Pravda, október 1946 (XXVII/227)

1946-10-08 / No. 227

f* vydanie ■ 2 Kčs ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY 5LOVEN5KA Bratislava, utorok, 8. októbra 1946 Ro4. 1946, Č. 227 Problém maďarskej menšiny na Slovensku sme odhodlaní vyriešiť stoj čo stoj Štátny tajomník Dr. Clemenfis o výsledkoch čs. delegácie ne mierovej konferencii Počas návratu x Paríža do Prahy čs. delegácie na mierovej konferencii, poskytol Štátny tajomník Dr. Clementis redaktorovi Národnej obrody obšírny rozhovor, v ktorom shŕňa nielen doterajšie výsledky rokovaní o mieri s Maďarskom, ale tiež jasne naznačuje, akým smerom sa asi povedie čs. politika s Maďarskom a celej problematiky maďarskej, ak ono lojálne nezaujme také demokratické stanovisko i v otázke menšín, aké vyplýva z výdobytkov tejto vojny, ktorej toľko obetí prinieslo aj Československo. Dobrý úvod čs. delegácie Dr. Clementis zhodnocujúc naše doplňovacie návrhy v komisiách, spomenul naáu delegáciu ako výnimočný prípad na celej konferencii, lebo sa nám podarilo takmer vo všetkých prípadoch, pri hlasovaní o našich návrhoch dosiahnuť jednomy. seľnossti, pri plnej účasti veľkých štyroch. Ak v komisiách boli iba 13 zástupcovia štátov, ktoré boly vo vojne s Maďarskom, v pléne bude hlaso­vať 21 štátov, čo by prakticky malo znamenat, ž© návrhy komisií príjme aj veľká štvorka Dr. Clementis dotknúc sa predmetov rokova­nia, povedal: „V druhých dvoch prípadoch, a to v prípadoch pre nás najzávažnejších, dosiahli sme ratifikácie hraníc pri Bratislave. Presved­čili sme delegácie v Paríži, že územnú opravu sme žiadali nie z príčin mocensko-strategických, ako to Maďarom horlivé tlmočila istá časť ame­rickej tlače, ale že táto otázka má slúžiť urba­nistickému účelu, dunajskému prístavu: Brati­slave. Preto sme aj podkomisii vyhlásili, že otáz­ka veľkosti našej územnej požiadavky je aj po­­dľa nášho náhľadu otázkou odborného úsudku, riačo komisia nám prisúdila územie troch dedín." ,.. a pred prekážkami — mimoeuropskými „V druhom našom najvážnejšom prípade, t. j. v našom návrhu na presídlenie 200.000 Maďarov z ČSR I— ako to už bol vyhlásil v komisii mi­nister Masaryk — urobili sme ústupok, vo ve­dami. že ináč by proti nám stálo veto dvoch veľmoci: Spojených štátov á Veľkej Británie a teda náš návrh by sa nebol dostal' v pôvodnej forme do mierovej smluvy. Zatiaľ aspoň toto. Subkomisi«, ktorá prijala definitívnu formuláciu tohto nášho návrhu v odô­vodnení súčasne jednomyseľne vypovedala, že uznáva správnosť čs. snaženia vytvoriť z našej Republiky národný jednotný štát Slovákov a Če­chov. Táto rezolúcia subkomitétu bola jednomy­seľne prijatá aj plénom komisie a to napriek všetkom zákulisným námahám maďarskej de­legácie Nové Maďarsko —- stará taktika? O najzávažnejšom bode mierových rokovaní Dr. Clementis povedal toto: „Je známo, že Ma­ďarsko smluvu o výmene už podpísalo a ratifi­kovalo, V prípade presídlenia ďalších 200.000 Ma­ďarov mala mu byť mierovou konferenciou ulo­žená povinnosť, aby o tom smluvu uzavrelo. Pravda, Maďarsko už vykonanú smluvu o výme­ne obyvateľstva nielen že neplní, ale — a to*ho. vorim pri plnom vedomí svojej zod po vodnosti — sabotuje. Potom Dr. Clementis poukázal na to, ako v Paríži, a to z maďarského podnetu pozvali sme do Paríža oboch predsedov smiešanej komisie, ako aj obidvoch vládnych zástupcov pri tejto komisii. Ukázalo sa však, že ani tento návrh so strany Maďarov nemal za účel usporiť práce smiešanej komisie, ale naopak dosiahnuť ďalší odklad a tým aj ďalšie výhovorky." Maďari musia plniť dohodu o výmene Dr. Clementis spomenul svoje rokovania s maďarským zahraničným ministrom Gyön­­gyössim, z ktorých získal pevné presvedče­nie, že maďarská vláda zámerne znemožňuje uskutočňovanie smluvy o výmene obyvateľ­stva. Z rozhovoru s Gyöngyössim dozvedel sa tiež, že maďarská vláda doteraz prakticky nevykonala absolútne nič, aby mohla prijať, riadne umiestiť Maďarov zo Slovenska, ktorí budú vymenení za Slovákov. Z našich roko­vaní v Prahe pri podpisovaní smluvy v Bu­dapešti a za rokovaní smiešanej komisie s ma­ďarskej strany sa ani raz neuviedlo, že ma­ďarská vláda nie je v stave prijať ešte tohto roku aspoň určitú čiastku Maďarov zo Slo­venska. Napriek tomu, z našich konkrétnych plánov, z naš-’ch publikácií a článkov, z práce presídľovacej komisie vedeli veľmi dobre, že s našej strany urobili všetko, aby sa efektív­na výmena začala už tohto roku. Čo je však , najvážnejšie, že ti Slováci, ktorí sa v Ma­ďarsku prihlásili na výmenu, mali všetky prí­činy sa domn’evať. že väčšia časť z nich bude presíďená ešte tohto roku a n’Sl krajania sa podľa toho zariadili. Dnes však situác’a týchto našich rodákov je v dôsledku tohto nelojálneho postupu maďarského kritická. Vláda sa iste bude veľmi dôkladne zaoberať touto novou situáciou a pristúpi k opatreniam, aby zjednala vo veci radikálnu nápravu. Počas nášho vystúpenia na mierovej konfe­rencii informovali sme o týchto skutočnostiach celú cudzinu a svetovú verejnú mienku a iste nám nebude zazlievať, keby sme museli siahnuť hoci aj k drakonickým opatreniam, aby smiuva o výmene obyvateľstva bola plnená a vyplnená. Premicstenie: podobnom, alebo... K prijatému návrhu odvolať sa ku konferen­cii štyroch v prípade, süt do 6 mesiacov po plat­nosti mierovej smluvy by nedošlo k uzavretiu bilaterálnej dohody s Maďarskom o vyriešení otázky zvyšku obyvateľstva maďarského etn-c­­kého pôvodu z ČSR, Dr. Clementis povedal: „Dubrú vôľu u Maďarov nemôže vytvoriť žiaden medzinárodný sväzok, ale .jedine zásadný obrat v maďarskom postoji k ČSR a k tejto problematike, mohol by vyriešiť tento problém obojstranne, uspokojivé. A i hospodárske vzťahy medzi ČSR a Maďarskom. Doteraz sme nemali žiadneho reálneho podkladu k uspokojivému rie­šeniu, avšak nevzdávame sa nádeje, lebo ide pre. dovšetkým i o záujmy Maďarska «samotného.* „Bola by, pravda, i iná forma riešenia — tvrdá, a keď na to príde, vyriešili by sme si svoje problémy sami veď i odporcovia nášho ná­vrhu na konferencii museli verejne uznať, že náš konečný cieľ je oprávnený. A svetu sme aali dosť dôkazov, že by sme chceli nastúpiť cestu k riešeniu prvému. Napokon i naša vláda všetky doterajšie výsledky zhodnotí a vyvodí % nich dôsledky pre ďalší postup a ďalšie uzávery.“ Na konci svojho vyhlásenia Dr. Clementis spomenul prípad austrálského delegáta, ktorý vo svojom návrhu — naletením na viedenskú ar­bitráž — pokúsil sa nám nastoliť niečo podob­ného ako menšinové záväzky. Nielen, že tento návrh bol zamietnutý, ale v tej istej komisii od­znel y i so strany, s ktorej Maďari očakávali v tomto smere najväčšiu podporu, také slová, ktoré iste mohly presvedčiť maďarskú delegáciu, že na tomto poli nemajú ani najmenších výhľa­dov. „Ak Maďarsko vyvodí z parížskej konferen­cie správne závery, Československo bude iste medzi prvými, ktoré bude tento fakt kvitovať spoluprácou na všetkých poliach, spoluprácou ktorej význam si iste môžu na jlepšie odhadnúť a zhodnotiť Maďari sami“, skončil svoje vyhlá­senie Dr. Clementis. Finančná aféra v Maďarsku Aj vysokí úradníci zapletení! Paríž — „Daily Mati" prináša článok: Skandál t novými mincami v Maďarsku, v ktorom oznamuje, že „íazvané kremnické mince” sa objavily na paríž­skom čiernom trhu s cudzími platidlami a že z toho môže vzniknúť veľký finančný škandál s ďalekosiahly* «ui DoUttekýgB' ..<f6«t"dV»*ŕi Po zrútení sa maďarského pengS a po zavedeni novej meny bolo vydané nariadenie, podľa ktorého museli súkromníci odovzdať maďarskej národnej ban­ke zlato a cudzie platidlá s výnimkou „kremnických minci”, a ktoré sa tým staly veľmi hľadaným artiklom pre špekuláciu. Maďarská nár. banka piati za 20-ko­­runovú zlatú kremnickú mincu 83.60 forintov, kým na čiernom bhu stolí I05.6O forintov. Tieto kremnické mince 10, 20 a 100 korunová sa umiesfujú hlavne * zahraničí prostredníctvom banky „Západ—Východ”, ktorá je v nepriamom spojeni s maďarskou národnou bankou, ktorá tak ns jednej 20-korunovej minci za­rába 102 forintov. Do špekulácie s kremnickými mincami zapletený ?<s eriý rad «nedr’r’árodrrýe!: ípekulssn'iv a do afér.'» sú vraj zapleteni aj vysokí maďarskí úradníci. Rozsah operácii vysvitá z toho, že maďarská vláda zakúpila viac ako 25.000 kq zlata hlboko pod skutočnú cenu. Z toho môže raziť 100.000 20-korunových minci a do­siahnuť tým čistého zisku vo výške 250.000 libier šterlingov. Možno už počuť hlasy, že sa na maďar­skú vládu urob! nátlak, aby skoncovala s týmto ob­chodom skôr než by verejný škandál znova zničil maďarské financie. Vfm&tmf prftfmr s* Klementa G-?fwaY«l»g Nová cesta k socializmu Bez diktatúry proletariátu a sovietskeho zriadenia — Hlavný predpoklad: splnenie dŕojročnice Iých 16 mesiacov nehovorili veľa o socla* lizme, jednako sme už urazili pekný kus na ceste k nemu. Pripomenul, že prostried­ky, ktorými dospel k socializmu Sovietsky sväz, nie sú jedinou možnosťou, že ostatné pôvodné heslá socialistickej Októbrovej re *t/í1 li /líz» nAoKctaliAtmlv tini n/vyi llíl HVÍíll T1ÍV volúcie neobsahovaly ani požiadavku po­štátnenia priemyslu, ale iba požiadavku kontroly výroby. Len zahraničná Interven­cia a knotrarevolúcia donutily boľševickú stranu k d’alekosiahlejším opatreniam. Tvorivý marxizmus určuje vždy svoje názory na istú vec podľa danej situácie, miesta a času. Fašizmus bol vojensky po­razený, čím zmizol hla vný otrokár a uvoľ­­nily sa ohromné sily. Cez vojnu ukázala vládnuca trieda v jednotlivých okupova­ných krajinách svoju pravú tvár a skom­promitovala sa svojou spoluprácou s fašiz­mom. Vzrástlo sebavedomie pracujúceho ľudu, upevnila sa jeho jednota a vôľa na­stoliť nové poriadky. Napokon zmenil sa potom aj pomer síl v medzinárodnej poli­tike a Sovietsky sväz vyšiel z vojny posil­nený. Pôsobením týchto faktorov sa v ce­lom rade krajín vytvořily režimy, ktoré nie sú ešte socialistické, ale kde pracujúca trieda má aktívny podiel na moci v štáte. Vznikol nový typ demokracie, ktorú volá­me demokr. ľudovou. Tým sa len doká­zalo praxi to, čo marxistickí klasici teo­reticky predvídali, že existuje iná cesta k socializmu, ako cež diktatúru proletariá­tu a štátne zriadenie sovietske. Po tejto ceste ide Juhoslávia, Bulharsko, Poľsko a aj Československo. Znakmi tejto naše j cesty sú: štrukturál­na zmena štátnej správy odbúraním sta­rého byrokraticko-polica.jného systému, ďalej znárodnenie, ktoré dalo do rúk pra­cujúcich hospodársku moc a konečne Ná­rodný front — sväzok robotníkov, roľní­kov a pracujúcej inteligencie — vedený sil­nou komunistickou stranou, ktorá vedela získať prvenstvo nielen v radoch robotníc­tva, ale aj v radoch roľníctva. Ďalšiu časť svojej reči venoval súdruh Gottwald významu našej dvojročenky. Po­vedal, že politické umenie každej strany spočíva v tom, ako vie rozpoznať, čo sa musí urobiť dnes a čo zajtra. A ak pre­zrieme líniu našej strany v minulých šest­nástich mesiacoch, vidíme, že vedela vždy ■••jprávne urSIf, na čo ti -ba- ohrá íiŕ - zvýšenú pozornosť. Dnes stojí v popredí všetkého: splnenie dvojročného plánu. Zdar dvojroč­ného plánu bude jnamenať, že sa defini­tívne spamätáme % rán, ktoré nám zasadila okupácia a že sa zvýši úroveň nášho ľudu na úroveň predvojnovú. Výsledkom ešte závažnejším bude to, že definitívne dokáže­me všetkým kritikom a kuvikom, že sa náš režim ľudovej demokracie, národných vý­borov a národných podnikov osvedčil na poli hospodárskom, teda na úseku, ktorý je vždy meradlom schopnosti každého re­žimu, že dokážeme, že vieme vyrábať viac, lepšie a lacnejšie ako systém starý. Splne­nie dvojročenky bude dôležitou etapou na ceste k socializmu. V závere prehovoril súdr. Gottwald o úlohách, ktoré z dvojročného plánu vyplý­vam pre komunistickú stranu. Jej členo­via musia byť príkladom v budovateľskej práci a strhovať svojím elánom a pracov­ným nadšením všetkých ostatných. A ak prídu prekážky a ťažkosti, nesmú veša# hlavu ale zachovať si jasnú myseľ práv© tak ako v časoch úspechov. Súdruh Gottwald skončil svoj prela* tým, že vyhlásil, že po splnení dvojročného plánu si budeme môcť povedať, že sme sa už dostali cez vŕšok a že teraz to pô jd© k socializmu rýchlejšie. Na aktíve funkcionárov závodných or­ganizácií KSČ v piatok v Prahe mal vý­znamný prejav predseda vlády a predseda KSC K. Gottwald, v ktorom načrtol našu cestu k socializmu a upozornil na politický význam úspešného splnenia dvojročného plánu. Na začiatku svojho prejavu súdruh Gottwald vyhlásil, že hoci sme za uplynu- Svornou prácou NF Osnova zákona o dvojročnom pláne vypracovaná Slovensku sa dostane vyše 22 miliárd na investíciách — Co hovoria slovenskí zástupcovia v U? K Vr. Praha, 7. októbra. — Ústredná P’ánovacia Komisia a 16 pracovných komisií po dvojmesač­nej usilovnej práci pripravila osnovu zákona o dvojročnom pláne. Osnova bude oe schválení vládou najkratšom čase predložená ŰNS, ktoré dvojročný plán 28. októbra manifestačné vyhlási za zákon. Program zvýšenia životnej úrovne ľudu a spriemvselenie Slovenska ktorý si v predvo" lebnom období vytýčila KSS. sa takto stane zá­konom, prijatým všetkýnji s Vížkami Národného frontu. V osnove zákona o dvojročnom budovateľ­skom p’Sne sa veľkou mierou počíta hlavne na záujmy Slovenska, ako sa o tom wiadrtrú všetci slovenskí členovia Ústrednej Plánovacej Komisie-' Dvo*ročný plán stane sa zákonom zaväzujú­cim každého občana a všeťkv politické strany, ako to bolo zdôraznené na posledne* schôdzke Národ­ného fror1'u Čechov a Slovákov. V osnove zákona o tejto občianskej povinností k národnému blahu sa hovorí: „Každý je povinný podľa svojich osobných a so­ciálnych pomerov i hospodárskych možností prispieť k splneniu dvojročného plánu, súčinnosťou pinií svě­domitě a hospodárnejúlohu, kforá mu pripadla k pre­vedeniu tohto plánu a podrobiť sa obmedzeniam v rozsahu vyplývajúcom z fohfo zákona a predpisov podľa neho vydaných, ako i dielčich plánov a roz­vrhov, vykonaných v medziach základných úloh.” Osnova zákona o dvojročnom pláne sa sk'adá zo 4 časti a 16 paraqrafoch. V prvej časti sa stanovia základné všeobecné úlohy, ktoré sa pofom rozvá­dza! ú v druhom oddiele stanovených úloh jednotli­vých odvetví v priemysle pôdohospodárstve, sfa­­vebn'cfve a doorave. V treťom oddiele sa vyjadrujú investície v dvoiročncm pláne sumou 68 miliárd ko­rún pre odbor štátnej spráw znárodneného súkrom­ného podnikania. Vo 4. oddiele sa podrobne hovorí o hospodárskom rozvoji a soriemuselneni S'ovenska a rozvádzajú sa presne úlohy podľa vládneho pro­gramu. Z celkovej swrav na investície sa na Slovensko počíta s-mu 011 wše 22 nv’fárd korún, teda omnoho viac v Č^rirSSph krajinách Podľa pomerného ná­rodného dôchodku sa predook'■> dá že za 2 roky stotve-ujský priemvsel —>^iie o dva razv viac ako č estit v t nm istom období. V časti tre‘ej ea hovorí o zmocnení vlády vy­dávať všetky potrebné nariadenia s mocou zákona pre splnenie dvojročného plánu a 4. časí obsahuje záverečné ustanovenia. Dôvodová «správa stá 90 stĺka, a lei hlavaftp autorom je predseda Národohospodárskej konjisde pre KSČ s. InjJ. Freika. Čo hovoria členovia ÚPK? Dr. lag. Ed. Outrata, úradujúci predseda ko­misie: „Vytvářili sme jednotný duch, a lem tak sme docielili, že tá ťažká úloha mohla byt v tak krátkom čase skončená, i napriek tomu, že komi­sia bola složená zo zástupcov všetkých politických strán. O každom jednotlivom bode sme sa dohodli a nikdy sa nemuselo pristúpil k hlasovaniu. To je dôkazom, že plán je skutočnou potrebou a je­ho vecná náplň je medzi cdborníkmi, nesperná. Práve tak jednotne pracovalo 16 komisií sústre­ďujúcich okolo 200 odborníkov a tak bol vypra­covaný plán, naiktorý národ čaká. Dr. Július Bráník, zástupca KSS: ».Ukázalo sa, že ÜBK je sbor nielen práce­schopný, ale tiež družne spolupracujúci. Najviac ma tešilo bratské ovzdušie, v ktoTom sa projedná­valy otázky spolupráce Čechov a Slovákov na poli hospodárskom a dokázalo sa, že industrializácia Slovenska je dnes už .vecou celoštátneho významu. Prof: Dr. R. Matura, zástupca DS: „Slovensku dá­va dvojročnica veľké hospodárske možnosti V jfPK eme našli pre slovenské veci veľké sympátie. Te­raz ide o vytvorenie vhodného psycholojjiského prostredia pre plné uskutočnenie plánu širokých hospodárstiev." Pápež o procese proti Stepínacovi Rím, 7. októbra (Reuter) — Pápež vo svoje) reči na letnom e idle v Cas'd G and off o odmietol obvinenie, vznesené proti nemu obžalobou v oro­­cese proti arcibiskupovi Stepínacovi, že podporo­val násilné pqikafolíčfovsnle juhoslovanského aby- Vále 1st va„ Spomienková slávnosť na boj o Duklu Dňa 6. októbra 1944 maši vojaci prekročil! čs. hranice pri Duíkle a za prítomnosti generála Svo­bodu vztýčili čs. zástavu na území Slovenska. Druhé výročie tejto dejinnej udalcsti oslávili na mieste prechodu čs. brigády obyvatelia okolitých okresov a zástupcovia armády. Boj sovietskej armády a .vojakov Svobodové j čs. brigády o Dukelský priesmyk je úzko sipfaty so slovenským národným povstaním. Po vypuknutí povstania sovietske vojnové vedenie — zmeniac pôvodné plány — začalo nápor na karpatské prie­smyky, aby pomohlo Slovákom v boji za oslobo­denie našej vlasti. Desaftisíee ruských vojakov a veľa príslušníkov čs. armády v SSSR obetovalo svoje životy, aby Slovensko a ČSR bola urýchle­ne oslobodená. Takto cpäf dokumentoval náš veľ­ký spojenec navýchode, že boj sovietskeho ľudu proti nemeckému fašizmu bo! súčasne veľkým bo­jom x* oslobodenie maiýsfc národov, 8 Däjšjifo. symbolický 6, október 1944, zostane v našich de­jinách ako jeden z klasických dôkazov skutočné­ho slovanského bratstva národov SSSR a ČSR. Ne nedeľňajších oslavách pri Dukle 20 delo­vých výstrelov pripomenulo všetkým prítomným dôstojnosť a vážnosť tejto chvíle. Na slávnosti prehovoril ppŕk. Sedláček, ktorý zrekapituloval udalosti a vojenské operácie, ktoré sa odohraly pred dvoma rokmi na Dukelskom priesmyku. Po­tom na 6vmbol:ckom cintoríne padlých hrdinov podpredseda NV z Prešova Fleischer prioomenul, že obyvateľstvo východného Slovenska nikdy ne­zabudne na obete vojakov pri Dukly, Nakoniec prehovoril älen SNR Kapišovský za Ukrajinskú národnú radu a Dr. Zuško za Sväz karpatskej mládeže. Za českých vojenských novinárov, ktorí sa zúčastnili oslavy, prehovoril redaktor Krato­­sfeyil

Next