Roľnícke Noviny, jún 1971 (XXVI/128-153)
1971-06-11 / No. 137
v C Pavel HAVLÍČEK as nezadržateľne beží, rokov pribúda. Ani sa človeku nechce vérit, že odvtedy, čo sa na dedine prelomili ľady v myslení roľníka a otvorila cesta k novému spôsobu hospodárenia, minuli už viac ako dve desaťročia. Len si, milí čitatelia, premietnite tie chsvíle, ked k vám na dvere klopali agitátori, domáci funkcionári i fabrickí robotníci. Boli to nľsné a dlhé dialógy. Raz to bude tak — prihovárali sa vám besednici — nebudete■ driet tak, ako teraz, námahu prevezmú na seba stroje... Bol som svedkom mnohých takýchto rozhovorov i tvrdých škriepok. Dnes by sa mnohé dramatické zážitky napríklad zo schôdzí, kde sa iakladali JRD, zdcUi skoro neuveriteľné. P-e mladú generáciu zrejme takéto spomienky vyznievajú abstraktne. Bola to ale živá kronika víťazstva rozumu a pokroku nad — v dnešnom veku — nezmyselnou, neefektívnou roľníckou malovýrobu. Pomaly sa už stráca z našich pamätí tento obrovský spoločenský pohyb. Mnohí svedkovia týchto historických spoločenských premien už zostarli a odchádzajú na zaslúžený odpočinok. Pre potomkov ostali tu a tam iba strohé kronikárske záznamy. Raz darmo, život sa nezastasví a tak prichodí konštatovať, že dnes sa už temer stratila oná prozaická dedina, pričupených? chalúp, úzkych nevzhľadných dvorov. Splnili sa slová, spomínaných agitátorov. Život i práca y JRD dostala organizovaný a priemyselný charakter. Ľudom sa žije lepšie a kultúrnejšie. Politika KSČ sa osvedčila. Nepriatelia socializmu sa poriadne prerá■ tail, ked sa nazdávali. že stačí, aby to v tom socializme trocha zavrzalo a bude po družstevnej poľnohospodárskej veľkovýrobe. Život potvrdil, že ak padnú idey do úrodnej pôdy, vyrastie z nich zdravý strom. So socialistickými výrobnými vzťahmi neotriasli aj naprefíkanejšle pokusy pravicových oportunistov, zamerané na ich narušenie. Toto všetko je dobre známe a patrične ocenené aj nedávnymi z jazdami strany. Preto by ste mohli autorovi položiť otázku: prečo sa k tejto téme vracia? Z dvoch príčin. Po prvé, pretože máme za sebou dielo, ktorého význam si ešte ani z hľadiska budúcich problémov výživy ľudstva — dostatočne neuvedomujeme. Nie je tajomstvom, že družstevný spôsob veľkovýroby púta na seba pozornosť skoro všetkých rozvojových krajín a stále viac sa o ňom s úctou vyjadrujú aj buržoázni ekonómovia a publicisti. Ako už teraz mnohí družstevníci hodnotia zmeny na dedine, .ukazuje aj môj príležitostný rozhovor s istým starším družstevníkom v Gbeloch, okres Senica. Pri spätnom pohľade na zložité začiatky družstva povedal toto: „Ja vám komunistom, tiež niečo zazlievam." „Čo?", spýtal som sa ho. „To, že ste nevedeli ešte lepšie agitovať pre družstvá v takom 35. roku,“ ked sme boli zadlžem až po uši. Aká to' škoda, že teraz, keď máme viac času i peňazí a ked by sme mohli viac užiť, spoznávať svet i rekreovať sa. sme už stari." Nuz, či týmito priam beletristickými slovami nie je vyslovená vďaka strane za jej politiku voči roľníkom? Tieto slová sú však uznaním aj všetkým tým, ktorí roľníkom ukazovali túto novú cestu — tisícom nadšených agitátorom. Opäť sa ukázalo, že dobré dielo preverí najlepšie čas a ocení po zásluhe aj jeho tvorcu. Konštatovaním tejto pravdy sa dostávam k druhej príčine, pre ktorú som cítil potrebu napísať túto úvahu. Dnes sme na prahu novej etapy rozvoja poľnohospodárskej výroby. Nielen v priemysle dôjde ' k štrukturálnym zmenám, smerujúcim k racionálnejšej výrobe. Tento vývoj neobíde ani poľnohospodárstvo. Smernice pre 'piatu päťročnicu rátajú s rastom poľnohospodárskej výroby až o 13,6 percenta. Ešte výraznejšie porastie trhová produkcia. To je však iba jedna stránka veci. Druhá väzí v efektívnosti výroby a vysokej produktivity práce, ku ktorej sa chceme dostať iba cieľavedomou a dôsledne realizovanou socialistickou racionalizáciou, priemyselnou veľkovýrobňou technológiou. Pravda, keby sme tieto odborné termíny nevedeli ľudom zrozumiteľne rozšifrovat a zdôvodniť, štart do tejto novej etapy by nemal také tempo, aké si nové úlohy vyžadujú Kde-tu by mohli vzniknút aj určité pochybnosti o účelnosti medzipodnikovej kooperácie, alebo dobrovoľnom spájaní malých hospodárstiev do väčších celkov. A tu sme u prameňa veci. Tak, ako sme vysvetľovali po 1948. roku rotn\kom, že družstevná práca človeka oslobodí od driny, nekultúrnosti práce, že je cestou zvyšovania výroby, teraz je na každom, kto uznáva politiku strany, aby, kde je to treba, s ľuďmi opäť hovoril o tom, aký význam má investovat prostriedky. do spoločného budovania veľkokapacitných výrobných zariadení. Nezačíname od znova, s prázdnymi rukami. Na Slovensku si poľnohospodári vybudovali už desiatky takýchto veľkokapacitných hydinární, výrobní bravčového a teľacieho mäsa, sušiarní krmív, a pod. Tieto spoločné podniky znamenajú priam prevrat vo zvyšovaní produktivity práce a v znižovaní nákladov na výrobu. Tak napríklad spoločné podniky na výrobu vajec dosahujú na jedného pracovníka produktivitu až 800 tisíc korún. Množstvo vajec, ktoré predtým zabezpečovalo niekoľko sto ľudí, vyprodukuje dnes okolo 20 pracovníkov. Presvedčivý príklad významu veľkokapacitných prevádzok poskytuje aj majetok celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre, kde na jednej jarme vyrobí jeden pracovník ročne okolo sto ton bravčového mäsa. Takýchto príkladov by sme mohli uviest desiatky. V minulých rokoch sme však zaostali tam, kde nás topánka najviac tlačí, v priemyselnej koncentrácii chovu hovädzieho dobytka. P’-eto smernice strany zdôrazňujú priam životnú nutnosť investovať prednostne práve do tohto druhu výroby. Na záver už iba pár slov. Možno, že budú zniet trochu školomestsky. mentorsky. Nepodceňujme pri plnení úloh agitáciu, silu živého slova. Nenahradzujme ho nikde administratívnym mechanizmom Držme sa slov, vyslovených na XIV. zjazde súdruhom Husäkom, ktorý povedal, že všetko, čo robíme pre ľud, musíme robit s ľudom. Vykročili sme k novým cieľom DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV PIATOK 11. JtINA 1971 • ROC.VÍK XXIV • CISCO 137 * CENA 1 KC* Dnes v čísle: „Každý po socialisticky“ • Domov stratených duší • Z krajín priateľov • Bude sa investovať s rozvahou • Vrátia cukrovej repe jej miesto • Záhuba v znamení pokroku • Pľúcna rakovina Na linke poľnohospodári troch okresov Počasie hamufe postup Ľadovec v okolí Rimavskej Soboty ® Viazne zber krmovín ■ ✓ Chýbajú prípravky i stroje ■ Poľnohospodári myslia na žatvu BRATISLAVA (miš) — Poľnohospodárom na Slovensku robí momentálne najväčšie starosti počasie. Sťažuje najmä zber krmovín a v dôsledku neustálych dažďov polí ba obilie. To nám potvrdili aj pracovníci troch OPZ a VPS, s ktorými sme včera telefonicky hovorili. RIMAVSKÁ SOBOTA — „Ani náš okres netvorí výnimku, aj u nás dennodenne ; prší“ , — povedal nám hlavný inžinier Okresného' poľnohospodárskeho združenia v Rimavskej Sobote, Ervín Háči. V oblasti okolo Hostie, Gemerského Jabjonca a Hode.jova padal v utorok dokonca aj ľadovec, ktorý zanechal svoje stópy na viniči. Hádam najviac však napršalo v okolí Tisovca a Klenovca, kde poľnohospodári tri dni za sebou nemohli vyjsť na polia. Daždivé počasie robí poľnohospodárom v Rimavskosobotskom okrese najväčšie starosti Vďaka za dobrú prácu BRATISLAVA ftk 1 — Skupinu sovietskych vysokoškolských učiteľov, ktorí prednášali na našich vysokých školách, prijal včera člen Predsedníctva a tajomník OV KSS doč. dr. Ľubomír Pezlár, CSc. za prítomnosti vedúceho oddelenia škôl a vedy OV KSS doc. Ivana Litva ja, CSc;, ministra školstva SSR prof. Ing. Stefana Chochola, CSc. Na prijatí sa zúčastnil generálny konzul ZSSR v Bratislave Michail Michajlovič Dejev. Člen Predsedníctva a tajomník OV KSS Ľudovít Pezlár poďakoval sovietskym vysokoškolských učiteľom za vykonanú prácu. pri zbere krmovín. Viacročné krmoviny pokosili, na 6428 ha, avšak zviezli ich len z 4316 ha. , Na kosbu čaká aj ,10 000 ha lúk. Lejaky pôsobili nepriazni-t vo aj na obilniny, ktoré sčasti polahli. Menej oziminy, na 10 , percent plôch, viac jariny — na 15 až 20 pere. plôch. So starostlivosťou o okopaniny panuje v okrese spokojnosť. Zemiaky, však ohrozuje pásavka, proti ktorej sú doteraz používané insekticídy málo účinné. V okrese čakajú na prísun prípravku „Birlane , ktorý mali dostať do 5. júna, avšak. doteraz ho nemajú.- Cukrovú repu škodcovia vo väčšej -miere -ne, napádajú. Poľnohospodári v okrese myslia aj na žatvu. Na túto tému (Pokrač.na 2. str.) # Čerešničky, čerešne ... Foto: RN — R. Noga Výmena skúseností KOMÁRNO (tk) — Vzájomnou výmenou skúseností z práce odborov v MĽR a ČSSR a konzultáciou o spoločnom postupe odborových ústrední oboch socialistických krajín pokračovali včera v Topoľčiankach rozhovory vedzi vedením čs. a maďarských odborov. Po skončení rokovania v Topoľčiankach a po krátkej zastávke na Okresnej odborovej rade v Komárne Maďarská delegácia sa vrátila v poludňajších hodinách, zakončila svoj trojdňový pobyt v Československu. So vzácnymi hostami sa na čs.-madarskej štátnej hranici srdečne rozlúčil predseda ÜR Čs. ROH K. Hoff mann, člen Predsedníctva ČV KSS, podpredseda OV Čs. ROH a predseda Slovenskej rady odborových zväzov L. Abrahám. Ohlasy svetovej tlače na let orbitálnej stanice PRENIKAVÝ ÚSPECH SME^LÄ MYŠLIENKA REÁLNOU SKUTOČNOSŤOU • MÓDNA PREHLIADKA V KOZME • PERFEKTNÁ „DOMÁCNOSŤ“ VO VESMÍRE MOSKVA (čstk) — Značnú Cast programu včerajšieho pracovného dňa posádky orbitálnej vedeckej stanice Salut tvorili lekársko-biologické experimenty. Oznámili to spravodajcovi agentúry TASS zo strediska pre riadenie letu. Podľa správy veliteľa stanice Georgija Dobrqvolskôho je zdravotný stav kozmonautov dobrý a nálada výborná. Štvrtý pracovný deň posádky stanice sa začala hodinu pred polnocou na včerajšok (podľa nášho času). Po odpočinku mali kozmonauti telesné cvičenie; použili pritom špeciálne náradie. NEVVYORK — Prvou módnou prehliadkou v ' kozmickom priestore nazval denník New York Times televíznu reláciu zo sovietskej orbitálnej stanice Salut, ktorá zachycovala Georgija Dobrovolského . pri predvádzaní nového špeciálneho obleku, stimulujúceho svalovú činnosť počas • bezváhového stavu. Denník sa zmieňuje aj o perfektnom-vybavení „domácností“ v Saľute, o variči na vodu a ohrievači jedál a aj 'o dobre zostavenej knihovníčke. WASHINGTON — V komentári k letu Saľutu píše denník Baltimore Sun: svojlipi vynikajúcimi úspechmi začali Sovieti’ novú kapitolu v prenikaní do kozmického priestoru a v ovládnutí priestoru kolo Zeme. Myšlienka kozmickej stanice alpbo kozmického laboratória, ktorá bola donedávna iba túžbou vedeckých fantastov, sa teraz uskutočnila. ' DILLÍ — Indické noviny Statesman zdôrazňujú, že sovietska pilotovaná vedpeká orbitálna stanica znamená uskutočnenie predstáv vedecko-fantastickej literatúry o mimozemských vedecko-výskumných staniciach. Noviny' Hindustan Times zdôrazňujú, že konštrukcia sovietskej kozmickej orbitálnej stanice otvára veľké možnosti pre výskum kozmického priestoru novými metódami a prostriedkami.