Roľnicka Nedeľa, september 1947 (II/36-38)
1947-09-07 / No. 36
Ročník II. - Číslo 16 p Cena Ronicka nede a Dobrá politická škola M. J. Cliudík, člen SNR Náš slovenský roľnícky ľud bol po oslobodení presvedčený, že pôda zradcov, Nemcov a Maďarov bude čím prv oddaná do jeho rúk. Vyhlásila to slávnostne vláda a vyhlasovali to tiež všetci politickí dejateiía, ktorým blaho slovenských roľníkov ležalo na srdci, A tento náš dobromyseľný slovenský roľnícky ľud bol tiež presvedčený, že každý, kto bude mať s touto otázkou dočinenia, bude sa snažiť riešiť íu rýchle a v jeho prospech. No ked sa komunistom v SNR horko-ťažko podarilo prebojovať zákon o odňatí pôdy nemeckým a maďarským veelkostatkárom, vtedy ochrancovia veTkostatkárskej pôdy začali hľadať uličky medzí platnými už paragrafmi, aby zahalili alebo aspoň spomalili konfiškaČné a pridelové pokračovan'e. Robili to v tej nádeji, že hádam stane sa zázrak a že zakročí „niekto“, kto plány tých smelých komunistov zvráti. Ale taký zázrak sa nestal. Ale, keď slovenský depuiátnik a ma’ý a stredný roľník chcel pôdu dostať do držby a úžitku a keď ju chce dostať do vlastníctva, musel a musí bojovať proti nepriateľovi a nepriateľovi podkutému všetkýpý fiškálskymi huncútstvami a podlosťami. Nebolo veru dňa, aby si miestna reakcia v obciach a okresoch i sama i poučovaná od „múdrych“ pánov z PPPR nebola našla spôsob, ako rozbiť Micsínú roľnícku komisiu, ako do nekonečna odťahovať jednotlivé fázy konfiškác’e a prídelu. Mvsl'm vä"š'-^»-o ro-nv^vania sákoaných ustanovení, švindlerstva, hancbnotí a ai podvodov s bumrškami ešte u itás nebolo ako pri prevádzaní nozemkovej reíormy. Veď len si predstavte; všetci veľkostatkárí bez ohľadu na svoju národnosť sa vraj ;—,brom«dne „zúčastní!'.!' o slobodu slovenského národa a o znovuvzkricseníe A darmo Jano, Mišo krútili nad tým*o ..teirfom“ hlavou, veď oní tam v odríade, či v Bystrici nevideli ani Csekyho, ani Maryéšího ani Petle'-fa’v’fbo, ani ž"a'lr>i»ho p'-'dobt'óbo vvtečn'ka. Páni čo to za tvch^n ncdobnýcb „hrduíov“ tvrd'lí a čo íob takto cbrándi — ani sa pri tvcbto nohanebno^íinch an? len nezačrrvc”?!’! 7aned!bo, pravda, isochon*! temer vre^rk roTní'-kv ľnd, že pôdu dostaní» do vlactníctrra len tak. keď sí ú' sám vvdot'víe! A tak s.a nn každom vefkosta*ku, v ka^rto' dedme a meste rozeíít.-l zápas o int-á. o het'fám o pr.áva a nároky Kloven«ke? de»Vpv voči stáročným ufláčateTpnr a vvkorísťovateľom. Porlrdné šíád'um ncžíčrvostí okrem iných krikľavých nespravodlivostí vybitá sa v spomalenom vydávaní vlastníckych dekrétov. No, to Sri už len dozvuky m-zkcj a falošnej agrárnickej hry s pozemkovou reformou. Celý tento skutočne veľký boj slovenských gazdov o pôdu sa veru nevyplatil tým pánom ktorí ho vyvolali; nielen preto, že ho prehrali, ale aj preto, že roľníci dnes už celkom jasne poznali a vidia, kto skutočne háji ich záujmy a kto ich chcel ošmeknúť. Okrem týchto poznatkov obohatilo sa naše roľníctvo o mnohé skúsenosti pri vydobýjaní svojich práv. Nejeden donedávna ešte indiferentný ľahostajný dedinský človek bol prinútený zaujímať sa o roľnícke zákony, len preto, aby ho o jeho práva neošmekli. Tak poznal dobre, čo mu prinášajú a čo mu môžu prmiesť aj v budúcnosti í tie nové priprávané zákonné výdobytky Ďurišovej roľníckei politiky prevádzané komunistickými činiteľmi vo vláde a v parlamente. Vo svojom okolí, v dedmách a v okresoch každý prídelca poznal ľudí ktorí mu fič'a, a’c poznal i tých, ktorí naopak chrániš pánov veľkomožných. Tak sa z pozemkovej reformy Síala skutočná výborná škola roľníkov. Mnohí naučili sa poznávať zákony, ľudí, ormelil sa chodiť na úrady, protestovať aj voči vysokopostaveným nežičlivcom a hlavne smele požadovať a do života uviesť tie výdobytky roľníckej politiky, ktoré vláda svojou ľudovou polííikou uvádza do našej hospodárskej ľudovej štátnej štruktúry, , Arga*ášskym fiškálom to zase raz dobre nevypálilo. Chceli roľníka oklamať, podviesť a obrať o pôdu a zatiaľ prinútili ho premýšľať, rozoznávať čo je poctivé a čo nie. Poskytli mu síce nie celkom bezplatnú, ale zato výbornú politickú a rcďnícku ikolo. Bratislava, Jesenského ulica 11 Minister Ďuriš medzí slovenskými roľnikmit Okamžite treba pomáhaf! Príplatky k cenám obilia nech zaplatia mílio nári! — Väčšina roľníkov nebude platiť ane. Slovenské dediny a mestá vítaly v týchto dňoch ministra pôdohospodárstva J, Ďuriša. Navštívil kraje južného a východného Slovenska a v mestách Trnava, Takšon, Vráble, Modrý Kameň, Feledince, Michalovce,: Veľký Šariš, ako í v mnohých obciach ďalších prehovoril k desaťtisícovým shromaždeniam roľníkov o opatreniach na pomoc roľníkom. Minister Ďuriš vo svojich prejavoch k slovenským roľníkom v podstate sa zaoberal týmito ot.ázkami: Kapitalistický strašiak; vojna — Budu’me pokojne — povedal min. Ďuriš, — lebo veľké sú sily mieru, pókojamilovných národov na čele so Sovietskym sväzom. Bohaté panstvo sa síce pokúša, aby vývoj šie! iným smerom, ale môžeme byť spokojní: Staré časy kapita’istov, bankárov a veľkostatkárov sa už ne\Tátia, Páni kričia, ale je to ústupový boj. Vidím okolo seba, že v bývalých kanitalistiekveh .štátoch čím ďalej tým viac berie moc do niky pracujúci Ind. A aj u nás ťo vyzerá ináč, ako za prvej CSR. U nás už nerozhodujú kapitalisti, ale pracujúci ľud. Budujme teda pokojne, lebo budovať znamená posilňovať práva a postavenia ľudu. Plánovité hospodárstvo pomáha i roľníkom Minister Ďuri; hovoril piotom o škodách, spôsobených suchom a pripomenul, že vláda sa aa jeho návrh už usniesla, že roľníkom vypomôže a spotrebiteľom zabezpečí výživu bez toho, že by sa zvyšovaly ceny potravín. Kedy v kapitalistickom svete nahradili roľníkom škody, spôsobené suchom? — pýtal sa min, Ďuriš. My si to môžeme dovoliť preto, lebo máme plánované hospodárstvo a dávame tam, kde najviac treba: na Slovensko a do pôdohospodárstva. Min, pôdohospodárstva navrhlo mimoriadne príplatky k cenám pšenice, raži, a ovsa a rovnako sa nahradí škoda i pri kukurici, sene, repe, luštcninách, olejninách a pri m'ieku a másle. Príplatky budú aj pre tých ma'ých roľníkov, ktorí nemajú čo odovzdať a nahradí sa im rozďel medzí tým, čo zasiali a čo sa im urodilo. M-msterstvo pôdohospodárpokračovanie na 3. strane Volebné víťazstvo v Maďarsku Komunisti najväčšou stranou v štáte!—Kapitalistické živly ušly z maloroľnícke^ strany — Hlavné ciele; nálež,te znárodniť priemysel, bane, banky, poisťovne a upiainit roľnícku politiku Proti nedeľným voľbám z 31. augusta zúria panské sirany iemsr vo všetkých šlátcch, u nás aj panský „Čas“ — a to je teda dokaz, že iste skončíly sa tak, že z ícho bude osoh pre pracujúce obyvateľstvo Maďarska: Najväčšru stranou Maďarska stali sa komuĽÍstí, ktorí získali vyše milióna hlasov a budú mať v parlamente (podľa predbežnej zprávy) 93 poslancov — teda bezmála štvrtinu zo všetkých. Víťazili i po dedinách, lebo roľníctvo schvaľuje ich politiku, r.raínú pracujúcim pôdohespcxHrcm. Budú teda hlavný stĺp vládnej väčšiny, a spolu so sociálnymi deinokratmí, so sedliackou stranou a s očistenou malcroľríckou stranou majú dovedna 261 (alebo 258) poslancov. Protivládne (opozičné) strany všetky spolu majú len 151 (alebo 154) poslancov, Z vládnych strán soc. demokrati trocha upadli (ako všade v nových voľbách), ale to sa vyrovnalo silným prírastkom hlasov a poslancov kcmumstických. Dobrá vec je, že doterajšia maloroľnícka strana nemá už v sebe panské živly, ako prv, lebo tie prešly do strán opozičných; mýlne rátsly, že OTOzicía v týchto voľbách zvíťazí. Očistenie maloroľníckej strany je vysoko dôležitá vec, lebo teraz ona bude môcť ozaj rázne vystupovať proti veľkému kapitálu, môže silne pomáhať pri zaberaní velkcprí«‘Tnvslu a bude pevnou crsorcu vládnej politiky na prospech pracujúceho národa, , Americká a anglická vláda protestovaly proti výsledku volieb, že vraj niektoré živly (íoííž fašistické) nemohly voliť, a noviny píšu, že boly pri voľbách niektoré neprístojností, ale že í tak celkový výsledok volieb nezmenily. Soc. demokrati vysvetľujú svoje straty neriadmi pri voľbách, ale ich oslabila aj ich vlastná pravicová grupa (s Peyerom), ktorá im vzala 6 mandátov. Predbežné neúplné zprávy hlásia tieto výsledky: Vládne strany: komunisti 93 poslancov, soc. demokrati 62, maloroľ. strana 65 a sedliacka strana 38 — spolu 258 poslancov. Opozičné: demok, ľudová 65, strana iseodvíslosíi 65, a štyri malé strany dovedna 31 — opozícia spolu teda 154 poslancov. Parlament má sa zísť 16, septembra. Nevedno ešte, ako sa utvorí nová vláda. Bolo už počuť i to, že opozičná demokratická ľudová strana so 65 poslancami bola by ochotná vstúpiť do vládnej väčšiny, Soc. demokrati pri svojej nespokojnosti požadujú väčšie uplatnenie. Pri vyšetrovaní vysvitá aj to, že početní nenápadní voUčía opozičných strán robili volebné nesprávnosti, aby boly prišité za golier — komunistom a sedliackej. Ale tak čí tak víťazstvo ludovládnych strán v Maďarsku je radostná udalosť, a bude mať dobrý vplyv i v krajine í v pomere k slovanským susedom. Pomoc roľníkom schvá'ená Príplatky k cenám roľn. výrobkov - Odkiaľ vezme štát úhradu? Komunisti žiadajú zaviesť dávky na milionárov! V utorok 3. septembra mala vláda zasadnutie, na ktorom sa usniesla o mimoriadnych opatreniach na pomoc roľníkom, postihnutých suchom. Na podklade referátu súdruha mhiisto Durila schválila vláda príplatky k výkupným cenám roľníckych výrobkov. U pšenice a jačmeňa sa bude priplácať 200 Kčs a u raži a ovsa 150 Kčs. Tieto príplatky sa budú vyplácať od začiatku výkunu až do konca roku 1947, TJ zemiakov činí príplatok 50 Kčs za každý metrický cent dodaných zemiakov a to i zo zpätnou platnosťou (aj pre zemiaky rané). K cenám stnikovín sa bude priplácať priemerne 10 Kčs a k eenám olejnín 35 Kčs za 1 metr. cent. U zeleniny príplatky stanovené takto: Cibuľa 2 Kčs, kapusta 1 Kčs, kel 1 Kčs, petržlen 2.50 Kčs, celez 2 KČs, mrkva 1 Kčs, pór 1 Kčs, paradajky 1 Kčs, paprika 5.50 Kčs a n karfiolu 1 Kčs. Na hovädzí dobytok bude vyplatený príplatok v mesiaci apriS 1948 2 Kčs na 1 kg živej váhy, v máji 3 Kčs na 1 kg živej váhy a v júni 4 Kčs na jeden kg živej váhy. Príplatok na mlieko bude pripočítavaný podľa obsahu tuku a to tak, že pri tučnosti 3.6% bude činiť 1 Kčs na jeden liter. Príplatok na 1 kg \Tkúpeného masla do- Pokračovanie na 2. strane 7. septembra 1947 S ministrom Ďurisom medzi slovenskými roľníkmi Dr. í. Rendek Nedávna cesta ministra s. Ďuriša južnom a východnom Slovensku bo^la v mnohom ohľade poučná. Súhlas s roľníckou politikou s. Ďuriša sa priam lavínovité šíri medzi našim roľníctvom. Jeho p<>ctivý a nekompromisný boj za práva pracujúceho roľníckeho ľudu otvára oči a sjednocuje všetkých roľníkov, či komunistov alebo demokratov, či katolik,ov alebo Ukrajincov východného Slovenska. Kde sú lie časy, keď panská tlač hulákala: »Pán minister, odstúpte!« Dnes, keď s. Ďuriš hovorí, že by on mPhol robiť aj takú politiku, že by ho mali veľkostatkári a špekulanti radi. ozvú sa tisíce hrdiel: ^Ale potom by sme Vás my nemali radi.« A ked s. Ďuriš prehlási: »A ja Vám sľubujem, že budem robiť takú politiku, že/ma títo páni nebudú mat radil« — niet veselosti a prejavov súhlasu koncakraja. Dnes je už roľnícka politika s. Ďuriša takou masOvou silou, že s ňou musí počítaf každý. Veď ako ináč si možno vysvetliť, že i p. povereník Dr. Kvetko. ktorý niektoré kraje navštívil spolu s ministrom ĎurišOm. hovoril o tej novej roľníckej politike už s väčším rešpektom. Dnes náš roľnícky ľud chápe, že robiť roľnícku politiku znamená bojOvaf za lepší život malého g stredného roľníka. Čím ďalej tým viac si uvedomuje že staré panské poriadky nemôžu mu daf nič iného než to, čo mu dávaly doteraz: biedu, zaostalosť, vOjnu a právo pokorne prasiť po panských úradoch. Hrdý a lepší živOf očakáva od nových poriadkov. Dnes už roľníci pri posu dzovaní nejakého návrhu uvažujú nie tak, či vec navrhujú komunisV alot>o demokrati, ale tak, či vec OsOží pracujúcemu roľnkovi alebo veľkostatkárovi. A to si už každý na prstoch vyráta! Toto ieí zmena v smýštanl, to už nikto nezastaví. POmaly už nebude mOžné hovoriť o roľníkoch a myslief pritom veľkostatkárov, hovorit o ochrane súkromného vlastníctva prOti kolchozom a mys- Het pritom na záchranu veľkostatkov, hovorit o ochrane náboženstva a myslief pritom na záchranu starého poriadku a panských privilégií. Medzi výdobytky novej roľníckej politiky patrí tiež to, že sa treba starať aj o náhradu škôd, spôsobených suchôm. Je to prvý raz v histórii, že naše roľníč-, tvo je zabezpečené proti najväčšiemu riziku svOjho podnikania — proti nepriazni prirOdy. V starOm kapitalistickom poriadku je úplne nemysliteľné, aby sa roľníctvu daly 4 miliardy korún ako náhrada škôd, spôsobených suchom. Opatrenia, ktoré navrhuje s. Ďuriš, majú pre roľníkov zaistiť príplatky k cenám obilia a iných pUdin, subvencie na Osivá, krmivá a umelé hnojivá, upraviť roľnícku daň, zaistiť roľníka tak, aby rolnik mohol svoju pôdu riadne obrobiť a zaisiif výživu národa na budúci hospodársky rok. A ide tiež o to, aby tieto 4 miliardy korún nemusel si zaplafit náš pracujúci človek na daniach alebo sniženou hodnotou našej koruny cestou inflácie. Návrhy s. Ďuriša, aby sa tieto 4 miliardy získaly zdanením milionárov a špekulantov, ktorí po tejto vojne na biede ľudu nahrabali bohatstvá, sa sfrefávaly všade s veľkým porozumením roľníckeho ľudu. Táto veľká pOmOc pre roľníka práve vtedy, keď pOmoci najviac potrebuje, veľmi názorne ukazuje, čo znamená pre nášho roľníka plánovité hospodárstvo, ktoré takúto pOmoc umožňuje a čo to znamená, keď s. Ďuriš a naša vláda rohí také opatrenia, ktoré majú účinnosť celoštátnu. ObmedzOvaf právomoc s. Ďuriša na Slovensku, to ie toľko, ako nkracOvat našich roľníkov. Dobre slovenskí roľníci prosili s. Ďmiša: ^Príďte nám pomôcť, príďte k nám urobit pOriadok!«