Roľnicka Nedeľa, august 1948 (III/31-35)

1948-08-01 / No. 31

CenA 2 KCd Ročník III.­­ Číslo 31 Bratislava, Jesenského ulica 12 1. augusta 1f4B OHLAS ZA URÝCHLENÉ DODÁVKY OBILIA Potreby zásobovania Rolnícivo splní svoju povinnosť! — Prečo čím prv odo­vzdať? Nikdy ešte nezáležalo na tom, aby rol­­níctvo čím prv dodalo obilie pre verejné zásobovanie, ako na tom záleží teraz. Má­me ho viac ako iné roky, tak prečo by sme ho kupovali mnoho z cudzozemska? Veď potom naše vlastné obilie zostalo by na krku tým hospodárom, ktorí by sa s do' dávkami oneskorili! Verejné zásobovanie musí vedieť, kofko obilia naše roľníctvo dodá, a ako rýchlo ho bude dodávať, a podlá toho zariadi obilné dodávky z cu­dziny! Rolníci, nedopusťme, aby sa ho nemuse­lo doviesť primoc, vyše jK>treby, a preto dodávajte včas a čim prv najmä teraz. Keď ho dovezieme teraz menej z cudzi­ny, zostane nám potrebných tovarov via­cej doma, a to nám tiež bude na osoh. Nie je to teda dosť. keď dovezieme obi* lie šťastne pod strechu, ale pre vL pro­spech musíme čím prv vymlátené obilie dodať! Na tom záleží celá naša zásobova­cia hospodárska politika a náš vlastný dobrobyť. prAca a pläca Niekde je žatva už celkom skon­čená, niekde sa na ňu pripravujú s tou žiadosťou a túžbou, aby priaz­nivé počasie pomohlo úrode v dob­rom stave do stodôl. Žatva — to je tá výplatná doba, keď roľník pobe­rá svoju plácu za všetku tú robotu, čo svojim poliam v potu tvári veno­val. Úradník má svoj bezpečný me­sačný plat, robotník má svoju pra­videlnú, ustálenú týždennú mzdu bez ohľadu na priazeň alebo nepria­zeň prírody a počasia, len tomu roľ­níkovi prichodí trpezlivé čakať a úfať sa, že sa mu urodí a aj on do­stane raz do roka zaslúženú plácu za celoročnú robotu a námahu svo­ju i celej svojej rodinky. Koľko ráz za tú celú dobu dvíhal k nebesiam oči, tu v obave, tu s úfnosťou, koľ­ko ráz prosil si to Božie požehnanie a slmmai svoje usilovanie pri tom, či sa sára dosť pričinil, či nič neza­nedbal pri svojom dôležitom diele a či zariadil všetko tak, ako sa patri­lo! Ale časy a skúsenosti naučily na­šich roľníkov, že veru tá úroda sa­motná nie je všetko. Nesberajú a nesvážajú oni tie plodiny len pre seba, pre svoje živobytie, cle aj na predaj, na to, aby si za utŕžené pe­niaze pokúpiíi, získali a zadovážili všetko, čo k životu a jestvovaniu svojej rodinky potrebujú. Preto je tak dôležitá predajná cena obilia a ostatných noľnvch plodín, a preto veľmi a veľmi záleží na tom, aké sú a budú ceny tých vecí, čo roľnícka rodina musí kupovať a čo do svojej domácnosti potrebuje. A toto je jedna z tých základných starostí, ktoré majú naše dediny. Žatva rozhoduje, koľko bude tých zásob, predajné cenv roľníckych plodín rozhodujú, koľko utŕži a ce­ny tovarov rozhodujú, koľko Čoho si roľníci a roľníčky môžu kúpiť a zadovážiť. Preto bývalý už od dávna tie tu­hé zápasy o tú „paritu“ (rovnosť) medzi cenami pôdohospodárskych výTobkov a medzi cenami výrobkov priemyselných, aby totiž medzi ni­mi bol statočný a spravodlivý po­mer. A to potrebujeme a požaduje­me obzvlášť teraz, po tej lanskej su­chote a neúrode. Dnes každý roľník dobre už rozumie, že by mu nepo­­mohly ani neviem aké vysoké ceny jeho plodín a produktov, keby ná­sledkom toho zas priveľmi zdražely i tie priemyselné články, ktoré zas on musí knnovať; vtedy by razom ďalej zdražela remeselnícka práca, robotnícke mzdy by sa musely zdvihnúť — a roľník byz vysokých cien za s nič nemal, a preto je na jdô­ležitejší snrávnv a spravodlivý po­mer medzi roľníckymi výrobkami a yýrobkami priemyselnými. Teraz sa odhadu ie, že pre verej­né zásobovanie v Republike naše pôdohospodárstvo z teraišej žatvy odovzdá v čes'^ý^h kra jinách 100 ti­síc vagónov chlebového obilia, ŕt. j. pšenice a raži), na Slovensku 28 ti­síc vaí>;ónov chlebového obilia, a do gf, >yO SSSR OTÍhlí^P© 20.000 vagónov pšenice pre dosta-točné doplnenie skladov. Ráta sa s tým, že vo fabrikách a dielňach pracuje a bnde pracovať zas viac robotníkov, čo potrebujú zásobova­nie potravinami, a ten ľud zas do­robí a dodá také množstvo nriemy­­selnvch článkov, že to postačí na zaplatenie obilia, ktoré si dovezie­me. tnáče zásobovacia sitnáei.a v obi­lí vo svete sa celkom premeňuje. Tie štáty, litoré vždy malý veľké nrebytky obilia na vývoz, Kanada, Spojené štáty severoamerické, Ar­gentína a Austrália už cítia, že aj v euronských kraji"^eh sa pomery napravily, a že snáď budú musieť svoje obilné nrebvtky lacnejšie po­núkať a predávať, a že teda sveto­vé ceny obilia nadnii. (To ale netý­ka sa našich štátov s plánovaným (Pokračovanie na 2, strane) Vývoz pôdohospodárskych výrobkov zaistí viac textilu a obuvi čo sa tým napraví. — Potreby dovozu a vývozu (MM. Praha.) —• Minuloročné sucho zavi­nilo kritický stav v našom hospodárstve, zlé dôsledky toho pociťujeme ešte aj dnes v kaž* dom odvetví nášho hospodárskeho živote. Boli sme totiž nútení dovážať obilniny a krmo­viny zo zahrarMČia, a tie sme museli uhradiť (zaplatiť) priemyselnými výrobkami: pri tom ešte sa zmenšil vývoz našich pôdohospodár­skych výrobkov, ktorý doniesol pre naše hos* podárstvo značné príjmy. V niektorých, dru­hoch výrobkov tento vývoz celkom odpadol. Chmef, slad, cukor a rané zemiaky boly hlavné produkty, ktoré sme vyvážali do cu' dz'iny 4 za ktoré sme dovážali zo zahraničných trhov bavlnu, kožu a iné výrobky, Ked si uve* domíme, že za 1 q cukru môžeme z cudziny privesť napríklad 440 kg draselnej soli, alebo bavlnu, temer na 11 pracovných oblekov a'ebo 32 košieľ, alebo kožu na 10 párov to­pánok, vtedy najlepšie pochopíme, čo zna­mená pre nás vývoz pôdohospodárskych vý' robkov do zahraničia. Keď sa teda u nás zvýši výrobnosf pôdohospodárskych výrobkov — a to sa pri tohoročnej priemernej úrode dá do­cieliť — vtedy stúpne aj naša výrobnosť v priemysle a tým sa dostane našim roľníkom viac textilu, viac obuvi a iných prepotrebných priemyslových výrobkov, ktorých nedosta’ok sa javí po našich dedinách citeľne. Tým, že sa snížil vývoz pôdohospodárskych produktov, zaťažil sa u nás priemysel. Kritickú situáciu v našom hospodárstve museli sme za­chraňovať až nadpriemer. výrobou a vývozom v priemysle. Ne to zas bol potrebný veľký do­voz surovín zo zahraničia. A lak musel priemy­sel platil dva razy. Jednak za dovezené obilie pre zaistenie výživy obyvateľstva a lednak za suroviny, ktoré potreboval k zvýšeniu svojej výrobnosti a ktoré v normálnych rokoch boly získavané práve pôdohospodárskym vývozom. A tu je jasná odpoveď všetkým pochybo­vačom a šuškáfom, ktorí rozširovali falošné zprávy, že vraj dvojročný pián v priemysle ie splnený iba na papieri, lebo ináč vraj u nás by, už musel byf dostatok priemyslových vý­robkov. Pravda je táto: Náš priemysel svoj plán SpniL Podľa údajov Ústrednej plánovacej komisie za prvý polrok 1948 celkove na 102 percent, ale týmito priemyslovými výrobkami museli sme uhradiť dovoz obilnín a surovín z cudzozemska pre náš priemysel. Zvýšením vývozu pôdohospodárskych vý­robkov musíme teda náš priemysel v budúcom hospodárskom roku odbremeniť a teda zvý­šiť výrobnosť pôdohospodárskych produktov. Predovšetkým musíme sa postarať v tohoroč­nej žatve o náležité sobranie úrody a vymlá­tenie aobilie, o včasné vykopanie zemiakov a "repy a o spoľahlivé zaistenie dostatočného množstva krmovín. Od tohto závisí celkove zvýšenie našej životnej úrovne a zároveň aj to, aby u nás bolo dosť textilu, obuvi a stro­jov, lebo tými'o výrobkami sme museli v mi­nulom roku uhradzovať náš snížený vývoz pô­dohospodárskych výrobkov a platiť za obil­niny, privezené zo zahraničia. Varovný hlas amerického leteckého odbo^nika; Sovietsky sväz je najväčšia letecká mocnosť Aj zahraničné noviny v západných štátoch priznávajú, že ten nedávny „Deň so­vietskeho letectva“, presvedčil mnohých cudz ch ®dborn kov i vojenských činiteľov o tom> že letecká sila Sovietskeho sväzu je skutočne obrovská a nemožno k nej prirovnať ž'adnu inú na svete. Toto dosvedčovali už dávnejšie viacerí vysokí vojenskí hodnostári a priemysloví odborníci, najmä v Amerike a otvorene písali v amerických vojenských časopi­soch, že keď soviet! koncom poslednej vojny dorábali až 40.000 lietadiel ročne, teraz v ^novených a nových iabrikách môžu vybudovať ešte viac. Námestník predsedu sdruženia americ' kého leteckého priemyslu Harvtre Stowers minulý tvždeň vyhlásil, že Sovietsky sväz je najväčšou leteckou mocnosťou sveta a Spojené štáty (USA) sú iba nan druhom mieste. Povedal to na schôdzke obchod­nej komory v LosAngcIs dodal, že SSSR má viacej dobre vycvičených letcov aj viac bojových lietadiel ako Amerika. Lele‘'kí odborníci v Amerike hovoria, že sovietske lietadlá sú spoľahlivo a pevno vyrobené a najmä tie moderné raketové lietadlá r%ia Ŕusí s neobyčajnou dôved­­nosfou a presnosťou. To všetci uznávajú a pozerá preto celý svet na sovietske le­tectvo s obdivom, (p) Jo i to Tohto roku teda priprávame $a tut to, že naša výživa až do budúcej žatvy bude ob“ staraná a zadovážená zväčša z našej vlastnej úrody. Nie celkom, lebo — to vlastne ani nemôžeme chciei. Hlavní odborníci v hospo^ dárstve a v priemysle dôrazne upozorňujú. Že my musíme a sme povinní doviezť každoroč­ne čiastku obilia z iných štátov. Prečo? Pre­to, že tie štáty nám platia a budú nám pla­tiť svojím obilím za tie priemyselné články, ktoré mi im dodávame a budeme dodávať. Ak by sme neprevzali a nepreberali toto obilie, zostala by časť našich výrobkov {určených pre vývoz) vôbec nepredaná. Preto naša republika žiada, aby sa na mnohých stranách u nás sialo rnenej- chlebo­vého obilia, ale viacej dobrých krmovín, a aby sa pestovalo viac dobytka, viac ošípa­ných, viac hydinv, viac oviec a vôltec viac živočíšstva pre mäso a pre tuky, I to má svoj dobrý účel, lebo doteraz musíme dovážať s cudzozemska mnoho tohto drahého zvie­­ratstva a bolo by rozumnejšie, aby sme mies­to toho dovážali obilie, ktoré je omnoho lacnejšie a už ho bude všade na východe a na juhu dosť a dosť. Rozprával redaktor Vojtech Dolejší, že k ním do redakcie R. Práva prišla jedna, ináč vážna pani, prečo vraj sa v novinách stále píše, že u nás v republike treba viac práce,’ že všetci musia horlivejšie a svedomité robiť i v priemysle aj inde. Malo by sa to vraj ro­biť naopak; Napred by sa malo tudom pri­deliť všetko a všetko také. čo ludia pre do­mácnosti potrebujú a sháňajú, a — až potom nech sa od nich žiada horlivá práca, kßd bu­dú siyokojnejší. A tam jej povedali: Ano, áno. ale —* * čo­ho sa to všetko má a bude prideľovať, ked sa to v dostatočnom množstve nedorobi? Tie veci musíme mať, a potom pridetovať. ' I na to mala plán. No, nech sa teda tie dorobené veci, textílie a iné tovary zadržia všetky doma a nevyvážajú sa, a hneď ich bu­de všetkého viac! Na to dostala odpovedi Ale ako dostane­me z cudzozemska bavlnu, tan, vlnu, jutu, kože, a iné suroviny, z ktorých tie potreb­nosti máme dorábať? Ved by sme ich nedo­stali, keby sme jednu časť výrobkov z nich spracovanú nevy viezli. Bez surovín nebolo by tovarov a okrem toho bola by nezamest­nanosť, Aj za to nemôžeme si viac dorobe­ných tovarov doma nechuť. To porozumie každý rozumný človek. Lenže s paničkou bola ťažká reč: Prečo vraj teda nepopýtame Ameriku aby nám nie­čo dala? Nuž — preto nie, že sa nikde v svete nič nerozdáva. Francúzsko a . Taliansko museli prijať tvrdé ponižujúce a nebezpečné záväz­ky už len za to, žé im Amerika začína pe­niaze — požičiavať s tým rozkazom, žé za ne musia všetko nakúpiť (a draho!) v Ame­rike, A rozumní ľudia v oboch štátoch tŕpnu, čím, kedy a ako zaplatia tie ohromné dlžo­by, Či budú im za to musieť odstúpiť svoje vlastné francúzske (poťažne talianske) fabri­ky, bane, lesy, pôdu a dopustia, aby nad tým všetkým panovali cudzinci? • Americké hospodárske panovanie je tvr-. dé, vykorisťujúce a bezohľadne, lebo kapitál nezná ani milosrdenstva, ani žiadneho ohľa­du a zná len zotročovdť. A tak len svedomi­tá práca môže nám zaistiť dobrobyt a zacho­vať slobodu. Podľa plánu dodá Slovensko pre verejné, zásobovanie obyvateľstva približne 28.000 vagónov obilia, ak bude môcť všade dodržať dohodnuté dodávky. Idú ale ponosy, že nie­kde z prehnanej neuváženej horlivosti určili si roľníci azda priveľké povinnosti a majú obavy, že ťažko budú môcť splniť svoje zá­väzky. ľ v tom treba opatrnosti, a spravodli­vo mtisí sa preskúmať, čo je kde možné a čo neiiiožné.

Next