Roľnicka Nedeľa, december 1947 (II/49-52)
1947-12-07 / No. 49
Cenek Ročník II. - Čislo 49 Bratislava, Jesenského ulica 147. decembra 1947 Nie 400.000, ale 600.000 fon obilia príde z SSSR Ešte v júli toho roku rokovala čsl. vládna delegácia na čele s predsedom vlády Klementom Gottwaldom v Moskve o dcdávkach chlebového obilia a krmovín pre Československo, Sovietska vláda a osobne jej predseda generalissimus Stalin vyšil našej ^eiegácii v ústrety a prisľúbili, že dodajú pre ČSR 200.000 ton pšenice a 200.000 ton kŕmneho obilia. Vtedy pravda nemohol ešte nikto vedieť, že sucho bude mať tak katastrofálne následky v našom zásobovaní ako je tomu dnes. Za tejto situácie predseda vlády Klemen t Gcttwald napísal 27. novembra osobný list generalíssimovi Stalinovi, v ktorom ho medzi iným žiada, či by dodávka obilia nemehla byť o 150 tisíc ton chlebového obilia zvýšená, O dva dní na to dostal predseda vlády už telegrafickú odpoveď oď .®t»Iípa, že po dohode s prí' slušnými sovietskymi činiteľmi sa rozhodol zvýšiť dodávku chlebového obilia pre Československo až o 203.000 ton. Predseda vlády Klement Gnitwald hneď posla! Stalinovi telegram, že túto ponuku príjma a vrelo ďakuje za jeho veľkomyselný čin. Sovietsky sväz dodá nám teda z úrody reku 1947 celkom 600.000 ton obilia z toho 400,000 ton chlebového a 200.000 ton kŕmneho. Do konca toheto roku dostaneme 50 tisíc ton chlebového a 50 tisíc ton kŕmneho obilia. Ostatok dostaneme do konca apríla budúceho roku. Na základe usnesenia vlády z posledného jej zasadnutia predseda vlády poslal list generalíssimovi Stalinovi, v ktorom mu ďakuje v mene vlády a celého československého ľudu za toto veľké dobrodenie. Prichádza uralská pomoc. Prvé zásielky sovietskej pšenice sú už ta a pridu ďalšie. Zástupcovia čs. úradov zisťujú akosť sovietskeho obilia. (Foto; Petrlík) Za roľnícku jednofu a svornosť Mcchí rofníci dnes po prvý raz dostávajú našu Roľnícku nedeľu do rúk. Niektorí ju doteraz azda ani nepoznali, ale je mnoho aj takých, čo ju videli u svojich susedov, a videli ako ju poštár každý týždeň pred nedeľou roznáša po roľníckych rodinách — ale nedôverovali, nevzali ju do rúk a neprečítali a tak azda často nevedeli ako to v tej roľníckej politike je a ako sa páni usilujú prekabátiť roľníckych pracovníkov a ošmeknúť celé roľníctvo. Lebo páni boli odjakživa takí: Iné na srdci a iné na jazyku. Vo svojich panských novinách popíšu, čo všetko vraj pánski poslanci pre ľud robia a vedia to, huncúti, robiť tak falošne, že človek, ktorý sa neinformuje aj s druhej strany, im nakoniec uverL Preto, keď dnes prichádzame vo zväčšenom rozsahu medzi roľníkov hovoríme tak, ako keď sme začali tento náš časopis vydávať: Prečítajme si pozorne celé noviny, zvlášť tých vecí si dobre povšimnime, ktoré sa dotýkajú roľníckeho stavu a potom uvažujme. Porovnávajme si, čo nám doteraz nahovorili o roľníckej politike falošné panské noviny s týín, čo sa v našich novinách dočítate. Na tretej sírane prinášame ^bšímy prejav nášho ministra pôdohospiffárstva Júliusa Ďuríša o jeho nových podujatiach a o tom, čo sa ešte bude musieť pre roľníkov urobiť, aby sa roľníci svcjcu životnou úrovňou vyrovnali ostatným svojím spoluobčanom. Minister Ďuríš začína už uskutočňovať svoj takzvaný hradecký program. Naši atari čitatelia už poznajú Ďurišov hradecký program dopodrobna, lebo sme o Som už pár razy písali a dostali sme aj veľa listov od našich čitateľov, kde nám píšu, že sú s novou roľníckou politikou spokojní a nadšene pripomínajú, že veru oní sú zasa na pozore a nedovolia, aby páni marili statočnú prácu pre roľníkov. Vo svojom hradcckom programe vyjadril minister Ďuríš všetky bolesti roľníkov a všetko čo bude treba naprávať, nové poriadky urob'ť, aby sa uľahčil roľníkom život, aby sa aj zisk na pracujúceho člena roľníckej domácností zvýšil. Jednou z najhlavnejších zásad našej novej roľníckej politiky je heslo: Pôda patrí tým, čo na nei pracujú. O tomto t?ež hovoril Ďuríš v hradeckom programe a požaduje teraz vo vládnych miestach, aby sa prijal zákon, že sa statkárom vyvlastní všetka pôda nad 50 ha a tiež všetka pôda takých ľudí, čo na pôde nepracujú, ale majú iné výnosná panské zamestnanie. Takáto pôda sa pridelí pracujúcim malým a stredným roľníkom. Aby roľníci malí majetkovú istotu, aby ím nikto a nikdy nemohol na majetok siahnuť, má sa podľa Ďuríšovho návrhu zabezpečiť vlastníctvo pôdy do 50 hektárov (asi 87 k. j,) v najvyššom zákone Republ'ky — v ústave. Iná chyba starej roľníckej politiky bola v nespravodlivých roľníckych daniach. Roľník platil nie podľa toho, koľko si pre svoju rodinu vyrobil, ale za každý kúsok poľa zvlášť pozemkovú daň a potom ešte daň z obratu a ešte koľko iných daní. To platil statkár tak ako ai drobný roľník, hod statkár, keď poplatil dane, iste Icnšíe mohol žiť ako drobný roľník so svojou rcá'nou, O tomto píšeme na inom mieste, v dnešnom č’slo a tu ornomínamo iba toľko: keď sa bude jednotná roľnícka daň platiť podľa spravoď'vostS. tak ako íe to u rpi-O'^n'ko'v, v?ťká väčšina tasí naŤ'''b roi'pikov neb”da plat’f vôbec žiadnu da^. strí4lhí roľníci b«dú tiož platiť ako platili doľora?;, ale =*atkárí za-r-'ne a’-o HoíSU. Id’O IPab' pi oo-nO- bo z'"kir, Tnb ie to spii-pvodlivé a pfo. ,.Taľ,ío"io roľníkom Potrebné, Okrem toho treba zafeezneč'ť roľníkom starobu. Dať roľníkom penziu tak, ako ju ma'ú iní nracovnicí, O tom, ako sa to bude prev'^dz''! máme tiež veľký článok y d-i-S'iom č’"le našich novín, V na^opi budneam hospodór^tve sa predpokladá veľký rozmach roľníctva. Treba skomasovať polia, dať možnosť roľníkcm aby svoje polia obrábali sírojmi. Preto sa niektorí roľníci obávajú, čo bude potom, ak bude nadbytok roľníckych výrobkov, Neklesnú zasa ceny a nebude zasa robiť roľník zadarmo? Nie, lebo aj na toto sa v našej novej roľníckej politike pamätá. Minister Ďuríš veľmi zdôrazňuie vo svojom hradeckom nro^rame, že sa zákonite musí zaručiť roľnikom výkun vše- I tkých ich vvrohkov za nevné ce^'v v t”’ž- 1 dom čase, V našom n’^novanom hnsood^r- I I štve sa bude m.us’r*’ de-^-’ci aí zabra”*č?ví" roT^irírvmi ■v'VT'-^i"’-''»ni M^ravovať • tak, aby nevzníkaly zbytočné nadbytky a aby roľníci nemohli byť takto poškodení. To je tak zhruba o tom, čo sa v našej roľníckej politike bude v nasledujúcich mesiacoch diať. Nie sú to len prázdne sľuby, Za posledný rok mali roľníci sami možnosť vidieť, aký ukrutný boj svádzali naši roľnícki pracovnici s panskými nclítikmí za spravodlivosť ore roľníkov. Bolo to tých povestných šesť Ďuríšových zákonov, Naivíac mrzel p^nov Ďurišov zákon o revízií nrveí nozemkovej reformv, Jcbo v prvej ČSR ľahko pr'šli na úkor rnToíkov k svofm výn-e^n-vm j>;hvfircvvm v^IkAstat^ f<p>TriT fO a rozdeliť roľníkom, lebo rolijíci už v prvej pozemkovej reforme mali na túto pôdu nárok. Páni vtedy zúrili a všelijako probovali vykrúcať, písali po svojich panských novinách, kydali špinu a hanu, ale prehrali tento veľký boj. Podarilo sa im síce v niektorých miestach zákon zhoršiť, ale napokon to predsa len vyhral roľn’cky ľud, lebo sa svorne spojil a pomáhal Ďurlšovi v bojí proti pánom. A tak to bolo aj s tou milionárskou dávkou. Najprv zúrili a ohovárali, odvádzali roľníkov, vraj to každý rolnik b«dc nlaf'ť milionársku dávku, ale n«kntiŕec, keď svoj n«>cvodf>nt*fý boí nrohralí, napi, (Pokračovanie na 2. strane.) Pokoj, budovanie, blaho národa a Republiky Minulý týždeň vo štvrtok a v piatok zasadal v Prahe Ostredn ý výbor Komunistickej strany Československá, Na zasadnutí mai hlavný referát predseda strany s. Klement Gottwald, ktorý vo štyri hodiny trvajúcej reči hovoril o súčastnej situácii a úlohách strany. Búrliv.e. privíta ný potleskom prítomných začal s podrobný m rozborom hospodárskej a politickej situácie v štáte, pričom odpovedal na všetky otázky, ktoré v poslednom čase hýbaly našou verejnosťou. Odhalil sprisahanecké a -rozvratnícke plány zpiatočníkov a napokon objasnil plán komunistickej strany, ktorý môže byť pomenovaný' programom rozvoja a zabezpečenia Republiky. Nakoniec vytýčil 10 hlavných úloh, načo preplnená sála, v ktorej sa zasadnutie konalo vstala a ováciami vyjádrila vôľu celej strany, Z reči predsedu strany s. Klementa Gottwalda vynímame: ,.V celku náš hospodárský vývoj až do konca prvého polroku bol priaznivý. Životná úroveň sa zvyšovala najviac u vrstiev, ktoré boly-na tom najhoršie. Náhly zlom nastal v druhej polovici tohto roku. Hlavnou príčinou je veľká neúroda, zapríčinená katastrofálnym suchom. Z tohto vyplývajú všetky ostat-né ťažkosti. Najhoršie je na Slovensku, kde je výživa veľmi rozvrátená. Z tohto vyplynul záver, že všetky sily musxme teraz sústrediť na zaistenie výživy obyvateľstva. Politické dôsledky ťažkej vyživovacej situácie spočívajú v tom, že domáca i zahraničná reakcia vidí v nej svoje šance. My však musíme ukázať a ukážeme, že nie sme z tých, ktorípo prvých ťažkostiach hádžu flintu do žita. Vysúkame si rukávy, vrhneme sa do roboty a urobíme zas hrubý škrt cez rozpočet reakčvensku hovoril s. Gottwald toto; ,,K slovenných rôzvratníkov“ O politickej kríze na Sloskej kríze došlo v dôsledku úplného rozvrátenia vo výžive a zásobovaní, pričom k tomuto rozvratu zámerne pracovalo podzemné sprisahanecké hnutie proti Republike. Slovenská kríza vyvrcholila demisiou Sboru povereníkov. Predpokladom trvalej nápravy pomerov na Slovensku je, aby celý kurz politiky Sboru povereníkov bol zmenený. V popredí stoja tie to úlohy: Za každú cenu urobiť poriadok vo výžive a v pôdo- i hospodárstve, 2, Za každú cenu previesť lik' vidáciu prnt'šfátneho sprisahania a očistiť verejný ž'vot. 3. Mobilizovať masy sIoVen,ského ľudu do boja za prevedenie týchto úloh". JComu zem? Vo vlaku rozprával raz jeden tučný človek, tak popánsky oblečený s veľkou koženou kábel ou, že veru on je roľník a má aj svoju pôdu. Hľa: myslím si, ako len pekne to roľníctvo pokračuje; vidieť, dobre sa má. Šaty z najlepšej vlnenej látky, nikv mäkké (nebodaj, to už tá mechanizácia natoľko po.....................................i __ii . . . . I un.y infinufti t'tľlKUlti ZUm drať). Ale z kúta sa mi prihovorí človek ubiedený vo vetchých „drevených” šatoch a hromží na pánov. Z reči do reči; vysvitlo, že veru ten údajný roľník ešte poriadne „svoje” gazdovstvo ani nevidel, lebo on je fiškáľ. Pred vojnou ešte mal advokátsku kanceláriu v ich okrese, potom sa akýmisi nesvedomvtými machľami dal zaintabulovať na roľnícke majetky, predal im strechy nad hlavou. Aj tento chudobný človek tak obišiel a teraz chodí do Bratislavy k murárom.. Potom si fiškáľ skúpil kde akú zem. Dal si tam správcu a deputátnikov a teraz občas príde, aby si z majetku peniaze odniesol, keď na svoja pánske chúťky potrebuje. Troch takýchto ..roľníkov” majú v dedine. Jeden bol voľakedy tajomníkom agrárnej strunv, tak mu potom pri parcelácii pridelili 100 hektárov zeme. Tiež nerobí nič, len sluhov preháňa a do mesta chodí peniaze utrácať, A tretí, to je akýsi maďarský barón. Bol utiekol po voj. ne, ale sa vrútil a potom mu ešte títo dvaja statkári pomohli kdesi v Bratislave na úradoch a už mal dostať majetkv imzad. Aj za prvej pozemkovéj reformy tak urobil; oodnuistil trochu a páni mu urobili výnimku. Tento fiškáľ vo vlaku, keď roz bc’a roľnícka schôdzka rozkričal sa na svojich depu. tátnikov, aby sa vraj so schôdzky pratali, lebo vraj nie sú roľníci. Našiel si takých nestatočných ľudí, čo sa radi okolo pánov obšmietajú a ešte ho aj do vvboru sdruienin JSSR zvolili za predsedu. Takto sa mu potom podarilo a) iohó huróna chrániť —- doteraz nie sú bárónővé polia rozparcelované. Chudobný človek potom smutne hovoril, že už azda nikdy nikto neurobí poriadok tak, aby sa aj roľníci dožili spravodlivosti a aby z nich nikto nemohol cicát. A predsa ten poriadok bude! Roľníci videli v poslednom čase dobre, že keď sa spoju a spoločne budú požadovať, aby páni rešpektovali ich roľnícke práva, niet takej panskej moci, ktorá by sa im. mohla protiviť. Veď koľko kriku narobili páni okolo zákona o milionárskej dávke a aj iné roľnícke zákony hatili ako len mohli a nič im to nepomohlo. Vyhrala roľnícka spravodlivosť! A teda aj v tomto pánskom nešváre v pozemkovej držbe sa urobí poriadok; Minister Ďuriš navrhuje, aby sa zákonne zaručilo súkromné vlastníctvo pôdy do 50 ha, ale to len takým, čo na nej pracujú ú sú na nej závislí. Fiškáli a iní panskí špekulanti, keď majú iné výnosné zamestnanie sa budú musieť svojej pôdy zriecť a tá sa pridelí roľníkom. Pridelí sa roľníkom tiež všetka statkáirska pôda nad 50 ha. Takto to navrhuje náš minister Ďuriš a takto je to aj spravodlivé. Páni už teraz robia všelijaké vykrúcačky, ako by mohli ten zákon zavrhnúť á budú probovut všelijako klamať ľudí, len aby zachránili svah panské vrecká, ale roľníci im aj tento raz smelo odpovedia: Len tomu zem. kto na ne f pracuje- Skôr je v roľníkových očiach roľníkom depntálnik, hoci nemá ani len ždĺhee zeme, ale na nej v potu tvári po celý rok ro. bi, ako taký panský vydriduch, čo si svoj« majetky nespravodlivým spôsobom a všelijakými panskými machľami nadobudol.