Pravda, december 1971 (LII/284-309)

1971-12-04 / No. 287

Sobota 4. decembra 1971 Vzácni hostia na výstave Praha (ČSTK) — Sovietsku výsta­vu Kozmos mieru — veda ľudstvu V ľavom křidle Zjazdového paláca PKOJF v Prahe navštívili včera krátko po 17. hod. účastníci plenárneho za­sadania Ostredného výboru KSČ. V sprievode podpredsedu federálnej Vlády Ing. J. Zahradníka a ďalších oficiálnych hostí si exponáty prezrel generány tajomník GV KSČ G. Husák a ďalší členovia Predsedníctva ŰV KSČ J. Korčák, J. Lenárt a L. Štrou­­gal, ďalej tajomník ÚV KSČ I. Foj­tík a ďalší poprední funkcionári KSČ. Predstaviteľov Komunistickej strany československá privítal chargé d’af­faires a. i. ZSSR v ČSSR S. I. Praso­­íov s členmi veľvyslanectva, riaditelia Výstavy I. G. Ožereliev a J. Jemelka So svojimi spolupracovníkmi. Sovietski a čs. odborní sprievodco­via oboznámili hostí s jednotlivými exponátmi. Hostia si prezreli najmä kozmickú loď typu Vostok, v ktorej prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin obletel 12. apríla 1981 ako prvý člo­vek našu planétu v kozmickom pries­tore. Ďalej to boli prvé umelé druži­ce Zeme, družice série Kosmos, tele­komunikačná družica Molnija 1, Luna 18, ktorá odobrala vzorky horniny Mesiaca a umožnila ich dopravenie na Zem. S veľkou pozornosťou si čs. predstavitelia prezreli aj orbitálne Stanice Sojuz, vytvorené spojením dvoch kozmických lodí, ktoré vážia vyše 12 ton a ktorých pracovný pries­tor je asi 18 m3 Chargé d’affaires a. i. ZSSR v ČSSR S. I. Prasolov sa v krátkom prejave poďakoval predstaviteľom Komunistic­kej strany Československa za návštevu výstavy a vyslovil presvedčenie, že výstava bude impulzom ďalšieho pre­hlbovania vedeckotechnickej spolu­práce oboch krajín. Súdruh Husák vyslovil pri tejto príležitosti v mene Cstredného výboru KSČ úprimný obdiv a zdôraznil, že aj ostatné sovietske výstavy v Prahe a Bratislave a ďalšie akcie v rámci Dni sovietskej vedy a techniky v ČSSR, na ktorých sa zú­častňujú poprední sovietski vedci a odborníci, sa stretávajú s veľkým zá­ujmom obyvateľov Československa. Vyzdvihol bratskú spoluprácu oboch krajín i spoluprácu so všetkými ostat­nými socialistickými krajinami. V zá­vere sa poďakoval Komunistickej stra­ne Sovietskeho zväzH, sovietskej vlá­de, vedcom a odborníkom, ako i orga­nizátorom, ktorí umožnili nielen na­šim vedcom a technikom, ale aj všet­kým čs. pracujúcim oboznámiť sa s vrcholmi sovietskej vedy a techni­ky. Za členov Ostredného výboru KSČ na výstave napísal súdruh Husák do pamätnej knihy: „Obdivujeme vynika­júce ukážky sovietskej vedy a tech­niky. Ďakujeme sovietskym súdruhom i čs. súdruhom, ktorí sa o túto výsta­vu zaslúžili.“ Ddaje z paluby Interkosmosu Praha (ČSTK) — Z paluby soviet­­áko-československej geofyzikálnej dru­žice Interkosmos S prijali včera na ionosferickom observatóriu Geofyzi­kálneho ústavu ČSAV v Panskej Vsi v okrese Česká Lipa dve relácie, kto­rými odovzdali údaje získané zdoko­nalenou čs. aparatúrou na meranie elektromagnetických vín s nízkou frekvenciou. Pri poslednej z nich sa signály prenášali z pamäťového zá­znamu — spôsobom štyrikrát rých­lejším. Táto relácia trvala len 2 mi­núty a 45 sekúnd. „Z Interkosmosu 5 očakávame asi štyrikrát viac informácií, ako sme ich získali pri lete geofyzikálnej družice Interkosmos 3, ktorá vynikla dlhodo­bou činnosťou v kozme,“ povedal spravodajcovi ČSTK Ing. Z. Medek, pracovník Geofyzikálneho ústavu ČSAV v Prahe, ktorý sa spolu s n. p. Tesla a s Výskumným ústavom ozna­movacej techniky A. S. Popova v Pra­he zúčastňoval na projekte a vývoji československej aparatúry na mera­nie elektromagnetických vín nízkej frekvencie. „Zdokonalená aparatúra zachycuje tzv. hvizdy — elektromag­netické vlnenie spôsobované výbojmi bleskov na južnej pologuli a šíriace sa okolo zemegule pozdlž magnetic­kých siločiar,“ vysvetlil Ing. Medek. „Ide o základný výskum, ktorý umožňuje lepšie posudzovať zmeny v ionosfére a má veľký význam aj pre pohotovú aplikáciu v praxi, pre­tože tieto ionosferické zmeny ovplyv­ňujú šírenie rádiových vín a ich prí­jem. Výskum je pre prax dôležitý, pretože umožňuje zlepšiť spojenie pri ďalších letoch kozmonautov, a tiež pre bežné diaľkové spojenie.“ 50 halierov PROLETÁRT VŠETKÝCH KRAJÍN, ŠP0JTE ŠAÍ P MVD A Ročník Lll. • Číslo 287 A* ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Pohľad na časť predsedníckej tribúny. Zľava súdruhovia: L. Svoboda, L. Strougal, G. Husák, ]. Kempntj, J. Lenárt, P. Colotka a K. Hoffmann. Telefoto — ČSTK PODNIKY HLÁSIA SPLNENIE CELOROČNÝCH ÚLOH Tony výrobkov nad plán Bratislava (č) — Včera nám došli do redakcie ďalšie hlásenia z podnikov a závodov našej vlasti o splnení tohtoročných plánova­ných úloh. Tí, čo sú už v cieli, nebudú však do konca roka odpo­čívať, ale zaväzujú sa odovzdať nášmu národnému hospodárstvu ďal­šie tony výrobkov nad plán. Najväčší ťažobný úsek bane Cigeľ, n. p., Prievidza zahlásil splnenie ce­loročných úloh vo včerajšej popolud­ňajšej smene. Do konca roka chcú ešte vyťažiť 40 000 ton hnedého uhlia. Takmer za 13 miliónov korún vy­viezli do včerajšieho dňa Strojárske a metalurgické závody v Rratislave- Petržalke sklárske a ker.- t ’ 1 s.’roje do socialistických’ í kapitalistických štátov. Splnili tak celoročné úlohy exportu na 110,5 %. Do konca roka vyvezú ešte výrobky za 3,5 mil. ko­rún. Podnik Cestné stavby Košice splnil včera celoročné úlohy hlavnej sta­vebnej výroby i všetkých ďalších uka­zovateľov. Do konca roka prestavajú navyše plánu 10 mii. korún a chcú prekročiť aj ďalšie ukazovatele prie­myselnej činnosti a tvorby bilančné­ho zisku o 5 mil. korún. Mesiac pred termínom splnili nie­ktoré prevádzkárne Bavlnářských zá­vodov V, I. Lenina v Ružomberku plánované hospodárske úlohy. Kolek­tív zosúkárne vyrobil 1050 ton zosú­­kanej priadze, čím splnili plán na 100,7 %, hrubý obrat splnili na 107,3 pere. a výrobu tovaru na 108,6 %. Pracovníci stavebného oddelenia v tomto roku dokončili 42 podniko-vých bytov a začali stavať 58 bytov. Svoj celoročný plán splnili aj Slo­venská škrobárne, n. p. v Trnave. Do konca roka ešte vyprodukujú výrobky zhruba za 15 mil. korún. Z piatich závodov Slovenských škrobární v Tr­nave splnili tohtoročné úlohy už šty­ri závody. Najúspešnejší boli pracov­níci z Dolného Óhaja, ktorí dodávajú na trh pšeničný a zemiakový škrob, surový lieh a ďalšie výrobky. Pracovníci Hutných stavieb, n. p., Košice splnili úlohy tohto roka u. 2. decembra t. r., t. j. 28 dní pre-, termínom. Na stavbe 0*. vykopali -1 tisící meter ryhy pre potrubie plyno­vodu na najťažšom úseku na Silickej planine. Pracujúci zabezpečovacej správy Priemstavu, n. p., Prievidza, nositeľa Radu práce, splnili včera na 100 % plán hrubej výroby. Pracovné kolek­tívy tak skrátili svoj socialistický zá­väzok prijatý na počesť 50. výročia KSČ o 12 dní. Ročný plán vývozu do socialistic­kých krajín splnili včera zamestnanci závodu Becherovka v Karlových Va­roch. Vyexpedovali poslednú objed­návku známeho liečivého žalúdočné­ho likéru do NDR. Včera splnili svoju ročnú úlohu aj zamestnanci tisovskej triediarne n. p. Veľkobaňa priateľstva v Sokolov­skom revíri. Do konca decembra t. r. vytriedia nad plán 600 000 ton uhlia. Celoročné úlohy vo výrobe elektric­kej energie a v dodávkach vykuro­vacej a priemyselnej pary splnili vče­ra pracujúci Elektrárne decembrové­ho' štrajku v Oslavanoch. Do konca roka chcú dodať ešte vyše 40 mil. kWh elektrickej energie a 10 000 koal. vykurovacej pary. Zamestnanci Kávovín, n. p., Sered splnili úlohy.štátneho plánu 1971 dňa 2. decembra, z toho trhové fondy na 108,2 %, hrubú výrobu na 101,2 % a výrobu tovaru na 100 %. Zaväzujú .sa do konca roka vyrobiť navyše výrob­ky v hodnote 6 mil. korún. V Oslia vyhlásili letecký poplach Bomby na indické mestá India je aj naďalej za mierové riešenie situácie vo Východ­nom Pakistane Dillí (ČSTK) — Pakistanské lietadlá včera bombardovali mestá Am­ritsar, Patankut a Šrínagar pri hraniciach Indie so Západným Pakis­tanom. Oznámila to indická tlačová kancelária PTI. Podľa ďalších správ z Dillí pakistan­ské letectvo včera znova napadlo mesto Agartalu v Tripure pri hrani­ciach s Východným Pakistanom. V hlavnom meste Dillí vyhlásili letec­ký poplach a mesto sa ponorilo do tmy. Indický vládny predstaviteľ oz­námil, že cieľom pakistanského ná­letu na Srinagar, Amritsar a Patankot boli podľa predbežných správ tamoj­šie letiská. Predstaviteľ zdôraznil, že Pakistan napadol Indiu bez toho, že by vyhlásil vojnu. Indický rozhlas vy­vrátil správu pakistanského rozhlasu, ktorý tvrdil, že Indické jednotky za­útočili na pozície pakistanskej armá­dy na západopakistanských hrani­ciach. Trvalý mier na Indickom polostrove nie je možný, dokiaľ sa pakistanské vojská neštiáhnu od indických hraníc tak na východe, ako i na západe, po­vedala Indická ministerská predsed­níčka Indira Gándhíovä- na porade členov straníckej organizácie vládnú­­cej strany Indický národný kongres v Dillí. Vyhlásila, že India sa nikdy nedopustila agresie proti ktorejkoľvek susednej krajine. India sa vždy usilo­vala o mier a normalizáciu situácie na indickom subkontinente, je však nútená bránit svoju územnú celist­vosť a zvrchovanosť zočí-voči vonkaj­šiemu nebezpečenstvu. Práve preto bola India nútená vyslať svoje ozbro­jené sily na predsunuté pozície, aby zaručila bezpečnosť štátnych hraníc a ubránila územnú celistvosť. Indický prezident V. V. Girl vyhlá­sil včera na území Indickej republi­ky výnimočný stav. Nastala mimoriad­ne závažná situácia, keď je ohrozená bezpečnosť Indie cudzou agresiou, vyhlásil. Prezident Giri súčasne zvolal na dnes na mimoriadne zasadanie obe komory parlamentu. V súvislosti s bombardovaním Indických miest pa­kistanským letectvom sa konala v Dillí porada hlavných veliteľov troch zložiek indických ozbrojených síl. SZPB rokoval o celoročnej činnosti li svoju pracú Bratislava (ČSTK) — Plénum Ostreného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov na včerajšom zasadnutí zhodno­tilo svoju celoročnú činnosť a súčasne určilo plán hlavných úloh na rok 1972. prvoradému poslaniu — posilniť me­dzinárodnú solidaritu účastníkov pro­tifašistického odboja a bojovníkov proti imperialistickej agresii. Súdruh Dudáš položil dôraz aj na ďalšie skvalitnenie starostlivosti o účastní­kov odboja a upevňovanie členskej základne. V pláne sa ráta aj s vybu­dovaním vlastného rekreačno-liečeb­­ného strediska. V ideovovýchovnej a masovokomunikačnej práci sa čin­nosť zväzu upriami na popularizo­vanie výročí, najmä Októbrovej revo­lúcie a SNP. V pláne sú aj Medziná­rodné pamätné dni odboja a Týždeň boja proti fašizmu a vojne. ., V hlavnom referáte sa generálny tajomník SZPB Peter Dudáš zameral na prácu vo zväze od januára 1971, hodnotil ideovovýchovnú a masovo­komunikačnú prácu zväzu a zdravot­nícku starostlivosť o členov a dôchod­kové zabezpečenie. V závere referátu generálny tajomník zhodnotil záväzky k 50. výročiu KSČ. Členovia zväzu sa zaviazali odpracovať brigádnicky 403 tisíc.hodín, pričom za deväť mesiacov tento záväzok prekročili o 108 tisíc hodín. V druhej časti prejavu sa ho­­horilo o hlavných úlohách na budúci rok, Z plánu vyplýva, že hlavnú po­zornosť bude zväz venovať svojmu »d OSTREDNÝ VÝBOR KSC 0 VOĽBÁCH A NAJBLIŽŠÍCH ÚLOHÁCH STRANY Oceňujeme veľké víťazstvo - nezabúdame na náročná prácu Správu Predsedníctva ÚV KSČ predniesol súdruh Gustáv Husák ® Rok veľkých úspechov v práci strany a spoločnosti • Opäť zavládla sebadôvera a autorita strany medzi masami ľudí # Voľby znamenali víťazstvo socializmu, porážku pravicových a antiso­­cialistických síl 6 Podmienky pre úspešnú prácu na všetkých úsekoch • Chráňme autoritu a upevňujme vedúcu úlohu strany Harmonický rozvoj ekonomiky vo všetkých väzbách • Jednota straníckej a štátnej politiky v socialistickom štáte ® Súdruhov Františka Ondřicha a Václava Svobodu zvolili za tajomníkov IÍV KSČ Praha (ČSTK) — V Španielskej sále Pražského hradu sa včera zišiel OV KSČ na svoje zasadanie. Správu Predsedníctva GV KSČ o výsledku volieb a najbližších úlohách strany a zastupiteľských zborov predniesol ge­nerálny tajomník OV KSČ súdruh Gustáv Hus^k. Na zasadaní boli prítomní vedúci oddelení GV KSČ, tajom­níci GV KSS, vedenie Gstrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ, ministri — komunisti členovia federálnej vlády, ďalší štátni funkcionári a predstavitelia hromad­ných oznamovacích prostriedkov. Rokovanie otvoril a Súdruh Gustáv Husák vo svojom prejave podrobne zhodnotil prípravu a výsledky volieb. Rok 1971 možno charakterizovať ako rok veľkých úspechov v práci ■ PRAX PREVERILA 9PRÄVNOSŤ POLITIKY viedol člen Predsedníctva ÜV KSČ súdruh Lubomír Strou­gal. V úvode si Ostredný výbor zvolil pracovné komi­sie. Návrhovú komisiu tvorili súdruhovia Alois Indra, Peter Colotka, Vladimír H a j k o, Václav Horáček, Radko K a s k a, Josef Korčák, Miroslav M a m u I a, Helena Maťašnvská, Karel Novák, František O n - d ř i c h, Václav Pánek, Josef Přibyl, Juraj V a r h o - 1 i k a Milada Vétodnvá. V tlačovej komisii boli sú­druhovia Oldřich Švestka, Miroslav Moc, Štefan Maršal a Leopold K o v a 1 č í k. že strana pristupovala k výberu kan­didátov z triednych pozícií. Náš štát je štátom robotníckej triedy, pracujú­ceho ľudu, a teda aj jeho zastupi­teľské orgány sa majú skladať v roz­hodujúcej miere z priamych pred­staviteľov pracujúceho ľudu, robot­níkov, roľníkov, ľudí z výrobnej sfé­ry. Pre KSČ to nie je otázka volebnej demagógie, je to pre ňu otázka prin­cipiálna. V celoštátnom rozsahu je vo všetkých zastupiteľských orgánoch vy­še 50 pere. poslancov z tovární, polí, z radov pracujúceho ľudu. KSČ už pred XIV. zjazdom túto zásadu zdô­razňovala, a to pomohlo presviedčať pracujúcich, ako strana chápe otáz­ku ľudovej, socialistickej moci a svoj vzťah k pracujúcim. Ostredný výbor vysoko ocenil prá­cu celého Národného frontu. Vysoko vyzdvihol činnosť celého aktívu, kto­rý sa zapojil do prípravy volieb. Sú­časne poďakoval za dlhoročnú prácu funkcionárom orgánov ľudovej sprá­vy, ktorí v uplynulom období veno­vali všetky svoje najlepšie sily a schopnosti veci socializmu. Voľby dokázali, že v mladej gene­rácii nastáva istý nový pozitívny po­hyb. Pravica špekulovala, že časť mla­dej generácie, ktorá nepoznala tried­ne zápasy, ktorá nepoznala vojnu, ktorá nevie, čo je to radosť z oslobo­denia, ktorá žije v neporovnateľne lepších podmienkach ako Ich otco­via, s komunistami nepôjde. Obrovská väčšina mladých ľudí volila. Jednoznačne môžeme povedať, že domácej ani zahraničnej reakcii sa nepodarilo dostať mladú generáciu do opozície proti politike strany. Voľ­by ukázali nové možnosti pre Inten­zívnu stranícku prácu medzi mladý­mi, pre získanie obrovskej väčšiny všetkých vrstiev mladej generácie pre aktívnu politiku strany. Správne bolo, že KSČ podporovala väčšie zastúpenie žien vo všetkých zákonodarných orgánoch a národných výboroch. K voľbám pozitívne prispe­lo i to, že sme spájali politické úlo­hy s ekonomickými, že sa súčasne s politickým nástupom, s politickou ofenzívou rozvíjala pracovná iniciatí­va v závodoch. Pred voľbami i vo voľbách sa prejavila ako kladný či­niteľ jednota našich národov a na­šich národností. Voľby, ich priebeh a celková poli­tická situácia v Československu zna­menali porážku pravicových, antiso­cialistických síl. Mali aj veľký vý­znam pre celé medzinárodné robot­nícke hnutie. Práve preto, že išlo o voľby v krajine, ktorá prešla krí­zou a otrasmi. Bolo by chybou nedoceniť veľké víťazstvo, ktoré strana vo voľbách dosiahla, nedoceniť pohyb v myslení ľudí, a to všetko nové, čo nám po­sledné mesiace priniesli a s čím bu­deme ďalej pracovať. Čaká nás i na­ďalej tvrdá, náročná práca. Ľudia nám dali hlasy, čakajú činy, skutky, čakajú ďalšie výsledky, zdôraznil sú­druh Husák. Sebauspokojenie, stag­nácia vedu k strate bojovnosti, k umŕtvovaniu revolučnosti v stra­ne, spoločnosti atd. Aj v tomto smere musíme dôsledne vychádzať z Pouče­nia. Priebeh volieb a celá etapa, ktorá volbám predchádzala, je veľkým ví­ťazstvom strany, víťazstvom robotníc­kej triedy a pracujúceho ľudu vôbec, víťazstvom socializmu v Českosloven­sku. Súčasne je to zdrvujúca porážka revlzionistických, antisocialistických síl tak u nás doma, ako aj vo svete. Tak hodnotíme voľby, ich priebeh a výsledky nielen my, ale i naši socia­listickí priatelia. Prax všestranne preverila a potvr­dila správnosť politického kurzu ŰV KSČ v rokoch 1969—1971. V tejto etape Ústredný výbor pre­dovšetkým dôsledne riešil problémy vnútri strany. V realizačnej smernici z mája 1969 veľmi jasne proklamoval neochvejnú vernosť princípom mar­­xizmu-leninizmu a proletárskeho in­ternacionalizmu. Zaujal jasné stano­visko tak k vnútropolitickým, ako aj zahraničnopolitickým súvislostiam čes­koslovenského vývoja v krízových ro­koch. Mimoriadnu úlohu pri úspechoch či neúspechoch strany i ľudu zohrá­va to, ako vedenie strany stavia a chápe otázky marxisticko-leninskej zásadovosti a pevnosti, politického umenia. Ako strana dokáže analyzo­vať situáciu, určovať ciele a etapy, ■ PROGRAMY NIELEN PREDK! Strana predstúpila pred milióny ľu­dí s konkrétnymi výsledkami, ktoré sme dosiahli v konsolidácii a v orga­nizovanosti politického života, s Vľpschml našej ekonomiky, s dobrý­mi výsledkami v životnej úrovni a na ostatných úsekoch. Milióny pracujú­cich sa presvedčili, že strana nielen programy predkladá, ale veľmi kon­krétne ich realizuje, že po slovách nasledujú zodpovedné činy. Táto osobná skúsenosť miliónov pracujú­cich ľudí zohrala jednu z rozhodu­júcich úloh pri utváraní postojov ši­rokých ľudových más. V dvaapolročnom intenzívnom zápa­se sa strana usilovala o dôveru ob­čanov, o podporu čestných pracujú­cich, zviedla zložitý zápas o vedo­mie ľudí. Bolo treba odstrániť revi­­zionistický nános, ktorý sa v prie­behu rokov, a nielen v roku 1968, do vedomia ľudí vnášal. V tomto zá­pase sa ukázalo, že v našom ľude sú hlboko zakotvené myšlienky a ideály socializmu, vlastenectva a in­ternacionalizmu. Strana obhajovala revolučnú, tried­nu pravdu, pravdu spoločenského po­kroku a komunizmu. Tragika udalostí rokov 1968—1969 nebola len v tom, že tu boli pravicoví oportunisti; fy­zicky sú tu i dnes. Ale tragika bola v tom, že sa pripustilo, aby sa utvo­rila situácia, kde bolo možné defor­ ■ NÁŠ ŠTÁT JE ŠTÁTOM ROB Nerobíme si ilúzie, vyhlásil súdruh Husák, že 99 pere. hlasov, ktoré kan­didátka Národného frontu dostala, automaticky predstavuje 99 pere. uve­domelých marxistov-leninistov, inter­­nacionalistov, ktorí zajtra môžu vstú­KSČ a celej spoločnosti. Znamenal prelom v názoroch a v postojoch ľudí k politike strany, čo sa nakoniec prejavilo i vo voľbách. ako dokáže trpezlivo získavať a pre­sviedčať masy, ako ich vie viesť a mobilizovať za socialistické ciele, ako rieši otázky koncepčné a ako doká­že byť operatívna a pružná v práci. Ústredný výbor nepredbiehal reálne možnosti v strane a spoločnosti, ale neodkladal ani dozreté problémy, dô­sledne, bez kolísania viedol zápas s nepriateľskými silami a tendencia­mi. Prax preverila a dokázala najmä pri príprave zjazdu a volieb, ale aj v dennom živote, správnosť taktické­ho postupu Ústredného výboru.. Ne­podliehal ani pseudorevolučným frá­zam a sektárskym tendenciám a ne­oslaboval ani hlavný zápas proti pra­vicovým a antisocialistickým silám. V rokoch 1969—1971 sa podarilo KSČ sformovať pevné a jednotné ve­denie, ktoré bolo na úrovni nároč­nosti úloh tohto obdobia. Strana vykonala nesmiernu poli­tickú, organizačnú a propagačno-agi­­tačnú prácu. Znovu si overila svoje sily, získala sebadôveru a autoritu medzi masami ľudu. Znovu sa vrátil do strany elán, nadšenie i bojovnosť v miere, v akej sme ho už dávno v strane nepociťovali. ADÄME, ALE AJ REALIZUJEME movať vedomie ľudí akoby v mene veľkých revolučných ideí, v mene so­cializmu, pod kepienkom zápasu o slobodu, o demokraciu a že tu nebola organizovaná revolučná sila, ktorá by dostatočne intenzívne zápasila s tý­mito tendenciami a týmito silami. Strana vykonala veľkú prácu v upev­ňovaní internacionálneho cítenia náš­ho ľudu. Pritom nám nejde o to, aby tu bol milión alebo viac oddaných priateľov, ale aby všetok pracujúci ľud zmýšľal internacionálne a mal k Sovietskemu zväzu a sovietskemu ľudu úprimný bratský vzťah. Ústredný výbor ocenil obrat, ku ktorému došlo v masovopolitickej práci strany, straníckych orgánov a organizácií. Bude treba i naďalej vy­užiť všetky skúsenosti, ktoré KSČ v tomto smere získala. Strane sa po­darilo v tomto predvolebnom období zapojiť do politickej aktivity veľké masové organizácie, množstvo nestra­níkov i členov iných strán. Značnú prácu vykonalo Revolučné odborové hnutie, mládež, organizácie žien, štátne orgány, národné výbory, hos­podárske orgány atď. Svoju pozitívnu úlohu zohrali i ma­sové komunikačné prostriedky, tlač, rozhlas, televízia, ktoré pracovali na profesionálnej úrovni, s elánom a pomáhali utvárať situáciu priaznivú pre víťazstvo vo voľbách. DTNÍCKEJ TRIEDY piť do KSČ. Môžeme však zodpovedne povedať, že obrovská väčšina pracu­júceho ľudu zo svojho vnútorného presvedčenia podporuje politiku KSČ a pre to máme dosť dôkazov. K úspechu volieb pomohlo aj to, (Pokračovanie na 2. str.) Pracovisko - druhý domov! Dr. FRANTIŠEK KOŠECKÝ . Možno si ani neuvedomujeme, že tretinu svoj­ho života, niektorí aj viac, strávime na pra­covisku. Niekedy nám. to akosi uniká,, pritom \dnes. je už všeobecne, známe, že prostredie má veľký — kladný alebo záporný — vplyv na produktivitu práce, kvalitu výrobkov, a do značnej miery ovplyvňuje aj človeka, jeho vzťah k práci, ku kolektívu, k závodu. Tieto poznatky potvrdzujú. aj výsledky výskumov uskutočnených v socialistických, ako aj v ka­pitalistických krajinách. Nejde pritom o ne­jaké malé zariédbateľné hodnoty, ale o milió­nové hodnoty, o ktoré je naše národné hos­podárstvo chudobnejšie., Dnes nám ešte na hlboké skúmanie vplyvu pracovného prostredia a medziľudských vzťa­hov na pracovisku akosi nestačí dych. Pritom nám v socialistickej spoločnosti popri hodno­tách ekonomických'ide aj o človeka, jeho po­stavenie a podmienky vo výrobe. Naša strana dbá í o túto oblasť, čo potvrdzujú v plnej mie­re aj závery XIV. zjazdu KSC. No v realizácii máme ešte slabiny. Preto pod vedením komu­nistov by máli odborové a mládežnícke orga­nizácie venovať týmto otázkam väčšiu pozor­nosť. Tí, ktorí malí možnosť navštíviť závody v ZSSR, mi dajú za pravdu, že tarrí venujú utváraniu medziľudských vzťahov oveľa väčšiu pozornosť. Uvedomujú si, že závod sa skladá z jednotlivcov, dielní, prevádzkární a pod., že teda ide o konkrétnych ľudí, ktorých úsilie tre­ba zjednocovať na pracovisku, ale t mimo neho. V prvom prípade ide o zjednotenia na základe cieľa, ktorý je daný plánom. V tomto smere pod vedením komunistov spracúva aktív presné informácie o plnení plánu, o výsled­koch práce Kolektívov, o činnosti spoločen­ských organizácií. Ukázalo sa, že viac a kva­litnejších informácií má vplyv na zvyšovanie aktivity a iniciatívy, žiadny kolektív nechce zaostať. V druhom prípade zohrávajú mimo­riadnu úlohu kultúrne domy (naše závodné kluby], ktoré sú pri každom väčšom závode alebo kolchoze. Ich činnosť je obsahom veľmi široká — od tanca a spevu, spoločenskej zá­bavy až po vzdelávaciu činnosť. O návštevnosť nemajú obavy. V mnohom sa podobnej práce u nás ujali BSP, žiaľ, aj tie v dôsledku rozkladnej činnosti pravicovooportunistických síl v roku 1968 a 1969 stratili svoju orientáciu a mnohé sa i roz­padli. Dobre, že teraz znovu obnovujú svoju činnosť — počas volebných dní len v Bra­tislave ich vzniklo dvanásť. Môžeme povedať, že v mnohých prípadoch zasiahli do diania na pracoviskách, a to nielen v oblasti výroby. Kolektív súdruha Ondrejku z Turčianskych strojární, závod v Malackách, ktorý súťaží o ti­tul BSP, si napríklad predsavzal individuálnym štúdiom technickej literatúry a navštevovaním odborných kurzov stále zvyšovať odborné ve­domosti, na pracovisku sústavne udržiavať po­riadok a čistotu, pomáhať slabším pracovní­kom a učňom pri ich odbornom raste. Bri­gády socialistickej práce v Komunálnych služ­bách v Bratislave, kde pracuje 70 pere. žien, si zasa predsavzali osvojiť viaceré profesie, aby mohli v prípade potreby zaskočiť za tú, ktorej ochorie dieťa alebo keď má iné sta­rosti. Pravda, táto činnosť by sa perpala zužovať len na brigády socialistickej práce. Akosi sme pozabudli, že je to povinnosť vedúcich, počnúc majstrom a končiac riaditeľom. Predovšetkým oni by mali vedieť, čo a aké opatrenia urobiť, aby sa ľudia na pracovisku cítili ako doma. Majster, vedúci prevádzky, stavbyvedúci by mali poznať, aké sú nálady, problémy v kolek­tíve, prečo ten alebo onen dnes nie je vo svo­jej koži, prečo je mrzutý, neplní si normu, má veľa nepodarkov. Majster by preto mal byť do istej miery psychológom, poznať bližšie svoj­ho podriadeného, jeho starosti. Aj keď dnes to od nich ešte nemôžeme žiadať, v krátkej bu­dúcnosti to určite tak bude, vyžaduje si to sama podstata socialistickej spoločnosti. A čo riaditelia? Venujú sa ľuďom vo fabri­ke? Stretávajú sa s nimi, hovoria, vysvetľujú, sú zvedaví, ako sa im žije, pracuje? A vôbec, poznajú svojich podriadených? Pri úprimnej odpovedi sa dostávame do rozpakov. Mám tu opäť na mysli našu návštevu závodov v Soviet­skom zväze. Prechádzali sme po prevádzkár­­ňach s riaditeľom. Nielenže ľudia poznali ria­diteľa fa boli to veľké závody], ale aj riadi­teľ poznal skoro všetkých ľudí. Aký len tam vládol súdružský, korektný tón. „Ivan Andre­­jevtč, Vladimír Pavlovié, nože povedzte SOBOTNÝ PRÍHOVOR Vzťah taký, aký pri spoločnom diele má byť, V tomto smere máme ešte čo robiť. Zdá sa, že niektorí naši riaditelia sa naučili „direktorovať“, ale nenaučili sa mať cit k ľu­ďom, hoci leninské heslo — Kádre rozhodujú o všetkom — stále platí! Tajomník ÜV KSS súdruh Ing. Václav Vačok pri jednej príleži­tostí hovoril asi v tom zmysle, že niektorí na­ši riaditelia sa naučili robiť vysokú politiku mimo fabriky, ale nestarajú sa o to, čo sa deje u nich doma ... Kádrovú politiku prene­chali svojim personálnym námestníkom, hoci je to ich najvlastnejšia povinnosť. Utvoriť z pracoviska náš druhý domov pred­pokladá mat vzťah k práci, ku kolektívu, k závodu. Je napríklad známe, že národné tra­dície zjednocujú ľudí, a preto treba aj v zá­vodoch pestovať a propagovať pokrokové tra­dície od založenia závodu, a tak upevňovať lásku k práci. V posledných rokoch sme akosi naučili ľudí na všetko pozerať len cez peniaze. Morálne ocenenie sme posunuli kdesi do po­zadia. V závodoch ZSSR sú pracujúci hrdí na históriu svojho závodu, svojich popredných pracovníkov. Prvé, čo urobia, keď pracovník nastúpi, je, že ho oboznámia v múzeu závodu s výrobkami, ktoré závod vyrábal od svojho vzniku, s ľuďmi, ktorí sa o to pričinili a aké výsledky dosiahli. Takto upevňujú hrdosť na svoju prácu, na svoj druhý domov, kde ľudia nevidia len prácu, ale aj kolektív, o ktorý sa možno oprieť aj vtedy, keď majú svoje ťaž­kosti. Aby sa pracovisko stalo pre nás ozajstným druhým domovom, to predpokladá správne chápať tento pojem so svojimi právami a po­vinnosťami. To je v našich silách. Naša strana to vyžaduje a podmienky na to máme. Vo voľ­bách sme dokázali, že osud socializmu je nám drahý. Dokážme to i tu, kde ide o naše ďalšie výsledky v oblasti ekonomickej a o utvorenie lep­ších podmienok v práci pre každého z nás. «ita

Next