Roľnícke Noviny, jún 1971 (XXVI/128-153)

1971-06-11 / No. 137

v C Pavel HAVLÍČEK as nezadržateľne beží, rokov pribúda. Ani sa človeku nechce vérit, že odvtedy, čo sa na dedine prelomili ľady v myslení roľníka a otvorila cesta k novému spôsobu hospodárenia, minuli už viac ako dve desaťročia. Len si, milí čitatelia, premietnite tie chsvíle, ked k vám na dvere klopali agitátori, domáci funkcionári i fabrickí robotníci. Boli to nľsné a dlhé dialógy. Raz to bude tak — prihovárali sa vám besednici — nebudete■ driet tak, ako teraz, námahu prevezmú na seba stroje... Bol som svedkom mnohých takýchto rozhovorov i tvr­dých škriepok. Dnes by sa mnohé dramatické zážitky na­príklad zo schôdzí, kde sa iakladali JRD, zdcUi skoro ne­uveriteľné. P-e mladú generáciu zrejme takéto spomienky vyznievajú abstraktne. Bola to ale živá kronika víťazstva rozumu a pokroku nad — v dnešnom veku — nezmyselnou, neefektívnou roľníckou malovýrobu. Pomaly sa už stráca z našich pamätí tento obrovský spoločenský pohyb. Mnohí svedkovia týchto historických spoločenských premien už zostarli a odchádzajú na zaslú­žený odpočinok. Pre potomkov ostali tu a tam iba strohé kronikárske záznamy. Raz darmo, život sa nezastasví a tak prichodí konštatovať, že dnes sa už temer stratila oná prozaická dedina, pričupených? chalúp, úzkych nevzhľad­ných dvorov. Splnili sa slová, spomínaných agitátorov. Život i práca y JRD dostala organizovaný a priemyselný charakter. Ľu­dom sa žije lepšie a kultúrnejšie. Politika KSČ sa osved­čila. Nepriatelia socializmu sa poriadne prerá­­■ tail, ked sa nazdávali. že stačí, aby to v tom socializme trocha zavrzalo a bude po druž­stevnej poľno­hospodárskej veľkovýrobe. Ži­vot potvrdil, že ak padnú idey do úrodnej pô­dy, vyrastie z nich zdravý strom. So socialistickými vý­robnými vzťahmi neotriasli aj naprefíkanejšle pokusy pra­vicových oportunistov, zamerané na ich narušenie. Toto všetko je dobre známe a patrične ocenené aj ne­dávnymi z jazdami strany. Preto by ste mohli autorovi po­ložiť otázku: prečo sa k tejto téme vracia? Z dvoch príčin. Po prvé, pretože máme za sebou dielo, ktorého význam si ešte ani z hľadiska budúcich problémov výživy ľudstva — dostatočne neuvedomujeme. Nie je tajomstvom, že druž­­stevný spôsob veľkovýroby púta na seba pozornosť skoro všetkých rozvojových krajín a stále viac sa o ňom s úctou vyjadrujú aj buržoázni ekonómovia a publicisti. Ako už teraz mnohí družstevníci hodnotia zmeny na de­dine, .ukazuje aj môj príležitostný rozhovor s istým star­ším družstevníkom v Gbeloch, okres Senica. Pri spätnom pohľade na zložité začiatky družstva pove­dal toto: „Ja vám komunistom, tiež niečo zazlievam." „Čo?", spýtal som sa ho. „To, že ste nevedeli ešte lepšie agitovať pre družstvá v takom 35. roku,“ ked sme boli zadlžem až po uši. Aká to' škoda, že teraz, keď máme viac času i peňazí a ked by sme mohli viac užiť, spoznávať svet i rekreovať sa. sme už stari." Nuz, či týmito priam beletristickými slovami nie je vy­slovená vďaka strane za jej politiku voči roľníkom? Tieto slová sú však uznaním aj všetkým tým, ktorí roľníkom ukazovali túto novú cestu — tisícom nadšených agitáto­rom. Opäť sa ukázalo, že dobré dielo preverí najlepšie čas a ocení po zásluhe aj jeho tvorcu. Konštatovaním tejto pravdy sa dostávam k druhej príčine, pre ktorú som cítil potrebu napísať túto úvahu. Dnes sme na prahu novej etapy rozvoja poľnohospodár­skej výroby. Nielen v priemysle dôjde ' k štrukturálnym zmenám, smerujúcim k racionálnejšej výrobe. Tento vývoj neobíde ani poľnohospodárstvo. Smernice pre 'piatu päť­ročnicu rátajú s rastom poľnohospodárskej výroby až o 13,6 percenta. Ešte výraznejšie porastie trhová produk­cia. To je však iba jedna stránka veci. Druhá väzí v efek­tívnosti výroby a vysokej produktivity práce, ku ktorej sa chceme dostať iba cieľavedomou a dôsledne realizova­nou socialistickou racionalizáciou, priemyselnou veľkový­robňou technológiou. Pravda, keby sme tieto odborné termíny nevedeli ľudom zrozumiteľne rozšifrovat a zdôvodniť, štart do tejto novej etapy by nemal také tempo, aké si nové úlohy vyžadujú Kde-tu by mohli vzniknút aj určité pochybnosti o účel­nosti medzipodnikovej kooperácie, alebo dobrovoľnom spá­janí malých hospodárstiev do väčších celkov. A tu sme u prameňa veci. Tak, ako sme vysvetľovali po 1948. roku rotn\kom, že družstevná práca človeka oslobodí od driny, nekultúrnosti práce, že je cestou zvyšovania výroby, teraz je na každom, kto uznáva politiku strany, aby, kde je to treba, s ľuďmi opäť hovoril o tom, aký význam má inves­tovat prostriedky. do spoločného budovania veľkokapacit­ných výrobných zariadení. Nezačíname od znova, s prázdnymi rukami. Na Sloven­sku si poľnohospodári vybudovali už desiatky takýchto veľkokapacitných hydinární, výrobní bravčového a teľa­cieho mäsa, sušiarní krmív, a pod. Tieto spoločné podniky znamenajú priam prevrat vo zvyšovaní produktivity práce a v znižovaní nákladov na výrobu. Tak napríklad spoločné podniky na výrobu vajec dosahujú na jedného pracovníka produktivitu až 800 tisíc korún. Množstvo vajec, ktoré predtým zabezpečovalo niekoľko sto ľudí, vyprodukuje dnes okolo 20 pracovníkov. Presvedčivý príklad významu veľkokapacitných prevá­dzok poskytuje aj majetok celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre, kde na jednej jarme vyrobí jeden pra­covník ročne okolo sto ton bravčového mäsa. Takýchto príkladov by sme mohli uviest desiatky. V minulých rokoch sme však zaostali tam, kde nás topánka najviac tlačí, v priemyselnej koncentrácii chovu hovädzieho dobytka. P’-eto smernice strany zdôrazňujú priam životnú nutnosť investovať prednostne práve do tohto druhu výroby. Na záver už iba pár slov. Možno, že budú zniet trochu školomestsky. mentorsky. Nepodceňujme pri plnení úloh agitáciu, silu živého slova. Nenahradzujme ho nikde admi­nistratívnym mechanizmom Držme sa slov, vyslovených na XIV. zjazde súdruhom Husäkom, ktorý povedal, že všetko, čo robíme pre ľud, musíme robit s ľudom. Vykročili sme k novým cieľom DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV PIATOK 11. JtINA 1971 • ROC.VÍK XXIV • CISCO 137 * CENA 1 KC* Dnes v čísle: „Každý po socialis­ticky“ • Domov stratených duší • Z krajín priateľov • Bude sa investovať s rozvahou • Vrátia cukrovej repe jej miesto • Záhuba v znamení pokroku • Pľúcna rakovina Na linke poľnohospodári troch okresov Počasie hamufe postup Ľadovec v okolí Rimavskej Soboty ® Viazne zber krmovín ■ ✓ Chýbajú prípravky i stroje ■ Poľnohospodári myslia na žatvu BRATISLAVA (miš) — Poľnohospodárom na Slovensku robí momentálne najväčšie starosti počasie. Sťažuje najmä zber kr­movín a v dôsledku neustálych dažďov polí ba obilie. To nám potvrdili aj pracovníci troch OPZ a VPS, s ktorými sme vče­ra telefonicky hovorili. RIMAVSKÁ SOBOTA — „Ani náš okres netvorí výnimku, aj u nás dennodenne ; prší“ , — po­vedal nám hlavný inžinier Ok­resného' poľnohospodárskeho združenia v Rimavskej Sobote, Ervín Háči. V oblasti okolo Hos­tie, Gemerského Jabjonca a Ho­­de.jova padal v utorok dokon­ca aj ľadovec, ktorý zanechal svoje stópy na viniči. Hádam najviac však napršalo v oko­lí Tisovca a Klenovca, kde poľ­nohospodári tri dni za sebou nemohli vyjsť na polia. Daždivé počasie robí poľno­hospodárom v Rimavskosobot­­skom okrese najväčšie starosti Vďaka za dobrú prácu BRATISLAVA ftk 1 — Skupinu sovietskych vysokoškolských učiteľov, ktorí prednášali na našich vysokých školách, pri­jal včera člen Predsedníctva a tajomník OV KSS doč. dr. Ľu­bomír Pezlár, CSc. za prítom­nosti vedúceho oddelenia škôl a vedy OV KSS doc. Ivana Lit­va ja, CSc;, ministra škol­stva SSR prof. Ing. Stefana Cho­chola, CSc. Na prijatí sa zú­častnil generálny konzul ZSSR v Bratislave Michail Michajlo­­vič Dejev. Člen Predsedníctva a tajomník OV KSS Ľudovít Pezlár poďakoval sovietskym vysokoškolských učiteľom za vykonanú prácu. pri zbere krmovín. Viacročné krmoviny pokosili, na 6428 ha, avšak zviezli ich len z 4316 ha. , Na kosbu čaká aj ,10 000 ha lúk. Lejaky pôsobili nepriazni-t vo aj na obilniny, ktoré sčasti polahli. Menej oziminy, na 10 , percent plôch, viac jariny — na 15 až 20 pere. plôch. So starostlivosťou o okopani­ny panuje v okrese spokojnosť. Zemiaky, však ohrozuje pásav­­ka, proti ktorej sú doteraz po­užívané insekticídy málo účin­né. V okrese čakajú na prísun prípravku „Birlane , ktorý mali dostať do 5. júna, avšak. dote­raz ho nemajú.- Cukrovú repu škodcovia vo väčšej -miere -ne­­, napádajú. Poľnohospodári v okrese mys­lia aj na žatvu. Na túto tému (Pokrač.na 2. str.) # Čerešničky, čerešne ... Foto: RN — R. Noga Výmena skúseností KOMÁRNO (tk) — Vzá­jomnou výmenou skúseností z práce odborov v MĽR a ČSSR a konzultáciou o spo­ločnom postupe odborových ústrední oboch socialistic­kých krajín pokračovali vče­ra v Topoľčiankach rozho­vory vedzi vedením čs. a maďarských odborov. Po skončení rokovania v Topoľčiankach a po krátkej zastávke na Okresnej odbo­rovej rade v Komárne Ma­ďarská delegácia sa vrátila v poludňajších hodinách, za­končila svoj trojdňový po­byt v Československu. So vzácnymi hostami sa na čs.-madarskej štátnej hrani­ci srdečne rozlúčil predse­da ÜR Čs. ROH K. Hoff mann, člen Predsedníctva ČV KSS, podpredseda OV Čs. ROH a predseda Slovenskej rady odborových zväzov L. Abrahám. Ohlasy svetovej tlače na let orbitálnej stanice PRENIKAVÝ ÚSPECH SME^LÄ MYŠLIENKA REÁLNOU SKUTOČNOSŤOU • MÓDNA PRE­HLIADKA V KOZME • PERFEKTNÁ „DOMÁCNOSŤ“ VO VESMÍRE MOSKVA (čstk) — Značnú Cast programu včerajšieho pra­covného dňa posádky orbitálnej vedeckej stanice Salut tvori­li lekársko-biologické experimenty. Oznámili to spravodajcovi agentúry TASS zo strediska pre riadenie letu. Podľa správy veliteľa stanice Georgija Dobrqvolskôho je zdra­votný stav kozmonautov dobrý a nálada výborná. Štvrtý pracovný deň posádky stanice sa začala hodinu pred polnocou na včerajšok (podľa nášho času). Po odpočinku ma­li kozmonauti telesné cvičenie; použili pritom špeciálne nára­die. NEVVYORK — Prvou módnou prehliadkou v ' kozmickom priestore nazval denník New York Times televíznu reláciu zo sovietskej orbitálnej stani­ce Salut, ktorá zachycovala Georgija Dobrovolského . pri predvádzaní nového špeciálne­ho obleku, stimulujúceho sva­lovú činnosť počas • bezváhové­­ho stavu. Denník sa zmieňuje aj o perfektnom-vybavení „do­mácností“ v Saľute, o variči na vodu a ohrievači jedál a aj 'o dobre zostavenej knihovníčke. WASHINGTON — V komentá­ri k letu Saľutu píše denník Baltimore Sun: svojlipi vynika­júcimi úspechmi začali Sovieti’ novú kapitolu v prenikaní do kozmického priestoru a v ovládnutí priestoru kolo Zeme. Myšlienka kozmickej stanice alpbo kozmického laboratória, ktorá bola donedávna iba túž­bou vedeckých fantastov, sa teraz uskutočnila. ' DILLÍ — Indické noviny Sta­tesman zdôrazňujú, že soviet­ska pilotovaná vedpeká orbi­tálna stanica znamená uskutoč­nenie predstáv vedecko-fantas­­tickej literatúry o mimozem­ských vedecko-výskumných staniciach. Noviny' Hindustan Times zdô­razňujú, že konštrukcia soviet­skej kozmickej orbitálnej sta­nice otvára veľké možnosti pre výskum kozmického priestoru novými metódami a prostried­kami.

Next