Pravda, apríl 1946 (XXVII/79-88)
1946-04-04 / No. 79
ÚStREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, štvrtok, 4 apriŕa 1946 « Ke č. 1946, č. 79 3 Kčs Bratislava a s ňou celé naše'Slovensko vzdáva vdačný kold Červenej armáde — Osloboditelke! Oslobodená Bratislava Dr. A. Vašek Bratislava *a oMisMa dnes da svHljšiSlisJ rúcha. Prvý raz oslavuje výročia svojho oslobodenia, prvý raz si pripomína jeden z najvýznamnejších dní svojej histórie, medzník, tvoriaci začiatok novej etapy v jej dejinách. Naplnení nesmiernou vďakou spomíname dnes na dni nášho oslobodenia, na statočných vojakov a dôstojníkov ČA, hrdinov, ktorí svojou krvou vykúpili našu národnú a politickú slobodu a tak pripravil! a zabezpečili nám všetkým slobodný dnešok. ' Ťažké a nekonečné boly posledné mesiace vojny s fašistickou beštiou. Tak ako všade Inde I v Bratislave a Ich domáci satelit! otrokársky naháňali každého, kto vládal stáf na nohách kopať zákopy a všemožným spôsobom opsviiovaf mesto. Dúfali, že im to pomôže, že ich to zachráni, že im „Festung“ Bratislava aspoň o pol roka predĺži život. Na osude mesta im prirodzene nezáležalo. Robili sa opatrenia na dlhomesačný boj. Bratislave hrozil osud Budapašti. V týchto chvíľach úzkosti a za posledných záchvevov fašizmu obyvateľov nášho hlavného mesta posilovala len viera v silu a nepremožiteľnosť ČA. A nádeje tieto neholý marné. Za necelé tri dni jednotky II. ukra-Ěiského frontu majstrovskými operáciami vyhnaly emeov z mesta i okolia a za niekoľko týždňov ČA dokončila oslobodenie celého nášho štátu. Dnes už máme za sebou jeden rok od vzrušených prvých mierových dni, máme za sebou rok ťažkej práce a prechodu do normálnych koľajníc miere. 1ho života. Na niektorých miestach bol ♦ento ipreehod rýchlejší, niekde pomalší, podľa ♦oho, ^ké ťažké stopy zanechal za sebou fašizmus a podľa toho, ako sa podarilo jednotlivým prcecvnikom zvládnuť problémy a naliehavé úlohy. Aké perspektívy má pred sebou v dnešnej situácii Bratislava? Je toto obdobie skutočne novou etapou v jej dejinách? Už nezčíso'nekrát bok» poukázané našimi vedúcimi činiteľmi na to, že slovenský národ, vďaka osloboditeľskej ČA a Vďaka ozbrojenému povstaniu slovenského ľudu, id« dne* w obnovenej ČSR v ústrety «otkroPlepH» obdobiu, aké kedy prežíval. S vývinom životných podmienok a zvyšujúcej sa životnej úrovne tohoktorého národa, úzko súvisí i vývin jeho hlavného mesta. Prevedenou už zmenou hospodárskej štruktúry a plánovanou industrializáciou je Slovensko na najlepšej ceste k nerušenej hospodárskej prosperite a blahobytu. Máme teda tie najlepšie predpoklad ■ a možnosti zmeniľ tvárnosť dnešnej Bratislav” n prebudovať ju z dnešnej malosti na r*prezc čné, moderné veľkomesto. Aká musi byf budúca tvár nášho hlavného mesta? Podľa rozhodnutia Sboru povereníkov bola vytvorená veľká Bratislava. Uskutočňovanie tohto rozhodnutia sa práve začalo prevádzať. Týmto bol položený základný kameň pre budúci rozvoj mesta Je samozrejmé, že v najbližšom čase to nebude mať okrem výhodného dopravného zapojenia na hlavné mesto, nejaký hmatateľný zisk pre okolité dediny, tým menej pre Bratislavu samotnú. Preto sa tiež prejavili niekde nesúhlas s týmto rozhodnutím. No, s hľadiska možností rozvoja Bratislavy a predpokladov jej rapidnébo vzrastu je treba rozhodnutie Sboru povereníkov realizovať. Lokálne záujmy musia ustúpiť do pozadia. Všetko, čokoľvek sa bude plánovať, stavať, podnikať v dohľadnom čase, musi sa podnikať nie zpod zorného uhla dnešnei Bratislavy, ale Bratislavy najbližších generácií, Bratislavy najmenej raz tak veľkej c'io |e dnes. Najväčší osoh bude mať Bratislava zo svojej výhodnej zemepisnej polohy, ako jeden * najdôležitejších európskych dopravných uzlov. Je preto treba vybudovať čo najširšie a najvýkonnejšie železničné, cestné a lodné spojenia, nehovoriac o leteckom, ktoré sa uskutočni už v najbližších mesiacoch. Pián novej regulácie vnútorného mesta, najma pokiaľ sa týka rozšírenia ulíc a tým aj uľahčenia dopravy je už schválený a postupne prevádzaný. Do konca tohto roku bude prelomených niekoľko úp'ne nových širokých oiíc, ktoré veľmi odbremenia mestskú doprava. Každého návštevníka Bratislavy zarazí, keď vidí na hlavných uliciach vedľa normálnych vysokých budov i domy nfzke, ba dokonca prízemné. Tento chaos a nesvár bol zapríčinený špekuláciou majiteľov vnúíromesiských pozemkov. Eoii to väčšinou Nemci a Maďari. Dnes, keď majiteľom týchto pozemko"-’ sa stáva štát, nebude ťažkým problémom túto „dedinu“ odstrániť. Veľmi zanedbaný úsek v Bratislave je Podhradie s nábrežím od Jiráskovej ulice cž po Lafranconi. Z tohto zanedbaného kúta, kde ľudia žijú pod ľudskú úroveň a ktorého vzhľad odporuje tým najprimitívnejšim estetickým požiadavkám, musíme vybudovať najkrajšiu časť Bratislavy s priestranným, širokým, parkovaným nábrežím, s dlhou radou vysokých obytných i úradných budov a nad nimi postupne vilky. Nesmieme už dovoliť, aby jesfvovaly také monštrá, ako je bratislavská mestská štvrť Trnávka (Dornkopeln), kde bytové pomery väčšinou nevyhovujú tým najzákladnejším podmienkam hygieny. Nejdem vypočítavať všetky ďalšie možné a potrebné úpravy v meste. Tu sa otvára našim inžinierom a staviteľom temer neobmedzené pele možností, rmeniľ Bratislavu na nepoznanie, vybudovať z nej jedno z najkrajších európskych miest. No nestačí len zmeniť výzor Bratislavy, jej hmotnú tvár. Dôležitejšia a ťažšia ú'cha je zmeniť jej atmosféru, jej doterajšie ovzdušie. Máme Baťovany, 3, apríla. — Včera oslavovaly Baťovany prvé výročie svojho oslobodenia hrdinskou Červenou armádou. Osadenstvo Baťových závodov ako aj okolité dediny v počte nie. koľko tisícov manifestačné dokázaly na týchto oslavách, že trvajú na tom, aby vláda pakračo. vala V politike košického vládneho programu, ktorý sa stavia za uskutočnenie výdobytkov slov. nár. povstania a za zlepšenie sociálnych pomerov všetkých pracujúcich vrstiev nášho národa. Po prejave posl. štkpt. e. Trojana prehovoril na manifestácii námestník predsedu vlády súdr. Vilo Široký, často prerušovaný búrlivým potleskom prítomných. V úvode svojho obsiahleho prejavu rozobral s. Široký nebezpečenstvo, ktoré by bolo vyplývalo * nemeckého víťazstva v tejto vojne pre slovenský národ a pre slovanské národy vôbec. V tejto súvislosti spomenul veľké odhodlanie ruského národa, ktorý vedel zvíťaziť v boji proti vyspelejšej nemeckej bojovej techsmutné skúsenosti a mnoho dokladov o tom, že k veciam nášho národa sa obyvatelia Bratislavy stavali a stavajú ľahostajne. Keď sa nám túto vlažnosť, túto ospanlivosť nepodarí zmeniť a odstrániť, potom reči a ankety o zmene hlavného mesta Slovenska budú stále oprávnenejšie a opodstatnenejšie. Raz navždy musí zmiznúť povestná národná roztrieštenosť, neuvedomelosť, vyjadrená populárnym označením „národnosť bratislavská“. Toto je podmienené tým, že prevedieme dokonalú národnostnú očistu. Príslušníci nemeckej a maďarskej menšiny, ktorí sa tak hanebne zachovali v čase, keď celistvosť a jednota našej Republiky bola ohrozená i v čase nášho národnooslobodzovacieho boja musia do posledného, definitívne a navždy z Bratislavy zmiznúť. Na ich miesio musíme priviesť účastníkov Slovenského národného povstania, aby sa víťazný duch banskobystrického povstania, ktorý je fundamentom našej politickej prítomnosti i budúcnosti a ktorý dnes ovláda celé Slovensko, aby sa tento duch udomácnil i v Bratislave a aby prenikol do krvi každému jej obyvateľovi. Len potom sa zaskvie po dlhé stáročia potlačovaný slovenský charakter Bratislavy, len potom bude Bratislava taká, akú ju chceme mať. nike. Z ďalších časti prejavu s. Širokého vyberáme: Keď náš národ, robotníctvo, roľníctvo a ta. teligoncia zachoval svoju nerozbornú jednotu na podklad© národných práv a keď slovenská národná jednota svojou dynamickou sil°u bude presadzovať svoje požiadavky, po. tom nie je ďaleko doba, že konečne každý Slovák pocíti blahodarné účinky hospodárskej prestavby Slovenska a blahodarné účinky národnej a deecokratiaksj revolúcie. Na slávnostnom zasadnutí Národného výboru udelili čestné občianstvo obce Baťovany—Simonovany námestníkovi predsedu vlády s. Viloví Širokému a správcovi Baťových podnikov s. posl, Trojanovi, Robotníci Baťových závodov prijali usnesenie odpracovať v najbližšiu so. botu jednu pracovnú smernú v prospech Republ:íky a výrobky 5000 párov obuvi robotníci da. rujú našim slovenským bralom, vracajúcim sa z Maďarska do vlasti. V tejto smeme bude pra. c°vatľ ako obyčajný robotník al správca Baťo. vých podnikov štábny kapitán Trojan, Pod tristoročným hradom Vladimír L a b á t h Zástavy, čo zcdarbily ulica na červem, belasú i bieio, vejú v priesvitnej výške, presilenej slncom ako odkazy mŕtvych, ktorých smrt trudila nový život. Úsmevy rozavátly na tvárach ladí oku prvá fialky na cintoríne padlých. Spev bojovníkov vije vavríny nad slobodným mestom. Ked sa zadívam do zeienošedých vln Dunaja, io oblizujú s klaňal i bratislavské brehy, zdá sa mi', že tajomným šeptom vyprávajú satrodávnu povesí o Pésonovi, vojvodcovi cisára libéria, ktorý založil mesto na úpätí Malých Karpát. Kotko povesil spriadalo potom históriu nášho mesta? Kotko pies* ní vyspieval o ňom neznámy pevec ľudu, kotko básnikov ospievalo jeho slávu? Kotko bojovníkov obetovalo svoju krv i život, aby mesto zostalo, aby bolo naše, slovenské, slovanské mesto? Ked sa zadívam na vyše 600.ročnú radnica, alebo na 300-ročný hrad, niekdajší královský zámok, vyčnievajúci na vysokej skale+had Dunajom, prichodia mi na um temné stor°čia poroby, dni zúfalých výkrikov pod korbáčom, noci únavy a plaču matiek i detí, spomínam si na horúce dni, keď sln, cc hralo na úsmevoch vyvalených diev a mlád?n cov a z tvári poddaných vyžieralo pot na robote. Spomínam si na toho Slováka, ktorý žil len skrytý v duši otroka. A otrok zvitazil. Ked sa zadívam na vyhoreniská, zrúcaniny a zničený most. nemyslím na rok 1515, ked mestom zúril obrovský požiar, nemyslím na rok 1850, ked mesto postihla povodeň, lež myslím na rok 1939 a 1945. Šest rokov bolo horších ako požiar, ako povodeň. Šest rokov zabíjalo o duši Slováka. Šest rokov zabíjalo človeka v človeku. Robilo robotov a otro. kov. Vracaly sa dm zúfalých výkrikov pod korbáčom a noci únavy a plaču matiek a detí. Väznica bly plné a hrobilovy ui nestačily. Zapáchala km nevinných tud'.. Človek nesmel slobodne myslief, lebo to znamenalo stáf pod šibenicou. Knihy sa pálily, aby sa ľudia nedozvedeli pravdu. Luhaf, zaslepovat zavádzat a zaklupovat tudí bolo príkazom nového poriadku zločinných vládcov a zaplnenie tohto príkazu dostávaly sa pochvaly, diplomy, majetky a vyznamenania. Zvrhnut sa na níz. kost šelmy a vraždit bratov boj rozkaz vodcov. Kto inak myslel, kto Inak konal, pre toho pripravili koncentrák, plynovú komoru a masový hrob. Na nábreží pod pučiacimi, stromami sedia šediví starci, no márne by sa ich pýtal, či pamätajú na taký úpadok. Nepamätajú a ani nemôžu pamatat Kto tvorcom a kto ochrancom a klésateľnm hol lejtő šesfroinej zvrhlosti? Samozvaní krôzovládcl a vrahovia, zakukleni v rúchu učenia, čo hlása: Miluj blížneho svojho..., a nezabiješ. Krížom zakrývali meč, aby zneužili učenie Kristovo pre zločin nad vlastným tudom. Tu bol’, tu vládli a aj dnes sú tu. Čakajú na zaslúžený trest. Lež nieto toho trestu, kt°rým by sa odčikily tie zverstvá, tá zrada a tie vraždy, ktoré napáchali za hrozných šest rokov svojho panovania. Ked sa zadívame do zamrežovaných okien väzníc, prichodia mi na um nepoddajní hrdinovia, čo sa nevzdali ľudskosti a podzemným bojom pripravovali príchod nových čias. V tých celách sedeli naši súdruhovia, ako predvoj mohutnej sily, čo po. hltí a zničí najväčších netvorov spoločnosti, čo prinesie do temných krajov smrti život. Nailepši synovia národa dokázali, že človek zostri človekom, že Slovák zostál Slovákom, Slovan Slovanom. Len (Pokračovanie na 2, strane) Baťovany oslavily výročie svojho oslobodenia Námestník predsedu vlády s. Vi!o Široký a posl. Trojan čestnými občanmi Baťovian — jooo párov obuvi Slovákom z Madarska Slávny vojvodca ČA maršal SSSR Malinovsky pred rokom oslobodil s hrdinskými armádami II. Ukrajina akého frontu Bratislavu, OSLOBODITELKE Fraňo Kráľ Chcel by som do slov oceľ, oceľ tvojich zbľaní, Červená armáda, aby mi siia hymnu znela v ďakovaní za tvoje neoceniteľná obeta, za krv a životy, čo vädiy v rozkvete na kalvárii bojísk ceatou ku víťazstvu, keď po Europe rozbzíkaným netvorem zaviešil rozprávkový me i tvoj ďalšiu pastvu a stal sa symbolom v tom boji svetovom xt/taoxnosť žitia, za česť, säobo&u a právo. Veď z civilizácie okrem šibeníc národom Európy nič tu nozostalo. A vtedy prišla sl nám pomôcť hanu smyť a vtedy zdvihly hlavy nale pokorené masy a vtedy pod velením velikého Stalina hla si sa, osloboditeľsVá lavína, a šla sl, v sebažertve, šla sl, šla sl — hoc doma žalostila sestra, žena, mať —* ty šla sl, ty šla si I za nás umierať!