Pravda, január 1972 (LIII/1-25)

1972-01-24 / No. 19

Pondelok 24. januára 1972 PROLETÁRT VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SÄ! ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Ročník LHI. A Číslo 19 A* 50 halierov Andrej Gromyko y Tokiu Tokio (ČSTK) — Na pozvanie ja­ponskej vlády pricestoval včera do Tokia na oficiálnu návštevu soviet­sky minister zahraničných vecí An­drej Gromyko. Bude rokovať o so­­vietsko-japonských vzťahoch a o me­dzinárodných problémoch zaujímajú­cich obe strany. Po prílete do Tokia Andrej Gromyko povedal: Pricestova­li sme na pozvanie japonskej vlády. S japonskými štátnikmi si vymení­me názory a budeme konzultovať o problémoch vzájomných vzťahov medzi oboma našimi krajinami a o medzinárodných problémoch zaují­majúcich obe strany. Sme presvedče­ní, že táto schôdzka prehĺbi naše vzá­jomné pochopenie i ďalší rozvoj na­šich vzťahov. Vo vzťahoch s Japon­skom sa ZSSR riadi zásadami mieru a dobrých susedských vzťahov, vec­­nej spolupráce a nezasahovania do vnútorných vecí. V zložitej medziná­rodnej situácii je dôležité, aby So­vietsky zväz i Japonsko rovnako ako ostatné krajiny dôsledne zameriavali svoje úsilie na upevňovanie medziná­rodnej bezpečnosti, povedal A. Gromy­ko. Smelý záväzok odborárov na prekládke v Čiernej Čierna nad Tisou (ČSTK) — Po výročných členských schôdzach die­lenských organizácií v železničnej prekládkovej stanici Čierna nad Ti­sou bola v sobotu celozávodná kon­ferencia. Odborová organizácia má vy­še 2900 členov. Jej činnosť za posled­né funkčné obdobie zhodnotil pred­seda ZV ROH Michal Ondič. Pouká­zal na to, že v železničnej preklád­kovej stanici, ktorá je najväčšou v na­šej republike, dosahujú priaznivé pra­covné výsledky. Pracovníci stanice sú­ťažia v hnutí Každý po sdfcialisticky. V diskusii, v ktorej prehovorilo 19 delegátov, sa o. i. kriticky poukázalo na nedostatočný technický stav želez­ničných nákladných vozňov, najmä série VSA. Veľa pripomienok bolo na zlepšenie sociálnych a hygienic­kých zariadení, ktoré zaostávajú za potrebami pracujúcich stanice. Na zá­ver kobferencie prijali delegáti nový socialistický záväzok, podložený 33 dlhodobými záväzkami stanice v úhrn­nom objeme 2 049 860 Kčs. Na záver súdruh Ondič a náčelník stanica Imrich Bodor odovzdali zaslúžilým členom ROH pochvalné uznanie. Porada o Interfcosmose 5 Moskva (ČSTK) - Na Predsedníc­tve Akadémie vied ZSSR sa konala porada operatfvno-technickej skupiny ZSSR a ČSSR pre riadenie umelej družice Zeme Interkosmos 5. Vedec­ké prístroje družice pracujú normál­ne, spoločný sovietsko-československý experiment pokračuje úspešne. Do 21. januára Interkosmos dokončil 740 j, obletov okolo Zeme. Jeho prístroje " zaregistrovali rôzne zaujímavé javy pri výskume prúdenia nabitých častíc na dolnej hranici radiačných pásiem a pri pozorovaní nízkofrekvenčných elektromagnetických výkyvov v iono­sfére. Na pozemnom pozorovaní sa zúčastňujú geofyzikálne stanice a ob­servatóriá Bulharska, Československa, NDR, ZSSR, Francúzska a Nového Zé­landu. Y Prahe sa v týchto dňoch zíde Politický poradný výbor Mars 2 a 3 pokračujú v lete Významne stretnutie Pražskej schôdzke sa pripisuje veľký význam Praha (RP) — Nadchádzajúci týždeň bude v politickom kalendári nášho kontinentu v znamení schôdzky Politického poradného výboru členských krajín Varšavskej zmluvy. Zíde sa v hlavnom meste Československa. Eu­rópska verejnosť, ako vyplýva z tlače, očakáva túto poradu s veľkým záujmom. Politický poradný výbor je hlavným orgánom tohto obranného zoskupenia európskych socialistických krajín. Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzá­jomnej pomoci, ktorú predstavitelia týchto krajín kolektívne podpísali vo Varšave 14. mája 1955, výslovne ráta s tým, že „zmluvné strany sa budú spolu radiť o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach, ktoré sa týkajú Úch spoločných záujmov, súc vedené záujmom upevnenia medzi­­národného mieru a bezpečnosti“. Usporiadaním porád stanovených touto zmluvou a prerokovaním vznikajúcich otázok, poverili práve politický po­radný výbor, v ktorom je každý členský štát zastúpený spravidla predsta­viteľmi na najvyššej úrovni. Zhodou okolností prvé zasadanie tohto vysokého orgánu sa uskutočnilo v Prahe pred 16 rokmi, v januári 1956. Odvtedy sa politický poradný vý­bor schádza striedavo v hlavných mestách členských krajín; naposledy to bolo v decembri 1970 v Berlíne. Do histórie sa zapísal poradný výbor mnohými významnými rozhodnutiami, týkajúcimi sa nielen vzájomných vzťahov a spolupráce medzi socialistickými krajinami, ale aj iniciatívy so širokým medzinárodným dosahom, medzi ktoré okrem iného patrí výzva na usporiadanie celoeurópskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci, do­hodnutá v Bukurešti v roku 1966. Ako napísala v minulých dňoch Moskovská Pravda vo svojom komentári, záujmom krajin socialistického spoločenstva, ktoré uskutočňujú na medzi­národnej aréne aktívnu politiku mieru, slúži organizácia Varšavskej zmluvy spoľahlivo. Noviny zdôraznili veľký význam, ktorý sa v súčasnosti pripi­suje práve očakávanej pražskej schôdzke. „Bojová solidarita socialistických krajín, ktorá sa okrem iného koordinuje v rámci organizácie Varšavskej zmluvy,“ napísala Moskovská Pravda, „ich pevná, nezmieriteľná pozícia voči imperialistickej agresii a voči všetkým formám medzinárodnej lúpeže, je mohutnou oporou mieru a bezpečnosti, slúži veci sociálneho pokroku a národného oslobodenia.“ Víkend na horách okrem slnka, snehu a dobrého ozónu, sem-tam núka ešte aj vitamíny. Snímka Pravda — Karolín Nedeľa na oceľovej tepne Kto by nepoznal ten slastný pocit, keď sa človek napoly zobudí, lebo o takomto čase vždy zvoní budík, a v polo­spánku si uvedomí — dnes je predsa nedeľa... Převrá­tit sa na druhý bok a ďalej spat je v takú chvíľu vari pre každého najväčším pôžitkom. A predsa, žijú okolo nás ľudia, ktorí nielen v nedeľu, ale aj počas najväč­ších sviatkov musia na prenikavé zazvonenie vstat. Na­miesto sviatočného obeda odkrojit si krajec chleba, při­balit k nemu slaniny alebo klobásy a vykročit do mra­zivého rána za svojou každodennou povinnosťou. Nebolo to ináč ani včera. Na východnom Slovensku spoza Slánských vrchov práve vykuklo zubaté zimné slniečko keď z Košíc odchádzali posledné električky smerom’k východoslovenským železiarňam. „Kadiaľ sa pustit? Pozrtet sa, ako pracujú v nedeľu hutníci? Ne­bolo m zaujímavejšie porozprávať sa s lekármi zo zá­vodnej nemocnice VSŽ, akú mali zo soboty na nedeľu službu?“'Ako tak rozmýšľam, pristavil sa pri mne že­lezničiar. Unavený, vymrznutý mi hovorí: — Nemáte zmeniť trojkorunáčku za drobné? Človek v takom noč­nom mraze fajčí ako turek, lebo si myslí, že ho ciga­reta zohreje, stánky sú zavreté, iba automat ma môže zachrániť... Našlo sa čosi v mojich vreckách a ja som už viac nerozmýšľal, za kým sa vydať na nedeľnú C6ŠtU, Centrálne prekladisko rúd Východoslovenských žele­ziarní ie na samom okraji podniku, kameňom by odtiaľ dohodil do Bočiara. Toho Bačiara, v ktorom sme po oslobodení začali stavať HUKO. Dnes sa mladí technici orenáramne čudujú, keď vidia niekoľko továrenských hál z toho obdobia: namiesto oceľových konštrukcií ma­jú dubové trámy. No neohrnult sme nosom ani nad takýmito výrobnými priestormi. Dnes v nich železiarne zváraiú oceľové rúry. A táto už zabudnutá stavba sa dočkala aj príchodu prvého vlaku naloženého železnou rudou z Krivého Rogu. Za jej humnami denne prejde často aj vyše tristo vagónov, lebo širokorozchodná trať má konečnú zastávku až tu, v centrálnom prekladisku rúd VSŽ. Hoci bola nedeľa, bolo tu rovnako rušno ako rez pracovné dní. Rušne ťahali za sebou vagóny s ozna­čením CCCP a hned na vedľajšej koľaji vrážali do seba nri posúvaní naše, s označením CSD. Piskot lokomotív, svetlá semafórov, oblaky pary, kto­ré nachádzali z rozmrazovacích tunelov, budili dojem chaosu lebo ľudí takmer vôbec nebolo vidieť. Neviem prečo ’ale ja som si predstavoval, že aj tu na tejto že­lezničnej stanici uvidím prinajmenej dvadsať železni­čiarov s píšťalkami v ústach a s červenými zástavkami „ mkách. Tento prvý dojem je však naozaj ibcdoj­­mom nezasväteného. Stačí vojsť do jednej z priľahlých budov a človek nadobudne nový dojem, totiž opak je pravda. Vládne tu vzorná disciplína a poriadok. Na stenách veľkej miestnosti velína centrálneho prekla­diska rúd VSŽ je na paneloch svetelne vyznačená každá trat, vlak na nej aj počet vagónov, ktoré sú práve v roz­mrazovacích tuneloch. Bez príkazu dispečera Miloša Nóvotného, velinára Jána Antolíka a inšpekčnej služby, ktorú včera mal majster údržby Pavol Kudlač, nepohne sa ani jeden vagón. Z tohto strediska sa dávajú poky­ny, ktorý sovietsky vlak vojde do rozmrazovacieho tu­nela, kde horúci vzduch rozmrazí sovietsku rudu stuh­nutú ukrajinským a karpatským mrazom, ba: aj to, do ktorého rotačného výklopníka má ist ten-ktorý vagón, lebo podľa druhu rudy sa potom buď znova naloží do našich vagónov a putuje ďalej po republike — najčas­tejšie do ostravských hút, alebo po pásoch putuje na aglomeráciu a odtiaľ do vysokých pecí VSŽ. — Všetky práce sú tu mechanizované, preto ste ne­videli na našom prekladisku toľkých železničiarov ako na iných staniciach. V dnešnej smene je napríklad iba 24 ľudí. Je to však normálne obsadenie. Viac ľudí na vykládku a nakládku ani nepotrebujeme, — vysvetľoval mi dispečer Miloš Novotný a velinár Ján Antolík ho doplnil: — A takých železničiarov, ktorí si budú môcť v ne­deľu dlhšie pospať, bude čoraz viac, lebo po celej širo­korozchodnej trati — od Čiernej nad Tisou až po vaše prekladisko — sa čo nevidiet začnú stavaf moderné vy­kládky, ktoré znížia nevyhnutné počty ľudí na obsluhu strojového zariadenia. To už nie je túžba iba tých, čo musia aj v nedeľu vstávat do služby. Súdruhovia mt z balkóna velína na­príklad ukázali novú trasu širokorozchodnej trate, ktorá sa práve stavia a po ktorej budeme čoskoro cez ich stanicu dovážat zo Sovietskeho zväzu u nás už popu­lárne autá žiguli. Odtiaľ sa budú expedovat do celej re­publiky. Podľa perspektívnych plánov v budúcich ro­koch okolo tejto oceľovej tepny zo Sovietskeho zväzu vybudujeme nielen nové, moderné prekladiská, ale aj spracovateľské závody, veľké obilné silá a centrálne sklady, aby sme po našej železnici v budúcnosti vozili čím menej „vzduchu", Dnes sú to iba plány, ale onedlho to bude skutočnosť. Nedeľa. Pre väčšinu' z nás túžobne očakávaný deň, keď si môžeme oddýchnut, pobudnút v kruhu svojej ro­diny. Pre viacerých je dňom pracovným, aby sme dnes, v pondelok, mali dostatok materiálu na výstavbu novej bytovky, teplo v kancelárii, u obchode kreslo, ktoré sme sa rozhodli kúpit. JÁN MARKOVIC Moskva (ČSTK) — Sovietske au­­tomatické medziplanetárne stanice Mars 2 a Mars 3 pokračujú v lete na obežných dráhach okolo Marsu. Do 22. januára stanica Mars 2 usku­točnila 74 obletov okolo planéty, sta­nica Mars 3 ju obletela štyri razy. Stanice pozorujú povrch Marsu, jeho atmosféru a okolitý kozmický prie­stor. Podľa údajov prístrojov zistili sa v niektorých oblastiach určité príznaky utíchania piesočnej búrky, ktorá trvá na Marse už niekoľko me­siacov. Automatické stanice zistili, že v niektorých oblastiach dosahuje hor­ná hranica piesočných oblakov šesť až osem kilometrov nad povrch Mar­su. Automatické stanice pri obletoch planéty umožňujú získavať podrobné informácie i o oblastiach, ktoré sú pre astronomické pozorovania zo Ze­­me neprístupné. Posledné merania potvrdzujú, že teplota na rozhraní dňa a noci predstavuje mínus 80—90 stupňov Celzia. Palubné systémy a vedecká aparatúra automatických staníc Mars 2 a Mars 3 fungujú nor­málne. Zima na Dunaji Komárno (ČSTK) — Sovietska loď Jaroslav pomáhala v sobotu a v ne­deľu v komárňanskom prístave Čes­koslovenskej plavbe dunajskej pri vy­­prádzňovaní 4 vlečných člnov, ktoré priviezli zo Sovietskeho zväzu koncen­trát železnej rudy pre náš hutnícky priemysel. Stav vody je veľmi nízky, Dunaj zamŕza a na hladine sa vytvá­rajú ľadové ostrovčeky. Člny museli zakotviť v prístave ďaleko od brehu, čo sťažuje manipuláciu s nákladom. Ramená najväčších 8-tonových prí­stavných žeriavov dočiahnu iba do polovice člna. Sovietska loď Jaroslav otáča člny, aby mohli vyložiť náklad aj z druhej lodnej plochy. Príkladná je spolupráca prístavných robotníkov a osádok plavidiel v boji proti dô­sledkom zimy. V zimnom prístave v Komárne musela zakotviť rumun­ská loď, plávajúca proti prúdu so šiestimi vlečnými člnmi. Náklad z jedného člna preložili do železnič­ných vozňov a ďalších 5 člnov pod­­ľahčujú na menší ponor, aby tak umožnili pokračovať v plavbe. Záhradníci JRD v Ivanke pri Nitre sú známymi pestovateľmi skorej zeleniny. V skleníkoch aj teraz majú hlávkový šalát. Koncom januára ui dodajú 11 tisíc kusou hlávkového šalátu do predajní Zeleniny v Nitre. Na obr.: druistev­­níčky pri práci. Snímka P. Matis Nfekoľko skúseností e vybavovaniu sťažností občanov Aktívna účasť na sprava štátu Kritiají preto, lebo vidia neporiadky • Vlaňajší pokles zaiste nie je trvalý © Mno­ho veci napmHa aj anonymné sťažnosti • Sťažnosť musí byť za mesiac vybavená Bratislava (Od našich redaktorov) — Sťažnosti, oznámenia, pod­nety pracujúcich, ako prejavy aktívnej účasti občanov na správe štátu, sú jedným x veľmi významných nástrojov na prehĺbenie zásad socialistického demokratizmu a spoločenskej kontroly nad činnosťou aparátu, činnosťou jednotlivých funkcionárov, orgánov a organizácii. Príčiny podávania sťažností vyc hádzajú predovšetkým z nedobrého výkonu štátnej správy, čo veľmi úzko súvisí s porušovaním zákon­nosti a štátnej pracovnej disci plíny. Vlani menej ako predvlani Na civilno-správny úsek Minister­stva vnútra SSR došlo predvlani 598 sťažností, oznámení a podnetov pra­cujúcich, čo bolo v porovnaní s ro­kom 1969 o 17 % viac. Z toho bolo 52 anonymných. Najviac sťažnosti (41 %) prišlo na úsek bytovej politi­ky a bytového hospodárstva. Druhá najväčšia skupina sťažností bola na pracovníkov a funkcionárov národ­ných výborov. Na treťom mieste bo-1« nťn vnrvpf v m QÍtfvflrnirn náunA kTrvrri á lo sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich je motivovaných často subjektívnymi pohľadmi a návrhmi sťažovateľov na riešenie jeho práv a právom chránených záujmov. Vlani došlo na civilno-správny úsek Ministerstva vnútra SSR 333 sťažností. Z mich pridelili na vybavenie správe miestneho hospodárstva 143 sťažností na bytovú politiku a bytové hospo­dárstvo, odboru národných výborov 64. Spolu na vybavenie zostalo na ministerstve 248 sťažností a 85 od­stúpili iným orgánom a organizá-clám. Pokles sťažovateľov v minulom roku zaiste nie je vecou trvalou. Skôr to vyplýva z toho, že práve vlani, keďže bola väčšia aktivita po­slancov, pripravovali sa voľby do za­stupiteľských orgánov, mnohé sťaž­nosti riešili hneď na tvári miesta. Zákon stanovuje, že všetky sťažnosti musia byť vybavené do 30 dní. Keď sťažnosť nemožno dovtedy vybaviť, treba zodpovedného funkcionára po­žiadať o predĺženie. Na ONV pred­sedu, na ministerstve ministra či jeho námestníka. O predĺženie z vla­(Pokračovanie na 2. str.) Pred VG), celoštátnym zjazdom JRD aplikujú závery XIV. zjazdu KSC Premyslené kroky poľnobospodórov Zlučovanie JRD v Martinskom okrese úspešne pokračuje • Najpríťažlivejším argumen­tom sú výsledky ® Družstevníci si podávajú niky na vernosť a úspechy Martin (Od nášho redaktora) — Turčianski poľnohospodári si predsavzali ďalej upevňovať socialistické výrobné vzťahy a ich plné využívanie na rozvoj výrobných síl tak, aby poľnohospodárska vý­roba bola schopná dokonalejšie uspokojovať rastúce potreby spoloč­nosti. Podľa záverov XIV. zjazdu KSČ chcú v piatej päťročnici rých­lejšie zvyšovať tempo rastu výroby. Preto neustále premýšľajú, ako zlep­šovať organizáciu práce, upevňovať pracovnú morálku a disciplínu na všetkých úsekoch výroby, ako maxi­málne využiť bohatstvo pôdy. Na ich chválu slúži, že z poľnohospodárstva chcú v najkratšom časovom období urobiť príťažlivé zamestnanie pre mladých pracovníkov a 'tak ho za­bezpečiť nádejami, podstatne zlepšiť pracovné prostredie a prácu zmecha­nizovať, aby postupne odstránili ťaž­šiu ručnú drinu. Ako sme sa dozve­deli od riaditeľa Okresného poľno­hospodárskeho združenia v Martine' Ing. Jána Rakovského, len za obdobje štvrtej päťročnice zvýšili hrubú poľ­nohospodársku produkciu o 17,3 % a trhovú dokonca o 32,1 %. Nákup do štátnych fond-ov vzrástol pri mäse o 28 %, mlieka o 51,7 %, zvýšili hek­tárové výnosy zemiakov v priemere o 82 q, obilnin o 9,1 q, ročnú dojnosť zvýšili od jednej dojnice z 1761 litrov na 2480. V piatej päťročnici plnia opäť ná­ročnejšie úlohy. Zaumienili si zvýšiť poľnohospodársku produkciu o 21 %, trhovú o 29,1 %. Sú to úlohy veľké, ale splniteľné. Vyžadujú si plne rozvi­núť úsilie všetkých pracovníkov, den­ne úlohy sledovať, riešiť nedostat­ky... ■ NA VÄČŠIE CELKY V ceste za prenikavými úspechmi im stáli pomerne malé poľnohospo-* dárske zá-vody,, Preto sa rozhodil do­riešiť plošnú integráciu, aby silné poľ­nohospodárske podniky nastúpili čo najskôr na cestu kooperácie. Ešte pred výročnými bilanciami sa rozhodli mnohé družstvá zlúčiť sa vo väčšie celky. Tak si podali ruky družstevníci z Blatnice s Karlovou, Valentovou a Leskárom. Podľa slov tajomníka OV KSS v Martine Jána Šteca majú priam ideálne podmienky pre ďalší rozvoj výroby, lebo v Blat­nici docieľovali výborné výsledky v chove hovädzieho dobytka. V sú­časnosti tu stavajú veľkokapacitný te- Iatník pre tisíc teliec. Družstevnici vo V-alentovej, Karlovej a Laskári patria medzi najprodukčnejších pes­tovateľov zemiakov a obilnín. Dosa­hujú v priemere vyše 200 q výnosy zemiakov a obilnín vyše, 30 q. Zlú­čené družstvo má k dispozícií päť inžinierov a niekoľko absolventov od­borných stredných škôl, čo je záru­ka ďalšieho napredovania, lebo v pra­covných skupinách sú samí obetaví a skúsení družstevníci. ■ PRÍKLADY PRITäHUJO Ich príklad nasledovali v Rudne — Jasenove — Liešne — Kalamenovej. Budú hospodáriť na 1190 ha poľno­hospodárskej pôdy. Využijú kvalitné lúky a pasienky v Jasenove, kde s úspechom zaviedli aj hnojovicové hospodárenie. Ďalší traja noví part­neri majú bohaté skúsenosti v rast­linnej výrobe. Kedysi boli družstev­níci nútení časť ornej pôdy využívať na pasienky, teraz po zlúčení zvý­šia osev obilnín, lebo budú mať dosť lúk a pasienkov. Príklad zlúčených družstiev nasledovali v Dubovom, — Veľkom Čepčíne — Diviakoch — Ivančinej, ďalej v Príbovciach — Rakove — Dánovej — Folkušovej, ako aj v Dolnom a Hornom Jasene a Hornom Kalníku, a budú v Blažovciach — Socovciach — Mošovciach — Bor­covej — Bodorovej. Všade majú vzniknúť zlúčením poľnohospodárske podniky, ktoré budú vlastniť okolo 2000 hektárov pôdy. Turčianski družstevníci uskutočne­ním plošnej integrácie vó väčšie poľ­nohospodárske celky utvárajú priaz­nivé kooperačné vzťahy; v rastlinnej, ako aj živočíšnej výrobe. Na to vy­užívajú schopnosť ľudí, mechanizáciu a .prírodné podmienky. Po ziúčení príde rad na investičnú výstavbu, ktorá zabezpečí nebývalý rozvoj a úspech v kooperačných vzťahoch. MIROSLAV RUTTKAY Na návštevy BÉiaráa Praha (ČSTK) — Do Bulharskej ľudovej republiky včera odletela de­legácia 0V KSC, vedená členom OV KSC a vedúcim oddelenia OV Micha­lom Kudzejom. Na letisku sa s. dele­gáciou rozlúčil radca veľvyslanectva BER v ČSSR Georgi Georgiev a vedú­ci odboru OV KSČ Vladimír Blechta. Mmúmjú nátlak Santiago de Chile (ČSTK) — Čílska vláda uverejnila v sobotu ko­muniké, v ktorom odsuzduje „nátlak multilaterálnych finančných inštitúcií, ktorý má latinskoamerickým krajinám zabrániť, aby si vybojovali svoju hos­podársku nezávislosť“. V komuniké sa pripomína nedávne vyhlásenie pre­zidenta Nixona o novej politike vlády USA voči krajinám, ktoré bez náhra­dy vyvlastňujú majetok amerických spoločností. Caracas — Venezuelský prezi­dent Rafael Caldera označil za skryté vyhrážanie rozvojovým štátom tú pa­sáž v Nixonovom posolstve Kongresu, kde sa navrhuje zmeniť zákonné usta­novenia, z ktorých vyplýva americký pojstoj „k vyvlastneniu amerických majetkov cudzimi vládami“. Lima — V podobnom duchu sa vyslovil k Nixonovým návrhom na represálie za znárodňovanie americ­kých majetkov v zahraničí peruánsky minister zahraničných vecí Miguel de la Flor. Povedal, že každý štát, ktorý sa usiluje o nezávislý hospodár­sky rozvoj, má právo kontrolovať naj­dôležitejšie hospodárske odvetvia a podriadiť ich národným záujmom. íriszre Masy Tel Aviv (ČSTK) — V Tel Avive sa včera skončila konferencia izrael­­sko-sovietskeho priateľstva schvále­ním rezolúcií odsudzujúcich protiso­­vietsku propagandu, rozdúchavanie studenej vojny a požadujúcich splniť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z novembra 1967. Dčastníci konferen­cie — z radov židovského i arabské­ho obyvateľstva — žiadali obnove­nie normálnych priateľských stykov medzi Izraelom a Sovietskym zväzom. Poľnohospodárske stavby PreSov budujú v Košickej Polianke nákladom 127 miliónov korún nový závod na výrobu bravčového mäsa, ktorý sa ešte v tej iu puLruuiLici siune iLiuunym zusuuuvuieium vyunuuusiuuensKei meirupoty mušom, /eno Kapacita ouae 3t> tisíc kusov ošípaných a denná produkcia 10 tisíc kilogramov bravčoviny. Na obr. vľavo: BSP Jmajia Kompira pni vonnom rozďeíawníúloh. Vpravo: časí zmontovaných hált dodaných agrokomplexom Agárt Snímky F. Lainca z Maďarska. *

Next