Roľnicka Nedeľa, jul 1948 (III/27-30)
1948-07-04 / No. 27
Centr Z K^sRojnícka nedela Ročnik ll. číslo 27 J. júla <948 Bratislava, Jesenského ulica 12 Naša hospodárska politika Výrolba, dovoz a vývoz Pred poslednou vojnou bolo husto zaľudnené Nemecko v takom položení, že mohlo doma dorobiť rastlinných a živočíšnych potravín toľko, že to stačilo asi pre tri štvrtiny nemeckého obyvateľstva, takže muselo doviezť potraviny asi pre 14 miliónov svojich ľudí. Nemci nechceli byť závislí na dovoze zo Severnej Ameriky (USA) a Kanady, ani z Argentíny a z Austrálie, lebo tie zeme by neboly od nich odobraly na zámenu toľlio priemyselných výrobkov, ale pomohli si celkom ináč: dohodli sa o dovoze a vývoze so štátmi juhovýchodnej Európy, ktoré malý vždy veľké prebytky obilia, kukurice, ovocia, dobytka, hydiny a iných produktov, ktoré potrebovaly vyvážať. To bolo Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia a Bulharsko. S týmito štátmi dojednali sa Nemci tak, že sľúbili odobrať od nich temer všetky pôdohospodárske prebytky pod tou podmienkou, že tieto štáty budú z Nemecka brať na výmenu nemecké priemyselné výrobky: stroje všetkého druhu, nástroje, náradie, sldo, porcelán, umelé hnojivá, súkna, plátna, bavlnený tovar, lieky a iné chemické a elektrotechnické výrobky a iné potreby. A tak sa stalo, že sa medzi Nemeckom a týmito štátmi vyvinul veľký výmenný obchod a Nemci mali z neho veľké zisky: vozili lacné potraviny z blízka a nepotrebovali vzácne doláre na nákupy potravín z Ameriky. Priebehom času zariadili si to i tak, že Rumuni pestovali pre Nemcov priemyselné rastliny: Konope, sóju a iné olejnaté plodiny, a Nemci opatrili im na to semä a vlastný odborný dozor. Vtedy my v Československu mali sme prebytok priemyselných tovaroc a ťažko sme v cudzine nachodili odbyt. Žiadali sme teda našich malodohodových spojencov (Rumunsko a Juhosláviu), aby od nás viac priemyselných článkov kupovali, a núkali sme im ich veru lacno. Ale •— tí povedali: Äno, budeme od vás odberať, keď aj vy od nás budete brať hlavne pšenicu, kukuricu a iné potreby tak ako Nemci.., A čo my na to? Hja, my sme si vtedy povzdychli a priznali sme sa: My nemôžeme, lebo my pod tlakom agrárnej strany veľmi sme zväčšili pestovanie pšenice a iných poľnohospodárskych plodín, aby sme nemuseli dovážať... A tak teda sa stalo, že sme nemali pre svoje priemyselné článliy v celej juhovýchodnej Európy nijaký odbyt, a všetky tamojšie trhy opanovali Nemci. To bol ten čas, keď cez naše územie dňom i nocou hučaly preplnené nemecké vlaky, ktoré vozily tovary do juhovýchodnej Európy a nazad pri- Vážaly odtiaľ potraviny a požívatiny pre svojich Nemcov. A po Dunaji plávaly hore-dolu početné lode, ktoré konály tú istú robotu, kým my ľútostivo a závistlivo dívali sme sa na ich kvitnúci vývoz a na dobrú zamestnanosľ nemeckého priemyslu, kým n nás zväčšovala sa nezamestnanosť ... Od tých čias časy sa premenily, pravda. Teraz bol nedostatok potravín všade, a keby nie dobrej úrody vo SSSR, mali by v nejednom európskom štáte hlad. Ale my nesmieme zabúdať na to, že i tie balkánske a podunajské 4 štáty budú mať zas prebytok obilia, a že po tejto vojne bude i SSSR mocným producentom (dôrobcom) potravín, ako dosiaľ nikdy. Blíži sa doba, keď aj my by sme potrebovali povedať: odberajte aj od nás priemyselné výrobky všetkého druhu, a plaťte nám za ne pšenicou, kukuricou, konopím, sojou, ryžou, olejom a inými potrebami. Tak to i bude, a my sa na to musíme priprávať. Musí sa u nás pestovať menej obiliaj ale viac dobytka, viac ošípaných a hydiny, viac priemyselných rastlín rôzneho druhu, bude treba viac pasienkov, zdokonaľovanie lúk a tak ďalej. Doteraz vykrikovali veľkostatkári proti pozemkovej reforme, že vraj tí malí prídelci pôdy vypes^,|ú a oddajú o mnoho menej pšenice, raži a jačmeňa, lebo budú mať viac dobytka, viac ošípaných a hydiny, viac maku, ľanu, burgyne a iného. No, a hľa, tu už je ten čas, keď povieme: Bohu ch váľa, že .ie to tak, aby tá dobrá a pre nás výhodná medzištátna výmena s východnými štátmi čím lepšie išla, a aby sme boli tým novým pomerom dobre prispôsobení. Dá sa čakať, že tento smer výroby bude podporovaný (aj cenovou politikou) i od našich úradných činiteľov, lebo tento spôsob je správny a bude osožný pre celé naše hospodéreuie v štáte, VEĽKÉ UDALOSTI Varšavské porady 8 našich štátov o roztrhnutom Nemecku — Sjednotenie čsl. sociálnych demokratov s komunistami v najmohutnejšiu stranu — Gen. tajomník Bašfovanský o spojení slovenskej a českej komunistickej strany Pred týždňom pozornosť celého sveta bola obrátená k Varšave, lebo tam zasadali zahraniční m’nistri všetkých ôsmich spriatených štátov: SSSR, Poľska, Československa, Juhoslávie, Bulharska, Albánie, Maďarska a Rumunska, ktoré predstavujú mohutnú silu s počtom bezmála 300 miliónov obyvateľov. Prišli poradiť sa a prejaviť spoločnú, jednotnú a svornú vôľu a dať výklad a výstrahu o tom, ako Nemecko má byť usporiadané a akým nebezpečenstvám sa treba pritom novom sriadení vyhnúť a ako ich znemožniť. Vyhlásenie ôsmich ministrov pred celým svetom je súčasne obžalobou troch západných mocností, Anghcka, Francúzska a Ameriky, lebo tie na schôdzi v Londýne rozhodly sa vlastne úplne roztrhnúť Nemecko na dva diele, a v západnom diele nimi ovládanom zariadiť cxtravládu a extrahospodárcnie. Na ten cieľ pripravujú v západnej ča'-ti Nemecka akési Národné shromaždenle a súčasne zam^ili doterajšie nemecké pen'are (doteraz platné v celom Nemecku) za nové, nimi vydané, a síce bez vedom'a a bez súhlasu štvrtej rovnoprávnej veľmoci. Sovietskeho sväzu, ktorý ovláda druhý, východný diel Nemecka. Preto vo východnom (sovietskom) území Nemecka nové západné peniaze neplatia. Musely sa tam teda staré peniáze okolhovať, aby boly oddelené od tých starých, ktoré už v západnom území neplatía. Vyhlásenie našich ôsn«'ch štátov zisťuje. Že teda západné tri moaiosri nestatočne porušíly dohodu o Nemecku, ktorú pri úča'ti SSSR lx)Ia uzavretá za vojny v jalte a v Postupime (Potsdame): tá nakladala úplne odzbrojiť Nemecko a zamedziť takú výrobu, ktorá by sa dala ľahko premeniť na zbrojnú, a zariadiť, aby sa Nemecko stalo mierovým štátom, bez útočných možností. Podľa tej dohody malo Nemecko dať poškodeným štátom primeranú náhradu. Miesto toho v Londýne ujednávali teraz 7. júna „Západn-é voienský sväz“ (pri účasti Anelie, Francúzska, Belgie s Luxemburskom a Holandskom. Takto sa odďaluíe uzavretie m'eru s Nemeckom a nemecký štát trhá sa na dva kusy; z nich západný má slúžiť západným mocnostiam, a upevňuje sa v ňom_ protidemokratický dneh. a ro ohrozuje mier a povzhndznie zpiatočníkov. V takých pomeroch nemôže sa obnoviť jednotný nemecký štát, a v západnom Nemecku budú ľa'isti pomýšľať na — novy voienský útok. Proti nemu budeme sa spojedinýml silami zabezpečovať, a najmä zaisťovať západné slovanské bránice (na Odre, na Nise, na Šumave). Američania a Anglia usilejú sa o to, aby priviedli západné Nemecko ešte do väčšej hospodárske) závislosti a ďalej obnovujú a zväčšujú železiarsku, uhoľnú a oceliarsku výrobu v nemeckom Porúrsku. S východným (sovietmi spravovaným) Nemeckom nič takého spraviť nemôžix, to iin v niČetn slú/iť nebude. Našich osem východných štátov teda poiaduje: I. uskutočniť a zaručiť odmilltarizovanic (odvojenštenie) Nemecka, To je najvýznamnejšia vnútropolitická udalosť v našej republike — najdôležitejšia po februárovom základnom prevrate: do najmohutnejšej Stany v našom štáte, do našej komunistickej strany, vtonila sa celá veľká strana sociálnodemokratická a od 27. júna 1948 tv^orí s ňou jednotný nerozborný celok. Veľkolepé sjednocovacie shromaždenle, slávnostne vyhlásené tisícmi delegátov na shromaždení v pražskej Lucerne, dalo tejto bratskej jednomyseľnosti jasný, otvorený výraz, a prejavy predsedu vlády s. Zápotockého, prezidenta Republiky Gottwalda, býv. predsedu soc. demokratov Zd. Flerllngera podpredsedu vlády, a nášlio generálneho tajomníka KSS št. Bašťovtoského náležité ob1. zariadiť kontrolu štyroch mocností (teda i SSSR) nad ťažkým priemyslom v Porúrsku, aby Nemecko nemalo zbrojné možnosti. 3. utvoriť mierumilovnú celonemeckú vládu zo spoľahlivých demokratov, 4. ujednať mierovú smluvu s Nemeckom a o rok po smluve odvolať z neho všetky cudzie vojská, 3. zariadiť, aby Nemecko riadne splnilo reparačné záväzky (vojnové néhrady). jasnily a ocenily túto radostnú udalosť. To najkrajšie, z čoho sa môžeme právom teš'ť, je to vzácna jednomyseľnosť, úplná vzájomná dôvera jednotných strán a spoločná vôľa k svornej práci k jednému cieľu. V tom je tak veľká sila a záruka zdaru, ktorá sa Mnohonásobne so zdarom prejaví v našom politickom i hospodárskom živote celého štátu, O tento mocný pilier spoločnej ľudovej vôle bude sa bezpečne opierať všetko naše konania v prospech pracujúcich síl oboch národov, a v tom je garancia (záruka) stálosti a bezpečnosti našich ľudovodemokratických poriadkov. Sjednofenie komunistov a soc. demokratov v ČSR Gen. fajomník posl. Bašfovanský o síúčení strán Aj za .jednotnú celoätátaiu komunistickú stranu OeskoeJovenska;* Mimoriadne významný prejav v slučovacom sjazde soc. demokracie s komunistami v Prehe urobil generálny tajomník KSS z Bratislavy, poslanec Štefan Bašťovanský.. Podľa pravdy objasnil márne a zbytočné pokusy pravicových živlov obnoviť bývalú soc. dem, stranu na Slovensku, hoci roku 1943 práve Slováci dali v Banskej Bjstrici svetu príklad, ako pracujúci národ má svorne postupovať a naozaj sjednotiť svoje sily. Súdruh Bašťovanský zdôraznil i to, že februárovými udalosťami táto jednota dostala mocný základ, takže jednota prarajúceho ľudu je základne upevnená, rozmnožená a nezmeniteľná! Pre všeobecnej pozornosti celého sjazdu súdruh Bašťovanský vyhlásil i toto: „Chcem túm vzácnu a radostnú príl^ž'tosť použiť súčasne k zdôrazneniu, že februárové víťazstvo pracujúceho ľudu a porážka reakcie utvorlly šťastné predpoklady pre uskutočnenie jednotného vedenia a jednotnej strany českého a slovenského pracujúc ho ľudu, celoštátnej Komunistickej strany Čes-j koslovenska, ktorá na Čele so súdruhom! Gottwaldom pod spoločnou zástavou marxizmu-leninizmu povedie našu republiku bez-1 pecne k socializmu.“ I Prejav súdruha gen. taj. BalťovanskéhoI vyvolal celú búrku súhlasu a všeobecnú ra-l dosť. Práve slovenský komunizmus v teraj-l šej pokračujúcej výstavbe obzvlášť dobre sí upovedomuje, čo všetko práve pri pomočil celoštátnei rozhodujúcej strany dá sa prel hospodárske a iné potreby Slovenska získať,I zariadiť a vybudovať. Banská Cestné občianstvo Bystrica je jedným z miest, ktoré sa môžu popýšiť, že v ňom dva rok pracoval náš nový prezident Klemen' Gottwald a to ako redaktor a administrá' tor časopisu ,,Hlas ludu“. Na zvýraznení jeho zásluh a ako prejav svojej úcty roz hodia sa Banská Bystrica udeliť prezidentovi Klementovi Gottwald ovi, svojmu bý valému obyvateľovi titul čestného občan; mesta. Dva užitočné zákony. Bývalo í iým vorakedy trápenia, kým s človek vybeha-1 také domovské právo v obci Musel býva f v jednej obci 10 rokov, kým i právo do;ial, poiom ho zamestnanie niekdinde odvialo, býval v iakoj obci, kde domovského práva namal a keď akýkoľvel úradiný paoier poirebo-val, musel sa žatý sháňaf a cesfovaf niekedy aj stovky km. Podľa nového zákona fo presfame. Domovskprávo sa rroK a každý občan v Československej republike bude v každej obd dcma| nikde ho nebudú smief zavrhnúť a raz navždy prestane fo veľké trápen’e $ vyhľadá vaním a raisfovaním domovskéh opráva. Dru hý fakýio polepšujúd zákon je zákon o Česi nom vyhlá-enf. Ľudia, ktorí sl nebudú môc dosf včas povyhĺadávaf potrebné dokumeni pri úradnom konaní, budú môcf niektoré do kumenly nahradzovať takzv. čestným vyhláse n'm. Tým sa veľmi urýchlia a uľahčia mnoh úradné konania. Samozrejme na takých, kfoi by chceli fenio náš veľký výdobytok zneuži vaľ sa uvšlia prisne tresty.