Pravda, marec 1946 (XXVII/53-75)
1946-03-03 / No. 53
b ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Iratislava, nedeľa, 3. marca 1946 I Koč. 1946, Č. 53 3 Kčs Dnes obrázková príloha V aeäcľo 3. marca 1946, o 10. hod. predpoludním, koná sa vo veľkej siení Rednty manifestačné shromaždenie pre uskutočnenie výmeny obyvateľstva medzi CSR a Maďarskom, na ktorom prehovorí vyslanec a splnomocnený minister Dr. Juraj Slávik a iní verejní činitelia. Prosí sa obecenstvo o hojná účasf. Osídľovací Ürad v Bratisláve V % ....................................... Cs.-maďarská dohoda uverejnená Podrobnosti o výmene obyvateľstva — Ako sa bude prevádzať výmena Bratislava, 2. marca. — Ako sma oznámili, v Budapešti podpísali dňa 27. februára dohodu o výmene obyvateľstva medzi československom a Maďarskom. Táto dohoda zaručuje hladký priebeh presťahovania našich krajanov z Maďarska do ČSR a odsun rovnakého počtu Maďarov zo Slovenska. Dohoda o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom začne sa uskutočňovať od 4. marca t. r. Oď tohto dňa začnú platiť aj termíny v nej stanovené. Dohoda t textom slovenským a maďarským, ktoré sú rovnocenné, má T4 článkov. Jednotlivé články dohody obsahujú podrobnosti, o ktorých je naša verejnosť už čiastočne informovaná z tlače. T prvom él&nba m hovorí, to maďarská, vláda nebude prekážal dobrovoľnému presťahovaniu Cu. chov a Slovákov do CSR. Títo CeSl a Slováci prestanú byt týmto skutkom maďarskými itátnyml občanmi a nadobudnú automaticky is. Štátne ob. ílanstvo. H. článok dohody zaručuj* vyslanie zvläätnej i*. komisie do Maďarska v takom složeni, aká uzná. 6». vláda sa vhodné. Aby bol uľahčený styk medzi touto komisiou a maďarskými úradmi, maďarská Vláda pridelí Osobitnej komisii styčný orgán, ktorému bude nápomocný potrebný počet pomocníkov. Podľa III. článku maďarská vláda poskytne Osobitnej komisii, uvedenej r íl. II. tejto dohody véetku podporu a ochranu, potrebnú na splnenie jej Úlohy. Osobitná komisia. Jej členovia a personál budú mat právo voľne sa pohybovat na území Maďarska, vstupovat do styku a osobami, ktoré mčžu byt považovaná za osoby slovenskej alebo českej národnosti, vydávat verejné výzvy tlačou a rozhlasom, sost&vovat sóznám osôb, ktoré majú byt presťahované, sbler&f vietky údaja, týkajúce sa tých. to osčb. Ich majetkového a sociálneho položenia ako aj sletovat Iné okolnosti, ktoré mčžu mat význam pre presťahovanie. Osobitná komisia, Jej členovia a personál budú sa zdržiaval akejkoľvek činnosti a postoja, ktorý by sa nesrovnával so suverenitou Maďarskej republiky a ktorý by bol nepriateľský maďarskému ľudu, IV, článok ustanovuje lehotu, do ktorej sa budú InČct Slováci a Cesl v Maďarsku prihlasoval k presťahovaniu do svojej vlastí. Táto lehota Je trojmesačná; ale osobitná čs. komisia bude mat mořhost prijímal prihlášky prlp. ospravedlneného oneskorenia i v lehote jedného ďalšieho mesiaca. • • Podľa V. článku,' '/■ V počte rovnajúcom s* počtu osôb slovenskej *. Českej národnosti, presťahovaných z územia Maďarska do územia Československa, ktoré majú stále bydlisko na území Československa, a utratily podľa Sekrétu prezidenta Československej republiky zo Sila 3. augusta 1915 o úprave československého ttátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (čls. 83/1945 Sb.) československé štátna Občianstvo. Československá vláda bude mat právo presťahovať na územie Maďarska 1 nad počet uvedený v predošlom odseku osoby maďarskej národnosti. ktoré majú stále bydlisko na území Československa a o ktorých Je reč v článku VIII. tejto Dohody. V lehote 6 mesiacov, počítaných odo dňa podpisu tejto Dohody, československá vláda oznámi maďarskej vláde sóznám osôb, určených na presťahovanie. Maďarská vláda sa zaväzuje prijať na Svoje územie osoby takto presťahované. Tieto osoby stanú sa — pokiaľ ešte nie sú — maď. štátnymi občanmi samým skutkom presťahovania. Tým Istým skutkom budú sprostenô všetkých občianskych povinnosti voči Československu a Československo bude sprostené všetkých záväzkov voči nim. Článok VI. určuje, že presťahovalcom sa umožní vziať so sebou všetky svoja hnuteľnosti. Presťahovalcom sa nebudú z dôvodu presťahovania ukdladať dane, dávky ani poplatky a vo vyvezení ich majetku sa tm nebude brániť preto, že nesplnili svoje verejnoprávne záväzky. Taktiež budú vyvezené hnuteľnosti sprostené všetkého cla. článok VII. určuje, že všetky nehnuteľnosti prechádzajú do vlastníctva štátu. Smlešaná komisia ustáli výšku náhrady, ktorú poskytne štát. Za tú časť nehnuteľnosti, ktorá presahuje 60 ha, neprll'hodl žiadna náhrada. článok VUI. znlsi Okrem počtu uvedeného v odseku I. článku V. tejto Dohody, môžu byť presťahované s územia Československa »a územie Maďarska t tie osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko ha území Československa a ktoré sa dopustily trest. Býčh činov podťa 15 1—4 nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 15i mája 1945 č. S3. To isté piati o osobách, vinných trestným člnom, uvedených v I 6 tohto nariadenia, s tým, ta počet tých. to osôb nemôže presahovať tisíc. Na osoby, spa. dajúce pod ustanovenia li 1—4, právo citovaného nariadenia aa nevzťahujú výhody ustanovenia článkov VI. a VII. tejto Dohody. Ciánok IX. zaručuje presťahovaloom všetky uľahčenie pri ich presťahovaní. \ Ciánok X. uručuje smlešanú komisiu, doženú M dvoch členov, menovaných čs. vládou a dvoch čie. nov, menovaných maďarskou vládou. Do kompa-tencie komisie budú patriť všetky otázky, ktoré sú Jej touto dohodou prikázané ako aj každá iná otázka, ktorá sa týka uskutočnenia a výkladu tejto dohody a ktorá Jej bude predložená zo smluvných strán. Ciánok XI. určuje rokovací poriadok komisie. Ak by sa nedosiahlo Jednohlasnosti, komisia pod vedením predsedu, ktorý bude spoločnou dohodou vybraný z príslušníkov Jedného zo spojených národov znovu prejednal spornú otázku a ak sa nedosiahne dohody ani pri tomto rokovaní, komisia takto doplnená rozhodne väčšinou hlasov. Rozhodnutia ko. misie sú záväzné. Ciánok XII. hovorí: Ustanovenia tejto Dohody sa nemôžu použiť na osoby maďarskej národnosti, ktoré sa usadily na území Československej republiky po 3. novembri 1938. Ciánok XIII. znie: Táto Dohoda nemení nič na záväzkoch Maďarskej republiky, vyplývajúcich z Dohody o prímerí s Maďarskom, podpísanej v Mo. e kva dňa 20. Januára 1945. Podľa XIV. článku dohody výmena ratifikačných Siatia sa stane y Prahe, len čo ho bude možné. Pamätný spis Košíc generalissimovi Stalinovi ZAS Košice, 2. marca 1946. — Veľvyslanec SSSR V. A. Zorin prijal v týchto dňoch v Prahe 4-Kennú delegáciu NF mesta KoSIc, ktorá mu odovzdala pamätný spis podpísaný 15 tisíc občanmi z príležitosti prvého výročia oslobodenia mesta Košíc. Poslanec Podraeký menom delegácie pozdravil srdečnými slovami sovietskeho veľvyslanca a požiadal ho, aby pamätný spis mesta. Košíc odovzdal generalissimovi Sta. tlnovi. Súčasne odovzdala delegácia diplom čestného občianstva mesta Košic marš. Petrovo vi, pod vedením ktorého vojská XV. ukrajlnskébo frontu oSlobodiíy Košice. Veľvyslanec SSSR V. A. Zorin zotrval s členmi delegácie NF mesta Košic v dlhšom srdečnom rozhovore. Zahraničný minister USA Bvrneu Američania srdečne privítali SSSR v rodine Spojených národov Washington (Japa) — Americký minister zahraničných vecí Byrnes mal v newyor. Bkom Overseaea Press Olube presláv, v kto. rorn m. 1. vravel: »Iba neospravedlniteľná tragédia, spočívajúca na dlhom rade omyltov, by mohla viesť k vážnemu konfliktu medzi USA a SSSR. Napriek hlbokým svetonáhľadovým rozdielom, ktoré medzi ľuďmi týchto dvoch veľmocí nesporne jestvujú, musí zavládnuť úcta k zriadeniu oboch spojeneckých krajín. USA chcú- pokračovať v priateľstve k spojencom a hľadajú priateľov všade vo svete. Toto je v záujme mieru, bezpečnosti e tradičnej politiky priateľstva USA, ktoré sa.rozbodte.oteániť zásady charty Spojených * br" óo.z’íWie $renovom o činností OSN v Londýne a vyhlásil: „My, Američania nte snie jediní, ktorí rozhodneme ô tom, či svet bude žiť v mieri. Niet národa, ktorý by sám rozhodoval o svojom osade. Všetky národy sveta sú odkázané na seba v dobrom j zlom**. Ďalej vyslovil Bymes náhľad, „ža napriek kolektívnym rokovaniam v OSN, ktoré sa ukázaly byt úspešnými, bude sa rokovať j priamo, lebo dvojstranné rokovania môžu iba upevniť priateľské vzťahy medzi jednotlivými krajinami." Svoj preslov zakončil slovami: „Treba za. brániť, aby sa svet roztrieštil na bloky, v ktorých má výlučný vplyv Iba jediná veľmoc a na záujmovyé pásma, v ktorých sa prejavuje vplyv jedinej mocnosti. V tomto atómovom Období nesmieme rozdeľovať svet, ktorý je jednotný a nedeliteľný:“ Prehovo. írSl aj priamo o sovietske- amerických vzťahoch slovami: „Američania úprimne a srdečne privítali jgssift v roďme Spojených národov. Považujú ho za svojráznu veľmoc. Vy. šil mu v mnohých veciach v ústrety a USA rozptýlily«mnohé vážne ťažkosti, z ktorých nie jedna sa rozriešila čisté iba v prospech SSSR a nikoho iného.“ Chceme dopomôcť, aby mladá maďarská demokracia zakotvila! Z výkladu vyslanca Dr. Juraja Slávika o čs.-macľarskej dohode -VA- V zastúpení štátneho tajomníka Dr. V. Clementisa, ktorému náhle umrel otec, podal vyslanec a splnomocnený minister Dr, J. Slávik výklad o priebehu čs-maďarských rokovaní a o konečnej dohode vo vecí výmeny obyvateľstva. Potvrdil, že ovzdušie pri podpísaní dohody, ktorá je zaiste úspechom našej zahraničnej politiky, bolo zásluhou maď. úradov veľmi srdečné. »Uvedomovali sme si, povedal, »že je našou povinnosfo'u pomôcť Ma. ďarsku v tom, aby tam demokracia skutočne zakotvila a aby sme v budúcnosti nesusedili so štátom, ktorý je prekážkou dorozumenia medzi národmi strednej Európy«. Minister Dr. Slávik ďalej zdôraznili, že — ako o fdm bovori košický vládny program — rozhodli sma sa vytvoriť * ČSR národný štát Čechov a Slovákov a budeme sa usilovať príslušníkmi nášho národa, žijúcimi v Maďarsku, posilniť naše národné telo. Práve podpísanú dohodu možno hodnotiť ako prvú etapu riešenia pomeru medzi demokratickým Maďarskom a ČSR, ktorá môže byť dobrým východiskom k celkovému riešeniu našich problémov. V krátkom čase vyšleme do Maďarska početnú komisiu, ktorej veľkolepou a priam historicky dôležitou úlohou bude: propagovať medzi tamojšími Slovákmi návrat do starej vlasti. Komisia je dobre organizovaná, teob. nicky vybavená a — v*-* ßinysle dohody — maďarské úrady ju majú pri jej činnosti podporovať. Do tejto akcie sa zapojí tlač, rozhlas, prednášatelia, ba aj divadlo e film. Po šesťtýždňovej lehote, povolenej na nábor a po ďalších šiestich týždňoch, keď bude trvať prihlasovacia lehota, sa ukáže, kto mal pravdu —* či známe maďarské šta-Miky, udávajúce počet tamojších Slovákov alebo štatistiky a odhady našich odborníkov! Ďalej od počtu prihlásených Slovákov bude závisieť tiež počet od nás vysťahovaných Maďarov. Je však celkom prirodzené, že po skončení tejto veľkorysej v našich dejinách jedinečnej akcii, nebudú 6i môcť Slováci, z°stavší v T 'aďarsku či. niť nárok na menšinové výhody, kedže bolo už dávno rozhodnuté, že ani my. chtiac vytvoriť skutočne národný štát, nepovolíme nijakým národnostným celkem menšinových práv. Veríme pevne, že práca tejto komisie, ktorá má za úlohu aj pripraviť vlastné presťahovanie, bude úspešná. V tej súvislosti minister Dr. J. Slávik povedal: »Treba vyzdvihnúť aj ďalší fakt, totiž, že dnes je situácia Slovákov v Maďarsku podstatne iná. Prítomnosť červenej armády, armády slovanskej veľmoci, vykonala ohromnú vec pre národné uvedoemnie našich Slovákov a jeho utvrdenie. Dnes 9« Slováci v Maďarsku oveľa hrdejšie hlásia k svojej slovenskosti.,.»» Výstava „Vojenské umenie Červenej armády” (o—n) Bratislava, a. marca. — Z príležitosti osláv 28. výročia založenia červenej armády otvorili v Bratislave výstavu „Vojenské umenie Červenej armády." Vystavované snímky o Červenej armáde od jej zrodu až do dcmobilizácie po víťaznom skončení Veľkej vlasteneckej vojny umožňujú návštevníkovi zo znamenite zhotovených fotografií, máp o bojových postaveniach a dôležitých úryvkov * prejavov generalissima Stalina spoznať v stručnosti slávnu cestu CA odo dňa 18. januára 1918, keď Vladimír Iljič Lenin podpísal dekrét o organizácii CA až do dňa 3. septembra 1946, keď jeho najvernejší žiak a najvylSl veliteľ ČA Stalin, ako záver úspešne prevedených úlch ČA v druhej svetovej vojne, moiol smelo vyhlásiť: Prišiel dlho očakávaný mier pre všetky národy sveta,“ Návštev“ níkovi sa predstavujú dávni vojvodcovia ruského národa Ale «ander Nevskij, Dmitrij Donsko), Fedor Ušakov, Kuzma Minin, Dmitrij Požarskij, Alexander Suvorov, Michal Kutuzov ' a Pavel Nachimov, ktorí sú najsvetlejšími postavami slávnej vojenskej historickej tradície ruského národa. No ČA v bojoch, z ktorých sa zrodila, si osvojila i zákony sociálneho zápasu, ako ich vo svojom učení zdôvodnili Marx, Engels, Lenin a Stalin a ktoré sa staly osnovou vojenského umenia ČA. Stretávame tu preto pokračovateľov v spomenutej tradícii, ktorú reprezentujú vojvodcovia ČA Michal Frunze, Klim Vorošilov, Sem* j On Buďonyj, Jozef Stalin z roku 1919, Sergej Kirov, Nikolaj Sčorš a Vasilij Čapajev. A potom už prichodia obrázky z čias, keď nemecké hitlerovské hordy vtrhly troma smermi na sovietske územie a to na Leningrad, Moskvu a smerom na Kaukaz. Vidíme na obrázkoch, ako ČA po počiatočnom ústupe začína pri Jelne v septembri roku 1941 protiofenzívu, ktorou poráža nielen nacistické teorie o bleskovej vojne a prevyšuje čím ďalej tým viac v každom ohľad« hitlerovské armády, ale napokon ničí prušiackt vojská na ich vlastnej pôde a verná svojmu spojeneckému záväzku dáva sa do víťazného boja Spojených národov proti imperialistickému Japonsku. Obrázky zo všetkých zemi, ktoré zpodl fašistického jarma vyslobodila ČA. nám ukazujú neopísateľnú radosť a vďaku obyvateľstva, vítajúceho ČA-Osloboďitefku No nielen obyvateľstvo týchto zemí, ale aj najvyšší predstavitelia všetkých Spojených národov pozdravujú, ďakujú a blahoprajú ČA a jej najvyššiemu veliteľovi generalissimovi Stalinovi za nezabudnuteľnú a neoceniteľnú službu, ktorú svojim bojom a obeťami preukázala civilizácii a ľudstvu, lebo stalo sa skutkom, čo vo svojej pamätihodnej reči z 3. júl* 1941 predvídal Stalin, keď povedal: „Naša vojna za slobodu našej vlasti splynie s bitkou národov Európy a Ameriky o ich nezávislosť, <S demokratickú slobodu." Hodno sa preto ísť pozrieť na túto vý tavu e v myšlienkach prebehnúť ešte raz históriu CA> ktorej vynikajúcimi úspechmi, ako to povedal generalissimus Čan-kai-šek, „je celý svet nadšený." Treba iba ľutovať, že poriadatelia tejto výstavy nenašli vhodnejšieho miesta pre umiestenie výstavy, ako je školská budova na U! Janka Jesenského. Peter J ilemnlcký Pôjdem, hádam, znova do kriminálu Darmo je — človek nevie dňa ani hodiny. Nemá nijakej Istoty, čo sa s nim dnes-zajira stane. A v takejto neistote trčím ui celý rad rokov. Red som pad°l o r. 1942 do pazúrov gestapa, nebolo nijakej minút p, čo by ml život nebol visel na vlásku. Nálady tých Nemčúrov sa rýchlo měnily a vždycky boly nevyspytateľné: raz sa na teba usmiali, vzápätí ti vy fali zaucho. Dnes ti sľubovali, že ta pustia na slobodu, zajtra ta postavili k múru... Hovorím: nebolo nijakej istoty, to môže dosvedčil každý, kto s nimi mri dočinenia. Red sa skončila vojna a my sme sa vracali z kriminálov, tento pocit neistoty nás na čas opustil. Padol zasa na tých, čo boli s Nemcami kamaráti, Na tých, ktorým vyhovovala a vždycky vyhovuje tzv. právna istota, bezpečnost a přísnost v ovzduší akejkoľvek reakcie. Zaliezli do dier, stiahli sa do ústrania a čakali. Čakali, kým prejdú búrlivé revolučné časy, šuškali, hniezdili sa na svojich starých miestach' naberali vietor ako kopov. Napokon odchod ČA ich zasa posmelil. Vytŕčajú rožky, držia svoje pozície, snažia sa prinavrátil staré zlaté časy, provokujú, útočia. ‘ Potrestanie vinníkov? Láry-firy! Ľudové súdy? Hračky-čačky! Už sa neboja. Všade majú svojich exponentov. Všade majú svojich ochrancov. Zovšadiaľ počujeme ich rozhorčené volanie: Sme za právnu istotu, bezpečnost majetku, osobnú slobodu atd, .4 myslia tým seba. A myslia tým všetkých reakčnikov, kolaborantov, všetkých, ktorí majú W pr^i spravodlivý súd ľudu, proti ktorému sa zo svojich sebeckých záujmov vždycky pre« vlňovali... Hovorím výslovne: pred spravodlivý súd ľudu, nie pred OĽS. Lebo niektoré okr. ľudové súdy, ale aj okresné súdy pracujú pomalý a nie vždy dobre. Ako napríklad ten v Spišskej Sobote, ' * Stala sa tam, počujte, taká zaujímavá príhoda. V Batizovciach robily sa ta okupácie rozličné nepekné veci. Aj tam si Nemci našli niekoľkých prívržencov. Rrátili si dlhý čas návštevami u nich, popíjali s nimi, vieli rozhovory o nerozlučnom priateľstve a tých, ktorí s nimi netahali za jeden povraz, posielali do horúcich pekiel, ako sa hovorí. Takýmto pohostinským domom bol aj doni notára Slastného. Zachovalý sa o tom neodškriepiteľné dokumenty, fotografie z veselých posedení s gestapákmi, iandárske pravidelné relácie o battzovských vlastencoch, V ktorých m žandársky veliteľ odvoláva na notára Slastného ako na iniciátora týchto oznámení; okrem toho je tu pamät ľudu, ktorému nemecké návštevy v notárovom dome boly nápadné ... V Batizovciach ži! v ltom čase tiež farár Simko. Pracoval poctivé na vinici Pána a nikdy nezabudol, že je Slovák. Neprijímal vo svojoni dome Nemcov, nepil s nimi na velké priateľstvo, ani im nepomáhal budoval fašistický poriadok Novej Európy. Nemci ho navštívili iba jeden jediný raz a odvliekli ho do koncentračného tábora. Bolo už dávno po vojne, ked sa farár Simko vrátil z nemeckého pekla domov zničený a s podlomeným zdravím. Bolo už dávno po vojne, Nemcov už v Batizovciach nebolo, No — ostal tam notár Slastný. Ostal tam, zprvoti čušal, pozoroval príznaky revolučne] doby a čakal na výrok preverovacej komisie, Preverovacia komisia mala tu jasný prípad, Boj by jej stačil materiál« i,'v"ora boja al %