Roľnícke Noviny, september 1971 (XXVI/207-232)
1971-09-15 / No. 219
OCOM VBEHil REDNKDÁVNOM skupina arabských štátov požiadaneráineho tajomnfka Or •'e Spojanýcli národov, ■Hl na tohtoročná 26. Valného zhromaždeotázku izraelskej -abských území ako bod programu. Dipioaktivita arabských konzultácie, ktoré j už niekoľko týždňov nom postupe zástup ských krajín na zasad()S\, v týchto dňoch ' . Koncom týždňa sa ja svoje zasadnutie do fý Liga arabských krajin, i prerokúva vojenskú sijíu na Strednom východe a hnutnost vyriešiť problém ského „východného trón- OSN a problém Stredného východu tu“ proti Izraelu. Ďalším bodom rokovania je palestinskojordánsky problém, ktorý zostáva otvorenou jazvou na tele arabského sveta. Avšak to, čím sa delegácie jednotlivých členských štátov arabskej ligy zaoberali najpodrobnejšie a o čom rokovali ministri zahraničných vecí týchto krajín na niekoľkých zasadnutiach, je práve úloha arabskej diplomacie v OSN a predovšetkým na terajšom zasadnutí Valného zhromaždenia. D ÔSLEDKY izraelskej agresie spred štyroch rokov zostávajú do dnešného dňa otvoreným problémom, nevyriešeným ani politicky, ani vojensky. Zastavenie paľby, ktoré sa dosiahlo na naliehanie Bezpečnostnej rady po šiestich dňoch „bleskovej vojny“, nielenže nič nevyriešilo, ale doteraz ani nepriblížilo možnosti politického urovnania sporu. Dvojročné úsilie Gunnara Jarringa, splnomocnenca generálneho tajomníka OSN stroskotalo na neochote izraelskej vlády riešiť spor rokovaním za prispenia OSN. Vláda v Tel Avive paralyzovala aj konzultácie štyroch veľmocí, ktoré v otázke Stredného východu prebiehali od apríla r. 1969. J EDNÝM z najdôležitejších bodov rezolúcie OSN z 22. novembra 1967, ktorá vyzýva Izrael, aby stiahol svoje vojská zo všetkých okupovaných arabských území v tomto konflikte, bola okrem iného otázka spravodlivého vyriešenia problému palestínskych utečencov a zabezpečenia všetkých práv palestínskeho ľudu. Ako je známe, ani tu sa nepohli veci nijako dopredu a tiež sa skôr skomplikovali ako zjednodušili. Ozbrojené „kontakty” medzi Palestíncami, príslušníkmi palestínskeho národnooslobodzovacieho hnutia a Husajnovými jordánskymi ozbrojenými silami, podporovanými a posilňovanými Spojenými štátmi, vyústili v krvavý bratovražedný zápas, ktorý sa skončil takmer úplným zlikvidovaním Palestínskeho hnutia odporu. Tým sa oslabil, a to práve v hlavnom článku, arabský protiimperialistický a protiizraelský front. Izraelská agresia sa v skutočnosti neskončila zastavením paľby na arabskoizraelsknm fronte 11. júna 1967, ale existuje ďalej, predovšetkým v dôsledkoch, teda V okupácii cudzieho, t. j. arabského územia. V SÚVISLOSTI s rezolúciou z 22. novembra 1967 treba zdôrazniť, že bola prijatá jed nomyseľne všetkými členmi j Bezpečnostnej rady, teda pre! dovšetkým veľmocami, ako stálymi členmi i ďalšími členj mi Bezpečnostnej rady. ]ej 1 uplatnenie však sústavne zne I možňujú politické kruhy USA j nadŕžajúce agresívnej politike Tel Avivu Izrael v nej vysvetľovaním, že nebol výslovne I označený ako agresor a že tej da nemožno proti nemu použiť donucovacie opatrenia, aké predpokladá siedma hlava Charty OSN pri ohrození medzinárodného mieru, narušení mieru alebo v prípade agresfv neho útoku. Že vraj ide iba u spor dvojstranný a že teda neprichádzajú do úvahy ani hospodárske, či iné reštrikčné sankcie proti Izraelu. Takéto vysvetľovanie „akcií” Izraela, ktoré boli podľa noriem me dzinárodného práva jednoznačným agresívnym činom, je mylne. Jednoducho už preto, že Tel Aviv sa na tento agresívny čin vopred dlho pripravoval a uskutočnil ho v čase rokovaní, ktoré sa viedli jednak na pôde OSN a jednak mimo nej. Pred loženie tejto otázky na program terajšieho zasadnutia VZ OSN by malo pomôcť nájsť politické formy riešenia tohto sporu. DUŠAN VARUS'íAK Dolárová kríza na prodáme schôdzky najbohatších kapitalistických krajín svete I EHS proti Nixonovým opatreniam H Mike Mansfield podporuje zvolanie celoeurópskej konferencie B Trvajú nepokoje v Ulsteri „Klub desiatich“ v Londýne BRUSEL (čstk) — V Rruseli sa skončila porada ministrov financií Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Ich záverečné stanovisko neodstránilo síce francúzsko-západonemecké názorové rozdiely na terajšiu dolárovú krízu, vyslovilo sa však pre jednotný postup krajín EHS na dnešnej londýnskej schôdzi „Klubu desiatich", najbohatších kapitalistických krajín sveta. Po dlhej a fažkej diskusii sa Rada ministrov EHS zhodla predovšetkým na tom, že treba riešiť súčasnú krízu dolára devalváciou umele nadhodnotenej americkej meny. Ôalej treba pristúpiť k takej reforme súčasnej kapitalistickej menovej sístavy, ktorá by síce uznávala pevné vzájomné parity jednotlivých mien, pravda, s možnosťou úprav, akonáhie by sa konštatovalo, že stanovené parity už nezodpovedajú skutočnosti. Oproti zasadaniu Rady ministrov z 19. augusta, ktoré nedokázalo dnspiet k jednotnému názoru na Nixonovu desaťpercentnú dovoznú prirážku, vyslovili teraz ministri požiadavku, aby vláda USA toto opatrenie zrušila. Bruselská schôdza európskej šestorky ukázala, že kapitalistické štáty stoja v súvislosti s terajšou Uspokojenie roľníkov VARŠAVA (čstk) — Dlhotrvajúce dažde a neobvykle chladné počasie začiatkom septembra v Poľsku sice skazili náladu rekreanv tom, vlaha však zlepšila situáciu poľskom poľnohospodárstve, ktoré utrpelo v júli a auguste mimoriadnym suchom. V prvej septembrovej dekáde boli v Poľsku zrážky o 150 percent vyššie, ako je priemer. Zlepšil sa trocha stav zemiakov, ktoré značne utrpeli suchom a úroda ktorých nebude tohto roku najlepšia. Očakáva sa aj stredný zber cukrovej repy, ďateliny a lucerny, zlepšil sa stav pastvín a lúk, z ktorých polovicu vypálilo slnko. krízou západného menového systému pred vážnymi problémami, ktorých riešenie bude zdlhavé a zložité. Ťažko možno preto předpokládat, že východisko z daného stavu prinesie nastávajúca londýnska porada „desiatich" alebo zasadanie Medzinárodného menového fondu, ^zvolaná do Washingtonu na 27. septembra. Bomby o fľaše do hliadok LONDÝN (čstk) — V noci na včerajšok bolo Severné Írsko znovu nepokojné. V Belfaste zranil niekoľko ľudi výbuch bomby, ktorá zničila dom v katolíckej oblasti Crumlin Road. Aj v Londonderry došlo k nepokojom, pri ktorých na vojenské objekty a hliadky hádzali zápalné tlaše a bomby. Proti demonštrujúcim vyslali vojenské jednotky. Tieto proti nim zasiahli slzotvorným plynom a streľbou gumovými guľkami. Grivas je na Cypre NIKÓZIA f čstk) — Cyperský minister zahraničných veci Kypriamt potvrdil, že generál Grivas, bývalý velltet cyperskej národnej gardy, je na Cypre, je to prvé oficiálne potvrdenie o prítomnosti generála Grlvasa na Cypre od minulého týždňa, keď generál odišiel z Grécka. Minister Kyprlanu vyslovil nádej, že generál Grivas „sa zdrži intríg”, ktorých cieľom by bolo riešit cyperskú otázku pratí záujmom cyperského ľudu. Konferencii „Klubu desiatich” bude predsedať kanadský minister financií E. J. Benson. Hlavným bodom rokovania je dolárová kríza a rozhodnutie americkej vlády zrušiť konvertibilitu dolára a za viesť zvýšené dovozné clá. „Skupina desiatich“ bola ustanovená v roku 1962, keď desať krajín súhlasilo, že utvoria v medzinárodnom menovom fonde skupinu vedúcich krajín, ktoré budú pripravené poskytnúť fondu dodatočné zdroje za určitých podmienok. Členmi skupiny sú Belgicko, Kanada, Francúzsko, západné Nemecko, Taliansko, Japonsko, Holandsko, Švédsko, Británia a Spojené štáty, O Jeruzaleme na pôd« OSN? NEW YORK (čstk) — jordánsko požiadalo o zvolanie Bezpečnostnej rady. Žiada, aby rada prerokovala izraelské plány zmeniť arabský charakter Jeruzalema a premeniť ho na celkom izraelské mesto. Bezpečnostná rada i Valné zhromaždenie OSN už niekoľko ráz odsúdili izraelskú anexiu Jeruzalema a snahy o násilnú zmenu jeho štatútu, a vyzvali ho, aby od týchto opatrení upustil. Absolventi kurzu CIA WASHINGTON (čstk) — 30 tisíc vojakov pre žoldnierske jednotky generála Vang Paa v Laoss vycvičila a vyzbrojila od roku 1962 Ústredná spravodajská služba USA (CIA). Potvrdzuje to zápis tajného rokovania branného výboru senátu USA, ktorý zverejnili vo Washington ». Americký veľvyslanec v Laose McMurtrie Goodiey vo výbore vyhlásil, že jednotky, ktoré financujú a cvlčf CIA sú „chrbtovou kosťou vojenskej sily“ proti laoským vlastencom. CIA im začala ..tajna pomáhat“ v rokoch 1962 a 1963, lebo Spojené štáty nechceli „verejne zasahovať“ do vnútornej politiky a vojensko-politických akcii v tejto krajine. Mansfieldov impulz WASHINGTON (čstk) — Zvolať celoeurópsku mierovú konferenciu navrhol vodca demokratickej väčšiny amerického senátu Mike Mansfield. Návrh je obsiahnutý v správe, ktorú Mansfield predložil Kongresu a ktorú dali k dispozícii senátor tlači. Správa je výsledkom niekoľkých stretnutí senátora Mansfielda s vedúcimi činiteľmi 7 západoeurópskych krajín. „V Európe sa hovorí o mieri“, povedal Mansfield, „oteplená ovzdušie v ^Európe dáva vyhliadky na všeobecné mierové riešenie. Zatiaľ čo NATO sa zaoberá výcvikom, určeným pre éru studenej vojny, našou politikou musí byť podpora celoeurópskej mierovej konferencie, pokiaľ možno za účasti hláv štátov,“ povedal senátor. Mansfield sa vyslovil aj za urýchlené obmedzenie počtu príslušníkov amerických ozbrojených síl v Západnej Európe. Boj sa ešte neskončil 150. VÝROČIE NEZÁVISLOSTI KRAJÍN STREDNEJ AMERIKY PÄT STREDOAMERICKÝCH republík, Guatemala, Honduras, Kostarika, Nicaragua a Salvador majú dnes štátny sviatok — pred 150 rokmi, 15. septembra 1821 získali nezávislosť. Vyhlásenie nezávislosti, pravda, ešte neznamenalo, Že sa tieto krajiny vymanili spod nadvlády cudzích mocností. Podobne ako aj ostatné latinskoamerické krajiny, zostali, množstvo nerovnoprávnych hospodárskych, politických a vojenských zmlúv, závislé predovšetkým na Spojených štátoch. Proamerickú politiku napr. v Nicaragui podporoval najmä režim, čf lepšie povedané režimy, Samozov. Generálska rodina Samozov tu diktátorsky nepretržite vládla od tridsiatych rokov, preto neraz Nicaraguu označovali ako „rodinnú republiku Samozov”. Prvý z nich, generál Anastasio Samoza sa zmocnil vlády v tridsiatych rokoch, keď zosadil svojho strýka Juana politických Bautistn Sacasu a mnohými vraždami odporcov, medzi nimi aj národného hrdinu Sandina. si doslova prestrieľal cestu k úradu prezidenta. Všetky dôležité miesta v štáte obsadzoval členmi svojej rodiny. Bol zaprisahaným nepriateľom komunizmu a bojoval všetkými prostriedkami dokonca proti tzv. demokratickým režimom v susedných krajinách, najmä v Kostarike. Anastasio Samoza vládol diktátorský a kruto potlačoval akékoľvek pokrokové snahy. Skončil tak ako začal — v septembri 1956 bol zavraždený. Po jeho smrti uchvátil moc jeho syn Luis Samoza Debayle V ďalších prezidentských „voľbách” 3. 2. 1963 v ovduší teroru bol zvolený Samozov chránenec a predstaviteľ oligarchie René Schick Gutierrez. Jeho úlohou bolo zabezpečiť kontinuitu starých poriadkov, t. j. neobmedzenú podporu severoamerickému imperializmu a boj proti všetkému pokrokovému. Aj tak si však skutočnú moc v krajine udržali Luis Samoza Debayle ako vrchný veliteľ pozemných síl a jeho brat Anastasio Samo-za Debayle ako veliteľ Národnej gardy. Anastasio Samoza Debayle sa napokon stal aj prezidentom Nicaraguy, aby pokračoval v neslávnej tradícii svojich predkov. Nadvláda kliky Samozov spôsobila, že hlavné pozície v nicaragujskom hospodár štve sa dostali do rúk amerického kapitálu. Väčšina nerastného bohatstva je v rukách amerických spoločností, ktoré hospodária podľa lupičských dohôd, pre Nicaraguu ponižujúcich. Už za vlády Luisa Samozu Debayleho, v júni 1959, sa začalo v proti diktatúre ozbrojené povstanie, ktoré prešlo drobnú partizánsku vojnu, trvajúcu prakticky dodnes. V Latinskej Amerike sa však už hlási o slovo stále naliehavejšie nová politika, ktorej cieľom je uvoľniť sa z núteného „objatia“ Washingtonu a uskutočňovať ciele zodpovedajúce národným záujmom. Tento vietor zavial aj smerom k stredoamerickým štátom, pravda, situáciu tu zatiaľ vôbec nemožno porovnávať s Chile alebo Peru. Napriek tomu možno sledovať určité pokrokové prvky i v Kostarike. Najlepším barometrom pohybu týmto smerom je reakcia Spojených štátov, ktorým tendencia k suverénnej zahraničnej i vnútornej ^dli&ko ¥ latinskoamerických krajinách „chuti“ ako kyslé ovocie. Nečudo, žs keď na zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie amerických štátov predstavitelia krajín Latinskej Ameriky naliehavo žiadali Washington, aby sa nastolili rovnoprávne hospodárske vzťahy, bol jediným hlasom proti rezolúcii o tejto otázke, hlas USA. Denník New York Times v tejto súvislosti konštatoval, že „dokonca aj takí starí priatelia Spojených štátov, ako kostarický prezident José Figuers a generálny tajomník OAŠ Galo Plaza (Ecuador), sa podieľali na ostrej kritike Washingtonu za to, že neuspokojivo reaguje na potreby rozvojových krajín”. Vláda prezidenta Figueresa vzbudzovala už dávnejšie neľúbost amerických vládnucich kruhov tým, že nadväzuje užšie hospodárske styky so socialistickými krajinami. Sovietsky zväz a ostatné socialistické krajiny nakupujú stále väčšie množstvo tradičných kostarických výrobkov — kávy a banánov a sú ochotné dodať do Kostariky stroje a zariadenia. Línia kostarickej vlády však vyvolala odozvu vo Washingtone — špecialistu na vývoz intríg prostredníctvom CIA. Tento tlak v Kostarike hneď pocítili a už začiatkom tohto ruku to došlo tak ďaleko, že prezident Figueres priamo obvinil CIA, že pripravuje zvrhnutie kostarickej vlády. Citeľné údery, 'ktoré zasadzujú plánom militaristov v USA v strednej Amerike svedčia o tom, že proti nebezpečnej činnosti Pentagonu sa dvíha vlna protestu aj tam, kde sa Washington ešte pred niekoľkými rokmi cítil absolútnym pánom. Vystúpenie Hondurasu f po' Kostarike) zo Stredoamerickej obrannej rady svedčí o kríze stredoamerickej vojenskej aliancie. Ako je známe, pri zakladaní Stredoamerickej obrannej rady zastrašovali USA svojich južných susedov „komunistickou hrozbou“, ktorá vraj prichádza z Kuby a svoje agresívne plány maskovali rečami o „bezpečnosti a národných záujmoch” piatich stredoamerických krajín. Časom sa ukázalo, že Washingtonu, ako sa dalo očakávať, nešlo o národné záujmy týchto krajín, ale o to, aby ich zavliekol do horúčkovitého zbrojenia, aby zapriahol ich armády do káry Pentagonu a zabezpečil si tak v strednej Amerike vedúce vojenskopolitické pozície. Spojené štáty chceli využiť Stredoamerickú obrannú radu a stredoamerické ozbrojené sily v prípade vzniku „krízovej“ situácie v niektorom zo štátov rady, to znamená pri potlačovaní národnooslobodzovacieho hnútia Latinoameričanov samotnými Latinoameričanmi. Nie je to nič iného, ako známa Nixonova doktrína „vietnamizácie” vojny v Indočíne. V štátoch strednej Ameriky si však teraz stále jasnejšie začínajú uvedomovať, že Stredoamerická obranná rada nie je ničím iným, než nástrojom vojenskej expanzie Spojených štátov v strednej Amerike. Pri dnešnom výročí vyhlásenia nezávislosti piatich krajín strednej Ameriky možno teda konštatovať, že boj za skutočnú slobodu a národné záujmy sa ešte neskončil, ba vlastne sa až teraz začína. J. ČABAJ Barometer ide hore SPRINGEROVA TLAČ NEVYBERANÝMI SLOVAMI OTÔCt NA FÍNSKO O FÍNSKU sa vraví, že je krajinou, ktorá najcitlivejšie reaguje na zmeny v medzinárodnej atmosfére. Spôsobuje to jej politiká aktívnej neutrality, ktorá nikdy nebola zmrazená. dokonca nie v časoch najťažších, v čase „studenej vojny”, v situácii bezmála bezvýchodiskovej. V tomto smere by bolo možné uviesť na desiatky príkladov. Teraz sa ponuka ale nový príklad- Fínsko, kde sú oba nemecké štáty zastúpené obchodným! misiami, vyjadrilo ochotu nadviazať s Bonnom a Berlínom normálne diplomatické styky. Je to dôkaz toho, že politický barometer ide hore. Ako na túto ponuku reagovala NDR a rsíSR? Prvý nemecký štát robotníkov a roľníkov pochopiteľne pozitívne. Negatívne ale NSR. Bonnský predstaviteľ vyhlásil, že je ešte priskoro hodnotiť proces zmiernenia napätia v Európe, čím motivuje fínska vláda svoj návrh. Takáto odpoveď je prinajmenšom zarážajúca, lebo forma vyjadrenia nespokojnosti akú zvolil Bonn, nie je príkladom diplomatickej zdvorilosti. Krajne urážajúce sú výpady proti Fínsku, ktoré sa ocitli na stránkach springerovskej tlače. Bulvárny ,.Bild- Zeitung“ označil fínskeho prezidenta Urho Kekkonena, ktorý predniesol fínsky návrh v rozhlasovom a televíznom prejave, za „agenta Východu“ a hamburské „Die Welt“ nazvali návrh stručne: nerozumný. Ako vidieť, niektoré kruhy v Bonne, ku ktorým patrí aj Springerov koncern, nemajú záujem na zmiernenie medzinárodného ovzdušia a chceli by za každú cenu zabrániť tomuto procesu. A tu je aj príčina, prečo sa v niektorých médiách v NSR ocitli poľutovaniahodné útoky proti krajine, ktorá slúži už dlhé roky normalizácii stykov v Európe a myšlienke mierového spolunažívania. To však nemôže nič zmeniť na skutočnosti, že politický barometer ide hore... (S) Najchudobnejší kút Európy KRAJINA NAJSMUTNEJŠÍCH REKORDOV V ZÁPADNEJ EURÓPE DNEŠNÉ PORTUGALSKO dosahuje najsmutnejších rekordov v biede a v chudobe zo všetkých západoeurópskych krajín. Má najnižší národný dôchodok, najnižšie príjmy priemyslových robotníkov a roľníkov, najväčšiu detskú úmrtnosť, najväčší počet nezamestnaných a najmenší počet lekárov a učiteľov na každých 10 000 obyvateľov. V posledných desiatich rokoch emigrovalo z krajiny z celkového poctil asi 10 miliónov obyvateľov viac ako 50 000 aktívnych ľudí Medzi dospelými obyvateľmi je 40 percent negramotných. Pracujúci ľud Portugalska platí svojou krvou a materiálnymi obeťami koloniálne dobrodružstvo svojej vlády. Len vďaka podpore NATO môže portugalský režim naďalej utláčať ľud tejto krajiny a viest koloniálne vojny. Úloha Portugalska v rámci NATO spočíva hlavne v tom, aby prepožičiaval svoje územie iným krajinám k budovaniu vojenských základní. Na Azovských ostrovoch vládnu námorné sily USA. Americké vojenské základne sú tiež v Portugalsku, avšak západonemecký bundeswehr má tu omnoho viac letišť, výcvikových táborov a skladov zbraní. V posledných desiatich rokoch dodal Washington Portugalsku zbrane v hodnote 400 miliónov dolárov, ktoré prakticky všetky išli do Afriky. Zbrojárske koncerny NSR podporili koloniálne vojny vedené Portugalskom medzi iným tiež dodávkou v licencii vyrobených 40 stíhacích bombardérov typu „Fiat G-91“, 60 bojových lietadiel typu „F- 66“ a 16 stíhacích bombardérov typu „DO-27”. Okrem toho poslali do Portugalska desaťtisíce guľometov a iných zbraní a tiež „inštruktorov“ pre koloniálnu armádu. Postup NATO je pochopiteľný. Pomáha portugalskému režimu hlavne preto, aby chránil hospodárske, politické a strategické záujmy medzinárodného monopolistického kapitálu teroristickými prostriedkami. © STRETNUTIE V britskom hlavnom meste oficiáh ne oznámili, že sa v dňoch 27. t 28. septembra zídu v Londýne ministerskí predsedovia Veľkej Británie, Írskej republiky a Severného írska. 0 ROZLÚČKA Ústredný výbor SED. Štátna rada a vláda NDR usporiadali na počesť člena ÚV KSSZ, veľvyslanca ZSSR Piotra Abrasimova večeru na rozlúčku. Prvý tapomník ÚV SED Erich Honecker poďakoval v prípitku veľvyslancovi Abrasimovi za jeho úspešnú prácu a zaželal mu mnoho úspechov v jeho ďalšej zodpovednej činnosti. B STRÁŽCA PĚČATE Prezident Stredoafrickej republiky Jean-Bedel Bokassa urobil niektoré zmeny vo vláde svojej krajiny. K funkciám ministra obrany a ministra informácií, ktoré popri prezidentskom úrade zastáva, pripojil ešte funkciu štátneho ministra — strážcu pečate. íl tona Opia V Džilalabáde, východne od Kábulu, zhabala afgánska polícia nákladné auto s viac ako tonou ópia. Ópium priviezli z južného Afganistanu a mali ho prepašovať do zahraničia. ® OVER ŽELEZNICIAM Medzinárodná investičná banka poskytne maďarským železniciam úver vo výške 20,5 milióna zmeniteľných rubľov na obdobie 10 rokov. Túto sumu použije vedenie železníc na elektrifikáciu jednej zo svojich tranzitných magistrál a na prevedenie íoh vedfajšlch vetví na motorovú trakciu. <§ PRE LETÄKY SMRT 33-ročného Pedra Patinu zastrelila madridská civilná garda, keď na stavenisku v madridskom predmestí Leganos rozdával letáky obsahujúce požiadavky 5000 stavebných robotníkov, ktorí začali týždňový štrajk. © CHOLERA VO FRANCÚZSKU Prípad cholery zistili vo Francúzsku neďaleko šjmnielskych hraníc. Ako oznámila krajská zdravotná správa v Bayonne, zistili choleru u 29-ročnej pacientky v nemocnici v Hendaye, kde urobili prísne karanténne opatrenia. Pacientka je už .mimo nebezpečenstva. VÝSLEDOK VZBURY Spolu 37 mŕtvych — deväť rukojemníkov a 28 väzňov — 32 zranených. Taký je výsledok krvipreliatia vo väzení v americkom meste Attika, kde jednotky národnej gardy a polície potlačili vzburu 1200 väzňov. Prevažnú väčšinu väzňov v Attike tvoria americkí černosi a Portoričania. m PROTESTY V SAIGONÉ Ďalšie americké auto zapálili včera v saigonských uliciach vlasteneckí juhovietnamskí študenti. Svea tové agentúry píšu, že v Saigoné iných juhovietnamských mestách narastá vlna protiamerických nálad. 0 KAMIONOVÁ prepravX Sovietsky zväz rozšíri v terajšej päťročnici osemnásobné objem kamiónovej dopravy s európskymi a ázijskými krajinami. Už tohto roku vzrastie objem kamiónovej prepravy prostredníctvom dopravného podniku „Sovtransavto” oproti vlaňajšku o 3,5 ráz. O ANGLIČANIA ZA PRACOU Do konca roka má prejsť na prácu do západného Nemecka dovedna 20 000 britských robotníkov, ktorí nemôžu dostať v Británii zamestnanie, alebo pre výhodnejšie finančné podmienky v N$R. Zápa donemecký konzulát v Londýne udelil len v júli 781 pracovných povolení a v 59 prípadoch pracovné povolenie odmietol. Svadba premiéra ? BRITSKÝ PREMIER Edward Heath je známym „starým mládencom“. Ale už dlho asi nebude. Tvrdí to aspoň britská tlač. Manželkou premiéra sa má stat údajne päťdesiatročná herečka Olivia de Havillandová, ktorá býva vo Francúzsku a ktorú nedávno britský premiér pozval do svojho sídla v Chequers. Novinárom neušla táto návšteva a spýtali sa Olivie na jej vzťaly v Edwardovi. — Spoznala som sa š Edwardom pred desiatimi rokmi na palube lodi Queen Elizabeth. Veľmi sa mi páčil. Pretančiil sme spolu celú noc... — vyhlásila de Havillandová. Anglickí novinári tvrdia, že je to naskutku príjemná žena a vhodná pre britského premiéra. Je vraj velmi pôvabná, vyzerá mlado ... . (S)