Slovenská Jednota, maj 1942 (IV/1-6)
1942-05-24 / No. 1
b. L (rr^ C. i. VTC H A D Z A DENNE OKREM PONDELKA A DŇA NASLEDUJÚCEHO PO SVIATKU ZOD PO VEDNÝ REDAKTOR A VYDÁV ATEÉ. JOZEF KELEMEN Ü8TBEDNÍ OBSAH S T B A H Y SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTY V UHORSKU S JOZEF KELEMEN, vydavateľ a zodpovedný redactors Na novom vrchole Práve pred dvoma mesiacmi Slovenská Jednota preniesla svoj stánok do Budapešti. Z tadiaľto navštevovala dvakrát týždenne Slovae, roztrúsenú po celej krajine, no svojím obsahom a rozsahom len čiastočne uspokojila svojich čitateľov. Hneď po našej anabáze do Budapešti uvažoval som o tom, ako by bolo možno dosiahnuť vrchol takéhoto nášho suažcnia — denník — ktorý by dôstojne reprezentoval tak početnú a národne uvedomelú Slovač. Zdalo sa mi, že ťažkosti, ktoré sa nám valily do cesty, neprekonáme. Avšak skúsenosti, ktoré sme získali v predošlých fázach života Slovenskej Jednoty, posmelily nás k podujutiu, akým je vydávanie denníka. Na šiel som statočných spolupracovníkov a s božou pomocou dali sme sa do prípravných prác. Touto cestou ďakujem všetkým činiteľom a úradom, za to, že nám podali pomocnú ruku a tak umožnili vznik slovenského denníka v Maďarsku. Vyjdeme prvého čísla slovenského denníka v Maďarsku považujem za historický medzník v našom menšinovom živote, a verím pevne, že Slovenská Jednota, ako denník svojím tvorivým obsahom prispeje k obapolnému uspokojeniu a vytvorí to prepotrebné ovzdušie porozumenia a vzájomného uznania. Keď Vám oznamujem túto radostnú zvesť, verím, že budete prekvapení. Nechcel som predčasne vyhlasovať naše pláný, ale vždy som veril, že i v terajších ťažkých časoch dosiahneme to, čo vývojové každému statočnému, zdravému snaženia patrí. Hľa, naše plány stály sa skutočnosťou, a to skutočnosťou takou, ktorá bude mať mocný ohlas nielen tu, ale i v zahraničí. Slovae, žijúca v Maďarsku vystupuje takto na javisko ako životaschopná vetva národa slovenského, s ktorou treba už počítať nielen pre jej početnosť, ale i pre jej národnú zdatnosť, pracovitosť a usilovnosť. Preto pod dojmom historickej dôležitosti dnešného radostného dňa obraeiame sa na Vás, bratia, aby ste si v bratskom spolunažívaní stisli mozoľnaté ruky a tak ruka v ruke, svorne pracovali na povznesení nášho národného bytia, aby sme svojou národnou disciplinovanosťou vymohli si náležitý rešpekt u svojich spoluobčanov, čím prispejete k spokojnému spolunažívaniu v štáte. Slovenská Jednota bude Vás v tomto podporovať, bude Vám dávať smer, ukáže cestu, po ktorej máte kráčať. Vašou národnop povinnosťou však je podporovať slovenskú tlač, srásť s ňou úplne a povzniesť ju i tým na patričnú úroveň, aby bol rešpektovaný náš národný a politický život. Prijmite teda náš slovenský denník s takou láskou, s akou Vám ho posielame, nech nebude slovenskej rodiny, kde by náš jediný slovenský časopis nehol na stole. Nech nám Pán Boh pomáha, verím, ža za Jeho pomoci dožijeme sa ešte ďalších úspechov pre našu Slovač. Verme, že áno! Á 12 FILIEROV > \ fÍV U»«0*®U £23 24. Y, 1942. PREDPLATNÉ NA MESIAC 150 P, NA 3 MESIACE 5.50 P. PREDPLATNÉ LEN NA NEDEĽNÉ ČÍSLA NA CELÝ ROK 6.— PENGŐ HLAVNÝ 8POLUPEACOT»IÍ DR. EMANUEL BÖHM predseda strany Hor sa do roboty! Nastala doba práce, roboty. Na poliach prúdi zasa život. Pravda, nie je lak rezký, veselý, ako počas pokoja, veď mnohí naši synkovia, mužovia, otcovia, miláčkovia konajú službu vojenskú. Teraz neozýva sa po našich poliach a lúkach veselý spev mládeže našej, ale zato robota je v plnom prúde a znoj s čiel kvapká na tvrdú hrudu. Boh nech žehná nášmu roľníckemu a robotníckemu slávu. Ako krásne spieva o roľníkoch cirkevný básnik: Stav váš z Boha je, sedliaci, zem lú oddal vašej práci, by sie ju pitné robili, chlieb sebe všetkým získali. Česf roľníkom! Česf vám. veď pilnosfou vašou tá zem stáva sa vždy krajšou. Pusté, neúrodné polia dostávajú tvárnosľ raja. Česf roľníkom! V potu tvári svoj chlieb jete. A keď sa Boha bojíte, môžete byt najšťastnejší, s lósom svojím najspokojnejší. Česf roľníkom! Áno, tá- tvrdá robota je požehnaná. Dáva poživnosf nielen robotníkom, ale i celému svetu. Chráni robotníka od úpadku, lebo ten, ktorý je v robote od rána do večera, nemá čas myslieť na zlé, hriešne veci. Záhaľka, darebäctvo, to je to najväčšie zlo, lebo ono vedie ľudí najviac ku hriechu, k zločinom. Hor* sa do roboty, do práce! Neodkladajme ju! Vysúkajme si rukávy a to každý vo svojom povolaní. Pracujme usilovne, či už pluhom, kosou, kladivom, ihlou, s najrozličnejšími nástrojmi, áno, i perom orme na papieri brázdy a do nich sejme, saďme plody nášho ducha, poznanie, vedu, pravdu, krásu, dobro a lásku. Sírme ich a vštepujme ich do každého srdca. Sírme v našom rode osvetu, dvíhajúc ho na čím vyšší stupeň vzdelania. Aké je to krásne! Vy dávate nám v potu tvári zarobený chlieb, zaopatril jete nás odevom a všetkým, čo je nám k životu potrebné. My zas podávame vám pokrm duchovný. Chceme šíriť u vás potrebné vedomosti, ktoré sú teraz každému človeku prepotrebné. Chceme vo vás vzbudiť túžbu, ba smäd za vede ním, pokrokom a duševnou tvorbou, ktorá zošľachťuje, duševne pretvára človeka a oslobodzuje ho od prílišného materializmu, hmoty. Vážme si, uctime si každého človeka, ktorý koná verne svoju povinnosť. Ceňme a hodnoťme si každú prácu. Do telesnej práce pridajme ducha. Podávajme jeden druhému to, čo je v nás cenné a tým činom stane sa náš život krásnym, požehnaným. Hej! Veru krásnu úlohu udelil nám Hospodin, lén treba ju i konať. Prajem nášmu denníku, aby svoje poslanie verne konal, aby šíril osvetu, dobrého ducha i lásku medzi nami. Pomáhaj nám, Hospodin, v našich prácach a povinnostiach! Ján Čajak A Naša mládež Z príležitosti vyjdcnia prvého čísla nášho denníka požiadali sme veľkého priaznivca a milovníka našej mládeže, ndp. biskupa rožňavského Michala Bubniča o prejav, ktorý v ďalšom prinášame: Pán redaktor požiadal ma o článok pre Slovenskú Jednotu. Volím si predmet, ktorý až priveľmi spadá do môjho oboru: otázku slovenskej katolíckej mládeže tu v Maďarsku. Keď chcem posvietiť na túto otázku, musím sa dotknúť aj niektorých udalostí ešte z pre MICHAL BUBNIČ, došlej éry československej. Veď ho\orime najviac k tým, ktorí padali pôd právomoc tamojšiu. Mládež bola vždy a je, aj bude najvzácnejším bodom ľudskej spoločnosti tak z ohľadu cirkevného, ako i národného a štátneho. Veď je plodom rodiny, na ktorej sa buduje cirkev, národ i štát. Niet preto divu, že si tohoto drahokamu všetci tak veľmi vážia, a chceli by naň položiť svoju ruku. Tí, ktorí nie sú nadchnutí cirkevným duchom, chceli by úplne dostať mládež do svojich rúk. To sme skusovali v bývalej republike. Každá organizácia, tak odborná, ako i politická, mala svoju mládež. Vieme, že prečo sa tak stalo. Boly tam ľavičiárske, ba i úplne proticirkevné a protinárodné hnutia, a tým chcelv čeliť pravičiarske organizácie, a preto i tie malý organizácie mladých. Cirkevné kruhy sa však postavilv na stanovisko:' mládež treba organizovať nepolitický. To bola ináč zásada Sväté-: ho Otca, blahej pamäti Pia XI., veľké-: ho hlásateľa Katolíckej akcie. Veď sme videli, aký rozkol sa vyvinul i v katolíckom Orie, len preto, lebo tam zaujali stanovisko „politického rázu. Ako predseda Katolíckej akcie bol som poverený, aby som tento rozkol čím skôr usmieril. Tým však neiinponovala ani Cirkev, ani predstavitelia cirkevní: ostali proti Slovákom naďalej. Ja som už v r. 1919 ostal na základe cirkevnom. Založil som Sdruženie kat. mládeže nepolitické. Bol som vystavený napadnutiam i kňazov-Orlov, že nedovolím politiku. Vytrval som. dokiaľ v Orli nastal rozkol. Sdruženie A stálo neochvejne, pokojne a jeho čle^ novia dojedného stáli za autonomistickými vedúcimi. A teraz? Kým v Samostatnej republike rozpustili ostatné spolky. Sdruženie stojí i naďalej, lebo je i teraz nepolitic- biskup rožňavský