Roľnicka Nedeľa, april 1949 (IV/14-17)
1949-04-03 / No. 14
Cena 2 Kžožníc IV. - Cislo <4 Hlavná vec Prichodí p"s1upne taký čas, že bude pre nús všetky, h po čié a veFnu už t :ču6 porovnávať výsleTkv povo»novej činnosti na š i c h ľudovodemokratických reimbiflc s výs’etlkom práce zá pätí oe u ropských štátov. I my i záp ’dné štáty sme vojnou trpeli, strašné škody hospcdáríkc rspôsobita vojna i nám i rápadniarom, ale — ináč sa u >ilova!i oni dostať sa von z t.?j hely, a inŕč :'as mv. Ono bv sa t > mohlo priroyjiať k dvom dedirám, ktoré obe postihol sírašný pnž'ar, kíorý Im znič 1 alebo skazil domy i zar'adenie pripravil Ich a náradie a stroje, takže ztstaly v srnsícše om stave. Vtedy bolo sa treba rozhodnúť, ako si pomáhať. My. ako tá východná dedina, sme si povedali: darmo je, nemôžeme sa spoľahnúť na nkoho, iba na sobí a na svoju prácu. Ú nás pr'nú ime každého rob ť, a kto má pr'rnoc a žiie si bez roboty, tomn sa majetok z'iberie v prrsnech celku íiech ie to vei k ostal kár a’ebo dáky iný boháč. Prayda je, priSU' zo západu vábivé ponuky, páni š'rn- RaJi dolármi, slkibovrli nám pôličl:y. dodanie materiálov, strojov a iných poir’eb na dlh — nech vraj iea pristaneme na ich „mierne“ nodm'enky; dáme im do zálohy »časť našich p;li, naše Psy. naše nariadenia a zaviažeme sa, že veľkostatkáro"i, bankárom, velk»’kupcotn, fabrikantom necháme ich panské maietky, a — že budeme od nich kupovať to. čo o’»i nám budú dodávať, a to za také ceny, aké si oni určia. Povedali nám že tak vem hneď si všetko bŕd mm môcť obnoviť, čo bolo spustošené, že na všetko bud me mať i peniaze i d'idajiý materiál a p trebné výrobky, a že sa nám buds r~b’^ ž'ť. Ako ,?e známo — nepristali sme na to, odvrhli sme ten lákavý americký Marshallov plán. ktorý núkal doláre, tovarv, stroje a vše'ko v hojnej miere ale s tou podmienkou, že naše hospodáre ie budú komandovať Američania, a že smieme Isn to d rábaf, to pestovať a to dovážať a vyvážať, čo oni dovo’ia, a že všetko budeme brat (1 na dlh) od nich ... Neta jme si, že sa nám bez ^^h amerických dodávok a bez požičan.ých dolárov ťažko žilo. Boli u nás početní a Ináč nehlápi ľudh, čo vzdychali za tým, ako napr k'ad Francúzi majú dostatok nedrahého (amerického) textilu, stroje každého dmhu, koloniálny tovar, cudzozemské prídely potravín a iné a iné výhody, kým my sme museli žlť v odriekaní. Celkom t^, ako tí spomenutí vyhrreni dedinčania, ktorí sa rozhodli obnoviť svoju obec len viastn,fmi kilami a vlastnou prácou, a zinak^iaľ prijmú lea to, čo môžu obdržať zám^ »OH za svoje taé ^cdJi.y alebo výrobliy. Takto to bdo s nvším životom v našom štáte ako s tými spomenutými vyhorenými dedinč'’nmi. Všri' jfdío skromne sme ss ävPi, všelijako skromne sme sa ob’iekaíi, a mnohí ťažko a v tksnivých po’nerech sme bývaK, (a mnohí ešte bývame), pravdaľe; a najťažšie bolo bez zásob znova obnovovať, 3?'riaďovať, doplňovať všetko, čo sa pnn’voč lo, znosilo, skazilo a čo vo.jna pohubíla. Cf sme nepočuli dosť šomrania, výčitiek i úpriírného náreku nad tým. že tým zápa-^ným vojnovým „pohore^com“ sa lepTe a blahobytne jšie žije ako nám? Ci sme zabudli na múdrosti ušlých politikov, I (Poferačovanie na 3. strane.) Bratislava, lesenskélto uľca lž Drobní rofníci nrnjú pomôcť ZISTIT ZATAJENÚ PÔDU! Mnohí z nevedomosti, ale i úmyselne a zo ziskuchtivosti zatajili pri tohoročnom súrise 7r).<)"né výtnorv pôdy a — myslia si, že je všetko v poriadku Ti neporo/umeli. že škodia i sami sebe a že takouto nosvedemitesfou podporujú nespravodlivý rozpis kcnt'ngentov. Máme už také skúsenosti, 'c taui, kde je prihlásená všetka pôda, tam sú kontmgcnty rozvrhnuté úmerne a na jedno jutro pripadajú skutočne únosné dodávky a zasa naopak: nespokojní sú tí, v ktorých obciach je zatajená väčšia výmera pôdy. A vie sa aj lo, žc mali rcFníci takmer všetci prihlásili svoje ploct*v statočne, let'« tí nemajxi čo zamlčať z tých nickorko pareieL No sú pritom na naš'ch dedinách gazdovia, ktorí pri súpise zatajili po desať, ba aj dvadsať jutár. To „ú tí škodcovia nášho verejného zásobovania a oni zapríčiňujú, že sa potom na ostatných rcTníkoch nachádzajú pomerne vysoké kontingenty. Teraz je na to čas. aby sa nesprávnosti v súpise pôdy napravily a tí, čo chybili, majú poslc»'nú príležitosť bez trestných následkov prihlásiť, koľko pôdy naozaj majú. Ij-,if1nctvo a oesvedoTn'tesť nemožno ďalej trpieťi Do 11. apríla musí sa za každú conu zistiť skutoč-ná výmera a do tejto práce mali by sa zapojiť všetci malí a strední roľníci, ktorí chcú. aby bol n nás konečne poriadok v tejto veci, ale hlavne pri rozpise kontingentov. MVstni činitelia, funkcionári KSS, akčného výboru, národného výboru, JSSB, SSM za podpory všetkých poctivých rolnikuv nech teraz dobre a svedomité ešte raz preskúmajú, kto sa usiloval neprihlásiť celkovú výmeru svojho gazdovstva, kto zatajiK časť ornej pôdy, lúk a pasienok Doteraz prišly na Štátny štatisťcký a plánovací úrad v Bratislave hlásenia z mnohých krajov a tie ukazujú, že napríklad v (dtrese Bratislava-okolie zatajilo sa až 8102 kat. jutár, v okrese Malacky 12.793 kat. jutár a v okrese Námestovo vj'še 19.000 jutár. Miestne a okresné úrady tú premlčanú pôdu vo výkazoch uvádzajú, ako by tá zem nepatr'la do pôdohospodárskych závodov, lebo na nej vraj nik nehospodári. A možno sa potom čudovať, že na st'*točných roFp'lrov, ktorí prihlásili všetko, uchádzajú sa potom pomerne vysoké kontingenty? Nesvcdomci a lachtikári sa potom do hrsti smejú a nazdávajú sa. že to tak pôjxie aj naďalej. Nie veru! Dáva sa im teraz príležitosť, aby vinu napravili. A tí, čo na tieto dobromyseľné upozornenia n'č nedajú, sa presvedčia,-že sa úrady postarajú, aby malí a strední roľníci nemuseli plniť kontingenty namiesto ziskuchtivcov a záškodníkov. Robia sa teraz opatre- I nia, aby sa za pomoci statočných poľnohospodárov zistila skutočná výmera všetkých hospodárstiev, ťradné trovy budú potom platiť tí, čo ešte ani teraz neiiposlúchnu a chcú sa nesvedomitým spôsobom vyhýbať svojím občianskym povinnostiam. Anglický vicekonzul vypovedaný z Č SR Bezpečnostné orgány odhalily v minulých dňoch protištátnu organizáciu. Pri vyšetrovaní sa zistilo a dokázalo, že do podvratných akcií bol zapojený aj zástupca anglického konzula v Prahe, kapitán Philip C. T. Wlldash. Vyšlo najavo i to, že tento anglický diplomatický zástupca nielenže orgamizoval špionáž na území našej republiky, ale shromažiľoval okolo seba rozvratníkov a tých priamo navádzal, aby urobili protištátny puč v ČSR. Kapitán Wlldash zneužil výhody, ktoré poskytuje naša republika zabraničným diplomatom a zúčastni] sa aj na prípravách úteku československých štátnych príslušníkov do Anglicka. Takýmto spôsobom vmešoval sa do vnútorných záležitostí Československej republiky a porušil zásady, ktorých sa musia všetci d’plomatjckí zástupcovia pridiržiavať. Na zákrok nášho Ministerstva zahraničia anglické úrady kapitána Wildaslia odvolaly a za 24 hodín opustil Československo. A opäť na polia. v posledných dňoch sa počasie ustálilo. Teraz je čas pokračovať v práci na poliach. Krď máme urýchlene previesť všetky jarné práce, ako nám to prikazuje naša ľudová správa, je potrebné, aby sme si počínali vo všetkých prípadoch organizovane a podľa plánu. V posledných dňoch sme previedli prípravy. Teraz je treba dokázať, ako sa tieto prípravy prejavia v© zvýšenom výkone. Riaďte sa všade pokynmi m’cstnych zmocnencov. V najširšej miere používajte susedskú výpomoc a v potrebných prípadoch zákon č 55. Používajte všetkých strojov a poťahov, ktoré máme po ruke, aby orba a osev prebchly v najkratšom čase. Pri každej závade, či ide o nedostatok pracovných síl v obci alebo nedostatok pohonných látok, osiva a hnojív, obráťte sa na okresného zmocnenca pre j jarné práce alebo okresné sdruženia JSSR, ktorí majú možnosť nedostatky a chyby odstrániť. VYU2IŤ STROJE Pri (ýehlom obrobení pôdy sú veľmi dôležitým faktorom strojové družstvá, klorých máme na Slovensku asi 650. Naši roľníci radi používajú služieb strojových družstiev, lebo sa presvedčili, že im poľné práce vykonávajú dobre a lacno. Dôkazom toho je oj to, že doteraz 137 strojových družstiev dostedo objednávky na tohoročné jomé práce pre obrobenie 15.773 ha pôdy. Tieto objednávky však ešte nestačia pre strojové družstvá, ktoré si musia urobiť plán pre jarnú orbu a podľa objednávok a počtu bohlorov vypočitať, kedy budú ho. tové so všetkými práccnnl. Preto roľníci nech si urýchlene zabezpečia strojovú pomoc, aby včas využili všetku vlahu v pôde. Súčasne s povinnosfami našich roľníkov aj strojové družstvá, ktorá ešte nepodedy svojmu ústrediu hlásenia o rozsahu objednávok slrojo/ej pomoci na jarné poľné prtee, nech tak urobia v najkratšom čose, aby z celkového hlásenio mohly byť účelne rozdelené traklmy práve tak strojových družstiev, ako a] strojových staníc pre najrýchlejšie skončenie poľných ri4e. 3 apfí’a 1947 9^4. výročia oslobodenia (^tatis'avg V týchto dňoch spomíname 4, výročie oslobodenia Bratislavy, Vďačný národ postavil padlým sovietskym vojakom v Bratislave na Sluvíne dôstojný cintorín. Slracli z - mierového úlohu Dávno, pradávno svet nevidel tých vojnových štváčov, čt ann~ rických, či europskýqh, v tak úbohom a zahanbujúcom postavení, ako o teraj'om čase. Sú celí splašení od strachu nad tým, že pokojné obyvateľstvo ich vlastných štátov — Anglicka, Francúzska, Ameriky (USA), Belgicka aj Taliansko prudko a ostro vzpiera sa proti podvracaniu m.eru, proti štvaniciam, nimiereným uočt SSSR a voči ostatným ľudovým demokraciám a — agituje za udržanie m^eru. Veď hľa, je to veľmi zvláštna vec, že v najväčšom meste Ameriky, v New Yorku, zasadal sjazd obrancov mieru a že tá zúrivá protisovietska americká vláda posktitla vstupne víza (cestovné povolenie k príchodu do Sev. Ameriky) mierovým delegátom zo Sovietskeho sväzu, z Československa, z Poľska a z ostatných ľudovodemokratických štátov, a títo delegáti boli veľmi okázalé vitani oduševneným obecenstvom na americkej pôde. Známy anglický canterburský dekan Johnson v Ameriky otvorene vyhlásil, že severoamerický ľud je napospol proti vojne a nenávidí tých, čo do vojny štvú. Keby zbrojárski a iní americkí veľkokapitalisti neovládali tam tukmer všetky noviny, všetky rádiové vysielacie stanice, všetky kiná a ich týždenné prehľady, všetky divadlá a ostatné prejavy verejnej mienky — poznal hy mienku mierumilovného amerického ľudu celý svet. Ale takto pod nátlakom panského kapitálu dá sa mnoho utajit a mienku ľudu tažko’ potlačovať a falšovať. Pri tom americkom mierovom shromaždeni v New Ýorku je pozoruhodná ešte jedna vec: americká vláda odoprela dať vstupné viza na americký mierový sjazd delegátom — z Anglicka, z Francúzska, z Talianska, z Belgicka a z iných kapitalistických štátov, hoc’ našim, sovietskym, poľským atd. vstupné víza dala... Boji sa totiž, že by sa i takto napomáhalo šírenie mierových snáh práve v tých štátoch, v ktorých veľkokapitalisticki zbrojárski priemyselníci najviac podporujú vojnové šťvanice, aby sa im tam drahý vojnový materiál ešte väčšmi míňal Ale — práve tak, ako v New Ýorku, chystá sa veľký mierový sjazd i v Paríži a ľud celého Francúzska t druhých európskych štátov s dychtivosťou očakáva, ako ten veľkolepý prote.st proti vojnovým štvaniciam posilní, podopre a upevni svetový front m-eru, za ktorý sú milióp.y o stámilióny obyvateľov sveta v kapitalistických štátoch práve tak, ako vo SSSR a v ľudových demokraciách. Je známa vec, aké silné mierové hnutie dvíha sa najmä v severnom, prebudenom Taliansku, rko obyvateľstvo protestuje proti svojim vládam v Nórsku, v Dánsku, v Belnícku a rad-radom v ivvch štátoch práve preto, že slepo lezú americkým výrobcom zbrani do toho Atlantického paktu, že vyhadzujú miliardy poctivých peňazí za zbrojné americké dodávky namiesto toho, že by kuvovaly a objednávaly také veci, ktoré ich národy potrebujú k svojmu zveľadeniu o k napraveniu tých škôd. ktoré im spôsobila vojna a jej zlé následky. A takto a podobne idú proti vojnovým štváčom a proti ich chlebodarcom takéto a podobné trvalé a veľmi ostré mierové útoky, a štváči sú plni obáv a úžasu nad tým, ako ľud všetkých krajín s mierovou agitáciou súhlasí, ako ju víta a ako ju podporuje i vo všetkých západných krajinách. Nuž — toto práve hati a kazi tým rozvratníkom ich platené remeslo a znepokojuje všetkých Spe. kulantov, ktorí chcú na vojne alebo aspoň na ďalšom zbrojení ešte viac zarobiť. Na jednej strane „mierové útočenie" i v zôpadnňch krajinách, na druhej strane blížiaca sa pohroma Čankajšekových vojnových útočníkov v Cíne — to všetko sú príliš trápné skúsenosti pre ľudí, čo by si z nového krviprelievania chceli urobiť najvýnosnejší kšeft bez ohľadu to, že by svet uvrhli do novej skazy. Nie veru, ľudstvo sveta ešte rozum nestratilo a vie, že udržanie mieru je jediný prostriedok, ako odvrátiť skazu od všetkých národov sveta.