Roľnicka Nedeľa, december 1949 (IV/49-52)

1949-12-04 / No. 49

Cena Z K €» Ročník IV.__ Číslo 49. %. ^ Roľnícka nedeľa Bratislava, Jesenského ulica 13 Jednotné roľnícke družstvá - naša cesta k socializmu na dedinách -naša cesta k lepšej budúcností roľníkov Hlavné úlohy JRD v najbližšom čase — Treba prehĺbiť sväzok robotníckej triedy s drobným roľníctvom — Bojovať proti dedinský m boháčom — Vždy a všade uprednosťovať a pomáhať Jednotným roľníckym družstvám v nedeľu 27. novembra sa konaly vo väetkých kra­­jovýai mestách Slovenska krajské konferencie Jednôt, ných roľnickych družstiev-, kde sa dOpO<jrObna rozob:;raly všetky otázky týkajúce sn JRD a ďalšieho budovania » upevňovania nráce na dedinách, ŕia všetkých konferen­ciách JRD prei'iovorili vedúci éinitolia komunistickej strany Siovenska. V Bratislave „al hlavný referá* nred­­seda Sboru ooverenikov s. Husák. v Nitre s. Bašťovan­­ský, v Žiline povereník pôdohospodárstva s. Faiťan, v Banskei Bystrici povereník financií s. PúH. v Koši­ciach po'vereník s. Bacílek, v Prešove povereniu výživy s. Soltész. Všetky ich prejavy boíy zamerané na tie najaktuálnejšie úZohv' Jednotných roľníckych družstiev * vel’mj ľutujeme, že nemáme v Roľníckej nedeli dosť miesta a možností uverejniť ľfi všetky, preto vyberáme v tomto článku z ich prejavov to najldavnejšie. Je veľmi potešujúce k akému veľkému uvedomeniu sa wpraco. V'aJi drobní a strettai roľníci na našich dedinách o aké Jednotné a Jednohlasné boly priebehy všetkých konfe. j-encii. Všetky tieto konferencie b'^lv pripravené pre celo­slovenskú konferenciu JRD, ktorá určite bude znamenať /.ačiatok novei dobv budovania jednotných rcľníckych družstiev a teda začiatok lepšieho blahobytnejšieho íJ. vola, doteraz vždy utiskovanýcli drobných roľníkov. A prvý raz v histórii n®šej roľníckej politiky sa stalo, že rOľník cíti a pevne cíti vemé spojenectvo robotníckej triedy a to už, nielen v boli nroti panskei samopaši a a krivdám, ale ai v práci. Prichádzalv veiké deleg-ácie robotníkov a mnohojjoňetných tovární, orichádzaiy dele, srácift študentov zo škôl a všetci sľubovali, že budú rOľ, nfkom v budovaní dedín, v mechanizácii, v lepšej orga. nizácii práce i kultúre verne pomáhať. PrehibSť spoienectvo robotnícke] triedy s roi'íiietvom Na ceste našej ded'ny k soc'aľzmu má nesmierny význam pevný zväz: k dr:bného a stredného roľníctva s ro­botníckou triedou. Povereník Dr. PúH na kcnferencii v Ban;kej Bystrici o tom povedal: Víťazný zápas proti ' reakcii, náš febraiár 1948, b:l vybojovaný v spo­jenectve robotníckej triedy s malým a stredným roľníkom a v tomto spojenectve má pracujúci roľník svo. ju budúcnosť zabezpečenú. Robotník a roľník pôjdu vždy spolu. Náš vývin od februára znamená veľký hospo. dársky rczmach našej krajiny. Stúpa produiktivita priemyselnej výroby, dopravy a stavebníctva, zlepšuje sa zásobovanie priemyselnými článkami a potravinami, skoro na hlavu sme porazili čierny obchod a v závodoch sa rozmáha socia'ištické súťaženre a údernioke hnutie. V týchto veľkých perspektívach, v perspektívach in. dustralizácie a hospodárskeho roz. voja Slovenska začal viďeť jasnejš'e svoju budúcnosť aj náš roľník. Stoja pred nami nové úlohy našej roľníckej politiky. Ide o to, aby sme zvýšili produktivitu práce v pôdohos. podárstve. Malý a stredný roľník i>a obrac'a chrbtom ku kapitalizmu, k tomu režimu, kde roľníci do 5 ha tvorili 68% všetkých roľníkov, ale vlastnili iba 15% pôdy, k tomu rcži. mu. ktorý tch synov a dcéry vyháňal do cudziny, cenovú, daňovú a ro'’­­ntoku polti ku vôbec robil pre b-há. čov, k tomu režimu, ktorý znamenal hospodárske krízy a exekúc'e na roľ. nicke hospodárstva. Tvár dediny sa obracia k socializmu. Na našich cle. dlnách prebieha veľký prevrat v mys­lení malých a stredných roľníkov. Povereník Füll potom načrtol, ako sa má prejaviť' pOmoc robotnícke j triedy prj budovaní JRD. Jednou z takých foriem sú paľro. náty. Vyjadrujú nový pomer mclzi mestom a ded'ncu. Predtým roľník mal k mestu nedôveru. Nedôveroval tomu mestu, ktoré reprezentovala buržoázia. Ona ovládala výrobu, dis. tribúciu, peňažníctvo, štátnu moc, a využívala všetko to, aby vykorsťo. va’a robotníka v meste a spolu so fitatkárom a kulakcm aby ut áčala malého roľníka. Právom jej malý roľník neveril. Dnes už mesto nereprezentuje bur­žoázia. Reprezentuje ho robotnícka trieda a pracujúca inteligencia na. plnená socialistickým uvedomením. Tá Sa nespojuje s dedinským bohá. čom, ale s malým a stredným rcľ. nikom. Dodáva mu výrobné a osobné potreby. Pomáha mu v boji proti tie. dinským boháčom i v zápase za vyš. š'e výrobné formy, za víťazstvo so. cializmu na dedine. Patronáty sú vy. jadrenim tejto pomoci. Patronátne závody poskytujú JRD pomoc vše. tkáho druhu. Posielajú brigády na kultúrnu prácu, poriadajú kultúrne ýečierky g predstaveniami, ktoré po. silujú ducha pokroku na dodine. Po. môžu vypracovať finančný plán. Po. skytnú všemožnú admin'stratlvnu a organizačnú pomoc. Dôležité je, aby pomoc závodov sa neobmedzovala len na technickú po­moc, a'e aby Ona bola pomocou aj v politickej agitačnej práci. Treba, aby zo závodov do dedín chodily sku. plný triedne medomeiých robotní, kov, ktorí budil hovoriť s roľníkmi a presvedčovať ich o správnosti ces­ty tých roľníkov, ktorí budujú JRD. V tomto nepostupujú všetky závdy rovnako. Ide o to, aby naši pekro. koví roľníci cítili, že majú za sebou mocnú ro.botnícku triedu, ktorá im pomáha, ktorá za n'mi stojí. Takto, vyzbrojené doterajšími skúsenosťomi, pôjdu naše JRD do prípravy jarných prác a cítiac za sebou robotnícku triedu, pedporovanú štátom, smelo nastolia perspektívu lepšej budúc, nosti dediny. by malý roľník len pre nich praco­val, keby šľachtená osivo len oni dostávali atď. Preto dedinskí boháči I snažia sa nájsť ľudí, ktorí by na ich ' propagandu naleteli. Pradaže, keď dedinskí boháči držali v rukách naj. { väčáie pediely pôdy, keď kemando­­vali ce ú dedinu, to bola pre nich veľmi vítaná situácia, Keď my sta. viame otázku, že v dedine bude hlav­ným a rozhodujúcim činiteľcm malý a stredný roľník a jemu musí všetko slúž ť, čo tu je, tu začínajú potom špekulanti a dedinskí boháči veľmi inicialivnu poďkopnú prácu. Zdá sa, že si ani dostatočne túto negatívnu stránku, túto rozvratnú prácu neuvedomujeme. Zdá sa, že v niektorých obc'ach nevedia si s dedinakými boháčmi po­radiť. Máme na našich obciach bo­háčov a špertulantov, ktorí majú mnoho pôdy všelijako nadobudnutej, ktorí za vojny a po vojne rýchlo zbohatli čiernym obchodovaním, špe. kuláciami, povoznietvom a iným . spô­sobom. Dnes sa snažia svoju hospo. dársku pozíciu udržať. Kvetko im dával stroje a utvárali tzv. švidel­­družstvá. Mv sme grófov a v.cľko. statkárov vyvlastnili, skonf škuvali ich pôdu a dali ju malým a stred­ným roľníkom. Musíme ale dobre vi. diet’, že dedinský boháč, i keď nemá 1000 ha zeme, že je to malý alebo väčší kapitajlista na ded ne, ktorý sa poskúša čP najviac pre seba nahrabať a iných vykorisťovať. Musíme jasne vidieť, že je to nepriateľ malého a stredného roľníka a pracujúceho člo­veka na dedine. Je preto našou po­vinnosťou zatlačovať ded tiských bo­háčov a dvíhať malého a stredného roľníka. Stroje patria družstvám Mnoho zlej krvi na našich dedinách spôsobuje sikutcčnosť, že dedinskí bo. háči vlastnia veľké pol’nohospodárs’ae stroje, ktoré zneužívajú na vykonsťo)­­vanie masy drobjfých roľníkov. Podľa zákona majú byť stroje vykúpené pre JRD, no v tomto smere ešte neza­znamenávame takú in ciativu, ako by bolo želateľné. S. Hiisáic o tem po­vedal: V ru’xá 'h jednotlivcov na dedinách sú stroje, ktoré nflVíVsiú d'staitočne využité. Rozhodli sme, že takéto stro. je sa majú dať k dispozícii JRD. Vi­díme. že sa nám to všade nedarí. Niekde sa roľníci okúňajú tieto stro­je prevziať. Z i.itej obce mi písali, že tam majú boháča, ktorý má krčmu, obchod, tri traatory a celú ebec di­­r'guje a drží v rukách. Založili tam JRD a on pohrozil, že ,.ja vám uká- Sem!" A čo chcú tam v JRD robiť? Píšu mi: Rýchle nám dodajte nejaké stroje, aby sme mu mohli kenkuro. vať. — Je to správne? Ako to, že' „dodajte nám stroje". Ten dedinský boháč ich odkiaľ a za čo dostal? Ne­dostal ich skoro zadarmo, na to. aby tieto stroje slúžily všetkým roľníkom v obo’ ? Stroje, ktoré sa dostaly takto na dedinu za Kvetkov’ho hospodárenia j v|elijakými cestami a dostaly sa do rúk boháčov a špekulantov, musia sa i dostať zpät do rúk malých a stred. 1 ných roľníkov, d° nik JRD. Co je možné, to im zaplatíme. Veď to do­stali skoro zadarmo. Treba teda vy. užiť možnosť výkupu týchto ťaí'kých strojov. Co tým sledujeme? Chceme pôsiln.ť malého a stredného rcľnília na dedine. Ťaižké stroje musia slúžiť nie jednotlivcovi, ale všetkým malým a stredným rol’nikom. V týchto nie­­siaooch musia sa tieto nevyuž té stroje dostať do rúk malých a stred­ných roľníkov v JRD. Urbárv patria JRD Urbárske majetky, predovšetkým pasienky, patria k najzaostalejšiemu úseku hospodárenia našej dedihy. Preto Slovenská národná rada ešte začiatkom t. j- schvália zákon, podľa ktorého urbárske pasieriky prechá­dzajú do vlastníctva JRD. Ale ani tento zákon sa ešte neplní tak, ako by bolo žiadúce. Povereník s. Bacúck na konferencii v Košiciach o tOm po­vedal: Sú rozličné Iž’družstvá alebo falošné družstvá. Ide nám o to, aby sa pre­­maľovala tabuľa? Aby mesto u: bár a sa napísalo JRD? Niekde 'Si deduiski boháči povedali: ,,My držíme ten ur­­bár dobre za krk. Teraz hovoria páni V Bratislave, že treba zakladať JRD, tak založíme JRD a zas budeme držať chudobného človeka za krk", Hľa, takto rozmýšľajú. Niekde takíto špekulanti urobili strojové družstvo, kde 7—8 takýchto jed­­notlivcoion dal ešte Kvetko stroje. Po­vedali si teraz, že vytvoria JRD. O takáto družstvá nám nejde. Máme príklady, kde sú v JRD 5 — 6 členo­via, vôbec. Sa nestarajú, abv získali malého a stredného roľníka a pritom mjú 15—20 významných hospodár­skych strojov medzi sebou podelené. Toto by bol omyl, keby sme to pova­žovali Za dmsžtvo. Náš štát dáva množstvo strojov obciam, aby slúžily všetkým malým a stredným roľní­kom, a’oy všetci pracujúci ľudia mali z nich osoh, anie abv pár špekulan­tov sa daľ dokopy a odierali ľudí. Nemôžeme trp eť, aby bolo JRD yo vleku boháčov. 'Vyniesli sme zákon, že všetka urhárska pôda prejde na jednotné roľnícke družstvo tým dňom, keď sa JRD založí a že národné vý­bory musia túto pôdu JRD prideliť. Prečo sme tento zákon vyniesli? Pre­to. lebo vieme, že v starých urbá. roch sú také pomery, niekoľko ľudí v dedina používalo tútp pôdu a malí ľud'a museli sa k nim chodiť prosiť. Preto sme to rozhodli dať JRD, aby urbárske pasienky pomá­­haly všatkým malým a stredným roľ_ nikom v obci. Niekde si sťažujú, že sa dedinskí boháči bránia a že majú aj naďalej túto pôdu v rukách. Nechcú túto ur­­bársku pôdu dat JRD, lebo sa boja, že stratia svoju pozíc'u. No zákon je zákon, a JRD dostanú túto zem a pasienky musia slúžiť malému a strednému roľníkovi v obci. ROZDIEL MEDZI JRD A STARÝMI DRUŽSTVAMI Na nedeľnej konferencii sa hovo. rilo aj o tom, aký je rozdiel medzi družstvami starého typu a Jednot­ným roľníckym družstvom. Nie všade majú o tcm ešte jasno. Povereník Dr. Soltész na konferencii v Prešove 0 tom povedal; Co Je to vlastne jednotné roľnícke družstvo? Vieme, že sme mali vše. lijaké družstvá. .Nieikde si urobili tkictnzumné družstvo, •boly všeliQalké typy dobrých i zlých družstiev, boly agrárnické drufetvá' atď. Je jednôt. ; né roľnícke družstvo to isté? JRD ! nie; je to isté. To má 'vyšší typ družstva. Organizuje prácu malého I a stredného roľníka, aby y hlavnej ' otázke pôdohospodárskej výroby do­­s'ahii väčšie výsledky a aby sa vyš­šie dostali. To Je pravá piíčina, prečo JRD nesmieme miešať so starými typmi družstva. Co má robiť JRD, aby správne konalo svoju prácu? Na mnohých j miestach tvoria sa jednotné roľníč, j ke dmžstvá na výstavbu hyďínár­­! skych fariem. Kvalitný chov sliepok 1 je užitočná vec, no nemôže byť hláv. ' nou starosťou JRD, aby nerobilo nič iné. než aby sa staralo o hydináišku farmu. Vieme, že sliepky sú potreb­­, né, a'e že by baly hlavnýTM zdrojom j roľ.iikovej obž vy, to nikto nemôže tvrdiť. Preto JRD musi sa oriento. i vať na tú prácu, kto^rá je pre roľ­­! nika podstatná, teda na pole a doby. j tok. Nechceme povedať, že by bolo I ne.správne starať sa aj o hydirrársike I ' farmy; je to ale druhoradá vr-c. Kto má mať v JRD rozhodujúce ! postavenie? Táto vec, zdá. sa, nie j« všade jasná. Jednotné roľnícke druž­stvá sú organizáciou malých a stred, ných roľníkov. Teda nie .špekrrlanti majú dir'govať JRD a orostrednrc­­tvem JRD dedinu; ale malí a stred, ní roľníci. Pre nich chce náš štát a naša vláda všetku pomoc dať. SOTRIEŤ ROZDIEL MEDZI MESTOM A DEDINOU Kapitalistický gpoločenský poriadok vytvoril hlbckú priepasť medzi mes­tom a dedinou. Úlohou JRD Je od. strániť aj toto neblahé dedičstvo mi­ni ľ ko toh.o dsiahnuť? Cuj. me, čo o tom povedal povereník pô­dohospodárstva Dr. M. Falťan na konferenc’i v Žiline: Keď chceme, aby sa sotrel rozdiel medz; dedinou a mestom, zanechaný starým kapitalistickým systémom, musíme isť ďalej a nemôžeme sa uspokojiť počiatočn.'ými úspech, mi. D’sparita medzi dedinou a mes. (Pokračovanie na 2. strane.)' Pohľad do veHrej auly Slovenskej u niverzity v Bratislave zo zasadania pracovnej kcaíerencie deiegátoy Jednotných rOťnickych družstiev Yystuplíovať bo] pratí liedinským boháčom Jedným z elementov, ktoré najviac zdržiavajú vývoj na našei dedine, sú dedinskí b-háčň Ako pracujú oni a ako treba viesť boj proti nim. o tom sa rozhovoril na konferencii v Bratí, slave predseda Staom povereníkov s. Husák. Povedal: Sú ešte ľudia, 'ktorí sa stavajú preti myši'enke JRD? Samczre-lme, že ešte sú. Načo by sme si to zata­jovali. Kto bojuje proti JRD, kto sa ich snaží oslabiť’ Sú to predovše. tkým dediiiekí boháč'. Na mnoných miestach videli ste pri schôdzkach, ktoré predchádzaly tejto konferencii, a pri vašej práci v JRD ako sa de­­dinaki boháči snaž U a snaž'a cslab.ť družstvo. Nahováiaiú vám. že to je vraj falošná cesta isť na družstevné po’e. Aký majú na tom záujem? Pre nich bv bola situáJa najvýhednejšia vtedy, keby len on] mali stroje, ke. rJJ 4. decembra 1919

Next