Pravda, október 1946 (XXVII/227)
1946-10-08 / No. 227
f* vydanie ■ 2 Kčs ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY 5LOVEN5KA Bratislava, utorok, 8. októbra 1946 Ro4. 1946, Č. 227 Problém maďarskej menšiny na Slovensku sme odhodlaní vyriešiť stoj čo stoj Štátny tajomník Dr. Clemenfis o výsledkoch čs. delegácie ne mierovej konferencii Počas návratu x Paríža do Prahy čs. delegácie na mierovej konferencii, poskytol Štátny tajomník Dr. Clementis redaktorovi Národnej obrody obšírny rozhovor, v ktorom shŕňa nielen doterajšie výsledky rokovaní o mieri s Maďarskom, ale tiež jasne naznačuje, akým smerom sa asi povedie čs. politika s Maďarskom a celej problematiky maďarskej, ak ono lojálne nezaujme také demokratické stanovisko i v otázke menšín, aké vyplýva z výdobytkov tejto vojny, ktorej toľko obetí prinieslo aj Československo. Dobrý úvod čs. delegácie Dr. Clementis zhodnocujúc naše doplňovacie návrhy v komisiách, spomenul naáu delegáciu ako výnimočný prípad na celej konferencii, lebo sa nám podarilo takmer vo všetkých prípadoch, pri hlasovaní o našich návrhoch dosiahnuť jednomy. seľnossti, pri plnej účasti veľkých štyroch. Ak v komisiách boli iba 13 zástupcovia štátov, ktoré boly vo vojne s Maďarskom, v pléne bude hlasovať 21 štátov, čo by prakticky malo znamenat, ž© návrhy komisií príjme aj veľká štvorka Dr. Clementis dotknúc sa predmetov rokovania, povedal: „V druhých dvoch prípadoch, a to v prípadoch pre nás najzávažnejších, dosiahli sme ratifikácie hraníc pri Bratislave. Presvedčili sme delegácie v Paríži, že územnú opravu sme žiadali nie z príčin mocensko-strategických, ako to Maďarom horlivé tlmočila istá časť americkej tlače, ale že táto otázka má slúžiť urbanistickému účelu, dunajskému prístavu: Bratislave. Preto sme aj podkomisii vyhlásili, že otázka veľkosti našej územnej požiadavky je aj podľa nášho náhľadu otázkou odborného úsudku, riačo komisia nám prisúdila územie troch dedín." ,.. a pred prekážkami — mimoeuropskými „V druhom našom najvážnejšom prípade, t. j. v našom návrhu na presídlenie 200.000 Maďarov z ČSR I— ako to už bol vyhlásil v komisii minister Masaryk — urobili sme ústupok, vo vedami. že ináč by proti nám stálo veto dvoch veľmoci: Spojených štátov á Veľkej Británie a teda náš návrh by sa nebol dostal' v pôvodnej forme do mierovej smluvy. Zatiaľ aspoň toto. Subkomisi«, ktorá prijala definitívnu formuláciu tohto nášho návrhu v odôvodnení súčasne jednomyseľne vypovedala, že uznáva správnosť čs. snaženia vytvoriť z našej Republiky národný jednotný štát Slovákov a Čechov. Táto rezolúcia subkomitétu bola jednomyseľne prijatá aj plénom komisie a to napriek všetkom zákulisným námahám maďarskej delegácie Nové Maďarsko —- stará taktika? O najzávažnejšom bode mierových rokovaní Dr. Clementis povedal toto: „Je známo, že Maďarsko smluvu o výmene už podpísalo a ratifikovalo, V prípade presídlenia ďalších 200.000 Maďarov mala mu byť mierovou konferenciou uložená povinnosť, aby o tom smluvu uzavrelo. Pravda, Maďarsko už vykonanú smluvu o výmene obyvateľstva nielen že neplní, ale — a to*ho. vorim pri plnom vedomí svojej zod po vodnosti — sabotuje. Potom Dr. Clementis poukázal na to, ako v Paríži, a to z maďarského podnetu pozvali sme do Paríža oboch predsedov smiešanej komisie, ako aj obidvoch vládnych zástupcov pri tejto komisii. Ukázalo sa však, že ani tento návrh so strany Maďarov nemal za účel usporiť práce smiešanej komisie, ale naopak dosiahnuť ďalší odklad a tým aj ďalšie výhovorky." Maďari musia plniť dohodu o výmene Dr. Clementis spomenul svoje rokovania s maďarským zahraničným ministrom Gyöngyössim, z ktorých získal pevné presvedčenie, že maďarská vláda zámerne znemožňuje uskutočňovanie smluvy o výmene obyvateľstva. Z rozhovoru s Gyöngyössim dozvedel sa tiež, že maďarská vláda doteraz prakticky nevykonala absolútne nič, aby mohla prijať, riadne umiestiť Maďarov zo Slovenska, ktorí budú vymenení za Slovákov. Z našich rokovaní v Prahe pri podpisovaní smluvy v Budapešti a za rokovaní smiešanej komisie s maďarskej strany sa ani raz neuviedlo, že maďarská vláda nie je v stave prijať ešte tohto roku aspoň určitú čiastku Maďarov zo Slovenska. Napriek tomu, z našich konkrétnych plánov, z naš-’ch publikácií a článkov, z práce presídľovacej komisie vedeli veľmi dobre, že s našej strany urobili všetko, aby sa efektívna výmena začala už tohto roku. Čo je však , najvážnejšie, že ti Slováci, ktorí sa v Maďarsku prihlásili na výmenu, mali všetky príčiny sa domn’evať. že väčšia časť z nich bude presíďená ešte tohto roku a n’Sl krajania sa podľa toho zariadili. Dnes však situác’a týchto našich rodákov je v dôsledku tohto nelojálneho postupu maďarského kritická. Vláda sa iste bude veľmi dôkladne zaoberať touto novou situáciou a pristúpi k opatreniam, aby zjednala vo veci radikálnu nápravu. Počas nášho vystúpenia na mierovej konferencii informovali sme o týchto skutočnostiach celú cudzinu a svetovú verejnú mienku a iste nám nebude zazlievať, keby sme museli siahnuť hoci aj k drakonickým opatreniam, aby smiuva o výmene obyvateľstva bola plnená a vyplnená. Premicstenie: podobnom, alebo... K prijatému návrhu odvolať sa ku konferencii štyroch v prípade, süt do 6 mesiacov po platnosti mierovej smluvy by nedošlo k uzavretiu bilaterálnej dohody s Maďarskom o vyriešení otázky zvyšku obyvateľstva maďarského etn-ckého pôvodu z ČSR, Dr. Clementis povedal: „Dubrú vôľu u Maďarov nemôže vytvoriť žiaden medzinárodný sväzok, ale .jedine zásadný obrat v maďarskom postoji k ČSR a k tejto problematike, mohol by vyriešiť tento problém obojstranne, uspokojivé. A i hospodárske vzťahy medzi ČSR a Maďarskom. Doteraz sme nemali žiadneho reálneho podkladu k uspokojivému riešeniu, avšak nevzdávame sa nádeje, lebo ide pre. dovšetkým i o záujmy Maďarska «samotného.* „Bola by, pravda, i iná forma riešenia — tvrdá, a keď na to príde, vyriešili by sme si svoje problémy sami veď i odporcovia nášho návrhu na konferencii museli verejne uznať, že náš konečný cieľ je oprávnený. A svetu sme aali dosť dôkazov, že by sme chceli nastúpiť cestu k riešeniu prvému. Napokon i naša vláda všetky doterajšie výsledky zhodnotí a vyvodí % nich dôsledky pre ďalší postup a ďalšie uzávery.“ Na konci svojho vyhlásenia Dr. Clementis spomenul prípad austrálského delegáta, ktorý vo svojom návrhu — naletením na viedenskú arbitráž — pokúsil sa nám nastoliť niečo podobného ako menšinové záväzky. Nielen, že tento návrh bol zamietnutý, ale v tej istej komisii odznel y i so strany, s ktorej Maďari očakávali v tomto smere najväčšiu podporu, také slová, ktoré iste mohly presvedčiť maďarskú delegáciu, že na tomto poli nemajú ani najmenších výhľadov. „Ak Maďarsko vyvodí z parížskej konferencie správne závery, Československo bude iste medzi prvými, ktoré bude tento fakt kvitovať spoluprácou na všetkých poliach, spoluprácou ktorej význam si iste môžu na jlepšie odhadnúť a zhodnotiť Maďari sami“, skončil svoje vyhlásenie Dr. Clementis. Finančná aféra v Maďarsku Aj vysokí úradníci zapletení! Paríž — „Daily Mati" prináša článok: Skandál t novými mincami v Maďarsku, v ktorom oznamuje, že „íazvané kremnické mince” sa objavily na parížskom čiernom trhu s cudzími platidlami a že z toho môže vzniknúť veľký finančný škandál s ďalekosiahly* «ui DoUttekýgB' ..<f6«t"dV»*ŕi Po zrútení sa maďarského pengS a po zavedeni novej meny bolo vydané nariadenie, podľa ktorého museli súkromníci odovzdať maďarskej národnej banke zlato a cudzie platidlá s výnimkou „kremnických minci”, a ktoré sa tým staly veľmi hľadaným artiklom pre špekuláciu. Maďarská nár. banka piati za 20-korunovú zlatú kremnickú mincu 83.60 forintov, kým na čiernom bhu stolí I05.6O forintov. Tieto kremnické mince 10, 20 a 100 korunová sa umiesfujú hlavne * zahraničí prostredníctvom banky „Západ—Východ”, ktorá je v nepriamom spojeni s maďarskou národnou bankou, ktorá tak ns jednej 20-korunovej minci zarába 102 forintov. Do špekulácie s kremnickými mincami zapletený ?<s eriý rad «nedr’r’árodrrýe!: ípekulssn'iv a do afér.'» sú vraj zapleteni aj vysokí maďarskí úradníci. Rozsah operácii vysvitá z toho, že maďarská vláda zakúpila viac ako 25.000 kq zlata hlboko pod skutočnú cenu. Z toho môže raziť 100.000 20-korunových minci a dosiahnuť tým čistého zisku vo výške 250.000 libier šterlingov. Možno už počuť hlasy, že sa na maďarskú vládu urob! nátlak, aby skoncovala s týmto obchodom skôr než by verejný škandál znova zničil maďarské financie. Vfm&tmf prftfmr s* Klementa G-?fwaY«l»g Nová cesta k socializmu Bez diktatúry proletariátu a sovietskeho zriadenia — Hlavný predpoklad: splnenie dŕojročnice Iých 16 mesiacov nehovorili veľa o socla* lizme, jednako sme už urazili pekný kus na ceste k nemu. Pripomenul, že prostriedky, ktorými dospel k socializmu Sovietsky sväz, nie sú jedinou možnosťou, že ostatné pôvodné heslá socialistickej Októbrovej re *t/í1 li /líz» nAoKctaliAtmlv tini n/vyi llíl HVÍíll T1ÍV volúcie neobsahovaly ani požiadavku poštátnenia priemyslu, ale iba požiadavku kontroly výroby. Len zahraničná Intervencia a knotrarevolúcia donutily boľševickú stranu k d’alekosiahlejším opatreniam. Tvorivý marxizmus určuje vždy svoje názory na istú vec podľa danej situácie, miesta a času. Fašizmus bol vojensky porazený, čím zmizol hla vný otrokár a uvoľnily sa ohromné sily. Cez vojnu ukázala vládnuca trieda v jednotlivých okupovaných krajinách svoju pravú tvár a skompromitovala sa svojou spoluprácou s fašizmom. Vzrástlo sebavedomie pracujúceho ľudu, upevnila sa jeho jednota a vôľa nastoliť nové poriadky. Napokon zmenil sa potom aj pomer síl v medzinárodnej politike a Sovietsky sväz vyšiel z vojny posilnený. Pôsobením týchto faktorov sa v celom rade krajín vytvořily režimy, ktoré nie sú ešte socialistické, ale kde pracujúca trieda má aktívny podiel na moci v štáte. Vznikol nový typ demokracie, ktorú voláme demokr. ľudovou. Tým sa len dokázalo praxi to, čo marxistickí klasici teoreticky predvídali, že existuje iná cesta k socializmu, ako cež diktatúru proletariátu a štátne zriadenie sovietske. Po tejto ceste ide Juhoslávia, Bulharsko, Poľsko a aj Československo. Znakmi tejto naše j cesty sú: štrukturálna zmena štátnej správy odbúraním starého byrokraticko-polica.jného systému, ďalej znárodnenie, ktoré dalo do rúk pracujúcich hospodársku moc a konečne Národný front — sväzok robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie — vedený silnou komunistickou stranou, ktorá vedela získať prvenstvo nielen v radoch robotníctva, ale aj v radoch roľníctva. Ďalšiu časť svojej reči venoval súdruh Gottwald významu našej dvojročenky. Povedal, že politické umenie každej strany spočíva v tom, ako vie rozpoznať, čo sa musí urobiť dnes a čo zajtra. A ak prezrieme líniu našej strany v minulých šestnástich mesiacoch, vidíme, že vedela vždy ■••jprávne urSIf, na čo ti -ba- ohrá íiŕ - zvýšenú pozornosť. Dnes stojí v popredí všetkého: splnenie dvojročného plánu. Zdar dvojročného plánu bude jnamenať, že sa definitívne spamätáme % rán, ktoré nám zasadila okupácia a že sa zvýši úroveň nášho ľudu na úroveň predvojnovú. Výsledkom ešte závažnejším bude to, že definitívne dokážeme všetkým kritikom a kuvikom, že sa náš režim ľudovej demokracie, národných výborov a národných podnikov osvedčil na poli hospodárskom, teda na úseku, ktorý je vždy meradlom schopnosti každého režimu, že dokážeme, že vieme vyrábať viac, lepšie a lacnejšie ako systém starý. Splnenie dvojročenky bude dôležitou etapou na ceste k socializmu. V závere prehovoril súdr. Gottwald o úlohách, ktoré z dvojročného plánu vyplývam pre komunistickú stranu. Jej členovia musia byť príkladom v budovateľskej práci a strhovať svojím elánom a pracovným nadšením všetkých ostatných. A ak prídu prekážky a ťažkosti, nesmú veša# hlavu ale zachovať si jasnú myseľ práv© tak ako v časoch úspechov. Súdruh Gottwald skončil svoj prela* tým, že vyhlásil, že po splnení dvojročného plánu si budeme môcť povedať, že sme sa už dostali cez vŕšok a že teraz to pô jd© k socializmu rýchlejšie. Na aktíve funkcionárov závodných organizácií KSČ v piatok v Prahe mal významný prejav predseda vlády a predseda KSC K. Gottwald, v ktorom načrtol našu cestu k socializmu a upozornil na politický význam úspešného splnenia dvojročného plánu. Na začiatku svojho prejavu súdruh Gottwald vyhlásil, že hoci sme za uplynu- Svornou prácou NF Osnova zákona o dvojročnom pláne vypracovaná Slovensku sa dostane vyše 22 miliárd na investíciách — Co hovoria slovenskí zástupcovia v U? K Vr. Praha, 7. októbra. — Ústredná P’ánovacia Komisia a 16 pracovných komisií po dvojmesačnej usilovnej práci pripravila osnovu zákona o dvojročnom pláne. Osnova bude oe schválení vládou najkratšom čase predložená ŰNS, ktoré dvojročný plán 28. októbra manifestačné vyhlási za zákon. Program zvýšenia životnej úrovne ľudu a spriemvselenie Slovenska ktorý si v predvo" lebnom období vytýčila KSS. sa takto stane zákonom, prijatým všetkýnji s Vížkami Národného frontu. V osnove zákona o dvojročnom budovateľskom p’Sne sa veľkou mierou počíta hlavne na záujmy Slovenska, ako sa o tom wiadrtrú všetci slovenskí členovia Ústrednej Plánovacej Komisie-' Dvo*ročný plán stane sa zákonom zaväzujúcim každého občana a všeťkv politické strany, ako to bolo zdôraznené na posledne* schôdzke Národného fror1'u Čechov a Slovákov. V osnove zákona o tejto občianskej povinností k národnému blahu sa hovorí: „Každý je povinný podľa svojich osobných a sociálnych pomerov i hospodárskych možností prispieť k splneniu dvojročného plánu, súčinnosťou pinií svědomitě a hospodárnejúlohu, kforá mu pripadla k prevedeniu tohto plánu a podrobiť sa obmedzeniam v rozsahu vyplývajúcom z fohfo zákona a predpisov podľa neho vydaných, ako i dielčich plánov a rozvrhov, vykonaných v medziach základných úloh.” Osnova zákona o dvojročnom pláne sa sk'adá zo 4 časti a 16 paraqrafoch. V prvej časti sa stanovia základné všeobecné úlohy, ktoré sa pofom rozvádza! ú v druhom oddiele stanovených úloh jednotlivých odvetví v priemysle pôdohospodárstve, sfavebn'cfve a doorave. V treťom oddiele sa vyjadrujú investície v dvoiročncm pláne sumou 68 miliárd korún pre odbor štátnej spráw znárodneného súkromného podnikania. Vo 4. oddiele sa podrobne hovorí o hospodárskom rozvoji a soriemuselneni S'ovenska a rozvádzajú sa presne úlohy podľa vládneho programu. Z celkovej swrav na investície sa na Slovensko počíta s-mu 011 wše 22 nv’fárd korún, teda omnoho viac v Č^rirSSph krajinách Podľa pomerného národného dôchodku sa predook'■> dá že za 2 roky stotve-ujský priemvsel —>^iie o dva razv viac ako č estit v t nm istom období. V časti tre‘ej ea hovorí o zmocnení vlády vydávať všetky potrebné nariadenia s mocou zákona pre splnenie dvojročného plánu a 4. časí obsahuje záverečné ustanovenia. Dôvodová «správa stá 90 stĺka, a lei hlavaftp autorom je predseda Národohospodárskej konjisde pre KSČ s. InjJ. Freika. Čo hovoria členovia ÚPK? Dr. lag. Ed. Outrata, úradujúci predseda komisie: „Vytvářili sme jednotný duch, a lem tak sme docielili, že tá ťažká úloha mohla byt v tak krátkom čase skončená, i napriek tomu, že komisia bola složená zo zástupcov všetkých politických strán. O každom jednotlivom bode sme sa dohodli a nikdy sa nemuselo pristúpil k hlasovaniu. To je dôkazom, že plán je skutočnou potrebou a jeho vecná náplň je medzi cdborníkmi, nesperná. Práve tak jednotne pracovalo 16 komisií sústreďujúcich okolo 200 odborníkov a tak bol vypracovaný plán, naiktorý národ čaká. Dr. Július Bráník, zástupca KSS: ».Ukázalo sa, že ÜBK je sbor nielen práceschopný, ale tiež družne spolupracujúci. Najviac ma tešilo bratské ovzdušie, v ktoTom sa projednávaly otázky spolupráce Čechov a Slovákov na poli hospodárskom a dokázalo sa, že industrializácia Slovenska je dnes už .vecou celoštátneho významu. Prof: Dr. R. Matura, zástupca DS: „Slovensku dáva dvojročnica veľké hospodárske možnosti V jfPK eme našli pre slovenské veci veľké sympátie. Teraz ide o vytvorenie vhodného psycholojjiského prostredia pre plné uskutočnenie plánu širokých hospodárstiev." Pápež o procese proti Stepínacovi Rím, 7. októbra (Reuter) — Pápež vo svoje) reči na letnom e idle v Cas'd G and off o odmietol obvinenie, vznesené proti nemu obžalobou v orocese proti arcibiskupovi Stepínacovi, že podporoval násilné pqikafolíčfovsnle juhoslovanského aby- Vále 1st va„ Spomienková slávnosť na boj o Duklu Dňa 6. októbra 1944 maši vojaci prekročil! čs. hranice pri Duíkle a za prítomnosti generála Svobodu vztýčili čs. zástavu na území Slovenska. Druhé výročie tejto dejinnej udalcsti oslávili na mieste prechodu čs. brigády obyvatelia okolitých okresov a zástupcovia armády. Boj sovietskej armády a .vojakov Svobodové j čs. brigády o Dukelský priesmyk je úzko sipfaty so slovenským národným povstaním. Po vypuknutí povstania sovietske vojnové vedenie — zmeniac pôvodné plány — začalo nápor na karpatské priesmyky, aby pomohlo Slovákom v boji za oslobodenie našej vlasti. Desaftisíee ruských vojakov a veľa príslušníkov čs. armády v SSSR obetovalo svoje životy, aby Slovensko a ČSR bola urýchlene oslobodená. Takto cpäf dokumentoval náš veľký spojenec navýchode, že boj sovietskeho ľudu proti nemeckému fašizmu bo! súčasne veľkým bojom x* oslobodenie maiýsfc národov, 8 Däjšjifo. symbolický 6, október 1944, zostane v našich dejinách ako jeden z klasických dôkazov skutočného slovanského bratstva národov SSSR a ČSR. Ne nedeľňajších oslavách pri Dukle 20 delových výstrelov pripomenulo všetkým prítomným dôstojnosť a vážnosť tejto chvíle. Na slávnosti prehovoril ppŕk. Sedláček, ktorý zrekapituloval udalosti a vojenské operácie, ktoré sa odohraly pred dvoma rokmi na Dukelskom priesmyku. Potom na 6vmbol:ckom cintoríne padlých hrdinov podpredseda NV z Prešova Fleischer prioomenul, že obyvateľstvo východného Slovenska nikdy nezabudne na obete vojakov pri Dukly, Nakoniec prehovoril älen SNR Kapišovský za Ukrajinskú národnú radu a Dr. Zuško za Sväz karpatskej mládeže. Za českých vojenských novinárov, ktorí sa zúčastnili oslavy, prehovoril redaktor Kratosfeyil