Pravda, september 1949 (XXX/207-211)

1949-09-01 / No. 207

Bratislava, štvrtok, 1. septembra 1949 2 Kčs Ročník XXX. — Číslo 207 —U-------------------------------------------------------------- Robotnici opravujú smerné čísla plánu Skúsenosti zo závodu V. I. Lenina a zo Stollwercku ■ Hlavná úloha závodných organizácií na tieto dni ■ Len široká účasť robotníkov zabezpečí úspech ústretového plánovania (lg) — V týchto dňoch dostáva sa plánovanie na rok 1950 vo väč­šine našich závodov do rozhodujúcej fázy. O plánoch rokujú široké kru­hy osadenstva, jednotlivé dielne a jednotliví robotnici. Je na závodných organizáciách našej strany, aby v spolupráci s vedením závodu a so závodnou skupinou ROH využily prvé dni v septembri na to, aby sa k smerným číslam plánu vyjadril každý robotník, aby takto plánovanie nebolo len vecou plánovačov a technikov, ale najširších vrstiev pracu­júcich. Ide o to, zužitkovať v plánoch tie veľké rezervy, ktoré môžu od­haliť robotníci pri svojej práci. Na príklade závodu V. I. Lenina v Ry­­bárpoli a bratislavského závodu Stollwerck poukážeme na to, akým spôsobom môžu robotníci zdokonaľovať závodné plány. V Leninovom závode v Rybärpoli bolo už viacej schôdzok, na ktorých vedenie závodu s majstrami, úder­níkmi a prednými robotníkmi pre­diskutovalo smerné čísla plánu na rok 1950, rozpísané na jednotlivé dielne a jednotlivé stroje. Ešte pred celozávodnou schôdzkou, na ktorej osadenstvo prijme ústretový plán, prehovorili majstri s každým robot­níkom a s každou robotníčkou o úlo­hách, ku ktorým ich zaväzujú smer­né čísla. V oddelení tretej pradiame robot­nici schválili smerné čísla a zaviaza­li sa, že plán na rok 1950 splnia. No našli sa aj mnohí takí, ktorí svoje smerné čísla opravili a poukázali na to, že dokážu pracovať výkonnejšie. Súdružka Gumelová a Maceková, známe úderníčky v závode, podujaly sa obsluhovať každá o 230 pradien viac. Zpočiatku sa nevedelo, či tento záväzok budú môcť trvale zvládnuť. No po krátkom zapracovaní sa do novej metódy, podarilo sa im doko­nale ovládať všetky pradená, a vy­soko prekročujú normy. Ich spoiu­­rctotničky •• súdružky Špirkóvá Kalmarová pri diskusii o ústretovom a pláne, vidiac, že sa dá obslúžiť viac pradien, žiadaly tiež, aby im pride­lili zvýšený počet pradien. Oddelenie tretej pradiarne mohlo tak smerné čísla plánu pozmeniť v tom smere, že sa sníži stav robotníkov o dvoch ľudí, pritom sa výkon ešte zvýši, čo značí zároveň značné zvýšenie pro­duktivity práce. V oddelení tkáčovne ešte robotníč­ky nevyslovily svoj názor na smer­né čísla, hoci o nich už začaly disku­siu. V tejto dielni len pred krátkym časom začaly pracovať miesto na do­terajších 40 na 48 tkáčskych sta­voch. Ak sa im nová metóda práce trvalo osvedčí, budú môcť na jej základe pozmeniť smerné čísla. Aj v iných oddeleniach sa mnohí robotníci živo zaujímajú o plánova­nie a hľadajú spôsoby, ako zvýšiť produktivitu práce. No organizácia našej strany v Rybárpoli sa doteraz nezaktivizovala v plnej miere na splnenie tejto zodpovednej úlohy. Ne­stačí len, keď majú so závodným plánovaním plnú hlavu starosti iba vedúci funkcionári ZO KSS. Treba, aby sa všetci desiatkári a všetci čle­novia strany zaangažovali do akcie závodného plánovania, sami príklad­ne ukazovali, ako možno zlepšiť smerné čísla a o tejto veci rokovali so svojimi spolurobotníkmi. V bratislavskom závode Stollwerck robotnici na celozávodnej schôdzke mali možnosť povedať svoje pripo­mienky k smerným číslam, ktoré už predtým starostlivo rozoberali na schôdzkach závodných složiek spolu s vedúcimi oddelení a majstrami. Súdružka Kollärová z oddelenia kan­di tiek oznámila, že v jej oddelení prekročia smerné čísla o 50 ton ne­­čokoládových cukríkov, určených pre export. Rokovania o závodnom pláne pokračujú. V tomto závode sú veľké možnosti zvýšiť produktivitu práce. ako to dokazujú úderníci. Ako sme už oznámili, súdružka Kederová po­žiadala o zvýšenie svojej normy o 60%. Jej práca j f však závislá od súdružky Polakovičovej, ktorá jej pripravuje cesto. Súdružka Polako­­vičová si veľmi di -:s :e uvedomila, že je dôležité, aby si zadelila prácu tak, aby stačila s materiálom pre súdruž­ku Kederovú. Vytýčila si preto zá­väzok, že bude pracovať tak, svojej spolurobotnfčke umožnila aby za všetkých okolnosti -splniť jej závä­zok, t. j. prekonať aj zvýšenú nor­mu. Takto robotníci spoločným úsilím zlepšujú plány na rok 1950 a doka­zujú, že náš znárodnený priemysel vie vyrábať lepšie a lacnejšie. Je ve­ľa rozmanitých spôsobov, ako môžu robotníci získať úspory lepšou or­ganizáciou práce, zmenšením odpa­du materiálu, lepším využitím kapa­city stroiov a pod. Len najširšia ak­tívna účasť robotníkov zabezpečí úspech závodného plánovania. Recepcia v Moskve na počesť SNP Moskva (ČTK) — Československý veľvyslanec v Moskve B. Lastovička usporiadal na počesť výročia Sloven­ského národného povstania recepciu, • na ktorej sa zúčastnili najvýznamnej­ší predstavitelia sovietskeho politické^ ho, verejného i kultúrneho života, zá­stupcovia ľudovodemokratických kra­jín a členovia československej dele­gácie na Všesväzovej konferencii obrancov mieru, členovia čs. obchod­nej delegácie, zástupcovia sovietskej i ľudovodemokratickej tlače a zástup­covia čs. prítomnými kolónie v Moskve. Medzi boli minister zahranič­ných vecí SSSR A. J. Vyšinský, mi­nister zahraničného obchodu SSSR M. A. Menšikov, minister kinematogra­fie A. P. Kopytov, akademik V. D. Grekov a E. V. Farié, spisovatelia I. Erenburg, L. N. Leonov, A. Sur­kov, redaktor „Pravdy" D. I. Zaslav­­skij, Alexej Stachanov a i. Večierok sa konal vo veľmi priateľskom ovzduší. Uvoľnené bod? platia na všetky textil e Qd 1. septembra mydlo vo volnom predaji Praha. — Vyhláškou Ministerstva vnútorného obchodu z 29. augusta t, r. bolo s platnosťou od 1. septem­bra t. r. uvoľnených dalších 10 bo­dov na nákup všetkého textilného tovaru a obuvi a to body číslo 61— 65 a 71—75 na odberných listoch na textil a íjtpív nrejnužo*!, ženy. íhi-m­­cov, dievčatá a deti. Okrem toho je uvoľnený ústrižok II. na odberných listoch pre deti od 1.—12. roku, na ktorý možno nakúpiť 1 kus pančuš­­kových nohavičiek (skúp. č. 6533). Povereníctvo priemyslu a obchodu oznamuje, če počnúc dňom 1. sep­tembra 1949 možno nakupovať pan-Šuškové nohavičky pre dojčatá (skup. č. 7044 a 7045) . na body všetkých odberných listov, avšak bez odovzdávania ústrižku VL doj­­čeneckých listov. (ZAS) Ďalšie zlepšenie zásobova­nia znamená predaj mydla na voľ­nom trhu, ktor.„ LČne od 1. sep- Icmbh^ i.' r. *xae ubratí#’ if toaletné’ mydlo. Voľné mydlo bude sa predá­vať zatiaľ v 29 predajniach národné­ho podn'ku Chemodroga a národné­ho podniku Slovenské obchodné do­my, rozmiestených po Slovensku v krajských sídlach a priemysel­ných centrách. Čínska demokratická armáda sa blíži ku Kantónu Times: Režim Kuomintanu je stratený Honkong, (ČTK). — Čínska de­mokratická armáda (postupuje k ju­hu širokým oblúkom a na niektorých miestach nie je už od Kantónu da­­lej ako 130 km. Partizánske oddiely v počte 3000 mužov vraj už obsadily mesto Lungmen, iba 100 km severo­východne od Kantónu. Iné demokra­tické jednotky sú činné v oblasti Vi­­čou, 100 km východne od Kantónu a asi 60 km od hraníc Honkongu. Londýn. (ČTK) — Časopis „Ti­mes“ uverejnil v utorok rozbor vo­jenskej politickej situácie v Číne a dospel k záveru, že režim Kuomin­­tangu je v každom prípade stratený, lebo už nemá podpory čínskeho ľu­du. Veľká Británia a iné západné mocnosti budú čoskoro stáť pred problémom úpravy stykov » novým východo ázijským štátom. Čankaj­­šek, hovorí sa ďalej v článku, sa snaží za každú cenu udržať si nie­ktoré pozície na čínskej pevnine, le­bo sa obáva, že západné mocnosti odmietnu ďalšie uznanie jeho vláde, ak sa jej právomoc obmedzí iba na ostrov Formózu. Vo svojom článku „Times“ priznávajú, že v oblastiach, oslobodených čínskou demokratickou armádou, vládne už úplný poriadok, školy a univerzity pokračujú v čin­nosti a nikto, kto sa priamo nesnaží sabotovať nový režim, sa nemá čoho obávať. Veľkej pozornosti a zaslúženému uznaniu sa na tohoročných oslavách S. výročia Slovenského národného povstania těšily všetky složky Sloven­ského ľudového umeleckého kolektíva (SĽUK). Na obrázku vystúpenie tanečnej skupiny. T Po slávnej ceste prezidenta ONDREJ PAVLlK ŕl/. IvU Nil Uii Jill HUI Hl 111! Nil, V mill zhodnotiť týždeň pobytu prezi­denta Republiky na Slovensku a jeho účasť na oslavách 5. výročia Sloven­ského národného povstania. Jedno sme si však uvedomili všetci: v tomto týž­dni ako by sa Slovensko znovu vrátilo k pamätným dňom povstania. Nadše­nie a odhodlanosť veľkých más slo­venského obyvateľstva, ktoré prezi­denta vítaly po ceste a ktoré účastňovaly na oslavách, to všetko mocne pripomínalo udalosti zpred piatich rokov, oživilo povstalecké ovzdušie na Slovensku. A prečo Slovensko privítalo prezi­denta s takou láskou a nadšením, prečo sa v nevídaných masách schá­dzali slovenskí robotníci, roľníci, in­teligencia, aby oslávili výročie Po­vstania ? Zato, lebo všetci vidia, že sa pod vedením prezidenta Gottwalda usku­točňujú tie najskrytejšie túžby a plá­ny národa, za ktoré išiel pred piatimi rokmi bojovať, zato, že sa do pís­menky uskutočňuje slávny odkaz po­vstania. Slovensko svojim nadšením prejav vilo vďačnosť za svoje konečné oslo­bodenie, za slobodný politický a štát­ny život v Československej republike. A keď tak robilo, tak isto ako za i povstania^ /nov u prejavilo'svoju bez­hraničnú prítulnosť a lásku k Šoviet- I skemu sväzu. Na Slovensku dnes ako za povstania si uvedomujeme, že osloboditeľský Sovietsky sväz je naj­pevnejšia garancia pre slobodný ži­vot a rozvoj našich národov; preto láska a oddanosť k Sovietskemu svä­zu, ktorý nás oslobodil, ostáva sú­čiastkou nášho národného i štátneho vedomia. Slovensko privítalo prezidenta s láskou preto, lebo pod jeho vede­ním uskutočňuje sa najpodstatnejší odkaz povstania, t. j. aby sa koneč­ne aj na Slovensku inakšie žilo, aby sa nežilo dobre len niekoľkým pá­nom, ale všetkému pracujúcemu ľu­du, aby robotný ľud bol konečne pá­nom vo vlastnej zemi. Slovenský ná­rod vyjadril prezidentovi vďačnosť za to, že sa dnes buduje na Slovensku priemysel a tak sa likviduje odveká bieda a zaostalosť. Podbrezovskí ro­botníci a ľud Horehronia ho teplo privítal, lebo náš ľudovodemokratic­ký štát vyriešil preň navždy za ka­pitalizmu neriešiteľný problém neza­mestnanosti, živorenia a hladu. Slo­venskí roľníci v delegácii, ktorú pri­jal, ale hlavne na najmohutnejšej manifestácii, akú kedy Slovensko vi­mestí, prezidentovi preukázali svoju dôveru, oddanosť. Roľníci vedia, že ľudovodemokratický štát idúci k so­cializmu, ktorý im dal pôdu, ktorý im dáva stroje, ktorý ich zbavil úže­­ry, vytvára už dnes všetky predpo­klady pre likvidovanie starej dis­parity v poľnohospodárskej výrobe i v živote roľníkov. Slovenská inteli­gencia a celý národ preukázaly svo­ju oddanosť za to, že Slovensko aj s kultúrnej stránky kráča dnes rých­lo dopredu. Pre to všetko boly tohoročné osla­vy Povstania také mohutné a spon­tánne. Slovensko oslavovalo, lebo sa plni odkaz povstania, inakšie pove­dané, lebo sa v povstaní dnes pokra­čuje. Prevracia sa Slovensko na no­vú krajinu, na krajinu slobodných ^ šťastných ľudí; dnes povstává Slo­vensko v práci tak, ako pred piatimi rokmi v boji. A konečne treba poukázať na jed­nu okolnosť. Ešte nikdy v minulosti nevítalo Slovensko hlavu štátu tak, ako sa dnes stalo. Prezidentova ces­ta Slovenskom bola vskutku trium­fálnou. A prečo tak teplo a s láskou všade vítali prezidenta Gottwalda a stále za ním chodili robotníci, roľní­ci a všetci ostatní. Prečo naša mlá­dež stále vyvolávala heslo »My smo mládež nová, mládež Gottwaldova«. Slovensko vítalo prezidenta s nadše­ním, lebo vidí v ňom najhlavnejšieho strojcu svojho nového, slobodného ži­vota. Vidí v ňom, predsedovi Komu­nistickej strany Československa a prezidentovi Republiky, víťaza za práva pracujúceho ľudu a slobodu národa, stelesnenie všetkého, za čím usiluje. Často sme čítali heslo: »Slo­vensko víta svojho prezidenta«. V tomto hesle, ktoré nikto neporadil a ani neprikázal, vyjadril slovenský ľud všetko, čo ku Gottwaldovi cíti. Považuje ho za svojho, lebo mu roz­umie a uskutočňuje dnes spravodli­vosť, za ktorou národ od vekov túžil. Vo svojich prejavoch prezident nie­koľko ráz Slovensko pochválil. Jeho pochvala neučičíka nás do spokoj­nosti. Naopak, pochválení roboťníci, roľníci, mládež budú tak pracovať, aby boli tejto pochvaly vždy hodní. Vieme, že máme ešte chyby a nedo­statky a vieme tiež, že sme len na začiatku cesty, ktorú sme nastúpili v Povstaní — cesty k socializmu. Slovensko chce a pôjde spolu s brat­ským českým národom pod Gottwal­dovým vedením kupředu —- k so­cializmu. (t j ij — Prezident Republiky Kl. Gottwald vo svojom prejave na osla­vách 5. výročia Povstania vo Zvole­ne dotkol sa i otázky náboženstva. Konštatoval, že nikdy ešte v našej krajine nebolo takej náboženskej slo­body ako teraz. Nik nejde našim ve­riacim brať alebo potláčať nábožen­stvo, nik nejde zatvárať farárov a kostoly alebo niekomu dokonca za­braňovať účasť na náboženských obradoch. A predsa vysoká cirkevná hierarchia šíri medzi veriacim ľu­dom takéto vyluhané zprávv. Čo sa skrýva pod rúškom tohto „boja o ná­boženstvo?” Boj proti výdobvtkom nášho ľudu, boj za to, aby boly zno­va nastolené panské poriadky, fabriky sa navrátilv fabrikantom aby a pôda veľkostatkárom, A pravdivosť týchto slov súdruha Gottwalda, r© pozorne počúvaly desaťtisíce kto oh čanov, si denne overujú z praktic kých skúseností. I mnohí kňazi s uvedomujú pravdivosť týchto slov Na dožinkových slávnostiach v Ga lanté jeden z nich, rím.-kat. farár Dr. Strehár z Košút shromážděným roľ­níkom objasnil stanovisko vlastenec­kých katolíckych kňazov k tejto veci. Najprv poukázal na to, čo pre pra­cujúci ľud vykonala vláda Nár. frontu, ktorého vedúcou silou je komunistic­ká strana. Videli sme, — hovoril — ako kedysi na jednej strane boli bo­hatí a na druhej strane chudáci. Vi­deli sme na jednej strane obrovské latifundie a na druhej strane bírešov a chudákov, ktorým sa často nedo­stávalo kúska chleba. Viete všetci dobre, že gróf Apónvi mal tu 8000 honov, Eszterházyovci 35.000 honov, gróf Pálfy 74.000 honov a podobne. Pritom mnohí nemali nič, hoci na týchto poliach pracovali. Dnes majú svoju pôdu. Kto sa pričinil o to, že dnes všetci pracujeme na svojej pô­de? Bola to naša vláda a komunis­tická strana. Kedysi chorí často ne­mohli ísť ani do nemocnice a dnes sa im dostáva bezplatného liečenia. Starf ľudia dostávajú penziu a štát sa o nich všemožne stará. Za to všetko nás, ktorí sme pod­písali Ohlas a podporujeme budova­nie socializmu, odsúdili. Asi 2000 kňazov podpísalo tento Ohlas, lebo sa držia zásady: „Nemilujte svojich bližných iba slovami, ale skutkami.“ Naša vláda sa tejto zásady drží. Za veľkého potlesku shromáždě­ných roľníkov rím.-kat. farár Dr. Strehár vvhlásil: „My sa nebojíme, že nás vyobcujú z cirkvi. Nemôžu nás vyobcovať, nemajú na to právo podľa cirkevného zákonníka. Vláda neutláča náboženstvo, lebo u nás cir­kev má také možnosti rozvíjať sa, ako nikdv predtým. My sa nepova­žujeme za vyobcovaných, lebo vyob­covaní by mali byť reakcionári/ A súhlas shromážděných roľníckych más sa opäť búrlivo prejavil, kecľ Dr. Strehár koncil svoju reč vyhlásením: „Nám je smerodajné evanjelium a nie reakcionárska politika.“ Rím.-kat. kňaz Strehár: Nie vlastencov - reakcionárov vyobcovať z cirkvi! Čs. vládna delegácia v Moskve Moskva (ČTK) — Do Moskvy pri­šla v utorok prvá časť českosloven­skej vládnej delegácie, ktorá bude rokovať o obchodných dodávkach me­dzi ČSR a SSSR pre rok 1950. V de­legácii je zástupca ministra zahranič­ného obchodu poslanec František Dvořák a odborový prednosta J. Fier­­linger. Na vnukovskom letišti ich privítaj šéf protokolu ministerstva zahraničného obchodu SSSR N. J. Kuzminskij a šéf oddelenia pre vý­­chodoeurcpské krajiny Losakov. De­legáciu sprevádzal aj sovietsky ob­chodný pridelenec v Československu V. P. Daskievič. Rakúski socialisti prestupujú k ľavicovej opozícii (ČTK) Viedeň — V poslednom čase sa v Rakúsku množí vystupo­vanie zo socialistickej strany a pre­stupovanie k ľavicovej opozícii. V Štajerskú prestúpili k ľavicovej opo­zícii podpredseda a ďalši funkcioná­ri socialistickej strany. Vo Voralrber­­gu založili vystúpivší funkcionári so­cialistickej strany novú organizá­ciu ľavicových socialistov. Je medzi nimi i bývalý predseda roľníckych organizácií Voralrbergu.socialistickej strany vo

Next