nú zásielku liekov, vitamfnov, obuvi, šatstva a stonov. „Bengálsky ľud, vláda, i ja sám sme hlboko vďační sovietskemu zväzu za podporu nášho spravodlivého národnooslobodzovacieho boja,“ vyhlásil bangladéšsky ministerský predseda Mu­­džibur Rahmán v rozhovore so soviet­skou delegáciou. Moskovská porada komunistických a robotníckych strán, usporiadaná v júni 1969 charakterizovala v hlavných doku­mentoch priebeh a perspektívy svetového revolučného pro­cesu konštatovaním, že medzinárodné revolučné hnutie po­kračuje vo svojej ofenzíve, napriek ťažkostiam a neúspe­chom jeho jednotlivých oddielov, že zvlášť úspešne sa roz­víja socialistická svetová sústava a že tvorí rozhodujúcu silu v pcotimperialisticknm boji. Hoci odvtedy uplynulé iba krátka doba, méžerae dnes toto konštatovanie ešte viac zvýrazniť udalosťami, ktoré to v praxi výrazne potvrdzujú. Koordinovane Vyplýva to zo silnejúceho vplyvu a rastúcej autority socia­listického spoločenstva na medzinárodnom poli, čo je pod­mienené predovšetkým obsahom politiky Sovietskeho zväzu, ktorá od počiatku existencie prvého socialistického štátu fqrmuje svoj vzťah k okolitému svetu na zásadách pochopi­teľných a najmä prijateľných pre najširšie vrstvy, pracujú­cich na celom svete. ‘ Od bukoreštskej výzvy z roku 1969 cez budapeštianske zasadanie Politického poradného výboru v -roku 1989 až po vlaňajšie rokovanie ministrov zahraničných veci Varšavskej zmluvy v novembri vo Varšave to je obraz iba jednej cieľa­vedomej diplomatickej akcie, , ktorej ovocie však zreteľne pociťujeme už dnes. Všetky prekážky odporcov dorozumenia na európskom kontinente, ktoré stavali na cestu k uskutoč­neniu významného mierového projektu, k zvolaniu 'konferen­cie o európskej bezpečnosti a spolupráci sú dnes prakticky prekonané. Týka sa to tak problematiky Západného Berlína, ako aj normalizácie: vzťahov NSR so Sovietskym zväzom a Poľskom. V celom tomto, dá sa povedať, na zložitosť problematiky časové krátkom ale velmi plodnom obdobi sa začali medzinárodnoprávny upevňovať výsledky druhej sve­tovej vojny, v čom práve existencia Nemeckej demokratickej republiky zaujala dominujúce postavenie. Tento zjavný odklon od rnvanšistickej línie revidovat geo­­politický obraz dnešnej Európy k realizmu je v konečnom dôsledku uznaním najmenej rovnocenného protipólu kapita ,J listického zoskupenia, uznaním autority a , z toho vyplýva­júcej jedinej ponúknutej alternativy socialistického spolo­čenstva. Teda ide vlastne o víťazstvo triedneho chápania medzinárodných vzťahov, ktoré sa stalo podľa odkazu V. I. Lanina, alfou a omegou diplomacie nového typu, diplomacie Sovietskeho zväzo. a postupne tak aj zahraničnej politiky ostatných členských krajin Varšavskej zmluvy. Totiž tak ako v rámci socialistického spoločenstva sa stále výraznej­šie udomácňuje jednota národných a internociunálnych záuj­mov, tak v medzinárodnom meradle piati táto zásada v rám­ci proletárskeho internacionalizmu ešte nástojčivejšie- Preto si obsah diplomacie socialistických krajin mohli postupne osvojiť najširšie vrstvy obyvateľstva aj v kapitalistických krajinách, vlády ktorých nomohlt do nekonečne čeliť ve­rejnej mienke banálnym tvrdoníra o komunistickom nebez­pečenstve, keď práve idey marxizmn-leninizmu sa stali reál­nymi nositeľmi mierovej alternativy spolužitia. Nie je to však iba európsky kontinent, kde sa blahodár­né prejavuje vplyv diplomacie členských krajín Varšavskej zmluvy. Všetky národy, ktoré sa doteraz nemali možnosť vymanit spod neokolonialistického vplyvu bývalých koloniál nych metropoli, ktorí dodnes úpie pod tlakom mocenskej sléry imperializmu a ich bábková vlády naďalej prisluhujú cudzím záujmom a napokon aj tie národy, ktoré dodnes bojujú za svoja nezávislosť, nachádzajú oporu práve v So­vietskom zväze a v ostatných socialistických krajinách. Umožňuje to jednak stále sa rozvíjajúca a prehlbujúca sa ekonomická a politická integrácia členských krajín Var­­šavskej zmluvy, ale ich koordinačný postup no diplomatic­kom poli predovšetkým. Je to práve obsah, možno povedať, socialistickej diplomacie, ktorý ja celkom prirodzene po­stavil do čela celosvetového protiiraperialistického frontu, čím dôraz na koordinovaný postup dostáva oveľa širšia zá­zemie socialistického šUepýnaromlaziácieK.deoš.5?iešäacméá kladnú. To, ža táto skutočnosť je z roka na rok. výraznejšie pozorovateľná, potvrdzuje napokon ďalšiu skutočnosť -r sil­nejúce ekonomické zázemie socialistického spoločenstva. Pochopiť všetky tieto vzájomne sa doplňujúce n na seba vplývajúce väzby nie je dozaista jednoduché. Jednoznačne pochopiteľná pre každého zostáva však triedna podstata socialistickej diplomacie a spolu s ňou aj jej vplyv na cal­­kový vývoj vo svete, čo dáva diplomacii členských štátov Varšavskej zmluvy ten najcharakteristickejší punc. . . I í -i i j , E. MERKU

Next