Pravda, júl 1949 (XXX/161-170)
1949-07-10 / No. 161
Bratislava, nedeľa, 10. júla 1949 2 Kčs Ročník XXX, — Číslo 101 Povereník prof. Horák K mužstvu bratislavskej psáďky Nemožno beztrestne podkopávat základy lepnbliky Cirkevná hodnosť končí tam, kde hraničí so zásahmi na slobodu národa — Obrancovia Republiky proti narúšateiom jej rozvoja Príslušníci našej ľudovodemokratickej armády si uvedomili, že vysokí čs. cirkevní hodnostári, podnecovaní zahraničnou a domácou reakciou, pokúšajú sa vo svojej dobrodružnej politike sviesť masy veriacich k nepredloženým protištátnym činom a takto ohroziť vnútornú i zahraničnú bezpečnosť našej republiky. V snahe znemožniť činnosť týchto hazardérov s bezpečnosťou Republiky a s rozvojom samotnej katolíckej cirkvi tisíce našich vojakov, ktorí sú predovšetkým oprávnení strážiť bezpečnosť Republiky, sa plne stavajú za obrodné úsilie, vyvolané hnutím Katolíckej akcie. Po prejavoch desiatok posádok aj mužstvo bratislavskej posádky spolu s veliteľmi si vypočulo v sobotu, 9. t. m., prejav povereníka prof. Horáka a manifestačné vyslovilo svoj súhlas s postupom našej vlády. Prof. Horák vo svojom prejave o. i. povedal: , Prišiel víťazný február, ktorý zmietol chamtivých fabrikantov, bankárov a veľkostatkárov, a dal moc v našom štáte do rúk pracujúceho ľudu. A tu doletel k nám chýr. že v Budapešti súd odsúdil na 30 rokov žalára Jozefa Mindszentyho. arcibiskupa, ktorý mal vinu. že rokoval s Ottóm Habsburgom v Amerike a zabezpečoval pre neho svätoštefanskú korunu a pomocou novej vojny chcel znovuvzkriesiť Rakúsko-Uhorskú monarchiu a nastoliť habsburg- Ský rod, ktorému chcel ipodrobiť aj naše národy. Na túto prácu dostával ťažké doláre, ktoré na čiernom trhu zamieňal a takto ničil hodnotu peňazí Maďarskej republiky. Priatelia, človek naozaj nemusí byt komunistom, aby takúto myšlienku z hĺbky srdca zavrhoval a aby kráľov a cisárov poslal ani nie do pekla, ale do rozprávok a bábkového divadla. Pretože išlo o kňaza, arcibiskupa a kardinála, bol spôsobený biskupmi a ich orgánmi po svete ohromný povyk na jeho ochranu. Ja som tiež: katolícky kňaz, ale rozlišujem. Dakto môže nosiť na hlave kardinálsky klobúk, môže byť odiatv veľkňazským purpurom, môže nosit odznaky biskupskej hodnosti. Tejto hodnosti všetká česť. Ale keď človek zaodlaty takouto cirkevnou mocou, robí skutky, ktoré siahajú na slobodu jeho národa a ktoré maria jeho ťažkú budovateľskú prácu, nemôžem viac v ňom vidieť cirkevnú hodnosť, ale človeka-zločinca, ktorý musí byt potrestaný podľa zákonov na ochranu životov, slobody, práce a jej výsledkov toho ľudu, ktorý si v potu tvári buduje a chráni ovocie svojej práce. Tu je celá podstata dnešnej otázky, ktorá natoľko rozvírila našu vnútornú politickú hladinu. Otázku Cirkvi a štátu. Vy ste vojaci a táto otázka vás zaujíma predovšetkým s hľadiska obrany štátu. Čo žiada táto ochrana od nášho kňazstva a dost. p. biskupov: Žiada, aby sa jasne prejavili, či po važujú nášho hlavného veliteľa prezidenta ľudovodemokratickej Československej republiky za hlavu štátu, č; sú mu verní a oddaní? Či chcú rešpektovať našu ústavu a naše zákony? Či sa podrobujú vo veciach štátnopolitických vedeniu našei ľudovodemokratickej vlády? Ubezpečenie sme v tomto doteraz od nich nepočuli. Lebo, čo sa stalo? Keď bol zvolený za prezidenta Klement Gottwald, pán arcibiskup Beran síce slávil Te Deum a dal aj požehnanie novén.u prezidentovi Československa v chráme sv. Víta, ale na tretí deň už ospravedlňoval pred verejnosť, i. že predsa nemohol a nemôže nlk< u zakázať vstup do korida a od v al svoj prvý rožka, podľa ktorého ,■ i malo a i na Slovensku zvoniť všetsými zvonmi pri príležitosť prezidentskej voľby. Tento rozkaz prišiel r a Slovensko neskoro. Vtedy, sa už zvonilo. Polom nasledoval celý rad prejavov a skutkov, ktoré našu vládu začaly znepokojen ať a ktoré svědčily o nelojálnom- p stoji niektorých cir(Pokr: i ovanie na 2. etrane) B Odlet čs. delegácie o pohreb l Dimitrova (prp) Praha. — V sobotu ráno odletelo z Ruzyňského letišťa v Prahe osobitné lietadlo s československou vládnou delegáciou, ktorá sa zúčastní na pohrebe predsedu Rady ministrov Ľudovej republiky Bulharskej a generálneho tajomníka KS B Juraja Dimitrova. Delegáciu tvoria námestník predsedu vlády s. Široký a ústredný tajomník KSČ poši. Slánský. Na rozlúčke s našou vládnou delegáciou boli ústupeovia vlády s ministrom zahraničných vecí s. Clemen lisom, podpredsedovia NS Hodino vá- Spurná a Komzu u, veľvyslanec Bulharska Dr. Nikolaje v, zástupcovia Prezidentskej kancelá.ie, strany, armády a hlavného mesta. Dobré měno našich (ČTK) Praha — V sobotu přiletěla z MosJť'y r/> 'et.iSie. v uv-j”'.i čs. vládna: delegácia, vedená podpredsedom vlády Zd. Fierlingerom. Delegácia bola prítomná na otvorení výstavy čs. priemyslu v Gorkého parku kultúry a oddychu. Na letišti vyhlásili jej členovia, že sa výstava čs. priemyslu v Moskve tešila veľkému záujmu ěirokéj sovietskej verejnosti. Tiež jej obchodné výsledky boly veľmi potešiteľné. Časť uskutočnených objednávok v hodnote asi štvrť miliardy Kčs dôjde k nám ešte tohto roku. Zbývajúca väčšia časť bola nám určená k dodávke v budúcom roku. Čs. vládna delegácia mohla pri svojej návšteve v Moskve s potešením konštatovať, že s plnením našich obchodných záväzkov je náš sovietsky obchodný partner dobré meno našich spokojný a že výrobkov je v SSSR ešte viac podopreté. Výstava čs. priemyslu v Moskve výrobkov v Moskve je naozaj dóri ri,ýrn prierezom na' í chýb o tom, že výstava pomôže propagovať v SSSR, na tomto našom najdôležitejšom a najobľúbenejšom vývoznom trhu, naše akostné výrobky a vôbec popularizovať v najširších sovietskych vrstvách prácu nášho robotníka. Už za dva a pol dňa navštívilo výstavu nášho pr.emyslu v Moskve vyše 7000 osôb. Za krátkeho pobytů v Moskve mala čs. delegácia tiež veľmi dobrú príležitosť prerokovať so sovietskymi zodpovednými činiteľmi najaktuálnejšie a najzávažnejšie hospodárske otázky. SSSR stáva dnes pre nás nielen dodávateľom dôležitých surovín, ale aj dodávateľom cenných investičných statkov, špeciálnych strojov, ktoré sa u nás nevyrábajú. Po všetkých týchto stránkach plní a splní iste výstava čs. priemyslu v Moskve všetky naše očakávania. Vel ké objednávky zo Sovietskeho áväzu Tryzna za !. Dimitrova v Bratislavo Ústredný a Krajský výbor KSS usporiada v utorok 12. júla t. r, o 20. hod, smútočnú tryznu za Juraja Dimitrova v Národnom divadle. Smútočný prej av prednesie povereník dopravy a člen ÜV KSS súdruh Karol Bacílek. Bulharský Tud sa poklonil pamiatke 1. Dimitrova (ČTK) Sofia — Od včasných ranných hodín dňa 6. júla prúdi do budovy Veľkého národného shromaždenia v ktorej sú uložené pozostatky Juraja Dimitrova nepretržite zástupy pracujúceho ľudu. Vo dne v noci sa prichádzajú pokloniť svojmu súdruhovi a učitelovi desaťtisíce tých, ktorí dokončia jeho dielo — položia v Bulharsku základy k socializmu. Tichým námestím pred snemovňou sa vinie temný prúd, kováči, tkáči, tlačiarenskí robotníci, tramvajáci a dedinské ženy v krojoch a s deťmi v náruči. Zástavy s čiernym flórom a tisíce kvetov, nádherné vence i prosté kvetiny z lúk. V zasadacej sieni medzi kvetmi spočíva telesná schránka zosnulého Juraja Dimitrova. Sivá pokojná tvár a krásne ruky pozdĺž tela, takto tu odpočíva ako keby len na chvíľu zaspal po veľkej práci. Ľudia spomaľujú krok, skláňajú hlavy a zdravia ho očima plnýma sliz. Juraj Dimitrov tvorca nového Bulharska bol i tvorcom šťastia a slobody svojho ľudu. V časoch najťažšieho útlaku počul bulharský ľud z Lipska a z Moskvy jeho statočný hlas: učil ho bojovať a zvíťaziť. Keď sa vrátil do svojej rodnej zeme, v ktorej páni a utláčatelia odsúdili dva razy Dimitrova k potupnej smrti učil svoj znovuzrodený ľud žiť. Smelo a nove tak ako vedel bojovať. Ale Dimitrov, Leninov žiak a Stal’nov spolupracovník, jedna z najväčších postáv medzinárodného robotníckeho hnutia, príkladný typ ideológa a bojovníka proletárskeho internacionalizmu nepatril len Bulharsku a jeho ľudu. (ČTK) Budapešť — Maďarská ministerská rada sa na svojej piatkovej schôdzke usniesla vyslať do Sofie na pohreb Juraja Dimitrova štvorčlennú vládnu delegáciu. Delegáciu vedie štátny minister Ernő Gero. Jej členmi sú predseda národného shromaždenia Karol Olt, minister stavebníctva Jozef Darvas a minister vnútorného obchodu celom Maďarsku Jozef • Bognár. V v továrňach a mestách sa konajú smútočné spomienkové slávnosti na veľkého syna bulharského ľudu. V piatok popoludní spomenuli Dimitrovovu pamiatku robotnici štyroch najväčších budapeštianskych tovární. Bulharskému vyslanectvu v Budapešti dochádzajú denne nové sústrastné telegramy od rôznych maďarských masových a politických organizácií. (ČTK) Varšava — Na pohreb Juraja Dimitrova odišla do Sofie z Varšavy mnohočlenná delegácia, v ktorej sú predstavitelia vlády, ústredného národného výboru poľskej sjednotenej robotníckej strany, zástupcovia politických strán, odborových sväzov a mládeže. Na čele delegácie je tajomník poľskej sjednotenej robotníckej strany a podpredseda poľskej snemovne Roman Zambrowski. ES Panychída za Juraja Dimitrova PAVOL HOROV Mlč, slovo zbabelé, tu plakaf nebudeme, 'u* ', i keď ťa škrti plač, i keď náš drví žiaľ nad týmto životom, ktorý jak vzdorné sem# do bezútešných skál odvahu zasieval, než náhle zanemel v mrazivom objatí rozkolísaných brán — Ale to neplatí. Ja viem, že nezaznie hlas jeho, burcujúci zástupy bedárov z krvavých námestí, že hoci vracia sa, predsa sa treba lúčiť, že jeho rodná zem bolesťou šelestí, keď si ho přivine v mrazivom objatí rozkolísaných hrán — Aie to neplatí. Mlč, slovo zbabelé, tu nebudeme kvíliť pre koniec príbehu, ktorý sa zatvára jak kniha básnická. Koľkí z nej vieru pili jak z nevyčerpateľného pohára, než náhle zatíchol v mrazivom objali rozkolísaných hiún — Ale to neplatí. Ja viem, že bude vždy biť zbabelcov a katov jak vtedy pred rokmi jeho bojovný hlas výstrahou slobody pre všetkých ľudských bratov, výstrahou nádeje utlačovaných más, hoc náhle zatíchol v mrazivom objatí rozkolísaných hrán — Ale to neplatí. Mlč, slovo zbabelé. Nie v sláve mauzólea, nie kvíľfoe panychíd sa končí táto púť. S životmi zástupov sa jeho život slieva jak nepodkupný prúd za slnkom vedie ľud, čo si ho privina v mrazivom objatí rozkolísaných hrán — Ale to neplatí. Ja viem, ja dobre viem, môi pútnik náhle nemý, že odvážny tvoj hlas tu bude stále znieť jak rozjasaný zvon po celej šírej zemi, že pravda víťazí, že ľudstvo kráča vpred: len človek odchádza v mrazivom objatí rozkolísaných hrán — Ale to neplatí. Ii Blud, štát a biskupi VILÉM NOVÝ Už niekoľko týždňov vedie západná tlač a rozhlas novú ohovárač kú kampaň proti Československu. Traiora/ si »nptJiialmicki biTÚCi VZíliá >ľä "ZuIBĽfKňKU útoku proti nám „ochranu katolíckej cirkvi", „slobodu náboženstva“. Nezasväteným ľuďom sa má nahovoriť, že v Československu vedie vláda vyhladzovací zápas proti katolíckej cirkvi, že dochádza k násilnostiam proti kostolom, kňazom a veriacim. Každý náš občan i cudzinec, ktorý k nám zavíta, má možnosť denne a na vlastné oči sa presvedčovať o lživosli tejto kampane. Niet jediného kostola, ktorý by bol zavretý, kňazi ďalej slúžia omše, krstia, oddávajú a pochovávajú. Vyučujú v školách náboženstvo a štát im za to platí. Veriaci chodia na púte práve tak ako predtým. Nič sa v tomto smere u nás nezmenilo. u Tieto skutočnosti ukazujú, že cirkvi nás, nevynímajúc cirkev katolícku, používajú prinajmenšom takej, ak nie väčšej slobody, ako v hociktorej krajine na západe, že sloboda vyznania a náboženských obradov, obsiahnutá v československej ústave, platí, že sa dodržuje a nikoho ani nenapadlo, aby túl o slobodu hocako popieral. Prečo teda toľko kriku o „prenasledovaní cirkvi a náboženstva“, keď nijaké prenasledovanie kňazov, cirkvi a náboženských obradov u nás neexistuje? Aký je teda smysel a cieľ kampane, ktorú proti nášmu štátu a jeho zriadeniu vedie zahraničná reakcia a pod vedením vysokej cirkevnej katolíckej hierarchie aj zvyšky domácej reakcie? Na túto otázku je ľahká odpoveď. Tým, ktorí sa v poslednom čase lak rozhorčujú nad údajným útlakom náboženstva, nejde ani o cirkev, ani o náboženstvo. Ide im o niečo iné, o boj proti nášmu štátu, proti ľudovodemokratickej Republike, proti jej zákonom a poriadkom, proti jej ceste k socializmu. O to im ide, nie o náboženstvo! Náboženstvo je pritom iba zámienkou. Stačí sa ostatne iba pozrieť na mnohých z tých najnovších „ochrancov náboženstva a cirkvi", aby sme naraz spoznali, že ide len a len o politiku. Skoro cez noc stali sa „utlačovanými katolíkmi“ všetci nepriatelia režimu — včerajší kapitalisti, statkári, veľkoobchodníci, bývalí šmelinári, skrátka všetci, ktorým ľudovodemokratický poriadok vzal slobodu vykořisťovat', okrádať a klamať iných. Na Slovensku pod zástavou „obrany cirkvi a kňazov" začalo sa znova podozrivo hmýriť ľudácke separatistické podzemie, bývalí arizátori, gardisti, stúpenci Tisa, Sidora a Lettrieha. V Levoči a na niektorých iných miestach šly tieto živly tak ďaleko, že zorganizovaly pusté násilnosti proti predstaviteľom ľudovej správy. Všetka táto rôznorodá reakcia na Slovensku i v českých krajinách — či už sú to katolíci, nekatolíci alebo bezverci — dala sa pod vedením vysokej cirkevnej hierarchie do kŕdľa. Vedú boj proti stálu — nie za Roba! Rovnaké je to v zo5, 'ničí! Kampaň p.oii naiii v c u »-e cela Zupltilíia imperialistická reakcia, osnovatelia vojnových paktov, podnecovatelia vojen v Číne, v Grécku, vo Vietname a v Indonézii. Sú to ľudia, ktorí poznajú jediného Boha — mamon, mnohí z nich v živolc do kostola nevkročili, majú na svedomí horu hriechov, ale rozbesnili sa proti našej republike, lebo v nej vládne ľud, lebo je u nás koniec kapitalistickým poriadkom, a preto, žc ideme bezpečne k nášmu cieľu — k socializmu. Náboženstvo je im pritom iba zámienkou, a keď u nás nijaký útlak cirkvi nejestvuje, proste si ho k svojim účelom vymýšľajú. v Je leda jasné a ľahko dokázateľne, že terajšom propagandistickom ťažení reakcie proti našej republike a jej vláde ide tak ako predtým o politické ciele. Katolícka cirkevná hierarchia sa prepožičala na toto reakčné ťaženie a celá cirkevná organizácia mala sa zneužiť k tomu. Niet u nás nijakého konfliktu medzi štátom a cirkvou, 0medzi naším zákonodarstvom a náboženstvom, medzi ľudovodemokratickým poriadkom prostými veriacimi. Útok proti ľudovoa demokratickému zriadeniu vyvolali biskupi a ordinári: nie z dôvodov náboženských, ale politických. Vláda ponúkla sinierlivú a prijateľnú cestu pre vyriešenie vzťahov medzi cirkvou a štátom. Pamätalo sa pritom na odškodnenie za skonfiškované cirkevné latifundie, na platy duchovných, na finančnú zábezpeku cirkvi. V tomto rámci mohla sa priaznivo vyriešiť i otázka katolíckej výchovy, cirkevných škôl, tlače a publikácií. Vláda a Národný front žiadaly iba iediné: lojalitu k ľudovodemokratickému štátu, rešpektovanie zákonov a platných ustanovení. K uskutočneniu navrhovanej dohody však nedošlo. Nedošlo k nej preto, že biskupi a ordinári na popud Vatikánu a v súhlase so zahraničnou reakciou odmietli navrhovanú dohodu. A odmietli ju práve preto, že majú v pláne boj proli režimu a nie lojalitu k nemu. Odmietli ju, aj keď im muselo byť jasné, že sa tvm poškodia samotné záujmy cirkvi, lebo všetky záujmy cirkvi hovořily pre uskutočnenie navrhovanej dohody. Avšak tu rozhodovaly dôvody politické a nie dôvody náboženské a tak začal konflikt. Že biskupom a ordinárom išlo o rozpútanie boja proti režimu a nie o cirkev, toho dôkazom je odmietnutie navrhovanej dohody a povestné pastierske listy, ktoré nemalý náboženský, ale politický a protištátny obsah. Dokázala to aj skutočnosť, že tieto ..pastierske listy“, obsahujúce útokv proti režimu, bolv rozširované nelegálnymi cestami, pašovaly sa do zahraničia a tam v rozhlase čítaly ešte skôr. ako sa dostalv do kostolov. (Pokračovanie na 3. strane.j