Roľnicka Nedeľa, februar 1948 (III/5-9)
1948-02-01 / No. 5
Ročník III. - Číslo 5 Bratislava, Jesenského ulica i% Takto fo bolo! ZačaN s revíziou cirkevných vefkosfaikov — Verné opísanie pamäfného hlasovania pre poučenie i pre výstrahu Jano Bukovčan. „Pôjdeš dnes večer do Prahy", povedal mi v piatok večer náš hlavný redaktor Vo trúba a ked videl mo ju udivenú tvár, ešte dodal: ,.Nebudeš tento raz písať o tom ako žili roľníci v minulosti, ale budeš písať o toín, ako sa robí na Mitúsíí'rstve zemedelslva revízia cirkevných veľkostatikov". Dnes je odchod a nech si v nedeľu večer zase v Bratislave", Povedal a odiäieL Viete si predstaviť, v akej nálade ma zanechal. Prezradím vám, že v sobotu večer mal svoj svoj program, na nedeľu som plánoval ísť aj n.a lyžovačku, avšak duša redaktoraká je už raz tajká, žg robí, čo treba. A tak som sa vybral na cestu, V sobotu ráno som pricestoval do Prahy. Ponáhľal som sa, aby som bol včas na Ministerstve zemedelstva a za chv’Tu som bol vo veľkej sieni, uprorlred asi 300 roľníkov, ktorí tam čak.ali na začatie schôdzky revíznej komisie. M.a!o byt pojednávané o revízii 42 zbyíkových statkov a veľkostatkov. Ei, som si myslel, vidíš, predtým rozhodovali za zatvornými dvermi a prideľovali to tak, že sa i sami stali bohatými brucháčmi, ak nimi ešte neboli. Teraz to robia verejne, tk> ďnrLšovsky, za účastí zástuooov roľníckych komisií, aby roľníci na vlastné očí videli a na vlastné uši počuli, kto háji ich záujmy a kto je proti ním. Povedali mi, že sa bude tiež prejednávať i prvý slovenský prípad, revízia majetku Nitrianskeho b*skupstva,~ ktorý-má vyše 3000 hektárov. Tak som vám bol netrpezlivý, lebo 3000 ha to je už poriadny prídel pôdy, ktorý naši roľníci nutne potrebujú, No, ale nedali mi dosť času, aby som ďalej uvažoval, aby som si trochu podiiškuroval s prítomnými roľníkmi zo Slovenska, lebo už komisia prišla do siene. Má 6 členov. Počítam, počítam — je ich len 5, Ako je to možné? Co sa stalo? Nie je tam K. Bacdek, ktorý zastupuje našu KSS, Ale ved je tam jeho spoľahlivý náhradník Dr, Jožo Kováčik, z úradu s. podpredsedu vlády Širokého. Tak kto chybí? „Jožo", hovorím, „Jožo, kde je ten šiesty?" ,,Boh vie" — povedal pokojný Jožo Kováčik, za demokratickú stranu neprišiel — nikto, ani Dr. Vagašský, ani jeho náhradník sa nedostavil, hoci ho videli pred chvíľou tu v budove. Vieš — hovorí — rozhoduje sa dnes o 3000 ha cirkevnej, pôdy, a ked ide o tak veľké kusiská, tak obyčajne niektorí páni boja sa postupovať podľa zákona, za ktorý aj oni hlasovali. To je tá takzvaná právna neistota". Dobre som tí porozumel, Jožko, a budem držať palce, aby to dobre dopadlo. A už to, aj začalo. Vstáva vám člen revíznej komisie za Šrámkovu stranu lidovú posl. Tomáška a vraví: „Ja som síce zásadne za parceláciu cirkevnej pôdy, avšak demokratická strana má dnes v Bratislave svoj sjazd; zástupcovia tejto strany sa sjazdu zúčastňujú, a preto navrhnjom, aby prípad Nitrianskeho biskupstva bol odlo- Dokončenie na 3. strane. Treba vynútif vsetkol K novým priprávaným zákonom nášho ministra Ďuriša. Poviem to otvorene: nevládal som tomu v prvej chvíli ani uveriť, keď v utorok minulý týždeň došla v noci z Prahy zpráva, že — vláda skutočne odhlasovala i túto hlavnú zásadu Ďurišovej pozemkovej relonny: má sa prevziať a rozdeliť všetka pôdohospodárska pôda, ktorá presahuje 50 hektárov (to je asi 87 katastrálnych jutár). Osobitne sme sa dali do Prahy spýtať, či sa pri posielani zprávy nestal omyl, alebo nedorozumenie — natoľko sa mi to zdalo byť neuveritelné-Veď to dobre rozumiete všetci, najmä vy, čo už od dávnejška čitate naše články a zprávy okolo boja o pozemkovú reiormu; viete, aký tuhý, urputný a divý zápas viedli ministri, povereníci a poslanci troch veľkých panských strán (na čele so slov. demokratickou stranou — proti zaberaniu 8 deleniu vcíkostatkov, a ako sa im podarilo aspoň okyptiť a oslabiť ten zákon (z prvých šiestich Ďurišových), ktorý rozhodol revíziu (prísne preskúmanie) prvej pozemkovej reformy, robenej po prvej vojne, Tie tri strany spoločne vyskočily proti tomuto zákonu pri pojednávaní v Národnom shromaždení v snemovem ’pôdohospodárskom výbore, ale pri tlaku deputácií roľníkov zo všetkých politických strán nemohli ho zrútiť, no predsa ho oslabili a oristali len na toto, bude sa deliť pôda nad 50 hektárov, áno, ale len pri majetkoch zbytkárskych, totiž takých, ktoré skrsly rozdelením panských tisiriutrášskvch majet. kov; zákon nemá sa týkať tých majetkov, ktoré pri skrsnutí republiky nemalv viac pôdv, ako 150 hektárov hospodárskej, alebo 250 kskíáirov spolu s lesmi, A tak sa to stalo aj zákonom a terajšie delenie zeme rob? sa podľa toho. To je najväčšia krivda a škoda pre naše hornoslovenské okresy, kde bolo málo mimoriadne veľkých pôdohospodárskych majetkov, ale kde je mnoho statkárov s pôdou od 50 do 150 hektárov (s leS- mi do 250 hektárov), a — títo boli panským zakročením hlaváčov demokratickej, Srámkovej a nár, socialistickej strany vzatí do ochrany proti • deleniu ich pôdy nad 50 hektárov. (Tak sme o tom písali v Rol, nedeli minulý týždeň v oddiele Domáca politika nod titulom „Politika a majetky zbytkové a nezbytkové“, aby sa nám teraz dakde ľudia nemýlili nesprávnymi nádejami). Panskí držifelía hospodárskej moci teda popustili len tam, kde sa rolnictva zľakli a tak museli aspoň na revíziu (preskúmanie a zmenu) starej zlej pozemkovej reformy pristať, hoc aj so škrípajúcími \ zubami. Ale náš minister súdruh Ďuriš nehol by ten húževnatý, smelý a vytrvalý človek, keby sa bol spokojil s takým výsledkom, dobrým síce a záslužným, ale neúplným, A preto vidíme, že s celou sUou začína proti nepriateľom roľníctva — nový, ešte silnejší politický boj: za parceláciu všetkej (i nezbytkárskej) pôdohospodárskej pôdy a za svoj slávny „líradecký proííram“ i okolo ďalších súrnych roľníckych potri-b! Čítali sme ho všetci v minulom čísle v druhej polovici „Odoorcdí Ministerstva zemedelstva“ pod titulom: Ako sa uskutočný „kTradecký program" v jubilejnom roku 1948, Ta:n je vcme vysvetlené, čo všetko potrebuje roľníctvo v tomto roku proti svojim panským protivníkom vydobyť a vynútiť tým istým spôsobom, ako sme vlani uskutočňovali slávnych šesť Ďurišových zákonov: teda tak, že i tie nové zákony budú požadovať všetci roľníci spoločne a bez rozdielu, bez ohľadu na to, do akej politickej strany patrí, bez ohľadu na to, ktoré náboženstvo vyznávajú, bez ohľadu na to, čí majú roľníckej pôdy viac alebo menej, ale — bez toho, že by sa dali zavádzať panskými klamármi a ich potrímískármť svorne, jednotne, spojenými silami! A — ešte aj s povinnosťou tých poblúdených na pravú cestu uviesť, tým klamanvro očí otvo*4ť, aby poznali a poro*tuneli, čo sa v roľníckej politike robí dobre a čo zle. Kto toto hlavné porozumenie, toho už žiadne panské huncútstvo nepomýlL A vtedy musí roľnícky program zvíťaziť! Ďuríšove predlohy Hradcckého programu pôjdu do Nár, shromaždenía a tam majú byť odhlasované — tam bude hlavný zápas. Bolo by to šťastie a výhra pre roľnícky národ tejto našej republiky, keby každý roľníckv človek, čo ozaj po pravde a po spravcdlností v politike túži, mal príležitosť a možnosť, prečítať a premyslieť osud víťazných šiestich Ďurišových zákonov, a statočné požiadavky jeho Hradeckého programu, ktorý musíme proti panským stranám vynútiť, a — veru spojenými silami aj vynútime! Tak, ako je to vysvetlené v ministrovej odpovedi (v minulom čísle) — to je pravý roľnícky politický ši, bíkár, pravá čítanka nášho ■CTOrframu, to je štít a prápor nášho roľnickeho boja! To je to, čo treba čítať, preskúmať, a — vedieť, vedieť, a najmä aj druhým ešte nevedomý a zavc''—-......” * upozorňovať a spravodlivo vyložiť! Ja nieraz tak si myslievam, že náš najnebezpečnejší protivník nie je ten falošný politický nepriateľ, ale — to, že medzi našim roľníctvom je ešte prímnoho takých, čo nestačili ešte opustiť staré omyly a predsudky, a posudzujú ľudí a politických dejateľov len podľa rečí, rečičiek a sľubov, a nie podľa skutkov! Nejeden medzi nami si povie, keď vidí ako nás pribúda: \eď aj tí druhí musia poznať, že my máme pravdu, my dobre chceme a konáme, ale — nepomyslí na to, že je mnoho takých, čo sa to ešte nedozvedeli a teda to nemôžu ešte vedieť! Nemyslím na tých, čo sú naplnení dákou politickou zlobou a nenávisťou, ktorá im nedá pokojne rozmýšľať a skúmať, čo je pravda a čo nie, ale na tých, čo by ozaj radi sorávne vedeli, čo sa vo verejnom živote doje. a za čo sa v roľníckej politike zápasí. Sú takí, každý z nás j zná nejedného takého človeka. Krivda 1 by bola a bríceh by bol, keby sa každý ' - z nás neusiloval uviesť ho na správnu Fr. VotrulML Vo vláiie je oávrii zákona o roliiíckycli daniacli Minister Ďuriš sa vo svojom Hradeckom programe zaviazal, že jednou z jeho starosti bude urobiť pre roľníkov takú daň, že by aj roľníkom ako ostatným pracovníkom boly vyrubované dane nie za každý kus pozemku, ale tak, aby platili roľnícke dane takí, ktorým to z ich ziskov vystene. Potrebné je tiež, aby roľníci platili svoje dane v jednom kuse a nemuseli celý rok vyplňovať daňové priznania a starať sa pritom, či majú všetky^ dane v pcríadku. Teraz prišiel návrh ministra Ďuríša o jednotnej roľníckej dani do vlády, Podľa tohto zákona to bude tak, že aíc sa nedá z majetku slobodného (nežeratébo) ro’’níka vyníbiť daň aspoň 540 Kčs, nebude platil dane vôbec, U ženatého táto minimálna výška má byť naímcnej 10?0 Kčs. To znamená, že keď má roľník malý maietok a nedá sa mu vyrubiť deň podľa daňových predpisov naímenH 1080 Kčs, tak nebude platiť dani vôbec. Ženatému sa odpíše z daní 480 Kčs, ked má jedno dieťa ďalšich 480 Kčs, keď má dve deti na prvé 480, na druhé 540 a keď má tri tak na tretie a každé ďalšie dieťa 600 Kčs. Daň sa snliži aj vtedy, keď na majetku žijú aj rodičia majiteľa a to o 480 Kčs na každého. Toto sú len príklady z návrhu zákona o jednotnej roľníckej dani. Pri vymerávani daní sa má prihliadať aj na množstvo pozemkov a na katastrálny výnos. S podrobnosťami tohto návrhu zákona soznámíme našich čitateľov v budúcom čísle Roľníckej nedele. Teraz len chceme pripomenúť, že páni budú proti nemu veľmi brojiť a budú sa ho usilovať zhoršovať, pretože zákon má pomáhať drobným roľníkom, ale statkári ním nielen že nezískajú, ale budú platiť viac daní, ako platili doteraz. Preto buďme na pozore. Sledujme starostovo, čo sa okolo tohto zákona hovorí a čo píšu noviny, aby sme, keď bude treba, mohli vymáhať jeho prijatie vo vláde a v parlamente. 1. februára 1948 V tejto hvezdárni na Skalnatom plese v Tatrách objavili nedávno novú kométu „7)<x tcha ma nteľ 'Možná vec, že nejeden medzi našimi vernými čitateľmi si myslí alebo aj hovorí; Dair te vy mne pokoj s tým vašim písaním o revízii pozemkovej reformy a o tom. že treba vymôcť ešte aj zaberanie a parceláciu tých nezvyškových majetkov {do 150 hektárov a s lesmi do 250 hektárov), nad ktorými hlaváči panských strán dosiaľ držia ochrannú ruku. Dajte mi s tým pokoj, ved v našej dedine takých majetkov niet, a niet ani u nás ani na okolí, a tak dostaneme — z koláča dieru a z mosta hurt! Pre mňa nech si dakto má alebo nemá stohektárové majetky — to mi do vrecka nič nepridá ani my z neho neubudne! Ale — nie tak, milý priateľ, len sa ty lepšie prizri a uvažuj. Či rad-radom nes'kušuješ a nedozvedáš sa, ako práve tí stáhektárnici majú všade silný vplyv a moc práve preto, že majú veľký pozemkový majetok, a vedia to v úradoch veľmi potmehúdsky a pri tom bezohľadne využívať k osobnému prospechu na úkor roľníkov, ktorí také panské styky a známosti nemajú. Veď aj ty znáš tie početné prípady, ako strannicky vedeli si mnohí z nich vymôcť rýchle vyplatenie tučných náhrad za vojnové škody, a ty možno nedostal si doteraz ešte ani korunu. A čo pri rozdeľovani umelého hnojiva? A osiva a iných verí? Alebo tie čudné veci pri nákupe hospodárskych strojov, ked páni veľkomožní mali dakde prednosť ešte i pred strojovými družstvami? A vieme všetci, že sa robily aj také panské „družstvá“, ktoré patrily stohektárníkom, a — chudáci bíreši za pár korún, alebo za vrect zemiakov požičali na to svoje podpisy, aby to falošné družstvo malo predpísaný počet „členov“. No a tie panské styky na povere níctvach, u a^ronomov, v Roľníckych vzájom^ ných pokladniciach, Nupode a inde — či si nazdáš, môj milý čitateľ, že sa tam radili t radia o dobrobyte roľníckeho pracujúcehí národa, alebo o spravodlivej distribúcii (roz deľ ovani), alebo o tom, že zem patri len d í rúk tých ľudí, čo na nej pracujú?Dobre vieš, že nie. Ale tu vidíš, že veľlr majetok i s jeho majiteľom už svojim jestvo vaním je nebezpečný celej roľníckej vrstve lebo — má nebezpčný protiroľnicky vph t a nemilosrdne ho využíva i zneu~ívn len len pre svoje vlastné pažravé ciele. Pansk kapitalistickí ľudia sa vždv dobre medzi se bou rozumejú či v kaštieľoch, alebo v úra doch, alebo bankách alebo inde — ved! vrán k vrane šedá, rovný rovrtého si hľadá ... A ja pavedám aj to; 1 ked by bol da ktorý jednotlivý stohekíárník osobne i dobr človek a dobre chcel, a osobne i dobré dar. urobil, i vtedy to množstvo ostatného stat kárstva preváži jeho osobné úmysle, a bud sa robiť, čo tá panská trieda chce, kým s môže na svoje veľké majetky opierať. Takát je už vlastná povaha kapitálu a kapítalizm f i pozemkového) a nemôže byt iná. Nemôžt ale — ani nechce! A pre toto je zlomenie veľkostatkárski panskej moci potrebný aj pre teba, milý hra i pre mňa, pre ľudí na dedinách i v mestácl lebo je to prekážka spravodlivosti, nebezpei ná panská sila proti ľudu, a podpora každt ho panského zpiatočníctva či v hospodárstv či v politike, či vo verejnom živote. A prel nikdy viacej nepovedz: „Do toho ma ni^ ked ja sám z toho nič nedostanem.“ Akí náhle sa zlomí panská neoprávnená moc, hv de to osožné pre každého, kto potrebuíe. ah bola statočne ocenená jeho práca, abv n vládla panská protekcia a nadprávo. ale ah si i ty bol naozaj — rovný medzi rovným rovnoprávny medzi rovnoprávnymi A to správne " »m»»—*'-.*