Roľnicka Nedeľa, januar 1948 (III/1-4)
1948-01-04 / No. 1
Ročník lil. » číslo 1 Bratislava, Jesenského ulica 12 INV č nedela ROĽNÍK A NÁS PROGRAM M. FALTAN, generálny tajomník JSSR lom je obrovský Nový rok akosi nevdojak vnucuje človekovi myšlienky, že sa treba nie len obzrieť dozadu, aile najmä sústrediť sa na budúcnosť, na nové »taro«ti a úlohy. Nechcem sa teraz zaoberať podrobnosťami nášho rorníckeho programu. Ten je citáte ľ om Roľníckej nedele známy. Chcel by som sa tak trochu zaoberať pomeroim roľníka k novotám pri riešení roľníckych starostí. Často sa spomína roľnílcova nedôvera k novotám (učene sa tomu hovorí roľnícky ko'nizervativiizinus). Spomínajú ju príliš často najmä ti páni, ktorí slovenskému roľníctvu nevedeli v minulosti a nevedia ará dnes dať nijaký program. Všimnite si, čím vám bu<lú protirečiť, keď im vyložíte hradecký program ministra Ďuriša. „Veď hej, ten váš program je pekný a »lirávny, ale keď roľník nechce novo'ty, roľník je konizervatívny ... on vám neverí, lebo vy nerozuiniete jeho duši...” . . atď. V tom je panský program a skrytá nádej | keď bude mať scolené noha a notrebné odstaitkárov, panských špekulantov a ich sta- horné vzdelanie •ň keď hiľ’" -r^i-;>v<!dllivé rých i nových politických predstaviterov. Na túto vlastnosť špekulujú, ale sa strašne mýlia! Je pravda, že roľník je človek opatrný, uvažujúci a často nedôverivý. Veď ako by aj nie? Však čt> sa mu v minulosti nasľubovalo a čo sa z toho splnilo? Len veľmi málo! Následkom to>ho obyčajne neverí politike a nazýva ju pansikým huncútstvom. Bolo to často a je často ešte aj dne* jej pravé meno. Poznáme všetci ten známy druh remeselných politikov, ktorí inak hovoria- a inak konajú. Vadil V.ážu K vína ni"”. Zakvíbi? fa^lošne. alc.ý ,1 .. ho aj úprimne nad biedou fu.i . a' í“ le iko. Pán Boh však ucliráň a-oľačo zmeniť a polepšiť na dnešnom stave. Nedivme sa preto, keď často počujeme od roľníkov takéto poznámky na náš program: „Súlrlasíme g vašim programiom, je správny, len aby sa to aj tak uskutočnilo!” Je veľký rozdiel medzi týmito pochybnosťami dobromyseľných roľníkov a mefld zlomyseľným špekuľovaním vetkostatkárskych a panských politických prisliihovačoy. Roľník * novým roľníckym programom súldasí a chce, aby sa splnil. Skrachovaný velkioaiwrarny politilc je proti nemu ceny toho, čo predáva a toho, čo kupuje. Našim cieľom nie je roľník ťažko kráčajúci za pluhom ťahaným kravičkami, ale roľník, iiadiaci traktor. Radi by sme idylické obrazy, znázorňujúce roľníka rozsievača, zamenili za obrazy roľníka e peknou sejačkou. Chceme, aby naše pašieaky holy zelenšie a na nich »a pá«lv krew « väčšími vemenaini Na našich gazdovských dvoroch by sme radi videli v/orné ■ r’ Vev- kuiruík-*’ hnojiská, vybrané plemä ošípaných a •^^ac čistokrvných nosníc. Chceme, aby roľník nehol ľ onco'iii alebo pylnaiom in vU .ttSoiu ch^iari, ale plnoprávn,|Ui riaduj-m a staŕostlivýra poľovníkom. Zd.á sa vánt to mnohým hádam nemožnosťou, alebo fantáziou. Nazvite to ako chcete, ale urobiť sa dá veľa. Nie naraz, nie za rok, za dva. Treba k tomu viac času. A treba je, aby každý roľník porozumel, čo podporovať, za čím ísť a proti čomu sa brániť. Dohrá vôľa a jasný program je polovica úspechu. Keď la nešlo po starom, skúsme to po novom. S vaším pričinením a za vašej činnej účasti to pôjde. a nechce jeho ‘-c* A. lOizdiel! Uvedomujeme «Aajmä na pralm Nového roku, že vyviu a i,, -i“ zastaviť am v poiiiohoswdárstvf^ft boí iiv to áj najväčoí zločin na ňom a na'jiM'šia krivda. Život prináša nové a nové úlohv. Potreby a nároky rastú. Roľník chce tak, ako ostatné vrstvy národa, žiť lepšie. Chce lepšie bývať. Chce sa krajšie obliecť. Chce si uľahčiť v lopotnej práci. Chce viac čítať a sa vzdelávať. Chce, aby jeho deťom lepšie bolo. To znamená, že treba viac vvrobiť a viac utŕžiť. N<’ďoci.:-lVi toho, keď bude orať na kravičkách, keď bude mať úizučké pásy polí, keď sa nebude vzdelávať. Docieli to jedine tak, že bude hlbšie orať, lepšie hnojiť, kvalitnejší dobyto'k chovať, zošľachťovať plemenníkov, zlepšovať pasienky, vybehané osivá používať, keď ei uľahčí a zlepší prácu strojmi a elektrinou, Do nového n Fr, Votruba, HTa tento novoročný čas je vždi jou nových nádejí a očakávaní a čaa dobrých zámerov a plánov. Každý z nás iste uvažuje í o tom čo a jako bude robif a čo mu treba zariadit v tom novom období, a v duchu si pomyslí: Bože daj, aby bol ten nový rok šťastnejší, žíčnejši, a aby smc mali dosť vytrvalostí a charakteru spolahlive konať a vykonať, čo sme si umienili. A tak ako to máme v rodine, v hospodárstve a vôbec súkromnom živote, celkom tak je to i v živote verejnom, hospodársko■politickom a štátnom, I tam všetko hlavné a dobré závisí nie od náhody, nie od fíglov a ús. kokov, ale od toho, aby dobrí a statoční pracujúci ludia dostatočne porozumeli, čo treba konať, komu hodno vcrif, a č© a koho vo verejnej činnosti podporovať, lebo I«n tak môže naďalej víťaziť to, čo je na osoh nie panskej korístníckej triede, ale pracujúcemu národu. Zdalo by sa nám a vám na prvý pohlaď, že je toto nie ťažká vec: že lala, každý rozvážny človek bude na to, čo je preňho dobré a bude npomáhať tých, čo zápasia za lepší dobrobyt oho Tudu, ktorý svojou robotou živí a udržu, e »vet, a za to zaslúži si statočnú odmenu a abezipečenie života až do pokojnej staroby, .enže v skutočnosti my i vy sami po dedinách knsujete, že nie je lahké uviesť ludí na právnu cestu a na trvalo ich poučiť, čo je v politickom konaní pravda a čo je tíj^el a klam Možuo i nejeden z vág dlho rozmýšľal a váhal či uveriť alebn neuveriť tomu, za čo spolu S tisícami už prebudenými zápasíme a čo musíme spojenými silami napraviť. Prečo? Preto, že museli ste i vy sami v sebe premôcť a prevládať tú nedôveru, ktorú proti nám šíria L naši panskí a velkopanskí protivníci nená^vistnymi klcneiamí a iawšnymi eflýrami, či sa pamätáte, ako na nás klebetili, ic Aceme a budeme kňazov vešať pred larami? A že chcejjaráže, na kiná, na staja« a skladiská? A že budm« kňazov vešať pred iarami? A ze chceme zrušiť manželstvo a že ženy majú byť spoločné? A žc chceme odstrániť súkromný rolnícky majetok pomocou kolchozov, aby žiadny rolnik nič nemal a bol proletár? Veď ešte aj jeden slovenský povereník v reči proti rozdeleniu velkomajctkov verejne na shromaždeniach hlásal, že vraj chceme vyhlásiť, žc trebárs aj trojhektárové (alebo 1 trojjutrovéj majetky sú „velké“ a — budeme ich luďom braf, trhať a ,kolchozovat“... Pravda, dnes sa tomu zasmejete, alebo sa pohoršite nad týmto nehanebným klamárstvom, áno, ale pomyslite si, kolk© lahkovcmých ludí bolo tým zavedených a kolkí práve preto ešte i dnes ntnlozvedia sa skutočnú pravdu! Dnes každý rozhladený rolnik dobre vie, že ani u nás, ani v Poľsku, ani v Juhoslávii, ani v ostatných novooslobodených krajinách slovanskej družby niet spolahlivejších obrábatelov pôdy, ako sú rolnící a malorolníci na Svojej vlastnej zemi, teda práve naopak pod smelým a spravodlivým vedením Ďurišovým, rozberá sa vclkostatkárska pôda, aby roľnícky národ mal viacej vlastnej zeme. Akí blázni by to na Slovensku museli byť, ktorí by chceli roľníkom tú dobre obrábanú zem brať a robiť s hon kadejaké iné neisté próby! A že v SSSR je to ináč? Ano, ináč, ale — ako je to, že i dobrí ľudia nevedia pochopiť, prečo je to ináč? Bože, až by som kričal do zachrípnutia, aby ma ľudia počuli a porozumeli to: V starom Roku pred sovietskou revolúciou bolo (okrúhle rátajúc) 26 miliónov tých ľudí (spolu s rodinnými príslušníkmi], ktorí bolí zamestnaní v priemysle, v doprave, v odborných remeslách a v iných mestských povolaniach, ale v roľníctve ich bolo vyše stomiliónov. V ohromnom Rusku bolo ich teda v priemysle primálo, ale v pôdohospodárstve primoc. Prečo primoc? Preto, žp tam boly celé ohromné kraje, v ktorých ľudia oralí ešte dreveným (celkom dreveným) pluhom, a Ijazdovali zaostalým spôsobom tak, že tá zem málo donášala, hoc roľníckej robotv ber strojov, bez nástrojov a bez dobrého spôwob't hospodárenia bolo mnoho. A pritom po «k'-n*ení prvcí vo>ny hrozilo So'^ietskému štátu a nárrdom SSSR — vo'nové neheroc. čenstv- r)ravé kapitalistické západné štáty hotovaly »a ug to, prepadnúť, zlomiť a roztrhať tento najväčší slovanský štát, vládnuť nad ním a vyciciavať ho. Spoliehaly sa na to, že SSSR je bez priemyslu, že nestačí dorobiť dosť strojov, zbrani, streliva, výstroj» a výzbroje, dopravných prostriedkov, zásob a podobne, a že ho teda premôžu a navždy zotročia, V tom nepriatelia poznali slabosť a nepripraveného starého cárskeho Ruska, a úfali sa, že nový režim nebude iný. Ale — sklamal sa! Lenin a Stalin zavčasu poznali hrozivé nebezpečenstvo a veľkolepým spôsobom starali sa o to, aby SSSR i v priemysle vedel dorobiť a priprávať všetko, čo potrebuje: tak sa stMo, že temer 30 miliónov dedinských ľudí postupne prešlo do miest a priemyslových stred'Sk, a v ohromnom novom priemysle dorábali a dorábajú už toľko produktov, že nepriatelia už ich neprevýšia, a tak Soviety i v tom stoja na pevných vlastných nohách! Toto a len toto Spolu s hrdinstvom Sovietskeho ľudu zachránilo i nás ▼šelkých, že sme sa nestali korisťou a of-okmi Nemcov! A teraz povedzte: Čo sa malo stať « tými ohromnými priegtorami ruskej zeme, keď odtiaľ odišlo temer 30 miliónov ľudí — teda desatráz toľko, ako je Slovákov na Slovenvanía, podolenia zeme atd vôbec nepostačil. Jal-! ••—"j uDACiVC»l,y x U Ui}lO iTciXU «•-'Xťj vaf, žať atď. a — na to starý spôsob gazdo- A — preto (pri nesmyselncm vzdore veľkých kulakov) v SSSR museli začať obrábať zem strojovým, priemyselným spôsobom, a tak musel sa tam zariadiť kolchozný systém obrábania, lebo — panské veľkostatky z tej zei e robiť nechceli! To bol veľký krok samopomoci, aby n:rne| ľudí mohlo obrobiť viacej a aby sa viac urodilo pri lepšom spôsobe obrábania Zeme. A to spolu s novovybudovaným priemyslom zachránilo SSSR a zachránilo í nás všetkých Slovákov, ked hitlerovskí zločinci zdvihli zbrane, aby ovládli a zotročili sve^ U nas oproti tomu sú celkom iné pomery 8 teda i celkom iné potreby. U nás, a v Forsku, JuhosláyM, Bulharsku má kto zem obrobiť, máme nsHovného a statočného roľnictva d''sf a tiež priemvsel pracu'c d-bre, a preto si upravujeme svoj« nažívanie po I svojsky tak, ako to nám zodpovedá. Kto len trochu pomýšľal o skutkoch ministra Ďuriša a ministra Širokého, ten vie, že na^a pôdohospodárska držba založená je na súkromnos! vlastníctve tých, čo okolo zeme robia, a že toto vlastníctvo chceme mat zaistené i v základnom zákone štátnom (v ústave). Kto iné vraví, ten klanve a — má na to dáke nestatočné dôvody! j Aj toto treba každému vysvetliť, porozmýšľať o l'^m, aby roľníkov žiaden klamár nemohol pomýliť a získať na to, že by z nevedomosti ťahali panské jarmo na prospech veľkostatkárov a iných kapitalistov. A )íak i klebeta o «ikolchozníčení” roľníckej ^dy zakape, ako tie druhé. Sú dakde ešt« iné predsudky, hlavne spoločenské, ktoré dakedy ľuďom bránia poznať pravdu a pomáhať dobrej veci v tomto zápase, ale tie si objasníme nabudúce. Na prahu tretiehp ročníka našich novín želáme všetkým našim verným stálosť a vytrvalosť v správnom nresvedčení, zdar v práci a šťastlivý nový rok! i Pápež chce zachránil komunistov Z Ríma z Vaitikánskeho mesta oznámili, že * pápežského poverenia zakročil páp. nuncius v Madride, monsignore Gaetano Coognani u španiielskych vládnych úradov, aby bola uedlená milosť tým komunisto-m, ktorí holi odsúdemi na smrť. Zakročenie toto podané bolo vo forme demarše. Medza odsúdenými je aj Augustin Zoroa. Rozhodnutie bolo vyhradené vladárovi Francovi, a Výsledok oč akáva sa s mimoriadnym záujmom. i. januára <948 Jafe fe tal Všetci sme s dôverou čakali, ze naše zásobovanie bude vo všetkom lepšie, keď sme už vlastne v treťom povojnovom roku. Hriech by bolo neuznať, že v niektorých odboroch je to už dobré, ale dve veci sú ešte vždy ako zlý vred: veľmi zabolia, keď sa ich dotkneš. Je to zásobovanie textíliami (tkanivami i pleteným tovarom) a v mestách a v priemysle je to výživa. V tom^textile požadujeme a súrne vymáhame prísnejšie poriadky, väčšie pokuty, ostrejšie a citelnejšie tresty, aby sa tým sdieračom odnechcelo šarapatiť a — aby sa im to neodplatilo! Pochopte to vo vašich úradoch, zariaďte prísnosť a spravodlivosť! A v tom druhom? Niekto nám snáď povie: Hja, aká pomoc, sucho bolo, neurodilo sa, preto zásobovanie najmä v mestách viazne. Ale — ono je to ináč. vinníci sú inde! Hlavný a najväčší je tea najvyšší zásobovací úrad, totiž Povereníctvo zásobovania. Svojim, hanebným neporiadkom spôsobilo, že niektoré okresy a obce — vôbec nedostávaly prídely a dávky, na ktoré podľa potravinových lístkov mali ľudia úplné právo. T o sa dialo u nás i po lanskej dobrej žatve, kým na Morave a v Čechách boly dávky vždy presne, spravodlivo a v úplnosti každému dodávané. Nuž, keď začala hroziť neúroda, nastal u nás po jednotlivých krajoch úplný poplach. Nastrašení ľudia podľa zlej skúsenosti čakali, že bude zásobovanie — naďalej tak nesvedomité, a teda ešte horšie, a kto mohol, behal a súkromné sháňal, čo sa kde dalo, a platil, koľko kto pýtal. Zo strachu, z úzkosti, z nedôvery k úradnému zásobovaniu, ktoré tak mrzko na Slovensku zlýhálo. Ale nemohol každý behať a pre seba sháfíať — niekto nemal k tomu čas, inv nev-sdei, kam sa obrátiť, iný zas nemal k tomu zdravé nohy, alebo iný nemal dosť gurážu, a — ti do toho skočila šmelina, pokúpila od veľkostatkárov a z mlynov, čo sa dalo. a s nesvedomitými ziskami odierala každého, kto sa chudák dal. A mestskí ľudia pokyvovali hradami a tvrdili: Hľa, akí sú tí roľníci nesvedomití, ľaľa, čo my musíme dať za kilo múky... A medzitým panskí odierači napchávali si vrecká a bruchá, a rehotali sa medzi svojimi pajtášmi, že — za ich zderstvá vyhrmi roľnícky lud... Požadujeme teda tvrdo a neúprosne poriadok a spravodlivosť do každého zásobovania, Voláme poslancov, členov SNR, poveníkov, ministrov a našich i tých druhých, nech v tomto napnú sily, nech robia nátlak na úrady, na kontrolné orgány, aby dozeraly, kontrolovály, trestaly a krivdy prenasledovaly, lebo len takto sa vykorení zlo, ktoré tak zločinné rozožiera u nás celý verejný život! F. V.