Pravda, júl 1946 (XXVII/147-159)
1946-07-03 / No. 147
ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, streda, 3. júla 1946 « Beč. 1946, č. 147 Pôjdeme na Devín! J. čierny 5. júl nie je Všeslovanským dňom iba náhodou. lebo to je deň, keď to týchto slovanských krajov prenikla slovanská kultúra. Bolo to pred viac ako tisíc rokmi a toto tisícročie znamenalo samý boj o udržanie slovanskej kultúry, prinesenej nám slovanskými vierozvestami Cyrilom a Metodom. Dnes konečne otvorene a bez obavy vravíme, čo nám svedomie káže. Komu patria naše sympatie, komu patrí naša Ipska a vďaka. Prišiel čas, keď sa môžeme vysloviť o svojom úspechu a keď môžeme vyhlásiť, že prešla doba temnoty, závislosti a poníženia. Už vláni chystali sme sa na Devín s voľnými rukami a voľným srdcom. Veď, aká radosť: začínali sme pracovať, vládnuť a rozhodovať o svojich veciach, začínali sme žiť po slovensky a myslieť nielen na seba, na svoje úzke súvislosti a rozmery, ale pokladali sme si za povinnosť rozdať najväčšou priehršťou úprimnú lásku veľkým slovanským národom. A dnes, keď nám prichodí osláviť druhý raz po oslobodení Všeslovanský deň, keď sa chystáme znova na Devín podať si bratské ruky a prisahať na všeslovanskú myšlienku, čakáme tieto chvíle s podobným predsavzatím. Touto príležitosťou naše mysle obracajú sa najmä a predovšetkým k národu najbližšiemu, s ktorým sme úzko spojení v slobodnom spoločnom štáte. Vždy sme za svoju pokladali myšlienku úprimného bratstva s národom českým a svoju cestu k slovanstvu začínali sme od tohto východného kameňa, ktorý je základným kameňom bratských slovanských sympatií a najtesnejšej spolupráce Bratislavy s matičkou Prahou. Ale najmä dnes, keď sme spoločne prekročili veľký dejinný medzník, keď sme sa dohodou NF Čechov a Slovákov dostali o významný krok ďalej pri vyjasnení nášho vzájomného pomeru, budeme sa môcť spoločne tešiť s našimi hosťami, ktorých čakáme zo zahraničia, nielen z príjemného svídania a orivítania, ale najmä z veľkého'víťazstva silného domáceho frontu a pokrokových ideálov tohto frontu. V neposlednom rade musíme vyzdvihnúť naše bratstvo a spoienectvo so Sov. sväzom. Veľké slovanské Rusko, ktoré sa stalo v druhej svetovej -'t'j.J-ir. Hofrtttänn) víťazom noc! nitleruvskoö egre- * siou a ktoré v spravodlivom oslobodheľskom boji sjednotilo všetky slovanské národy proti spoločnému nepriateľovi, zostáva i dnes svojím reálnym a solidárnym postojom k problémom ostatných slovanských štátov najvyšším garantom československej štátnej suverenity. Po ťažkých bojoch, kedy sa bojovalo nielen na domácej pôde a za vlastné hranice, ale kedy Rus bojoval za Slováka, Juhoslovan za Čecha, vidíme v slovanskej spolupráci pevný ochranný sväzok proh zločinnosti medzinárodnej reakcie a akéjkoľveK útočnosti či už zákernej alebo otvorenej. Keď sme sa v Bratislave pýtali maršala Tita, ako oodporuje SSSR stanovisko Juhoslávie v otázke Tersru, odpovedal nám krátko a jasne: „Tak, ako by to bola jeho vlastná otázka“. Je ľahko pochopiteľná, že isté stanovisko v tejto otázke zaujíma i Československo, ktoré pokladá vyriešenie tershkého problému v prospech Juhoslávie za niečo také prirodzené, ako je pre Angličanov plavba lamanschkým prieplavom. Slovanský Sov. sväz sloji tiež celou svojou váhou a gutoritou, s podobnou rozhodnosťou a dôrazom í'pred vyriešením otázky, či na Dunaji budú pánmi tie Štáty, ktorým tá rieka patrí a ktoré majú na toto právo spravodlivé nároky. A hľa, takto sa prejavuje v praxi naša slovanská družba. Reálna všeslovanská vzájomnosť, kvitnúca v bratskej pomoci a v spoločnom záujme, nepredstavuje a nesmie predstavovať nijaký útočný blok. Kto ju tak poníma, zatvára vedome oči pred skutočnosťou. Slovania nemajú záujem robiť nejaké bloky, ale im musí uznať každý, že práve oni majú najtrpkejšie skúsenosti so štváčmi a agresormi a tým i ?!né oprávnenie postarať sa s celou vehemenciou o zaistenie mieru a bezpečnosti. Práve v tejto osloboditeľskej a vlasteneckej vojne pocítili sme, my všetci Slovania, že vystupujeme nielen ako vojenskí partneri demokratického a slobodymilovného sveta, ale že vystupujeme ako príslušníci pevného, v búrkach a ohni zoceleného sväzku 250 miliónov Slovanov, ktorí sa stali najpriebojnešími vojakmi frontu a hlásateľmi pokrokového vývinu celého ľudstva. Vtedy, keď Neme’ pokladali Sudety, Československo a ovládnutie Európy za východisko pre ovládnutie sveta, národy SSSR, Juhoslávie, Československa, poľský a bulharský národ pokladali za svoju najväčšiu | povinnosť biť sa za slobodu so spoločnými cieľmi a zámermi do posledného dychu. A tak sa slovanstvo stalo pevnou bariérou, najväčšou silou Európy, v čiej súdržnosti sú všetky možnosti uchovania, mieru a prosperity vlastnej, hospodárskej i kultúrnej. Takto sa slovanstvo stalo dnes skutočnosťou. Realistické Rusko, v ktorom sa dostal k slovu pracujúci ľud a cocialistická pokroková spoločnosť, premohlo mravne a fyzicky nielen reakčný cárizmus. ale i rozpínavý fašizmus zahraničný. A vystačilo. silami a vystačilo umom. Stalin, Tito, Beneš a Dimitrov sú inšpirátormi a tvorcami veľkého hnuťa, veľkej mohutnej vlny všeslovanského odpory a povstania proti temnu a zlu. Preto slovan(Pokračovanie^ na 2 strane) . 2 Kčs V dnešnom čísle: >* Československo v tanci a speve — Mihajlovičovi dôstojníci odierali kňazov za živa — Po výbuchu atómovej bomby u Bikini — Súdruh Zupka 45-ročný Neporiadky vo výkupe dobytka — Priateľstvo Čechov a Slovákov v zbrani Absolventské koncerty št. konzervatória — Železničiarske učňovské školy Drobný už v semifinále Wimbledonu — Zákaz futb. podnikov v Bratislave zrušený. Vítame delegáciu sovietskej mládeže Verejnou manifestáciou pred Národným divadlom privíta dnes slovenská mládež zástupcov mládeže bratského SSSR Ako sme už oznámili v piatok predpoludním zavítala na Slovensko delegácia sovietskej mládeže, v ktorej sú zastúpení hrdinovia ČA, sociálni pracovníci, členovia Sovietu, zástupcovia organizácií, žu' 'alisuky a vysokoškoláci. Dnes, v stredu pride delegácia do Bratislavy. V rámci svojho zájazdu záčaAnia sa zástupcovia sovietskej mládeže na Všeslovanskom dni na Devíne a s jazdu mládeže ČSR v' Zlíne. V Bratislave sa zdržia tri dni. Medzi delegátmi sú aj účastníci bojov o Slovensko, vyznamenaní najvyššími sovietskymi radmi. Delegácia na svojej ceste po Slovensku navštívila Košice a Prešov, dva dni sa zdržala vo Vysokých Tatrách a na zpiatočnej ceste sa zastavila v Lipt. S v. Mikuláši, kde po položení venca ku hrobu ČA, sotrvala v kratšom rozhovore so zástupcami Sväzu Slovenskej mládeže. Delegácia odišla z Mikuláša do Turč. Sv. Martina a Banskej Bystrice a v stredu zavíta do Bratislavy. Z príležitosti návštevy delegácie sovietskej mládeže v Bratislave bude v stredu pred Carltonom o r 8 hod. manifestačné shromážděme, za účasti vysokoškolskej, stredoškolskej a pracujúcej mládeže, zástupcov politického a verejného života a bratislavského obyvateľstva. Vo štvrtok ráno navštívi delegácia Padnicu, kde ju privítajú zástupcovia mesta. O io. hod. zúčastní sa na tlačovej konferencii v ZAS-e, po ktorej sa odoberie na oficiálnu návštevu na predsedníctvo SNR.. Popoludní, po návšteve sovietskeho konzula Demjanova, položí veniec na hrob padlých hrdinov ČA a potom si prezrie bratislavské továr le Dynamit a Stolwerck, aby si pohovorila s pracujúcou slovenskou omladinou pri jej práci. Večer sa zúčastní konferencie študujúcej mládeže, mládeže organizovanej v Ústrednej rade odborov a členov Junáka. V piatok jedna časť delegácie sovietskej mládeže zúčastní sa osláv Všeslovanského dňa na Devíne a druhá časť odíde do Zlína na celoštátny sjazd československej mládeže. Návšteva sovietskej mládeže je pre nás tým radostnejšia, že sa mládež bratských sovietskych národov bude môcť zúčastniť i na Všeslovanskom dni na Devíne. 90%-ná účasť poľského voličstva na referende Strany Národnej jednoty hlasovaly za podporu vládnej politiky 30. júna bolo Poľsko v znamení vyvrcholenia napätia pred reierendom. Poľskí voliči mali vyjadriť svoj súhlas a ebo nesúhlas s vládnou politikou, ktorá bola shrnutá do troch otázok; čí súhlasia so sociá nymi reformami v poľskom verejnom živote ako s pozemkovou reformou a znárodnením, či súhlasia so zavedením jedno, komorového systému a čí súhlasia so západný, mi hranicami Poľska na Odre a Visle. V Poľsku si uvedomili politický význam a dôležitosť referenda a okrem Mikolajczykovej strany odporúčaíy všetky ostatné odpovedať na tri otázky referenda kladne. Mykolajczykova srana výzva a svo. jich voličov, aby na otázku o jednokomorovom systéme odpovedali záporne a na ostatné kladne. Podľa zahraničných pozorovateľov bol priebeh re, icienda pokojný a zúčastnilo sa na ňom podľa cdhadov až 90 percent všetkého voličstva. V bývalom nemeckom prístave Štetine sa na voľbách zúčastnili aj repatrianti, ktorí sa práve vrátili. Niekoľko menších incidentov, vyvo’aných poľským podzemným hnutím, polícia ihneď zlikvidovala. Volebné výbory sa skladajú zo zástupcov všetkých politických strán, okrem prípadov, kde vylúčili Mikolajczykovu stranu pre účasť na pro. tivládnom podzemnom hnutí. Podľa doteraz hlásených neúplných výs’edkov masova o asi 1,000.600.000 poľských voličov pri nedeľňajšom reierende za vládnu politiku. Súdruh Sr--ta čs!c hlavnčhc mssts Republiky (vr) Praha, V p°ndel°k predpoludním previedla sa v Prahe voľba primát°ra hlavného mesta Prahy, Z volieb vyšiel víťazne kandidát KSČ, Dr, Václav Vacek, ktorý dostal absolutnu väčšinu hlasov. Za jch0 námestníkov zv°lili s. Kr°snářa, a s. Lutovského. Zprávu o zvolení s. Dr, Vacka, ktorý bol revolučným primát°r°in Prahy, prijalo pražské obyvateľstvo s veľkým nadšením Doterajším primátorom bol národný socialista, Dr. Zenkl, ktorý bol na toto miesto dosadený práve miesto revolučného primátora s. Dr. Vacka. Národní socialisti si i pri týchto voľbách chceli udržať svoje pozície, a pre ich neústupnosť sa nedosiahlo v predchádzajúcich poradách dohody, KSČ ako najsilnejšia strana v Prahe predložila kandidátku s. Dr Václava Vacka, ktorá bola prijatá absolutnou väčšinou hlasujúcich: 62 znelo na s. Vacka, 2 na kandidáta Dr. Peláta a dva lístky boly prázdne. Novozvolený primátor predniesol potom pracovný plán Ústredného národného výboru hlavného mesta Prahy, Bratstvom Slovákov a Čechov k Slovanstvu! Dňa 5. júla všetci na Devín! Všetky informácie podáva prípravný výbor Všeslovanského dňa, Reduta, telefon Slovakotonrit. Kráľovec Kaliningradom Moskovský rozhlas oznámil, že na počesť nedávno zosnulého predsedu Najvyššieho sovietu -SSSR Míchajla Ivanovíča Kalinina premenujú me. sto Kráľovec. bývalé hlavné mesto Východného Pruska, dnes pod sovietskou správou, na Kalinin. £r*d, ---- . .... - .4. , • . ť '. Michal Károlyi v Prahe Praha, 2. júla. (ČTK.) — Predseda vlády Zdenek Fierlinger prijal v pondelok Michala Károlyiho, známeho významného demokratického a socialistického činiteľa maďarského, ktorý sa vždy usiloval o prehĺbenie priateľstva všetkých stredoeuropských národov. Predseda vlády pozval potom Károlyiho na obed, na ktorom sa zúčastnil námestník predsedu vlády Viliam Široký a generálny tajomník čs. sociálnej demokracie Vilím Blažej. Kancelária Dr. Tisu dala rozkaz na deportovanie všetkých židov Dr. Vašek sa zabával na utrpení niekoľkomesačných detí — Výpoveď býv. deportačného komisára usvedčuje Tisu (jar) Bratislava, 2. júla. — Po dvojdennej prestávke pokračoval v pondelok predpoludním Národný súd v pojednávaní s obžalovaným Dr. Vaskóm. Vypovedalo viac svedkov, ktorí boli väčšinou zaistení vo Vaškom zriadených táboroch a deportovaní. Svedkovia svojimi výpovediami podopreli najmä tie body obžaloby, v ktorých sa hovorí, že Vašek vedel už roku 1942 o osude deportovaných v Poľsku, že sám dával podľa vlastnej nálady zatýkať a deportovať a hoci vedel o neľudskom zachádzaní so židmi v slovenských koncentrákoch, nepodnikol nič proti tomu. Rozruch spôsobila výpoveď svedka Bučenca, ktorý tvrdí, že videl rozkaz kancelárie bývalého prezidenta Dr. Tisu, podľa ktorého sa mali už roku 1943 deportovať všetci slovenskí židia. Zverstvá žilinských gardistov. Ako prvý vypovedal v pondelok svedok Imrich Stanek, zaiste - nec žilinského koncentračného tábora. Oproti tvrdeniu bývalého veliteľa žilinského tábora Marčeka, ilustroval na niektorých konkrétnych prípadoch skutočný stav, aký v tábore bol. Hovoril i o deportácii asi 30 detí vo veku od 3 do piatich mesiacov, ktoré v tábore registrovali bez mena, iba číslom. Deti pokladali bez dozoru do transportu a deportovali ich práve tak ako dospelých. Zo žilinského tábora deportovali i chorých. Žilinskí gardisti prehadzovali chromých 70-ročných starcov, viac ich vliekli ako niesli do transportov a často sa stávalo, že deportovali i polomŕtvych, ktorí, sotva sa vlak pohol, vo vagónoch dokonali. Svedok potvrdil, že Dr. Vašek niekoľkorazy navštívil žilinský koncentračný tábor a bol i pri odosielaní transportov. Na otázku predsedu, či Vašek, keď tnú takéto prípady oznámili, podnikol voľačo, aby sa zjednala náprava, odpovedal svedok záporne. Práve naopak. Pri vypravovaní jedného z prvých transportov do Poľska bol prítomný sám Vašek v spoločnosti veliteľa tábora Marčeka. Podľa jeho veselosti a smiechu bolo vidieť, že sa na utrpení deportovaných celkom dobre zabáva. Svedok sa pamätá, ako po krátkom rozhovore s Dr. Vaškom jeden zo žilinských gardistov zavolal svojich kamarátov, obstali a pochytali ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť s deportovanými, vylúčili z nich árijcov, ostatných nahádzali do vagónov a vyviezli do Poľska. Svedok hovoril tiež o deportácii choromyseľných a slepých. XIV. oddelenie dalo v auguste roku 1942 pochytať a sústrediť všetkých, vtedy za politicky nespoľahlivých označených občanov židovského pôvodu. V piešťanskom okrese zaistili pri tejto príležitosti slepca Reichsfelda s jeho maloletým synom, hoci mal prezidentskú výnimku a jeho manželka bola funkcionárkou ÚŽ. Ako každého druhého, doviedli ho gardisti do kancelárie a prirodzene ho okradli. Slepec si pýtal potvrdenku na svoje veci. Vtedy sa vrhlo naň 10 gardistov, medzi nimi i zástupca veliteľa žilinského koncentráku Malý, a zbili ho natoľko, že neskoršie podľahol smrteľným ranám. Svedok usvedčil Vaška, že v žilinskom tábore vypočúval už raz deportovaného Jungera, ktorému sa podarilo z koncentráku ujsť a dozvedel sa od neho už v roku 1942, ako sa so židmi zachádza v Poľsku. Konfrontácia s obžalovaným Dr. Vaškom však bola bezvýsledná, lebo Vašek túto výpoveď svedka poprel a doslova povedal: Toto je taká lož, že sa z nej dymí a práši... Svedkovia potvrdzujú, že Vašek dával svojvoľne zaisťovať a deportovať. Ako druhý svedok vypovedal Oskár Pick, tiež bývalý zaistenec žilinského tábora. Potvrdil výpoveď predošlého svedka, čo sa týka prípadu zaistenia a odtransportovania rodinných príbuzných, ktorí sa lúčili s deportovanými. Následovaly výpovede svedkov V a 11 e r a K o h n a, Filipa .Steine r a a A r t h u r a Kleina, ktorých všetkých dal Dr. Vašek 25. augusta roku 1943 v Novom meste nad Váhom osobne zaistiť a deportovať, lebo nenosili na obleku hviezdu. Ako svedok vypovedal tiež Dr. Ľudovít, Paškovič, bývalý zástupca prednostu ÚHÚ, ktorý potvrdil výpoveď Dr. Kováča v záležitosti spomínanej dopisnice a popísaného útržku novín, kde sa hovorilo o osude Židov v Poľsku. Opisy textu na dopisnici i na novinovom útržku dostal od Dr. Kováča a je presvedčený, že ich dostal i Dr. Vašek, z čoho vyplýva, že Vašek už roku 1942 vedel o fyzickom trýznení Židov v Poľsku. Posledným vypočutým svedkom bol Ján Bučenec, komisár vnútornej správy a určitý čas deportačný komisár; na východnom Slovensku, t. č. úradník ONV v Želiezovciach (?!) Svedok vypovedá veľmi vyhýbavo, - veľká časť jeho terajších tvrdení sa časové ani obsahové neshoduje s jeho tvrdeniami vo vypočúvaniach predošlých. Bučenec podľa vlastnej výpovede videl prípis kancelárie prezidenta Republiky z roku 1942, v ktorom sa dáva príkaz zaistiť všetkých židov na území Slovenska. Aj Bučenec potvrdil, že Vašek dával zatýkať z vlastnej iniciatívy, konkrétne uviedol niektoré prípady; tak napríklad Vašek dal zaistiť občana židovského pôvodu, ktorý sa náhodou prechádzal pred budovou XIV. oddelenia. Prísediaci Benada položil svedkovi priamo otázku, akú funkciu vykonával pri deportácii na východnom Slovensku. Bučenec tvrdí, že bol tam Ministerstvom vnútra-vyslaný len aby pozoroval priebeh. (Obecenstvo sa smeje.) Svedok Steiner, ktorý žil v tých časoch na východnom Slovensku, vypovedania vyzvanie predsedu súdu, že prvé transporty z východu išly práve pod vedením Bučenca a boly v nich i americkí štátni občania. Bučenec toto tvrdenie však poprel a celú vinu na deportácii kladie Závodskému. V priebehu konfrontácie odpovedal Bučenes na sugestívne otázky Vaškové väčšinou tak, ako si to Vašek prial, teda v jeho prospech. Predseda Národného súdu po skončení výsluchu nezval Bučenca do prísahy, lebo je podozrivý z tých istých zločinov, ako obžalovaný Dr. Vašek.