Roľnicka Nedeľa, september 1948 (III/36-39)
1948-09-05 / No. 36
točník m. • Cisco 36 CensiL 2. Ken Rosnícka nedeľa Bratislava, jesenského ulica <2 Veľké roľnícke nebezpečenstvo Výstraha do nslich dedfn F. Vofruba PítenTie dnes so zármutkom a nerád!. Musíme sa, iiarbohu falovaf, že na mnohých dedinách zle ra robi — nesvedomité, nepoctivo B preli zás:|mom ceiého ttétu I samotného rcrnictva. Pribudú ponds a svedectiev, že roľníctvo za éierne, nesvedomité ceny predáva tie plodiny a výrobky, ktoré Je povinné za úradné ceny dodávaf verejnému zásobovaniu. Máme slovenské mestá a priemyselné obce, kde pracujúce matky nemôžu za statoônú cet!u kúpiť deťom kvapku toho mlieka, masla, tvarohu alebo vajiôko, kým bohatí kefasi a Ijneliná.'j pred Ich draho pokúpla vžetko od tých roľníkov a roľniôiek, ktoré boly povinné dodať to za riadne ceny pre spoloôné zásobovanie. Podobne je to s dobytkom a s oiipanýnti, o hydine ani nehovcrlac. k preto považujeme za svoju mravnú povlnnosf upozorniť ne to, že títo a takíto dedinskí imellnári hrajú sa veľmi nefoezpežne t ohAom, a keby to malo dlho takto trvať, tak strhnú do nešťastia vletko roľníctve. Nedávno prehovoril do rozhlasu náf verný slovenský povereník súdruh Dr. Michal Falťan, Ktorý sa priamo obáva toho, že takýmto spôsobom sl roľníci a roľníčky ohrožujú svoje dobré práva a že by mohlo I horiie byť. Dr. Falťan upozorAuje, že pred vojnou slovenské pôdohospodárstvo dodávalo za riadne ceny od 35.000 do 40.000 vagónov obilia pre verejný výkup a dobre to išlo, bez toho, že by dakto šomral alebo robil nepokoj. Podobne odpredávalo sa roône za riadne ceny od 1S do 13 percent hoyádztr^to dobytka * tásohovanle ižlo veľmi poriadne a pravidelne. A tak to bolo aj s ošípanými a s hydinou. A hľa, teraz verejné zásobovanie žiada od nášho pôdohospodárstva pri dobrej úrode rozpísaný kontingent žosi vyše 25.000 vagónov obilia, a hovorí sa o „ťažkostiach". Ba niekde sú I takí f;:^^nlciIl dodávatelia, čo nerozumne myslia, že i tu môžu „hticovať“ a dať sa prosiť a chceli by aj tu špekulovať. Ľudia, aká nesmyselná bláznivosť! Cl nevidíte, Za v ckolných štátoch všade je obilie lacitejšie, ako u nás, a že nám ho lacno nú kaj’i a niikejú za to, aby sme Im doviezli viac našich tovarov! ČI »o ne pochopu!etel Keby náš štát dal doviezť do zásoby váčšle množstvo tohto obilia, mohol by na Aom zarábať a naši roľntef museli by tŕpnuť a starať sa, či svoje obilia predajú a za čol Alebo Iná vec: robotníctva a Iné mestské obyvateľstvo, rozhorčané nesvedomitým zdražovaním hydiny, vajec, mlieka a nedodávaním jeho na riadny trh za riadne ceny — chce žiadať, aby štátne majetky zariadily rozsiahly výkrm hydiny a ošípaných, aby zariadily vo veľkom vlastné mlickárne a výkrm dobytka, aby prestala táto neprávosť a aby bolo zásobovanie poctivé. Ľudia moji, či sa nazdáte, že sa to nedá zariadiť! Hľa, hore Dunajom dá sa zariadiť lacný dovoz lacnej rumunskej kujrurlce a Iného krmiva pre takéto podniky, a ~ všetko sa môže razom obrátiť! Roľníci, vy, ktorí máte rozhľad a svedomie, nedovoľne vašim nesvedomitým spoluobčanom zle robiť — lebo tak sa vyvoláva odpor proti roľníctvu vôbec, I proti bým dobrým a spravodlivým, a — vtedy boly by následky veľmi nešťastnél Bože môj, však rátajte sl, že každoročne pribudne aj u nás asi 20-0C3 ľudí do priemyslu a tak stále pribúda tých, čo sú závislí na potravinových dodávkach. Myslite na to, že nielen v Čechách, ale I na Slovensku je roľníctva už len m e n š I n a, že roľníctvo ivo- J»m počtom 3 silou nerozhoduje a tozhod^ať nebuda, a preto nám všetkým musí veľmi záležať na dobrom a priateľskom pomere medzi reľnictvom a neroľniekymi vrstvami, odkázanými na verejné zásobovanie. Ale — aký dobrý pomer, kej medzi roľníkmi a rcľničkami pribúda takých, čo predraženými cenami drú nercľníckych spotrebiteľov bez noía, a za s'atočnú cenu nedodajú to, čo dodať sú pcvirní! A spytu'em sa — ako tí statoční rcľnícki dodávatelia prídu k tomu, ahy sa hnev mes'skýeh ľudí obracal i na n!ch? Preto kež.dý t?ký ncívedomitý predražcvri - dodávkové sabotér íoreVitač) ie I neorin-V sále Okresnej správnej komisie, v ktorej pred troma rokmi vyhlásili známy „Košický vládny pvogram“", zasadia Slovenská národná rada a šciiválilô iu patnainú dokiaréciu, ktorú uverejňujeme na 3. strane. Po odhalení základného kameňa pre pomník Neznámemu protifašistickému bojovníkovi, shromaždily sa desaťtisícové masy na obrovskom Legionárskom námesií. Tu po privítaní prehovoril podpredseda vlády s. Anton Zápofocký, ktorý vo svojom prejave zhodnotil význam Slov. nár. povstania a boj našich národov proti fašistickému nepriateľovi. Min. predseda povedal aj foto: U nás v poslednom čase chceli niektorí ľudia zabúdať, že za svbju samostatnosť a slobodu ďakujeme predovšetkým hrdirvnej Červenej armáde a socialistickému Sovietskemu svazu, a ie s'ávne povstanie slovenského ľudu a nakoniec víťazná národná revolúcia Čechov a Slovákov v máji 1945, nezna-menaly len porážku a vyhnanie hilierovských fašistických okupantov. Viťazná národná revolúcia, kforej najväčšou oporou bol český a slovenský pracujúci ľud, bola revolúciou i proti domácim feľom roľníckeho slávu, lebo naň priťahuje zlý chýr a hnev a zlobu poškodených. Uverte mi: ťo sú strašne nebezpečné vec!. Ak by >od tlakom mestských vrstiev muselo verejné zásobovanie nakupovať a rozdeľovať — lacné zahraničné pôdohospodžrike výrobky (za väčší vývoz tovarov), kto by potom kupoval t|e domáce, kforé I pri riadnych úradných csných sú drahšie! Rozmyslíme si díbre, aké by to malo osudná následky pre Sloversko (Isbo v Čechách sú reľnid rozmyst lenepl). zradcom a kolaiboraniom, bola revolúciou protikapltalisiickej reakcie a jej vykorisfovateľskému, kapitalistickému poriadku,_ bola maniiastačným nástupcom na novej cesfe budovania ľudovodemokratického poriadku, nis'*a vo svojich programových cieľoch pevnú vôľu, urobiť koniec starému kapitallsfickómu triednemu bezpráviu, položiť základy nového, lepšieho spoločenského poriadku — socializmu. Po prejave ministra nár. obrany generála L. Svobodu a pozdravnom prívete sovietskeho veľvyslanca M. A. Silina ujal sa slova predseda Sboru povereníkov súdruh Dr. H ubiémy, kforé zvlášť naliehavo sa dnes ukazujú sák, ktorý sa zaoberal najmä našimi dnešnými pofrebami a úlohami. Povedal: Položili sme od oslobodenia základy k fakému hospodárskemu systému, ktorý vyhovuje pracu'úcemu človekovi. Prestavba spoločenského zriadenia prináša so sebou mnohá pro- V distribúcii a najmä zásobovaní potravinami. Vyradené veľkoobchodnícke elementy (živly) všemožne sťažujú plynulé zásobovanie a veľ(Pokračovanía na 2, strane) je potrebná, aby každý dobre vedel, že bieda o obilie vo svete úplne prestala a naopak, už S3 začínajú za hranicami hromadiť zásoby a vývozné štáty uí sa núkajú susedom, aby od nich kupoval!. A tak to bude a| s inými pstiavlnami, a preto — nikto nie je so svojimi dodávkami nenahraditeľný. A tak teda je v záujme rcľnictva dbaf o to, aby každý dodal za riadne ceny toľko, koľko Je povinný, aby nemusely prísť také nutné tvrdé opatrenia. "J« klorA ani nechceme myslieť. Predseds SP s. Dr. Husák na oslavách Pevsta nia: Bojovať proti sabotérom, špekulantom a príživníkom Odbojové sv3zy sa slúčily — Y Košiciach prehovoril s. A. Zápofocký, min. Svoboda a sovietsky veľvyslanec SMIn Na os!av*y 4. výročia Slovenského nér. povstania slšiy sa do Košíc desaiiisfcové zástupy slovenského I českého ľudu, medzi nimi zástupcovia pariizánov a ostatných odbcrjárov, ktorf na svojom siučovacom sjazde vytvorili jednotnú odbojovú organizáciu ..SĽUB". Boli tu takmer všetci význační predslaviieUa verejného a potítického života, na čele s min. predsedom Antonom Zápotockým a podpredsedom vlády Y. Širokým. "S Slávnottná prehliadka na oslavách povstania v Košiciach Za ledeeťiLi mládeže SSM sa s':ÚĹÍ so Svazsm českej mládeže V nedefu bola v Prahe prvá Jesenná k^íerencía ústredného výboru SČM. Podpredseda SSM Lebenhard tu predniesol návrh na slúčen'e oboch organizácií mládeže v jedna celošwálnu. Jeho návrh pľť oH s natíšeirm. Predseda SČM posl, Hejzlar, odôvodnil potrebu slúčlf SČM a SSM prsto, aby jsdnetná organizácia mohla lepšie usmcräcvaf účast mladej generác'e na budivantí socializmu. Začiatkom budúceho roku sídu sa sjednotené organizácie nž ra spoločný sjazd. f. septembra <t^3 Zlá cesia^ sly príklad DOßRVM ĽUĎOM DO POZORNOSTI Mnoho našepkávačov, tajných i zjavných mudrlantov šarapatí po našich dedinách, dakde ani nie zo zlej vôle, ale z nerozumu alebo z nedostatku rozmyslu a rozvahy. Chcú dakde nahovorii i sebe i rol nikom, že na zákony a nariadenia o výžive netreba dbaf a ic potrebné dodávky a predpisy pínií netreba, IMto vraj i tak prísne zásobovacie poriadky dlho nepotrvajú. A tí meštiaci, tí vraj nech sa sami o seba starajú, ako vládzu, im tých i tak dbai netreba. A teda vraj blázon že je každý, kto oddáva, veď vraj i tak nikto nemôže byt za sabotáž (znemožňovanie dodávok) trestaný... 2'ak to vyzerá, že temným zradným živlom záleží nei tom, aby vyvolali nedorozumenie u rozkol medzi dedinami a mestami, medzi roľnictvom a nazdajú sa, že tuto je ten pravý spôsob pre ten zlý ciel. A beda by bolo keby tá diabolskú radu dediny nasledovaly! Veď svet ešte nezabudol, že také a podobné štvanice robily sa aj inde, a keď ša ich rolníc.tvo lahkomyselne a nerozvážne chytilo, malo to — osudné následky. Veď len pozrime sa, ako sa taký odboj dedia smutne skončil v SSíšR po prvej vojne. Tam bielopvardejski oficieri a ostatní zpiatočníci agitovali tak: roľníci, mužíci, nepestujte obilie pre mestá, nedochovávajie dobytok, hydinu a ošípané pre tých mestských boľševikov, ale sejte a kŕmte len toľko, koľko vy sami spotrebujete, a — vtedy zvííazíte: robotníci a ostatné mestské živly nebudú potom mat čo jest, a — tak zakape a zhubí sa komunistický režim! Oprobujte, a uvidíte! Vtedy vinau cárskej vlády bolo ruské mužictvo (roľníctvo) strašne neupedomelé, a — skutočne prestalo navyše oŕat a šiat, zabíjalo a jedlo prebytočný dobytok, óiipnné a hydinu i — čakalq, kým túto hriešna roľnícka sabotáž vyhrá. A čo sa stalo? Oni takto skutočne podlomili a skazili roľnícku výrobu, hrozne po-škodili celý národ a štát, pravda, ale — najv^čšmi ublížli sebe, Úrady i tak musely dat po dedinách rekvirovat (mocou zaberať) obilie pre mestá, a musely brat i z toho mála, čo roľníci zlovoľne dopestovali, a — nastal taždý nedostatok aj na dedinách, a bolo zle a zle. Ale ešte snáď horšie bolo to, že úrady, mestá a priemyselnícke obyvateľstvo — prestalo dedinám dôverovat, keď poznalo, že ho roľníci skutočne chceli umorit a zlomií hľadom v tom povojnovom čase, keď i bez toho bol by život tažký a plný nedostatku, A tak v tom čase teda začala vláda a mestské vedúce orgány mysliet na to, že musia mat dorábanie výživy vo svojej vlastnej moci, v moci svojich spoľahlivých ľudí, a vtedy a pre~ to pomocou strojovej výroby zariadili — kolchozy (hromadné veľkohospodárstva) a sovchozy (štát, veľkostatky podobne obrábané). Vtedy rozhodol sa osud ruského, ukrajinského a vôbec sovietskeho roľníctva. Za to sa takto rozhodol, lebo roľníci sklamali všeobecne dôveru, nedulo sa na ich vernost spoľahnáf,., Nuž kto by n nás chcel proti mestskému a priemyselnému obyvateľstvu hnát všetko k ostrým nepriateľstkým koncom. Ci to chcú naše dediny? Veru nechcú, lebo napríklad v obilí dodaly už vyše štvrtiny všetkých predpísaných dodávok, tak že ti sabotéri a prekázači sú len medzi dodávateľmi ostatných životných potrieb, hoci veľká časí roľníctva i v tom svoje povijinosti plní. Ale práve tí nesvedomití šmelinári kazia dodávkv, robia rozvrat, nedôveru a — hatia pravidelné zásobovanie obyvateľstva, ktoré vlastné potraviny nepestuje a musí ich kupoval... Či sa nazdajú, že sa to bude Irpiei? Či nechápu, že celý národ musí jest a žif, a že ak sa veci dobrovoľne nenapravia. musia sa zariadii iné ostré poriadky? Vystríhame pred nimi, a napomíname, abv sa vinníci spamätali, lebo ináč by zle obišli nielen oní, ale žiaľbohu boli by poškodení aj neiínni. A prej to spoločnými silami radšej napravme, čo I napravii treba!